Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/617/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106217414 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6106217414.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: W. B., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, A. A. vedenej pod sp. zn. EX 4719/06 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Borovianska 17, Zvolen pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 974,18 EUR s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1383/2006-39 z 28.12.2010 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1383/2006-39 z 28.12.2010 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd konajúci ako súd exekučný napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu. Druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,86 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn.: SR 1746/06 zo dňa 30.5.2006, ktorý bol vydaný na základe právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným vzniknutým zo zmluvy o úvere zo dňa 3.11.2005. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V uvedených všeobecných podmienkach bolo ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul alebo pred všeobecným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá žalobu. Exekučný súd aj napriek označeniu zmluvy v jej záhlaví v znení, že ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka určil, že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Exekučný súd aplikoval na daný právny vzťah smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorá bola síce prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), avšak táto smernica má aj tzv. nepriame účinky. Na daný právny vzťah aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a zákon č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Na základe týchto skutočností potom exekučný súd rozhodcovskú doložku na základe ktorej bol vydaný exekučný titul označil za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Exekučný súd v danej veci zistil, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie a preto ju s poukázaním na § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zastavil. O trovách exekúcie exekučný súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený v celom rozsahu a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že aplikácia Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva je záväzná, len pokiaľ ju konkrétny členský štát neimplementuje do svojho právneho poriadku. V tomto prípade bola Smernica už implementovaná do právneho systému platného na území SR. Oprávnený tvrdil, že predmetná zmluva o úvere, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto nemusela obsahovať ako podstatnú náležitosť dohodnutú RPMN. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na spracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Je úplne nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva, pričom zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto vzdialenosť súdu od miesta bydliska/sídla, nemá žiaden vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Rozhodcovský rozsudok už bol predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a nakoľko bol súladný zo zákonom bolo poverenie vydané. Oprávnený sa potom nestotožnil ani s výrokom súdu o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Súdny exekútor sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie oprávneného ako nedôvodené, preto napadnuté rozhodnutie exekučné súdu s poukázaním na § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1, 2 ,3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj zo ZoRK vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19) Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovského konania vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky, porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôvodovej správe k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ sa píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Kristiana Csacha publikovaný Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzatvárania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, to znamená, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta) tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Exekučný súd oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj predmetných zmluvných dojednaní teda vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, obsiahnuté v napadnutom uznesení prvostupňového súdu je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Z dôvodu, že neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský rozsudok nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom exekučného súdu o náhrade trov konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.