Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/330/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200621 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200621.1 Uznesenie r o z h o d o l : Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal vedľajším účastníkom konania na strane odporcu náhradu trov konania, z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 O. s. p. z dôvodu späťvzatia návrhu na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh späť, teda procesným spôsobom zavinil zastavenie konania a tým tak odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi v spojení s konaním trovy nevznikli a preto súd vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo vzťahu k vedľajším účastníkom na strane odporcu súd aplikoval ustanovenie § 150 OSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré vedľajším účastníkom na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, videl v tom, že vedľajší účastníci vstúpili do konania ako procesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu ( bez toho, aby sa so žalovaným kontaktovali a v konaní využili právnu pomoc z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania a preto ich trovy nie je možné považovať za trovy účelne vynaložené. Súd tiež rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 33, 37 eur, podľa ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 40 eur, pričom súd mu vrátil zaplatený súdny poplatok krátený o 6, 63 eur. Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajších účastníkov na strane odporcu, podali odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá OSP) obaja vedľajší účastníci. Vedľajší účastník na strane odporcu - Spotrebiteľské združenie OSA - v odvolaní uviedol, že v časti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vychádza okresný súd z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 OSP, keď pre uvedenú aplikáciu sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Dôvody, na ktoré poukazoval okresný súd vo svojom odôvodnení, ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 OSP, nespĺňajú požiadavky tejto výnimočnosti, naopak, podľa vedľajšieho účastníka v napadnutom rozhodnutí sa jedná o svojvôľu súdu, ktorá je neprípustná. V predmetnom konaní podľa vedľajšieho účastníka neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150 OSP, nakoľko navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, a teda zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, nestalo sa tak pre správanie sa odporcu. Opätovne poukázal na to, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom, aj v tomto prípade, bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol v čase podania návrhu premlčaný. Odporca, bol teda, v konaní úspešný len vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná náhradu trov konania. Poukázal na ust. § 93 ods. 4 OSP, podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Prejednávaná práva vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom, preto vstup vedľajšieho účastníka do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP je nielen v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, ale i základnou filozofiou spotrebiteľského práva. Súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných, okrem iného, aj v ust. § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzený zákonom. Súd prvého stupňa zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, alebo, aby odvolací súd vec v tomto rozsahu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie aj ďalší vedľajší účastník - Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom. Nesúhlasil s tým, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania by vyžadoval Občiansky súdny poriadok súhlas spotrebiteľa. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí ani nevysporiadal s otázkou, či vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu bolo spôsobilé pozitívne v prospech spotrebiteľa ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vedľajší účastník je toho názoru, že práve vznesená námietka premlčania z jeho strany mala pre vzťah navrhovateľa a odporcu podstatný význam. Z uvedeného preto vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol účelný, a teda boli účelné i trovy konania ním vynaložené. V danom prípade bola činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom súdneho konania, a práve v dôsledku činnosti vedľajšieho účastníka sa poskytla náležitá ochrana práv odporcovi - spotrebiteľovi. Aplikácia ustanovenia § 150 OSP, na základe ktorej okresný súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, však v tomto prípade nie je adekvátna. Aj pri výklade a aplikácii § 150 OSP, je súd povinný mať na zreteli účel súdneho konania, a preto nie je možné zo strany súdu zmierňovať dôsledky špekulatívneho prístupu navrhovateľa, keď sa sám v nedobrej viere a vedome rozhodol vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním premlčaného nároku, zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerných spotrebiteľov a vyslovene skúša, ktorý súd mu plnenie prizná. Vedľajší účastník trov konania nezavinil, žaloby podával navrhovateľ. Vedľajší účastník len reagoval realizáciou svojho ústavného práva konať pred súdom na procesnú situáciu vyvolanú navrhovateľom, a to hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril. Opätovne zdôraznil, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebola iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Zároveň podľa vedľajšieho účastníka nie je ani spravodlivé požadovať v rámci princípu rovnosti zbraní, aby proti navrhovateľovi, zastúpenom silnou advokátskou kanceláriou vystupoval vedľajší účastník bez právneho zastúpenia vzhľadom na početnosť sporov, ktoré determinoval výhradne navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi tak trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajších účastníkov uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajším účastníkom náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať zaver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ za nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajších účastníkov podľa § 221 od. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie konanie. Vo zvyšku, a to vo výroku okresného súdu, ktorým bolo konanie zastavené, ktorým nepriznal náhradu trov konania odporcovi, a ktorým navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania, zostáva uznesenie okresného súdu podľa § 206 ods. 3 OSP nedotknuté (proti týmto výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie nebolo podané). Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu, a to pred prvým pojednávaním. V súdenej veci vstúpili do konania vedľajší účastníci, a to Občianske združenie Právna pomoc spotrebiteľom podaním zo dňa 29. 04. 2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 07. 05. 2012. Do konania vstúpil ako vedľajší účastník aj Spotrebiteľské združenie OSA podaním zo dňa 30. apríla 2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 17. 05. 2012. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd konal s oboma vedľajšími účastníkmi. Až po ich vstupe do konania došlo k následnému späťvzatiu návrhu na začatie konania v celom rozsahu navrhovateľom podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 07. 2012. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, táto bola vznesená Spotrebiteľským združením OSA podaním zo dňa 30. apríla 2012, doručené okresnému súdu dňa 17. 05. 2012, v ktorom mal vedľajší účastník za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný, a preto v záujme efektívnej ochrany odporcu ako spotrebiteľa vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku uplatňovanému voči odporcovi v tomto konaní a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, v ktorom taktiež vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 27. 01. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť, bolo doručené súdu dňa 07. 06. 2012. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá, OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom vedľajších účastníkov, ktorí v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom vo veci samej, dôvodne vzniesli námietku premlčania. Až na základe písomného podania vedľajšieho účastníka (vedľajších účastníkov) došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd preto považoval odvolanie vedľajšieho účastníka za dôvodné, pretože v danom prípade možno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd pritom prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhradu trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka vychádzal správne z ust. § 146 ods. 2, veta prvá, OSP, keď vyhodnotil, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania sa navrhovateľa, ktorý zastavenie konania zavinil. Tento právny záver okresného súdu je správny. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu v súvislosti s aplikáciou § 150 ods. 1 OSP a to konkrétne s odôvodnením, že odporca v tomto prípade nepožiadal vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému, nemal vedomosť o jeho vstupe do konania a právnym zastúpením vedľajšieho účastníka sa zbytočne navyšujú trovy konania, ktoré okolnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o zákonnú dikciu obsiahnutú v ust. § 150 ods. 1 OSP, vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, a to, že musia byť v danom prípade pre aplikáciu moderačného práva zjavné dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom použitia § 150 ods. 1 OSP je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP však nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie ( v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať napr. sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféry by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknuté. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať z dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal ( viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 7 MCdo 5/2012). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP bez toho, aby posúdil celý komplex (uvedených) okolností, relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia. Je nepochybné, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 OSP, podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Dôvody, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia týkajúceho sa skutočností, že odporca nepožiadal vedľajšieho účastníka o pomoc pri riešení svojho problému, neobstoja. V danom prípade nešlo ani o paušálny vstup do konania, nakoľko, ako bolo vyššie uvedené, k zastaveniu konania došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporcu v dôsledku vyjadrenia sa vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné určiť okolnosť, že pre vstup vedľajšieho účastníka nebol daný žiadny dôvod (ktorú okolnosť už vyvrátil odvolací súd vyššie), v dôsledku čoho sa zbytočne navyšujú trovy konania. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému - fyzickej ako aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúcu v tom zmysle, že vzal návrh na začatie konania späť. K neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda, sám navrhovateľ zastavenie konania zavinil. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 O. s. p. patrí i právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd však pre úplnosť dodáva, že náležitá ochrana spotrebiteľa je zachovaná vstupom jedného združenia na ochranu práv spotrebiteľa do konania ako vedľajšieho účastníka. Väčší počet takýchto vedľajších účastníkov konania zároveň zastúpených zvolenými právnymi zástupcami odvolací súd nepovažuje za potrebný a účelný. Okresný súd, pokiaľ ide o náhradu trov konania vedľajších účastníkov vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP, vo vzťahu k dôvodom, na ktoré poukazoval ako na dôvody hodné osobitného zreteľa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je zrejmé, že je nevyhnutné zamerať dokazovanie a následné právne vyhodnotenie najmä vo vzťahu k samotnej účelnosti trov právneho zastúpenia, resp. trov konania vedľajšieho účastníka, každého zvlášť, ktorá účelnosť vyplýva z ust. § 142 ods. 1 OSP, resp. § 146 ods. 2 veta prvá, OSP, ktoré ustanovenie okresný súd aplikoval správne. Aplikácia § 150 ods. 1 OSP v žiadnom prípade neodôvodňuje nepriznanie trov konania z dôvodu neúčelnosti. Odvolací súd bol preto nútený rozhodnutie súdu o náhrade trov konania vedľajších účastníkov podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť, a to aj z toho dôvodu, že ak by rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zmenil a o tejto náhrade trov konania rozhodol vychádzajúc zo skutočností, ktorým sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal, tzn. toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odňal by tak účastníkom možnosť konať pred súdom . Aj na základe zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania odvolací súd bol nútený rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.