Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111215749 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111215749.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v K. Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža, sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava, Mierová č. 23, IČO: 30 844 029, proti odporkyni Bc. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., G.. Ľ. Z. č. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 17,85 EUR, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 16C/102/2011-115 zo dňa 11. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd mení rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17,85 EUR v lehote 8 dní od právoplatnosti rozhodnutia tak, že návrh zamieta. Výrok, ktorým okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje. Výrok, ktorým okresný súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy prvostupňového konania v sume 16,50 EUR v lehote troch dní. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 16,50 EUR v lehote troch dní. Výrok, ktorými okresný súd vo zvyšku konanie zastavil, ostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17,85 EUR, druhým výrokom vo zvyšku konanie zastavil, tretím výrokom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok v sume 16,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a štvrtým výrokom náhradu trov účastníkom konania nepriznal. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu, podľa ktorého odporkyňa vykonávala u navrhovateľa štátnu službu v zmysle zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Navrhovateľ prispieval na stravovanie odporkyne formou stravných lístkov. Po kontrole zameranej na čerpanie stravných lístkov za obdobie december 2007 až september 2010 bol vyhotovený protokol č. 5/2010, podľa ktorého odporkyni bolo neoprávnene poskytnutých 95 kusov stravných lístkov za dni, kedy odporkyňa nebola k dispozícii služobnému úradu, na ktoré navrhovateľ prispel sumou 230,74 EUR. V kolektívnej zmluve bolo pôvodne upravené stravovanie zamestnancov nad rámec zákona. Nové zásady pre poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu na rok 2010 odkazovali na § 70 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a neumožňovali nárok na stravné lístky za výkon služby počas dovolenky, sviatkov, atď. Na základe toho navrhovateľ upravil návrh a žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za 7 ks stravných lístkov. Odporkyňa v zmysle kolektívnej zmluvy na obdobie od 01. 02. 2007 do 31. 01. 2008 a od 01. 03. 2008 do 28. 02. 2009, dodatku ku kolektívnej zmluve, zásad používania sociálneho fondu, mala nárok na zabezpečenie stravovania aj na prípad, ktorý predpokladal § 73 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z. z. V tejto časti potom navrhovateľ zobral návrh späť a súd konanie zastavil. Podľa čl. I. zásad poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu podľa kolektívnej zmluvy platnej na obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010 sa už neposkytovalo štátnym zamestnancom stravovanie v zmysle § 73 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z. z., ale podľa § 70 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Na základe toho mal súd preukázané, že odporkyňa získala 7 stravných lístkov v hodnote 17,85 EUR, na ktoré nemala nárok. Na právne zdôvodnenie okresný súd použil § 222 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce. Odporkyňu zaviazal aj na zaplatenie súdneho poplatku za odpor. Náhradu trov súd účastníkom nepriznal vzhľadom na výsledok konania. Odporkyňa podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, OSP) odvolanie proti výrokom ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 17,85 EUR, zaplatiť súdny poplatok, a ktorým jej neboli priznané trovy konania. Okresnému súdu vytýkala, že nezohľadnil subjektívnu stránku vzťahu a či mohla dôvodne vedieť, že jej navrhovateľ poskytuje stravné lístky neoprávnene. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je, aby majetkový prospech bol získaný neoprávnene a aby druhému účastníkovi vznikla ujma a medzi neoprávneným prospechom a ujmou musí existovať príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno je na zamestnávateľovi. Zamestnanec by bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať len pri nedostatku dobrej vôle. Poukázala n § 222 ods. 1, ods. 6 Zákonníka práce. Odporkyňa nebola s výsledkami kontroly navrhovateľa oboznámená. Stravné lístky poberala počas celej doby v súlade s platnými predpismi bez akýchkoľvek pochybností o tom, že by jej nepatrili a že by ich poberala neoprávnene. Pokiaľ okresný súd rozhodnutie odôvodnil § 70 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe nebral do úvahy § 68 ods. 1 písm. f), podľa ktorého sa za vykonávanie štátnej služby považuje aj čas, keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň. Poukázala tiež na rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/124/2011- 67 z 06. 12. 2011 a Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/126/2011- 166 z 03. 11. 2011, ktorými v rovnakých veciach súdy žaloby navrhovateľa zamietli. V týchto veciach súdy konštatovali, že nebol preukázaný subjektívny postoj žalovaných zamestnancov. Vzhľadom na uvedené navrhla rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť. Nesúhlasila tiež s uložením povinnosti zaplatiť súdny poplatok 16,50 EUR. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho bola poplatková povinnosť uložená. Navrhla uvedený výrok zrušiť. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov účastníkom považovala za neodôvodnené a nepreskúmateľné, lebo súd sa nevysporiadal s pomerom úspešnosti účastníkov v konaní, ktoré bolo zastavené v časti o zaplatenie sumy 212,89 EUR. Navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania za odpor vo výške 16,50 EUR. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 220 OSP zmenil. Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1). Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie nároku navrhovateľa, ktorý sa proti odporkyni domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za poskytnutie 7 ks stravných lístkov v roku 2010, nakoľko na pojednávaní konanom 11. 01. 2012 v prítomnosti odporkyne návrh zmenil tak, že požadoval zaplatenie 17,85 EUR za 7 stravných lístkov a vo zvyšku zobral návrh späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Bezdôvodného obohatenia za poskytnutie 7 ks stravných lístkov v roku 2010 navrhovateľ odôvodnil protokolom č. 5/2010, č. j. 12 688/2010-5139-INT, o výsledku kontroly, ktorá bola zameraná na čerpanie stravných lístkov v zmysle zákona o štátnej službe a kolektívnej zmluvy (č. l. 3 - 54). Odporkyňa v roku 2010 prevzala spolu sedem stravných lístkov za dni, ktoré pripadali na sviatky (č. l. 11). Podľa § 120 zák. č. 400/2009 Z. z. štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 01. 11. 2009, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú - okrem iných aj ustanovenia § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 217 až 222. Podľa § 125 spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom a nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Podľa § 152 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení platnom do 31. 08. 2011 (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce v znení platnom do 31. 12. 2010, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa odseku 6 vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. Podľa § 70 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65% stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. (pozn.: Zákona o cestovných náhradách). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ preukazoval svoj nárok na základe výsledkov kontroly a výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia z 25. 02. 2011 (č. l. 55- 56), ktoré odôvodnil podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce neoprávneným odobratím stravných lístkov v rozpore s právnymi predpismi, bez právneho dôvodu, porušením ustanovenia § 66 zák. č. 400/2009 Z. z. Bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť poskytnutím príspevku zamestnávateľa a príspevku zo sociálneho fondu v sume 2,55 EUR na jeden stravný lístok, spolu za 7 ks v sume 17,85 EUR. Podľa § 66 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. Podľa ods. 2 služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť nerovnomerné rozvrhnutie služobného času aj vtedy, ak štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu v dvojzmennej prevádzke, v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke. Právna argumentácia okresného súdu, ktorý žalobe vyhovel, nebola správna, pretože sa nevysporiadal so všetkými dôležitými skutočnosťami. Podľa článku 43 kolektívnej zmluvy na rok 2010 zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie aj počas dovolenky, dočasnej neschopnosti na výkon práce v dôsledku z choroby od 31. dňa dočasnej neschopnosti a počas dočasnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu od prvého dňa dočasnej neschopnosti (č. l. 93). O tom, že odporkyňa prebrala roku 2010 stravné lístky, navrhovateľ predložil evidenciu, v ktorej je podľa kalendárnych mesiacov v stĺpci objednávka vyznačený počet stravných lístkov, na ktoré mali zamestnanci nárok a v stĺpci prevzatie je uvedený počet a dátum odobratých stravných lístkov spolu s podpismi zamestnancov ( č. l. 13 až 21). Z predtlačeného čísla počtu stravných lístkov v príslušnom stĺpci evidencie vyplýva, že počet lístkov stanovil v evidencii zamestnávateľ a odporkyňa svojím podpisom potvrdila ich prevzatie za príslušný kalendárny mesiac. Navrhovateľ dôkazy preukazujúce, že odporkyňa mohla dôvodne na základe všetkých okolností predpokladať, že jej navrhovateľ poskytuje stravné lístky neoprávnene, nepredložil. Poskytovanie stravných lístkov bolo upravené v kolektívnej zmluve, čo však nič nemení na tom , že evidenciu počtu vydaných stravných lístkov zabezpečoval navrhovateľ. Okolnosti preberania stravných lístkov odporkyňou, ktoré boli na pracovisku navrhovateľa obvyklé, vylučovali, aby si bez ďalšieho bola vedomá, že stravné lístky prevzala neoprávnene. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo navrhovateľa, ktorý dôkaz o tom, že odporkyňa vedela alebo musela z okolností predpokladať, že preberala stravné lístky určené nesprávne alebo vydané omylom, nepredložil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh zamietol. Odporkyňa podala odvolanie aj proti ďalším výrokom rozhodnutia okresného súdu, týkajúcim sa trov konania, v ktorom bola úspešná. Výrok, ktorými okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia za podaný odpor, odvolací súd potvrdil, pretože uvedená povinnosť vyplýva z § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a položky 1 súdnych poplatkov písm. a) (poznámka č. 5). Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP), má preto právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré si uplatnila. Z toho dôvodu odvolací súd výrok, ktorým okresný súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy prvostupňového konania v sume 16,50 EUR, zodpovedajúcej súdnemu poplatku za odpor, do troch dní. Navrhovateľ je ďalej povinný zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 16,50 EUR, ktorá zodpovedá súdnemu poplatku za odvolanie, do troch dní. Výrok, ktorými okresný súd vo zvyšku konanie zastavil, ako odvolaním nenapadnutý (§ 206 ods. 2 OSP), ostáva nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.