Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709215450 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6709215450.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. M. O. č. XXXX/X, XXX XX G., vedenej pod sp.zn. EX 13139/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom exekútorského úradu Ul. Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 1.077,08 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 22Er/889/2009-38, zo dňa 06. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej pod sp.zn. EX 13139/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, na základe poverenia vydaného Okresným súdom vo Zvolene dňa 30.12.2009 pod č. 5611 033729 a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Rozhodnutie okresný (exekučný) súd odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom, bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Okresný súd zastáva názor, že v exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. V zmluve obsiahnutá rozhodcovská doložka (bod 17.) znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, preto je neprijateľnou a neplatnou podmienkou podľa § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, napĺňa podmienku ustanovenia písm. q) bod 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Okrem toho rozhodcovský rozsudok, priznáva plnenie - úrok z omeškania 0,25 % denne, čo exekučný súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Ide o prípad, kedy je súd aj bez návrhu povinný exekúciu zastaviť (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže poverenie na vykonanie exekúcie už bolo súdom vydané, je tu zákonný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Preto súd námietkam povinného podaným proti exekúcii, ktoré boli doručené súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 20.09.2010 vyhovel (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného zrušiť, trval na pokračovaní v exekúcii. Namietal, že dôvody pre vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie exekúcie, nie sú dané. Zmluvu o úvere uzavretú účastníkmi nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetná zmluva nesplňuje základné náležitosti predpísané týmto zákonom v ust. § 1 ods. 2 písm. e) a f). V zmysle cit. ust. sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí do 200 eur a nad 20.000,- eur a ani na zmluvy, kde sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Zákon definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade poskytol oprávnený povinnému úver na účel povolania, čo jednoznačne vylučuje záver okresného súdu o existencii spotrebiteľského úveru. Bod č. 17 VPPÚ - rozhodcovská doložka - zakotvuje rozhodcovské konanie ako alternatívu, nie ako výlučnú možnosť. Spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť i na všeobecný súd, žalobou podanou v súlade s ust. Občianskeho zákonníka. Princíp rovnosti účastníkov bol podľa názoru oprávneného zachovaný. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný zo zákonom a preto exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie aj udelil. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, že na úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, keď v záhlaví zmluvy sa uvádza, že sa uzatvára podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Obrana oprávneného, že povinnému poskytnutý úver z hľadiska jeho hodnoty nespadá pod zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 251/2001 Z.z.), nie je dôvodná, pretože okresný súd predmetný zmluvný vzťah podľa tohto zákona neposudzoval a ani nekonštatoval existenciu „spotrebiteľského úveru“. Rovnako oprávnený ničím a nijako nepreukázal, že povinný z exekučného konania je podnikateľom v zmysle § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, a že úver mu bol poskytnutý na účely podnikania, zárobkovej činnosti, že koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008). Povinný (dlžník) je v zmluve o úvere označený menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Právny status povinného jednoznačne potvrdzuje správnosť právneho záveru súdu v tom, že v danom záväzkovom vzťahu povinného treba považovať za spotrebiteľa. Tomuto zisteniu bolo potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, jeho ďalší procesný postup, v ktorom sa prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Výsledkom bolo zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom, nie je spôsobilým exekučným titulom. Treba súhlasiť s okresným súdom v tom, že preskúmaním predložených listinných dôkazov, najmä Zmluvy o úvere zo dňa 22.09.2008, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, vzhľadom na kritériá na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, aplikáciou zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - ust. § 52 a nasl. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemožno o rozhodcovskej doložke zakotvenej v bode 17. vysloviť iný záver než ten, že takáto doložka je neprijateľná a neplatná podmienka zmluvy. Rozhodcovskú doložku - bod 17., ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si povinný (spotrebiteľ) osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, ktoré naviac sú napísané veľmi drobným písmom čo iba potvrdzuje pochybnosť súdu o tom, že si tieto podmienky povinný vôbec všimol. Správne v rozhodnutí okresný súd konštatoval, že spotrebiteľ v konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinného slobodne sa rozhodnúť pri podpise zmluvy. Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (§ 57 až § 59 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie. Zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Ak okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nemá to vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia. (Pre aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktoré na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť predpokladá tzv. „iný dôvod“ je smerodajné, že pôjde o taký rozmanitý dôvod či dôvody, ktoré nepatria ani do jedného z ostatných dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) a h), i), j) Exekučného poriadku.) Odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd. Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, IČO 35 922 761, sp.zn. SR 11827/09 zo dňa 06.10.2009, nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je vykonateľný. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a neplatnou podľa ust. § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 12.12.2008, ako uviedol v rozhodnutí okresný súd. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na platnej právnej úprave právneho poriadku SR účinnej v rozhodnom čase, ustanoveniach Občianskeho zákonníka - teda súd aplikoval príslušné právne predpisy SR (pramene práva), v ktorých je obsiahnutá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul v štádiu konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. S poukazom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1) súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (! 58 ods. 1 Exekučného poriadku).Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Námietky (§ 50 Exekučného poriadku) sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ich účelom je zastavenie exekúcie. V prejednávanej veci exekučný súd posúdil námietky povinného ako dôvodné, preto námietkam vyhovel (ods. 4 § 50). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.