Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/240/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217243 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111217243.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R. H. X, D. D., zastúpený opatrovníčkou V. K., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, J. Kozáčeka, Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 961,88 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/235/2011-114 zo dňa 28.3.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný uhradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 46,01 € na účet právneho zástupcu vo C. N. č.ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil; rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia časť zaplateného súdneho poplatku v sume 50,87 € cestou Daňového úradu Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, Bratislava a zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 165,69 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.; odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Nakoľko k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním, súd podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v sume 50,87 € (pôvodný súdny poplatok 57,50 € krátený o sumu 6,63 €) prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Bratislava. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť až po vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom a opatrovníkom odporcu, navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkov vo výške 165,69 €. Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že sa nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Má za to, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.. Poukázal na to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom a taktiež uviedol, že vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach a zdôraznil aj to, že uvedené úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Spolu s odvolaním si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 €. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je absurdné, ak navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. V časti účelnosti trov vynaložených na právnu pomoc poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy, pričom zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/71/2010 z 9.6.2010, ako aj na Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kol., nakladateľstva C.H.Beck, str. 327-331. Uviedol, že konanie bolo zastavené po tom, čo vzal navrhovateľ žalobu späť v celom rozsahu a to až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, teda v dôsledku jeho aktivity. Na konštatovanie navrhovateľa, že nevidí význam v právnom zástupcovi vedľajšieho účastníka uvádza, že ich zastúpenie sa javí byť efektívne a teda účelné a práve to navrhovateľovi vadí, lebo nie je zvyknutý na to, aby na ochranu spotrebiteľa niekto aktívne vystúpil a spolieha sa len na pasivitu a rezignáciu spotrebiteľa a z tejto pasivity spotrebiteľa ťaží. Poukázal na to, že aj samotný navrhovateľ (silný nebankový subjekt) je v konaní zastúpený silnou advokátskou kanceláriou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci c-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. K námietkam navrhovateľa vo vzťahu k uskutočneniu úkonu právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia uviedol, že tento úkon bolo potrebné uskutočniť, aby súd s nimi, ako s vedľajším účastníkom konal a mohli sa oboznámiť s návrhom a písomnosťami. Podstatu správnosti výroku o úhrade trov konania vedľajší účastník vidí v tom, že navrhovateľ zobral návrh späť, preto zavinil zastavenie konania a mal by znášať náhradu jeho trov. Na základe uvedeného navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,01 €. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O. s. p.“) ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotnému odporcovi žiadne konkrétne trovy prvostupňového konania nevznikli a preto nebol dôvod, aby okresný súd rozhodoval o náhrade trov odporcu. Podľa § 93 ods. 2, 4 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej zo dňa 4.7.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenie 961,88 € s príslušenstvom z titulu porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXX a Dodatku k Zmluve zo dňa 29.12.2007 a Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXX a Dodatku zo dňa 29.12.2007. Na základe uvedeného vydal okresný súd dňa 5.8.2011 platobný rozkaz č.k. 20RO/250/2011-66, ktorý sa však odporcovi nepodarilo doručiť a tak bol uznesením č.k. 20RO/250/2011-79 zo dňa 29.11.2011 zrušený. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.1.2012 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník (na strane odporcu) - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Uznesením č.k. 7C/235/2011-91 okresný súd ustanovil odporcovi, z dôvodu, že jeho pobyt nie je známy opatrovníka. Vedľajší účastník vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 28.3.2012 vzniesol námietku premlčania, ktorú následne vo vyjadrení k návrhu zo dňa 27.3.2012 z opatrnosti vzniesla aj opatrovníčka povinného. Na základe uvedeného na pojednávaní konanom dňa 28.3.2012 navrhovateľ, vzhľadom na písomné podanie opatrovníčky, že vzniesla námietku premlčania, vzal návrh späť. V sporovom konaní Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Citovaný zákon priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania (§ 93 ods. 3 prvá veta O. s. p.). Preto je vedľajší účastník oprávnený vykonávať vo svojom mene všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena žaloby, uznanie nároku) a úkonov, ktoré vykonáva sám účastník (späťvzatie odvolania a pod.). Súd mu tiež doručuje písomnosti a predvoláva ho na pojednávanie. Použitím gramatického a logického výkladu ods. 4 § 93 O. s. p. možno tak isto dôjsť k jednoznačnému záveru, že ak sú na to splnené zákonné podmienky, môže mu súd priznať právo na náhradu trov konania. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že účastník konania, na ktorého strane vedľajší účastník nestojí, vynakladá trovy konania tak voči účastníkovi konania stojacemu na druhej strane, ako aj voči vedľajšiemu účastníkovi konania, keď platí, že pre úspech v konaní sa musí vysporiadať jednak so skutkovými okolnosťami, dôkazmi a právnym posúdením prezentovaným oproti stojacim účastníkom konania, ako aj dôkazmi a argumentáciou vedľajšieho účastníka konania. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky: Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Zavinenie môže existovať tak na strane navrhovateľa ako aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa existuje aj vtedy ak vzal návrh späť z dôvodu, že navrhovateľ vzniesol oprávnenú námietku premlčania. Druhou výnimkou je, že ak pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta). V predmetnom konaní je splnená prvá výnimka a teda prvostupňový súd rozhodol správne, keď navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý si ich v konaní uplatnil. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania ako vecne správnu potvrdil. Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolaní síce navrhoval, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nebola náhrada trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. priznaná, avšak neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O. s. p.). Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval. Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, avšak z nesprávnej hodnoty sporu a to zo sumy 996,53 € namiesto zo správnej hodnoty spolu 961,88 €. Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 46,01 €. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa v sume 30,71 € (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú o 20 % DPH t.j. o sumu 10,66 €. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.