Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107200269 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107200269.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Ul. G. č. XX, XXX XX J., proti povinnému T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. T. č. XXXX/X, XXX XX J. J., vedenej pod sp.zn. Ex 5/07 súdnym exekútorom JUDr. Ján Debnár, so sídlom exekútorského úradu Ul. Štúrova č. 784/52, 962 12 Detva, o vymoženie 772,75 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Er/13/2007-38, zo dňa 30. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, z r u š u j e . Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 350,05 eur, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 5/2007 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 10.01.2007 pod č. 5601 026548, vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 350,05 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie okresný (exekučný) súd odôvodnil ust. § 58 (súd konal ex offo) a ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), že rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom. Zo súdu predložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého povinnému oprávneným na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.02.2006. Poskytnutie úveru (peňažných prostriedkov) oprávneným spadá v zmysle platnej legislatívy do kategórie spotrebiteľských zmlúv (§ 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou zmluvných dojednaní je tzv. rozhodcovská doložka (bod 17.), ustanovenie pojednávajúce o prejednaní sporných otázok medzi účastníkmi rozhodcovským súdom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK). Rozhodcovská doložka je dojednaná tak, že všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, preto bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou podľa § 39 a § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)). Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom. V súvislosti so zastavením exekúcie okresný súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). S prihliadnutím na procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Výšku náhrady trov exekučný súd posudzoval podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, s poukazom na prechodné ust. § 27a. Exekútorovi priznal odmenu vo výške 269,70 eur podľa § 5 ods. 1 a § 16 ods. 1, 2 vyhlášky (t.j. vo výške 20 % zo základu na určenie odmeny - zo sumy 1.348,11 eur, ktorá predstavuje výšku vymoženej pohľadávky v priebehu exekúcie), priznal aj 20 % daň z pridanej hodnoty (DPH) z daňového základu (z priznanej odmeny) nakoľko exekútor preukázal, že je platiteľom tejto dane a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhradu vynaložených hotových výdavkov vo výške 26,41 eur. Nepriznanie trov exekúcie oprávnenému súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., že oprávnený v konaní nemal úspech. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť, trval na pokračovaní v exekúcii. Právna úprava platná v čase uzavretia zmluvy o úvere vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Podľa oprávneného účastníci uzavreli zmluvu podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ich právny vzťah má povahu absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, nejedná sa o spotrebiteľský úver či spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o úvere, v časti Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, bod 17. - rozhodcovská doložka - zakotvuje rozhodcovské konanie ako alternatívu, nie ako výlučnú možnosť. Spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť i na všeobecný súd, žalobou podanou v súlade s ust. Občianskeho zákonníka. Princíp rovnosti účastníkov bol podľa názoru oprávneného zachovaný. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy súd uznal exekučný titul za spôsobilý, v dôsledku čoho exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Keďže oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, nesúhlasí ani s výrokom súdu, ktorý zaväzuje oprávneného na úhradu trov súdnemu exekútorovi a namieta aj výšku súdom priznaných trov. Naviac, súdny exekútor uhradil oprávnenému z vymoženej sumy iba 1.314,56 eur, preto o rozdiel 33,55 eur musí byť znížená suma priznaných trov exekútora. Povinný navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým okresný súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, podľa § 221 ods. 1 písm. i) zrušil. Vo výroku o trovách exekúcie súdneho exekútora uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2). Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že keď okresný súd exekúciu zastavil, vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil, ako vec skutkovo a právne posúdil. Okresný súd sa prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto v súlade s cit. ust. § 219 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie bližšie neodôvodňoval. Dodáva. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu zo zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal pri rozhodovaní o žiadosti k dispozícii len návrh oprávneného a rozhodcovský rozsudok. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie Zmluvu o úvere nepripojil, jej skutočný obsah nebol zistiteľný ani z rozhodcovského rozsudku. Pritom exekučný súd nemal dostatočný časový priestor (a ani dostatok informácií) na preskúmanie exekučného titulu z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ak chcel vyhovieť v tom čase platnej zákonnej požiadavke rozhodnúť o tejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno- právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. S poukazom na uvedené ustanovenie odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie oprávneného, založené na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ako nadbytočné a právne nerelevantné. V exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203). Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ods. 2 § 221 O.s.p.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci bola exekúcia od počiatku vykonávaná na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý predložil súdu oprávnený. Za daného stavu neprichádzalo do úvahy akékoľvek iné riešenie než exekúciu zastaviť. Z tohoto aspektu bolo potom potrebné posudzovať aj otázku, kto má platiť trovy exekúcie. Keď okresný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku jeho rozhodnutie o tom, kto má platiť trovy exekúcie je správne. Ust. § 203 Exekučného poriadku, či už ods. 1 (ak oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie), alebo 2 (povinný je nemajetný), dopadá na prípady, kedy trovy exekúcie nie je možné vymôcť od povinného a preto výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť trovy platiť inak vyžadovanú od povinného. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že trovy exekúcie exekučný súd posudzoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008 (exekučné konanie začalo dňa 2.1.2007 doručením návrhu súdnemu exekútorovi), pričom pri určení výšky ich náhrady vychádzal s predloženého vyúčtovania - špecifikácie trov exekútora zo dňa 17.01.2011. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia v časti trov exekúcie súdneho exekútora dospel k záveru, že okresný súd sa síce riadil vyhláškou o odmenách súdnych exekútorov platnou v rozhodnom čase, avšak jeho rozhodnutie nie je správne z hľadiska spôsobu určenia odmeny súdneho exekútora, a v dôsledku toho aj konkrétnej priznanej výšky trov exekúcie. Je to dôvod, pre ktorý odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanej veci ide o exekúciu na peňažné plnenie, kedy sa výška odmeny spravuje ust. § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, čo znamená, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora je zásadne výška vymáhanej pohľadávky (pozn. KS od 1.05.2008 je to výška „vymoženej“ pohľadávky), to však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určuje inak. Ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky určuje výnimky, jednou z nich je aj osobitná úprava určenia odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie sa odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (znenie vyhlášky účinné do 30.04.2008, ktoré treba na daný prípad aplikovať). Takýto postup exekučného súdu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 16/2005, uverejneného pod č. 35/20006 ZSP. (pozn. KS: od 01.05.2008 znenie § 14 ods. 1 stanovuje - ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura). Exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, neprichádza tu potom do úvahy právne posúdenie odmeny exekútora podľa § 4 ods. 1 vyhlášky a ani určenie jej výšky podľa § 5 ods. 1 vyhlášky (kedy odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,02 eura), aký postup zvolil súdny exekútor a nesprávne si takýto postup osvojil aj okresný súd. Možno uzavrieť, že v prejednávanej veci je potrebné odmenu súdneho exekútora určiť podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 a neskorších zmien a neprichádza v úvahu iný spôsob určenia odmeny. Postup okresného súdu, keď odmenu priznal podľa § 5 ods. 1 vyhlášky z výšky „vymoženej pohľadávky“ (znenie účinné až od 1.5.2008, dovtedy cit. ust. zakotvovalo pojem „vymáhanej pohľadávky“) nie je správny, ale exekútor je povinný predložiť súdu špecifikáciu trov exekúcie účelne vynaložených v exekúcii v zložení: podľa § 14 a) a b), podľa § 22 - hotové výdavky, § 23 - strata času (t.j. v zmysle znenia vyhlášky účinnej do 30.04.2008), ktorá bude podkladom pre priznanie trov exekúcie exekútorovi súdom. V ďalšom konaní okresný (exekučný) súd znovu rozhodne o trovách exekúcie, pričom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí (§ 226 O.s.p. - súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.