Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/274/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310203843 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6310203843.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, ČR, IČO: 00 001 350 proti žaovanému F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, N., zast. opatrovníčkou Oľgou Mlynarčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie 26.675,82 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 118/2010-147 zo dňa 02.06.2011,takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 118/2010-147 zo dňa 02.06.2011 v napadnutej časti výroku p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.000,- Kč a nahradiť mu trovy konania 7,50 €, vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 24.05.2010 si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 15.000,- Kč titulom zostatku nesplateného úveru, ktorý poskytol na základe povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte žalovaného. Uviedol, že na základe Zmluvy o ČSOB osobnom konte plus zo dňa 22.03.2007 zriadil a viedol pre žalovaného účet č. XXXXXXXX/XXXX v mene Y.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s. a Podmienky vedenia ČSOB osobného konta. Dňa 03.07.2007 oznámil žalobca žalovanému poskytnutie povoleného prečerpania finančných prostriedkov na základe jeho žiadosti zo dňa 03.07.2007 do výšky úverového limitu 15.000,- Kč. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania bola dohodnutá úroková sadzba 13,9% a sadzba úrokov z omeškania 15% ročne. Keďže žalovaný nedodržal dojednané podmienky, bol žalobcom vyzývaný k úhrade splatných pohľadávok listinami zo dňa 05.05.2008, 15.05.2008, 01.06.2008 a 01.07.2008. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu, vyhlásil žalobca pohľadávky zo zmluvy o úvere za splatné dňom 30.07.2008 a zároveň vyzval žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky. Žalovaný na výzvy nereagoval. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dlh pozostáva z istiny 15.000,- Kč, z úrokov vo výške 5.410,70 Kč, úrokov z omeškania vo výške 4.567,- Kč a poplatkov 1.700,- Kč. Súd prvého stupňa uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa ust. § 1 zákona č. 321/2001 Sb. o něktorých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru a o změne zákona č. 64/1986 Sb. Ďalej citoval ust. § 3 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 98/1963 Zb., podľa ktorého, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv, ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom. Dospel k záveru, že právna úprava obsiahnutá v slovenskom právnom poriadku je pre žalovaného výhodnejšia, poskytuje mu väčšiu ochranu ako právna norma českej republiky - zákon č. 321/2001 Sb., a preto vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Uviedol, že podľa ust. § 4 ods. 2, písm. g) tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Práve toto ustanovenie súd prvého stupňa považoval za výhodnejšie pre žalovaného, a preto o nároku rozhodol v zmysle slovenského právneho poriadku. Dospel k záveru, že v danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto považoval úver na základe uzavretej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznal len právo na zaplatenie istiny 15.000,- Kč. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, keď mu nepriznal úrok, úrok z omeškania a poplatky v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2, písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ako účastníkovi v spore čiastočne úspešnému priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol, podal v lehote stanovenej v § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie žalobca. Konštatoval, že zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu bola uzavretá v Českej republike. V súlade s čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB zo dňa 01.05.2007, ktoré sú súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu, sa právne vzťahy medzi ČSOB a právnickou alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatvárania bankových obchodov v rámci predmetu činnosti ČSOB riadi právom Českej republiky. V súlade s čl. 2 týchto všeobecných obchodných podmienok, sa tieto vzťahujú na všetky zmluvné vzťahy medzi ČSOB a právnickou alebo fyzickou osobou, ktorým ČSOB poskytuje bankové služby. Stávajú sa súčasťou každej zmluvy uzavretej medzi ČSOB a klientom. V súlade s čl. 3 na Všeobecné obchodné podmienky ČSOB nadväzujú samostatné obchodné podmienky pre vybrané produkty a služby poskytované ČSOB a pokiaľ obsahujú odlišnú úpravu od Všeobecných obchodných podmienok, použije sa prednostne úprava obsiahnutá v obchodných podmienkach pre jednotlivé produkty a služby. Ďalej žalobca uviedol, že v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V súlade s ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najväčšej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Vzhľadom k tomu, že zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej sadzbe nákladov, však žalobca napriek tomu konštatuje, že v súlade s ust. § 6 zákona č. 321/2001 Sb., ak nespĺňa zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru náležitosti uvedené v § 4, pokladá sa spotrebiteľský úver za úver úročený vo výške diskontnej sadzby platnej v čase uzavretia zmluvy, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver, uverejnené pre príslušné obdobie Českou národnou bankou. V čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu, t. j. k 03.07.2007 bola diskontná sadzba Českej národnej banky 1,75 p.a. Žalobca preto konštatuje, že podľa vyššie uvedeného, má nárok na úrok aspoň vo výške diskontnej sadzby Českej národnej banky. Zodpovednosť dlžníka za omeškanie s plnením peňažného záväzku sa v takom prípade bude riadiť ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Keďže k omeškaniu došlo k 03.05.2008, riadi sa výška úroku z omeškania Nariadením vlády SR č. 163/2005 Zb., ktorým sa mení Nariadenie vlády SR č. 142/1994 Zb., ktorým sa stanoví výška úroku z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že mu patrí úrok v zákonnej výške z dlžnej istiny, úrok z omeškania v zákonnej výšky z dlžnej istiny a z dlžného poplatku až do zaplatenia. Priložil históriu účtu č. G. a presne v nej špecifikoval obdobie omeškania a následne výšku dlžného poplatku. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, prípadne zmenil. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Predmetom sporu je uplatnené právo na zaplatenie 15% úroku z omeškania z čiastky 16.700,- Kč od 11.05.2010 do zaplatenia, zmluvný úrok z istiny 15.000,- Kč vo výške 18,9% od 11.05.2010 do zaplatenia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na základe žalobcom predložených listinných dôkazov. Súd prvého stupňa vyzval žalobcu na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., poučil ho podľa § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. Na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 28.07.2010 reagoval žalobca podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.08.2010, v ktorom oznámil, že súhlasí s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania a zároveň oznámil, že trvá na celom uplatnenom nároku. Následne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.12.2010 doplnil žalobu a vysvetlil, prečo požaduje priznať úrokovú sadzbu 18,9%. V tejto súvislosti sa odvolával na doklad o doručení oznámenia o novej úrokovej sadzbe k poskytnutému úveru - povolené prečerpanie zo dňa 30.04.2008, na Všeobecné obchodné podmienky, čl. 82 a čl. 83 a na oznámenie o zosplatnení úveru a oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 03.07.2007. Vo veci nariadil súd pojednávanie na deň 07.06.2011. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.05.2011 žalobca neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd prvého stupňa rozhodol na základe predložených dôkazov. Súd prvého stupňa nemal za to, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú posúdil podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v náväznosti na § 3 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 98/1963 Zb. a § 1 zákona č. 321/2001 Sb. o něktorých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru a o změne zákona č. 64/1986 Sb. Zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu navrhovateľovi nepriznal uplatnené právo na zaplatenie 15% úroku z omeškania z čiastky 16.700,- Kč od 11.05.2010 do zaplatenia a zmluvný úrok z istiny 15.000,- Kč vo výške 18,9% od 11.05.2010 do zaplatenia. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania uvádzané žalobcom v podanom odvolaní. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložil do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolateľ neodôvodňuje odvolanie ani jedným z dôvodov uvedených v cit. ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní uvádza nové skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, ktoré žalobca mohol v konaní pred súdom prvého stupňa označiť a dôkazy, na ktoré sa odvoláva v podanom odvolaní, mohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Nové skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní odvolací súd nepovažuje za odvolací dôvod vzhľadom na vyššie cit. ustanovenia O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd o náhrade trov konania nerozhodol, pretože zo strany úspešného účastníka nebol podaný návrh podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Rozsudok bol členmi odvolacieho senátu jednomyseľne schválený. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.