Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/268/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710209461 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6710209461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov 1) E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.Q. XXXX/XX, XXX XX A., štátne občianstvo: SR, zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. XXX, XXX XX M. (kancelária: L. X, XXX XX A.) a II) Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Q. XXXX/XX, XXX XX A., štátne občianstvo: SR proti žalovaným 1) Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, 2) Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00735833, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700 (adresa na doručovanie Námestie SNP 98/2, 960 47 Zvolen), o zaplatenie 4.854,64 eur, na odvolanie žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/94/2010-97, zo dňa 27.05.2011 r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 14C/94/2010-97, zo dňa 27.05.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania uviedol, že rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní mal za preukázané, že dňa 23.06.2008 príslušník Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici viedol motorové vozidlo U. I. EČV F. XXX E., v smere od Zvolena na Zvolenskú Slatinu, ktoré bolo posledným vozidlom kolóny vozidiel, sprevádzajúcich prevoz peňazí W. F. L., kde na ceste I/50 v kilometri 245, 550 mimo uzavretej obce, katastra obce Zvolenská Slatina prešiel vozidlom 0,8 metra až 1,0 metra do protismeru za pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru, kde ľavou prednou časťou vozidla narazil do osobného motorového vozidla značky U. T. EČV A. XXX E. idúceho v protismernom jazdnom pruhu, ktoré viedla vodička E. J., pričom pri dopravnej nehode došlo k ťažkým zraneniam vodičky ako aj spolujazdca maloletého E. J., ktorí na následky zranení po prevoze do nemocnice podľahli. Súd považoval za nesporné, že vlastníkom služobného cestného motorového vozidla značky U. I. EČV F. XXX E., bola Slovenská republika, jeho správcom a prevádzkovateľom Ministerstvo vnútra SR, ktoré v tomto čase bolo zapísané i ako držiteľ tohto motorového vozidla. Ohľadne predmetného motorového vozidla bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi vedľajším účastníkom ako poisťovateľom a žalovaným 1/ ako poistníkom. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku upravenú v § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Voči žalovanému 2/ súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko v čase dopravnej nehody nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, hoci ho mal vo faktickej držbe, nebol jeho vlastníkom a nemal ohľadne tohto motorového vozidla uzatvorené ani povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Žalobcovia 1/, 2/ sa v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou domáhali odškodnenia nárokov podľa § 449 ods.2, 3 Občianskeho zákonníka. Žalobu zamietol aj voči žalobcovi 2/, nakoľko v konaní bolo preukázané, že všetky náklady spojené s pohrebom E. J. i maloletého E. J. hradil žalobca 1/. Vedľajší účastník na strane žalovaných žiadal zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody, čo do jej výšky, spoluvinu poškodených na škode v rozsahu 40 % z dôvodu, že poškodená E. J. svojim motorovým vozidlom napriek tomu, že jej v tom nič nebránilo, nejazdila pri pravom okraji vozovky, ale pri stredovej čiare, napriek tomu, že sa stretávala s kolónou vozidiel, ktorá mala zapnuté svetelné, aj zvukové výstražné znamenia a z dôvodu, že nemala pripnuté bezpečnostné pásy a takisto maloletý poškodený nebol na zadnom sedadle pripútaný v sedačke, pričom pri pripútaní bezpečnostným pásom by bola veľká šanca na ich prežitie pri dopravnej nehode. S poukazom na § 441 Obč. zákonníka spoluzavinenie poškodených súd ustálil vo výške 20 %, pričom okresný súd vychádzal zo záverov trestného konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5T/205/2009, so žalobcom 1/ uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nákladov spojených s pohrebom poškodenej E. J. a maloletého E. J. v sume 2.617,57 eur, keď s poukazom na § 2 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., možno tieto nároky uhradiť najviac do výšky 663,88 eur, čo v prípade dvoch poškodených činí 1.327,76 eur. S poukazom na spoluzodpovednosť vo výške 20 % a rozsah náhrady škody vyplatenej vedľajším účastníkom súd priznal žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur, pričom v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania poukázal na § 151 ods.3 Obč. zákonníka, podľa ktorého o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný 1/ - Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR a vedľajší účastník na strane žalovaných Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava. Žalovaný 1/ žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietol nedostatok pasívnej legitimácie vzhľadom na to, že Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici je samostatná rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom vnútra SR k 08.10.1996. Poukázal na článok 2 ods.1, 3, 4 a článok 17 písm.a/, bod 7 Nariadenia ministra vnútra SR č. 19/2009, podľa ktorých Krajské riaditeľstvo PZ je samostatný právny subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimitou. S poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm.a/, ods. 2, 4 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol, že vozidlo U. I. Z. EČV F. XXX E. bolo na Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici prevedené zmluvou č.U. o bezodplatnom prevode správy hnuteľného majetku štátu uzatvorenej podľa § 9 zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Uvedené motorové vozidlo bolo síce poistené v rámci flotilovej zmluvy s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorú uzatvorilo Ministerstvo vnútra SR, jednalo sa však o vozidlo, ktoré bolo prevedené na Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. Príslušný útvar PZ je zároveň aj prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla. Vo flotilovej poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX je upravené aj vykonávanie povinností poisteného. Podľa článku IX. bod 1. predmetnej zmluvy sú príslušné rozpočtové organizácie poistníka poverené vykonávaním povinností poistníka, vzhľadom na skutočnosť, že sú samostatnými právnymi subjektami a prevádzkovateľmi vozidiel. Vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava v odvolaní namietol stanovenie spoluviny poškodených na vzniku škody v rozsahu 20 %. Rozsudok okresného súdu navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru zo strany poškodených došlo k spoluvine na vzniku škody v rozsahu 40 %. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.01.2011, č.k. 2To/331/2010, z ktorého vyplýva, že k dopravnej nehode došlo aj výrazným spoluzavinením poškodenej E. J., nakoľko porušila ustanovenie § 7 Zákona o pravidlách o cestnej premávke, o jazde pri pravom okraji vozovky, ustanovenie § 37 ods. 6 citovaného zákona ohľadne umožnenia bezpečného a plynulého prejazdu vozidlám s právom prednostnej jazdy a vozidlám, ktoré ich sprevádzajú, ďalej poukázal na znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že poškodená nemala zapnuté bezpečnostné pásy a takisto maloletý poškodený nebol na zadnom sedadle pripútaný v sedačke. Do pozornosti dal rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/214/2005, kde odvolaní súd za nepoužitie bezpečnostných pásov ustálil spoluvinu 20 %, pričom v tejto predmetnej veci došlo k porušeniu viacerých ustanovení Zákona o pravidlách o cestnej premávke. Vedľajší účastník vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného 1/ posúdenie pasívnej legitimácie ponechal na vyjadrenie žalovaných. V ostatnom sa pridŕžal dôvodov svojho odvolania zo dňa 09.06.2011. Žalovaný 2/ vo vyjadrení sa k odvolaniam žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného 1/ v podanom odvolaní. Uviedol na to, že žalovaný 1/ stále figuruje v evidenciách ako vlastník niektorých vozidiel, ktorých správu previedol zmluvami o prevode správy majetku štátu na žalovaného 2/. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť. S argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa stotožnil. Rovnako žalovaný 1/ vo vyjadrení sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa stotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka ohľadne spoluviny poškodených osôb v rozsahu 40 %. Žalobcovia 1/, 2/ sa k odvolaniam žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s § 219 ods.l, 2 O.s.p. ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V rámci preskúmavania rozsahu a dôvodov odvolania podaného žalovaným 1/ sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie. Ako správne poukázal vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd podľa § 427 ods.l Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods.2 Obč. zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Okresný súd došiel k záveru, že v čase posudzovanej dopravnej nehody, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla tvrdená škoda vlastníkom motorového vozidla zn. U. I. EČV F. XXX E. bola Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, ktoré bolo i prevádzkovateľom tohto motorového vozidla, jeho držiteľom a malo uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s vedľajším účastníkom, pričom uzavrel, že za predmetnú škodu objektívne zodpovedá žalovaný 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na to, že žalovaný 2/ Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici je samostatný právny subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimitou, táto skutočnosť nebola počas konania rozporuplná a žiadnym z účastníkov konania namietaná. Rovnako nikdy nebolo spochybňované, že ohľadne povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola uzavretá flotilová poistná zmluva, kde poistníkom bolo Ministerstvo vnútra SR, Bratislava a poisťovateľom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, v rámci ktorej došlo aj k poisteniu motorového vozidla U. I. Z. EČV F. XXX E.. Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na uzavretú zmluvu č. U. o bezodplatnom prevode správy hnuteľného majetku štátu uzatvorenú podľa § 9 zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorej došlo k bezplatnému prevodu správy aj k vozidlu U. I. Z. EČV F. XXX E.. Zákon č. 278/1993 Z. z. o správne majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „o správe majetku štátu"), upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správu majetku štátu. V zmysle tohto zákona je potrebné rozlišovať medzi prevodom správy upraveným v § 9 citovaného zákona a prevodom vlastníctva upraveného v § 11 a nasl. citovaného zákona. Pokiaľ došlo len k prevodu správy majetku štátu v zmysle § 9 Zákona o správe majetku štátu, k prevodu vlastníctva majetku štátu nedochádza a vlastníkom takéhoto majetku aj naďalej zostáva štát - Slovenská republika. Ohľadne motorového vozidla U. I. X,X T, EČV F. XXX E. rezortné evidenčné číslo: B-XXXXX došlo zmluvou č. U. k bezodplatnému prevodu správy hnuteľného majetku štátu uzatvorenej podľa § 9 Zákona o správe majetku štátu, a to medzi odovzdávajúcimi Ministerstvom vnútra SR a preberajúcim Krajským riaditeľstvom PZ Banská Bystrica. Keďže ide len o bezodplatný prevod správy a nedošlo aj k prevodu vlastníctva, naďalej vlastníkom tohto hnuteľného majetku zostával štát, teda Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Samotná správa majetku štátu tak, ako to vymedzuje § 3 ods.1 Zákona o správe majetku štátu je súhrn oprávnenia povinností správcu k tej časti majetku, ktorý mu štát zveril do správy. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o správe majetku štátu, správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Správcu majetku štátu v tomto prípade motorového vozidla nie je možné stotožňovať s prevádzateľom motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Obč. zákonníka. Prevádzateľom motorového vozidla v tomto prípade zostáva vlastník motorového vozidla, štát, teda Slovenská republika, v tomto prípade zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že vo flotilovej poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v článku IX. bod 1. je vykonávaním povinnosti poistníka v súlade s § 10 zákona poverené Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. V tomto prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že uplatnená je náhrada škody, kde subjekt, ktorý je zodpovedný za škodu spôsobenú Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom, priamo upravuje § 78 ods.5 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Podľa § 78 ods. 7 citovaného zákona náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo. Vzhľadom na to, že priamo zákon upravuje kto zodpovedá za škodu spôsobenú Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom, a kto poskytuje náhradu škody, nie je možné ďalej pochybovať o pasívnej legitimácii žalovaného 1/. V zmysle § 78 ods.5, 7 Zákona o Policajnom zbore, štát, teda Slovenská republika a v ich zastúpení príslušné ministerstvo, teda Ministerstvo vnútra SR, zodpovedá za škodu spôsobenú Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených zákonom a zároveň poskytuje náhradu škody. Tejto zodpovednosti upravenej zákonom sa štát nemôže zbaviť, ani preniesť zodpovednosť na iný subjekt. Okresný súd preto správne rozhodol, keď k náhrade škody zaviazal žalovaného 1/. Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal nesprávne posúdenie spoluviny poškodených osôb na vzniku škody v rozsahu 20 % okresným súdom a navrhoval stanovenie spoluviny v rozsahu 40 %. Ustanovenie § 441 Obč. zákonníka upravuje prípad, keď škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade je potrebné zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený aj svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. Hodnotenie miery zavinenia poškodeného na spôsobení škody závisí od súdnej úvahy, ako aj od okolností, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou. Okresný súd mieru zavinenia poškodených správne ustálil vo výške 20%. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená E. J. motorovým vozidlom jazdila vo svojom jazdnom pruhu, pričom sa stretávala s celou kolónou vozidiel, ktorá mala zapnuté svetelné a zvukové výstražné znamenia a v rámci kolóny piatich vozidiel došlo k plynulému prejazdu štyroch vozidiel, pričom až posledné vozidlo z dôvodu, že vybočilo do protismeru o 0,8 metra až 1,0 metra za pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru, došlo k nárazu do osobného motorového vozidla poškodenej vodičky. Dôraz na spôsobení škody je potrebné klásť spôsobu vedenia motorového vozidla zn. U. I. EČV F. XXX E., ktoré viedol príslušník PZ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. Hoci bolo preukázané, že vodička E. J. svojím motorovým vozidlom nejazdila pri pravom okraji vozovky, ale pri stredovej čiare, táto skutočnosť však nemohla výrazne prispieť k vzniku škody, vzhľadom k tomu, že kolóna štyroch vozidiel s právom prednostnej jazdy plynule popri motorovom vozidle E. J. prešla, a až piate motorové vozidlo práve z dôvodu vybočenia do protismeru za pozdĺžnu súvislú stredovú čiaru spôsobilo dopravnú nehodu a vznik škody. Ani nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi v tomto prípade nemožno porovnávať z hľadiska miery zavinenia so spôsobením škody samotným škodcom a posudzovať v tomto rozsah účasti na spôsobení vzniknutej škody primerane v rozsahu 40 % ku spôsobeniu vzniknutej škody škodcom v rozsahu 60 % tak, ako na to poukazoval vedľajší účastník na strane žalovaných. Mieru zavinenia poškodených v rozsahu 20 % okresný súd správne vyhodnotil, pričom vzal do úvahy aj výsledky znaleckého dokazovania, vykonaného v rámci trestného konania, že pri pripútaní bezpečnostným pásom by bola veľká šanca na prežitie pri dopravnej nehode, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že ide len o teoretický záver. Z uvedených dôvodov bol preto rozsudok Okresného súdu Zvolen v odvolaním napadnutej časti proti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 402,84 eur ako vecne správny potvrdený. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, rozsudok okresného súdu nebol odvolaním napadnutý, preto odvolací súd sa tejto časti nedotýka. Pri trovách konania okresný súd poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zmysle § 224 ods.4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.