Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/157/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811204084 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811204084.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Gemer COOP, s. r. o., Gemer 277, IČO: 44 713 304, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Pavol Balog, Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: AGROSINTER, s. r . o., Bátka 160, IČO: 36 030 074, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Renáta Endrödyová, Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Dr. Herza 26, o vypratanie pozemkov, na odvolanie žalovaného zo dňa 03. 04. 2012 a žalobcu zo dňa 05. 04. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6c/128/2011-309 zo dňa 29. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o vypratanie pozemkov parc. č. CKN XXX a XXX, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. W. zamietol. V odôvodnení uviedol, že nájomné zmluvy, ktorými sa žalobca dostal do nájmu sú neplatné, pretože nie je možné zistiť akú časť nehnuteľností (výmerou zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu) by mal na základe nájomnej zmluvy žalobca užívať. Neplatnosť nájomných zmlúv z dôvodu neurčitosti je zrejmá aj preto, že z titulu vlastníctva alebo nájmu ideálneho podielu nie je možné požadovať vypratanie celej nehnuteľnosti a vypratanie ideálneho podielu, ktorý má žalobca v nájme nie je možné, pretože podiel nie je určený. Nájomná zmluva ako každá pre svoju platnosť vyžaduje určitosť. Nájomné zmluvy uzatvorené na ideálny podiel túto podmienku nemôžu spĺňať preto, že predmetom nájmu má byť ideálny podiel. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, nie však reálne presne vymedzenú časť pozemku, ktorá sa má stať predmetom nájomného vzťahu. Ak je teda predmetom nájmu uvedená iba výmerou určená časť pozemku patriaceho do podielového spoluvlastníctva, ktorá nebola nijako bližšie vymedzená, nemožno tieto zmluvy s ohľadom na vyššie uvedené považovať za platne uzavreté, pretože ich predmetom nie je riadne určená vec v právnom zmysle tak, ako to vyžaduje ust. § 683 OZ, ale plnenie je právne nemožné. Pre prejednávanú vec to znamená, že nie je možné platne uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej by bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a to jednak preto, že by predmetom plnenia bolo plnenie nemožné, jednak preto, že by predmet zmluvy nebol určitý a ďalej preto, že by tým dochádzalo k obchádzaniu predpisov týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, pretože aj uzatvorenie nájomnej zmluvy na spoločnú nehnuteľnosť je rozhodovaním o spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 OZ. Postup žalobcu smerujúci k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy na jednotlivé EKN parcely mal byť taký, že túto zmluvu mohol uzavrieť len po predchádzajúcom rozhodnutí spoluvlastníkov podľa ust. § 139 ods. 2 OZ o tom, že nájomnú zmluvu so žalobcom uzatvoria. Išlo by však o nájomnú zmluvu k pozemkom alebo jeho určitej časti a nie o nájomnú zmluvu k ideálnemu podielu. V súdenej veci je situácia špecifická ešte v tom, že v takomto prípade by bolo potrebné skúmať, či takáto zmluva nie je neplatná pre jej neurčitosť vzhľadom na to, že bez geometrického plánu nie je možné určiť kde sa predmetná parcela registra „E" presne nachádza. S parcelami registra „E" je možné robiť právne úkony, ale právne úkony, kde sa s nimi nakladá tzv. ideálne napr. darovanie celej parcely registra „E", predaj. Ak má byť však uzatvorená nájomná zmluva predmetom ktorej majú byť pozemky registra „E", ktorej hranice v teréne nie sú zreteľné, nie je možné určiť, kde sa skutočne takýto pozemok nachádza a teda čo môže nájomca užívať. Je preto potrebné, aby bol vyhotovený geometrický plán za účelom identifikácie parcely a určenia jej presnej polohy. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP, úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania. Predmetom konania boli dva samostatné nároky a to nárok na vypratanie pozemku parc. č. „CKN" XXX a pozemok parc. č. „CKN" 380. V podrobnostiach okresný súd konkretizoval, za ktoré úkony právnej služby a v akej sume priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaný v podanom odvolaní namietal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. Uviedol, že žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľností, ktorých hodnota sa dá určiť a potom z tejto hodnoty je potrebné vychádzať pri určovaní výšky tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby a to v zmysle ust. § 9 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd mal vychádzať z ceny predmetu sporu, ktorý sa dá pomerne ľahko zistiť, akákoľvek analógia s iným právnym predpisom, resp. použitie iného právneho predpisu na posúdenie výšky odmeny advokáta za zastupovanie v spore o nehnuteľnosti je nadbytočná. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. dostatočne konkrétnym a určitým spôsobom určuje spôsob výpočtu odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby a preto nie je dôvod analogicky použiť iný právny predpis. Žiadal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania zmeniť tak, že právnej zástupkyni žalovaného prizná náhradu trov konania v sume 3 834,16 €. Žalobca v podanom odvolaní namietal rozsudok okresného súdu vo veci samej. Uviedol, že podľa názoru okresného súdu, ak je viac spoluvlastníkov s určitými podielmi, nie je možné uzavrieť nájomné zmluvy na tieto podiely, ale len na pozemok ako celok. Žalovaný predložil zmluvy na nájom pozemkov o vypratanie ktorých sa jedná a mal uzavreté také isté zmluvy ako žalobca. Tiež mal uzavreté nájomné zmluvy na ideálne podiely. Takéto nájomné zmluvy sú „zaužívané a praktizované" u všetkých subjektov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom. Podľa ust. § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoločne. Ak teda žalobca má uzavretú nájomnú zmluvu aspoň s jedným spoluvlastníkom, potom pozemok užíva oprávnene. V prípade, ak by ostatní spoluvlastníci s užívaním nesúhlasili, mali by sa domáhať, aby súd rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou. Ak spoluvlastníci takýto návrh nepodali, vyslovili súhlas s hospodárením so spoločnou nehnuteľnosťou. Namietal rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. Nesúhlasil s tým, že okresný súd pri určovaní výšky náhrady trov konania vychádzal z okolností, že premetom konania boli dva samostatné nároky. Nedošlo k spojeniu dvoch alebo viacerých vecí. Odmena za jeden úkon právnej služby mala byť určená v sume 57 € za rok 2011 a 58,69 € za rok 2012. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 99,50 €, teda podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Potom pri určovaní odmeny za poskytnuté právne služby je prípustná analógia so Zákonom o súdnych poplatkoch. Odmena za jeden úkon právnej služby mala byť určená podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pretože hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Žalovaný sa domáha vydania parciel CKN XXX a XXX, ktoré právne neexistujú. Sú tvorené početnými parcelami registra „E", z ktorých každá má svojho vlastníka resp. spoluvlastníka. Žalobca nepreukázal, že mal uzatvorené nájomné zmluvy na všetky parcely registra „E". Nepreukázal tiež, že žalovaný tieto pozemky užíva. V konaní síce bolo preukázané, že žalobca a tiež aj žalovaný majú uzatvorené nájomné zmluvy s niektorými vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi zhodných pozemkov, ale žalobca sa v konaní nedomáhal vydania týchto pozemkov, ale celých pozemkov registra „C" parc. č. CKN XXX a XXX. Poukázal na ust. § 139 ods. 2 OZ. Teda aj v prípade, ak by žalovaný užíval pôdu vlastníkov bez nájomnej zmluvy, títo by boli povinní zákonným spôsobom pri dodržaní zákonom stanovených lehôt vyzvať žalovaného na vydanie takto užívanej pôdy a zároveň preukázať žalovanému, že výzva na vydanie pôdy v prípade pozemkov, ktoré sú v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov zodpovedá ust. § 139 ods. 2 OZ. Vlastníci pozemkov žalovaného ale na vydanie pozemkov zákonom stanoveným spôsobom nevyzvali ani nepreukázali, že by v prípade spoluvlastníctva rozhodli v zmysle ust. § 139 ods. 2 OZ. Žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu. Žiadny z vlastníkov pozemkov nevyzval žalovaného na vydanie či vrátenie pôdy zákonným spôsobom. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 od.s 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že „nie je možné platne uzavrieť zmluvu, predmetom ktorej by bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a to jednak preto, že by predmetom plnenia bolo plnenie nemožné, jednak preto, že by predmet zmluvy nebol určitý a ďalej preto, že by tým dochádzalo k obchádzaniu predpisov týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou, pretože aj uzatvorenie nájomnej zmluvy na spoločnú nehnuteľnosť je rozhodnutím o spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 OZ". Vec môže byť vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov (§ 136 ods. 1 OZ). Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ). O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§ 139 ods. 2OZ). Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd (§ 139 ods. 3 OZ). Hospodárenie so spoločnou vecou zahŕňa nájomné vzťahy a to samotné určenie nájomcu, uzavretie nájomnej zmluvy, uzavretie dohody o skončení nájmu, výpoveď z nájmu. Väčšinový spoluvlastník môže svojim rozhodnutím vylúčiť menšinového spoluvlastníka z užívania spoločnej veci a menšinový spoluvlastník je povinný sa tomuto rozhodnutiu podriadiť a to aj vtedy, ak je celkom vylúčený z užívania spoločnej veci. Platnosť rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, ktorým bol menšinový spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci, nie je podmienená rozhodnutím o náhrade za toto vylúčenie. Nájomná zmluva nie je bez ďalšieho neplatná len preto, že ju s nájomcom uzavrel (uzavreli) len niektorý/niektorí zo spoluvlastníkov predmetu nájmu. Prenajatie spoločnej veci jej jednou z foriem „hospodárenia so spoločnou vecou" (§ 139 ods. 2 OZ ) a teda stačí, ak nájomnú zmluvu uzavrie (uzavrú) ten spoluvlastník/spoluvlastníci, ktorému patrí/patria väčšina (nadpolovičná väčšina). Menšinoví spoluvlastníci sa potom musia rozhodnutiu väčšiny podriadiť. Ak by menšinoví prehlasovaní spoluvlastníci mali za to, že prenájmom došlo k „dôležitej zmene spoločnej veci" môžu sa obrátiť na súd a žiadať, „aby o zmene rozhodol súd". Potom právne posúdenie okresného súdu, že „postup žalobcu smerujúci k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy na jednotlivé EKN parcely mal byť teda taký, že túto zmluvu mohol uzavrieť len po predchádzajúcom rozhodnutí spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 OZ o tom, že nájomnú zmluvu so žalobcom uzatvoria. Išlo by však o nájomnú zmluvu k pozemku alebo k jeho určitej časti a nie o nájomnú zmluvu k ideálnemu podielu", nie je správny. Platí, že prenajať spoločnú vec môže ten spoluvlastník, ktorému patrí väčšina (nadpolovičná väčšina). Môže tak urobiť k celej spoločnej veci. Predmet nájmu (nájomného vzťahu) musí byť individualizovaný a konkretizovaný. Pri nájme pozemkov sa vychádza z údajov katastra nehnuteľností (§ 70 zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). V súdenej veci je predmet nájmu charakterizovaný ako „poľnohospodárske pozemky na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku, zapísané v katastri nehnuteľností na Správe katastra v H., kat. územie W., č. LV XXX; špecifikácia parciel tvorí „prílohu č. 1" Zmluvy". Predmet nájmu je teda individualizovaný a konkretizovaný katastrálnym územím, číslom listu vlastníctva, podľa prílohy, ktorá tvorí špecifikáciu parciel sú pozemky individualizované a konkretizované parcelnými číslami, tiež je uvedená výmera a kultúra. Zo zmluvy/zmlúv o nájme poľnohospodárskych pozemkov z bodu II „Predmet nájmu a nájomné" vyplýva, že premetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky a nie spoluvlastnícky podiel poľnohospodárskych pozemkov. V bode II. zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov sa odkazuje na „prílohu č. 1" zmluvy, ktorá individualizuje a konkretizuje parcely tvoriace pozemok. Podľa výpisov z listov vlastníctva sú pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku označené údajmi o parcelách registra „E". Nájomná zmluva ale neslúži ako podklad na vklad prípadne záznam práv k nehnuteľnostiam. Nie je potom nevyhnutné, aby geometrický plán slúžil ako technický podklad tohto právneho úkonu. Vlastník má právo „na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje" (§ 126 ods. 1 OZ), najmä sa „môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje". Toto hmotnoprávne ustanovenie možno realizovať (vykonať) len v procesnom práve („hmotné právo žije v procesnom práve"), potom sa žalobca musí domáhať takého určenia, aby prípadná súdom uložená povinnosť mohla viesť k vykonateľnosti rozsudku. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade trov konania uviedol, že pri určovaní výšky odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov to znamená základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil ako jedna trinástina výpočtového základu, pretože hodnotu úkonu právnej služby nie je možné vyjadriť v peniazoch. Vyhláška č. 655/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov v ust. § 1 ods. 1 upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia nato oprávneným orgánom. Podľa § 9 ods. 1 uvedenej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky vyplýva tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (veci). Podľa ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať z § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Hodnotu práva, ktorej sa právna služba týkala je možné vyjadriť v peniazoch bez akýchkoľvek ťažkostí, teda predmet konania je oceniteľný v peniazoch. Nebol potom dôvod určovať základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, potrebné je ju určiť v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.