Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201621 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711201621.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, sudcov JUDr. Márie Podhorovej a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľky D.. Q. Q. - MADAST, J. Smreka 12, Bratislava, Devínska Nová Ves, IČO: 34 856 790 zastupovanej Advokátskou kanceláriou Záhradník a spol. s.r.o., Pluhová 2, Bratislava, IČO: 36 854 930 proti odporcovi B. V., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXXX, O., zastúpenému URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, o zaplatenie 9 958,18 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene, zo dňa 28.9.2011, č.k. 12C 76/2011-40 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 313,62 Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu odporcu URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky na zaplatenie 9 958,18 Eur s prísl. zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 580,02 Eur na účet právneho zástupcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že list odporcu zo dňa 10.4.2008 nebolo možné považovať za uznanie dlhu a vzhľadom na to, že odporca vzniesol v konaní námietku premlčania bolo potrebné považovať nárok navrhovateľky za premlčaný, pretože tento bol návrhom na súd uplatnený oneskorene. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť a priznať tiež náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Navrhovateľka mala za to, že list odporcu zo dňa 10.4.2008 mal súd prvého stupňa posudzovať podľa jeho obsahu. Aj keď vyslovene v tomto liste nebola gramatická formulácia, že odporca uznáva pohľadávku, čo do dôvodu aj výšky tak je nesporné, že odporca uplatňovanú sumu od navrhovateľky prevzal a túto si ponechal. Nesporne sa teda na úkor navrhovateľky obohatil. Keďže list odporcu spĺňa náležitosti uznania dlhu, potom nárok uplatňovaný navrhovateľkou bol uplatnený v dôvodne. Podľa názoru navrhovateľky mal súd prvého stupňa nielen skúmať okamžik vzniku povinnosti odporcu, majetkový prospech na jeho strane navrhovateľke vydať a na túto okolnosť prihliadnuť pri posúdení vzniku oprávnenia navrhovateľky uplatiť si voči odporcovi nárok na vydanie obohatenia, ale aj tiež posúdiť úmysel odporcu, pri vzniku bezdôvodného obohatenia a všetky tieto skutočnosti náležite vyhodnotiť pri posúdení okamihu začiatku plynutia premlčacej doby a dĺžky jej trvania. Okresný súd nesprávne posúdil otázku premlčania nároku navrhovateľky a potom vo veci aj nesprávne rozhodol. Žiadala preto podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať mu tiež náhradu trov odvolacieho konania. Odporca mal za to, že okresný súd v danej veci dôsledne zistil skutkový stav veci a vo veci aj správne právne rozhodol. Poukazoval na to, že písomný prejav odporcu zo dňa 10.4.2008 v žiadnom prípade nespĺňa predpoklady a neobsahuje náležitosti bezpodmienečne vyžadované zákonom pre platnosť právneho úkonu uznania dlhu v zmysle ust. § 558 Obč. zák.. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, musí byť z právneho úkonu uznania dlhu zrejmý prísľub dlžníka zaplatiť určitý dlh. Z písomnosti odporcu však takýto prísľub v žiadnom prípade nevyplýva. Nebolo možné teda vychádzať z listu zo dňa 10.4.2008 ako uznania dlhu a teda podľa toho posudzovať aj dĺžku premlčacej lehoty uplatneného nároku navrhovateľky. Nárok navrhovateľky považoval odporca za premlčaný a preto okresný súd správne rozhodol keď návrh navrhovateľky zamietol. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dal účastníkom poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia preložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení účastníci a právni zástupcovia účastníkov prehlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožňuje a na tieto odkazuje. Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 9 958,18 Eur s prísl. z dôvodu, že predmetnú sumu odporca od navrhovateľky prevzal, túto si ponechal a navrhovateľke ju nevrátil. Pri uplatnení nároku vychádzala navrhovateľka v návrhu na začatie konania z toho, že odporca písomne uznal dlh navrhovateľky, čo do dôvodu aj výšky a preto pokiaľ bol návrh podávaný na okresnom súde dňa 7.2.2011 bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote. V spise na č.l. 7 sa nachádza doklad zo dňa 14.1.2004, z ktorého vyplýva, že M. E. - Heloil Hriňová 1900 splnomocnila B. V., teda odporcu, aby prevzal od D.. Q. Q. - Madast J. Smreka 12, Bratislava hotovosť 300 000,- Sk, ako zálohu na vklad do novopripravovanej spoločnej s.r.o.. Doklad je podpísaný tak navrhovateľkou, ako aj odporcom. Je z neho teda nesporné, že odporca sumu 300 000,- Sk od navrhovateľky prezval. Táto okolnosť v konaní ani sporná nebola a nepopieral ju ani odporca. Namietal však, že v žiadnom prípade nedošlo z jeho strany k uznaniu dlhu vo vzťahu k navrhovateľke a v súčasne bola vznesená aj námietka premlčania uplatneného nároku navrhovateľky. Spornou otázkou v konaní teda bolo, či list zo dňa 10.4.2008, ktorý sa nachádza na č.l. 8 spisu bolo možné považovať na uznanie dlhu alebo nie. V zmysle ust. § 558 O.z. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie, tento právny následok, len ak ten kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dal veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. O.z.) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh s uvedením dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom, malo právne následky uvedené v § 558 O.z. t.j. dôsledky v podobe prerušenia premlčania, je potrebné, aby došlo k uznaniu práva, ako čo do dôvodu tak čo do výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva, čo do dôvodu nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúci aj uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne, stačí ak je určený poukazom na upomienku o zaplatení dlhu, v ktorej je dôvod dlhu uvedený. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Navrhovateľka označila list odporcu zo dňa 10.4.2008, ako právny úkon odporcu urobený vo vzťahu navrhovateľky ako uznanie dlhu. S takýmto záverom sa však súd prvého stupňa nestotožnil a predmetný list nepovažoval okresný súd za uznanie dlhu. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa stotožňuje aj krajský súd. Z uvedeného listu vyplýva len to, že odporca má hotovosť stále u seba a čaká na to, ako má s touto hotovosťou naložiť tak, ako sa pri preberaní tejto hotovosti dohodli. V uvedenom liste sa teda len potvrdzuje prevzatie hotovosti vo výške 300 000,- Sk. Tento list nemá náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 558 O.z. teda uznania dlhu. Neobsahuje tak vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh nie je v ňom uvedený ani dôvod dlhu. Napriek tomu, že v liste zo dňa 10.4.2008 je uvedená výška sumy, ktorú mal odporca prevziať tak, uvedený list neobsahuje ďalšie náležitosti platného uznania dlhu, ktoré vyžaduje Zákon v ustanovení § 558 Obč. zák.. Ak list odporcu zo dňa 10.4.2008 nebolo možné považovať za uznanie dlhu, potom nemožno vychádzať pre uplatnenie nároku navrhovateľky ani z lehoty premlčania nároku uvedenej v ust. § 110 ods. 1 O.z.. Keďže odporca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľky, tak správne sa okresný súd touto námietkou zaoberal. Je nesporné, že odporca prevzal od navrhovateľky sumu 300 000,- Sk dňa 14.1.2004. Túto sumu neodovzdal M. E. - Heloil, pre ktorú táto bola určená, ale ponechal si ju u seba. Vzhľadom na to, že uvedenú sumu si ponechal, vzniklo u neho na úkor navrhovateľky bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 O.z.. Pri posudzovaní otázky premlčania uplatneného nároku navrhovateľky správne okresný súd vychádzal z ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne posudzoval otázku plynutia lehoty premlčania nároku navrhovateľky, ktorá začala plynúť prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, teda prvým dňom nasledujúcim potom, čo odporca prevzal finančnú hotovosť, ktorá mu nepatrila, ale bola určená pre tretiu osobu. Ak bol potom návrh podaný navrhovateľkou na okresnom súde dňa 7.2.2011 bol podaný po uplynutí zákonom určenej lehoty uvedenej v § 107 ods. 1 O.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu však uplynula aj objektívna lehota na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia uvedená v ust. § 107 ods. 2 O.z.. Pokiaľ okresný súd z uvedených dôvodov návrh navrhovateľky zamietol, považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľka v odvolacom konaní úspech nemala. Odporca mal v odvolacom konaní úspech a uplatil právo na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí odporcovi, ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní náhrada trov v sume 313,62 Eur. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci za písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 253,94 Eur, jedenkrát réžijného paušálu 7,41 Eur a 20% DPH vo výške 52,27 Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní predstavuje 313,62 Eur. Na tieto trovy preto krajský súd zaviazal navrhovateľku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.