Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211206071 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211206071.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci starostlivosti o maloletú K. E., nar. XX. XX. XXXX, striedavo sa zdržiavajúcu na adrese R. U. XXX/XX, XXX XX H. L., Slovenská republika, i na adrese XXXX R., R. C. utca XX, Maďarská republika, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, dieťaťa rodičov - otca H. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. U. XXX/XX, XXX XX H. L., toho času zdržiavajúceho sa na adrese nám. A. H. H. XX, XXX XX H. L., a matky B.. K. E., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom R. U. XXX/XX, XXX XX H. L., E. republika, t.č. bytom XXXX R., R. C. utca XX, G. republika, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7,949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Miloš Cimrák, o návrhu otca o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 9P/4/2011-36 zo dňa 10. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zo dňa 10. 02. 2012 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť a následne na základe toho konanie vo veci zastavil. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že otec maloletej podal na súd dňa 08. 09. 2011 návrh, ktorým sa domáhal zmeny pôvodného rozhodnutia ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, aby maloletá bola zverená do jeho osobne starostlivosti a opatery a aby matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu výživným vo výške 100 Eur mesačne, s účinnosťou od 01. 09. 2011. Zároveň sa domáhal, aby do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by dočasne upravil pomery k maloletej vo vyššie uvedenom rozsahu. Tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol uznesením č. k. 9P/4/2011-12 zo dňa 16. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2011. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov maloletej na pojednávaní dňa 10. 02. 2012 (ktoré sa týkali pobytu maloletej) pristúpil okresný súd k skúmaniu, či má právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci dospel k názoru, že v tomto prípade je potrebné aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003“). V zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 skúmal, či v čase začatia konania mala maloletá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (teda v členskom štáte, kde začalo konanie). Dospel k záveru, že maloletá už v dobe začatia konania nemala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, pretože „obvyklý pobyt mala v Maďarsku na adrese R., R. C. utca 62, kde žije spolu so svojou matkou a je zapísaná aj do gymnázia v tomto meste ako žiačka VII. A triedy“. Následne uviedol, že „tento stav je k času posudzovania podmienok konania v danej veci nezmenený. Maloleté dieťa býva spolu s matkou v Maďarsku, preto nie je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodnúť. (...) Keďže pobyt maloletej K. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorá bola zverená rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, č. k. 3C/114//2010-50 zo dňa 26. 10. 2010 do osobnej starostlivosti matky je jednoznačný - XXXX R., R. C. utca XX, G. a tento pobyt má charakter obvyklého pobytu dieťaťa, t.j. kde sa dieťa zdržuje, žije, navštevuje školu, prípadne predškolské zariadenie, preto nemá Okresný súd vo Veľkom Krtíši právomoc konať a rozhodnúť v danej veci.“ Z uvedeného preto okresný súd podľa článku 17 Nariadenia č. 2201/2003vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil, pretože „tento nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť“. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu „zmenil tak, že súd má právomoc vo veci konať a rozhodnúť, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale i z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu ohľadom obvyklého pobytu maloletej. V tejto súvislosti v konkrétnom zdôvodnení odvolania poukázala na to, že „v čase začatia konania, t. j. 08. 09. 2011, bola maloletá u otca, a to na území Slovenskej republiky vo Veľkom Krtíši“. Keďže zákon ani Nariadenie č. 2201/2003 pojem obvyklý pobyt dieťaťa nedefinuje, je treba vychádzať z článku 13 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003, z ktorého vyplýva, že ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Je zrejmé, že maloletá „sa v dobre podania návrhu nachádzala na území Slovenskej republiky, a preto je v zmysle ustanovení Nariadenia č. 2201/2003 na konanie vo veci daná právomoc slovenských všeobecných súdov“. Okrem toho poukázala na článok 12 ods. 3 Nariadenia č. 2201/2003, z ktorého vyplýva, že súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností ak má dieťa vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. V danom prípade je trvalý pobyt ako aj miesto výkonu práce oboch rodičov a miesto pobytu otca na ktorom sa zdržiava, v Slovenskej republike a maloletá je štátnym príslušníkom SR. Zároveň matka uviedla i konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva, že maloletá má „podstatnú sociálnu väzbu“ k Slovenskej republike, „čím je založená jednoznačne aj právomoc slovenského súdu“. Okrem uvedených argumentov poukázala i na to, že okresný súd od začatia konania „vykonal určité procesné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu“, čím podľa jej názoru „založil svoju príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť“. Otec maloletej k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd „odvolanie matky ako nedôvodné zamietol“, z čoho možno vyvodiť, že de facto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odôvodnil to tým, že „súd prvého stupňa správne posúdil vec a správne zistil skutkový stav ohľadne obvyklého pobytu maloletého dieťaťa“. Kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov: Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na konkrétne okolnosti týkajúce sa pobytu maloletej je potrebné aplikovať Nariadenie č. 2201/2003. Odvolací súd však nesúhlasí s tým, ako okresný súd toto nariadenie aplikoval, resp. ako vec právne posúdil, keď v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 sa zameral len na riešenie otázky, či v čase začatia konania mala maloletá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (teda v členskom štáte, kde začalo konanie). Okresný súd totiž opomenul článok 12 ods. 3 Nariadenia č. 2201/2003 (na ktorý správne poukázala matka v odvolaní) z ktorého vyplýva, že: „Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.“ V prejednávanej veci je nesporné, že ide o konanie týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností. Taktiež je nesporné, že toto konanie začalo na základe návrhu otca dňa 08. 09. 2011 na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, teda v „členskom štáte“ ku ktorému má maloletá nespochybniteľné a jednoznačné „podstatné väzby“ explicitne definované v písmene a) vyššie citovaného článku (t.j. otec ako jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, a maloletá je štátnou príslušníčkou tohto štátu). Zároveň boli splnené i podmienky definované v písmene b) vyššie citovaného článku, t.j. že všetci účastníci konania prijali právomoc Okresného súdu vo Veľkom Krtíši tým, že robili jednotlivé procesné úkony (otec podal predmetný návrh, matka sa k nemu vecne vyjadrila) a dokonca sa zúčastnili pojednávania, bez toho, aby aktívne spochybňovali právomoc konajúceho súdu. Vzhľadom na aktuálne existujúce silné sociálne väzby maloletej k Slovenskej republike je „v jej najlepšom záujme“, aby vo veci konal Okresný súd vo Veľkom Krtíši. Z uvedeného teda vyplýva, že okresný súd vec posúdil právne nesprávne a ak v dôsledku toho vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť a následne na základe toho konanie vo veci zastavil, de facto vytvoril stav, že svojim nesprávnym postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Za tohto stavu nemal odvolací súd inú možnosť, ako odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušiť a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátiť na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.