Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoPr/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105215660 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6105215660.4 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka v právnej veci navrhovateľa: J.. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., W. B. XX, občan SR, v konaní zast. JUDr. Dagmar Vavrekovou, advokátkou so sídlom Kapitulská 4, Banská Bystrica, proti odporcovi: FITTICH ALARM, spol. s r. o., so sídlom Jegorovova ulica 37, Banská Bystrica, IČO: 00 634 743, v konaní zast. advokátom PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., so sídlom Kukučínova 18, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 11. 021. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/124/2005-764 zo dňa 27. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo veci samej, pokiaľ bol návrh navrhovateľa zamietnutý, potvrdzuje. Vo výroku, pokiaľ bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 154,58 eura na účet právneho zástupcu PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., potvrdzuje. Vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Miloša Baranca sumu 1 952,56 eura, rozsudok okresného súdu mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Miloša Baranca sumu 1 719,77 eura na účet vedený v L. A., a. s., pobočka A. A., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 79,59 eura na účet právneho zástupcu PhDr. Mgr. Petra Rosputinského, PhD., na účet vedený v C., a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, zároveň bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 154,58 eura na účet právneho zástupcu PhDr. Mgr. Petra Rosputinského, PhD., vedený v C. a na účet právneho zástupcu JUDr. Miloša Baranca sumu 1 952,56 eura vedený v L. A., a. s., pobočka A. A. a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd vychádzal z návrhu, ktorým sa navrhovateľ sa prostredníctvom právnej zástupkyne podaným dňa 24. 08. 2005 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené mu odporcom je neplatné a domáhal sa zároveň náhrady mzdy. Tento návrh žiadal odporca zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Konajúci súd prvého stupňa v rozhodnutí zhrnul: „Navrhovateľovi vznikol pracovný pomer u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01. 01. 1993 na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 01. 01. 1993. Na základe tejto zmluvy vykonával prácu ako riaditeľ odporcu až do 10. 06. 2005, do doby ktorej zároveň bol aj konateľom žalovaného. Dňa 10. 06. 2005 sa konalo zasadnutie Valného zhromaždenia odporcu, na ktorom bol navrhovateľ odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti FITTICH ALARM, spol. s r. o. so sídlom Banská Bystrica. Zároveň bol menovaný nový konateľ. Zo zápisnice z tohto Valného zhromaždenia odporcu vyplýva, že odvolanému konateľovi J.. X. s okamžitou platnosťou bol zakázaný vstup do všetkých priestorov spoločnosti, nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti na účtoch v bankách, ako aj v hotovosti, akékoľvek iné nakladanie s majetkom spoločnosti. Uvedený zákaz voči menovanému platil aj vo vzťahu k jeho pracovnému pomeru so spoločnosťou. Odvolanému konateľovi bola uložená povinnosť odovzdať všetok majetok spoločnosti, ktorý má u seba do rúk konateľa Q. K. v lehote do 30. 06. 2005. Na vysvetlenie navrhovateľ uviedol, že Q. K., konateľ mu neumožnil vstup do spomínaných priestorov s odôvodnením, že na Valnom zhromaždení mu bol s okamžitou platnosťou zakázaný vstup do všetkých priestorov odporcu. Podľa navrhovateľa sa tento zákaz týkal iba funkcie konateľa, a nie riaditeľa, čo vyplýva zo zápisnice VZ. Dňa 08. 07. 2005 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom dňa 06. 07. 2005. Listom zo dňa 11. 08. 2005 oznámil navrhovateľ odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a umožnil mu pokračovať v práci. Odporca reagoval písomným vyjadrením zo dňa 17. 08. 2005, ktorým menovanému oznamuje, že odmieta akékoľvek jeho ďalšie zamestnávanie. Listom zo dňa 23. 08. 2005 navrhovateľ opätovne oznámil odporcovi svoje predchádzajúce stanovisko, na ktoré žalovaný reagoval písomným vyjadrením zo dňa 31. 08. 2005. Odporca ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom ako zamestnancom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z týchto písomných dôvodov: 1. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste zaplatili faktúru č. 286 za jednotnú colnú deklaráciu vo výške 14 898,-- Sk, kde príjemcom tovaru nebola naša spoločnosť, ale Vy osobne na svoju konkurenčnú živnosť - J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385. 2. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste zaplatili z prostriedkov našej spoločnosti daň z nehnuteľnosti za stavby, ktoré nie sú vo vlastníctve našej spoločnosti (faktúra č. 553). 3. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste zaplatili faktúru č. 410, ktorú vystavil Y. M., za opravu strechy 52 600,-- Sk, pričom naša spoločnosť žiadnu takúto rekonštrukciu nevykonávala ani nemala dôvod vykonávať, nakoľko priestory, ktoré užíva, nie sú v jej vlastníctve. 4. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste zaplatili dňa 25. 04. 2005 sumu 291 080,-- Sk z titulu odvedenia DPH za Vašu konkurenčnú živnosť J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385. 5. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste vykonali dňa 19. 04. 2005 nedefinovanú platbu vo výške 10 000,-- Sk v prospech Vašej konkurenčnej živnosti - J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385. 6. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste vykonali dňa 05. 01. 2005 nedefinovanú platbu vo výške 186.611,-- Sk v prospech spoločnosti Stavoinvesta B. B.. 7. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste vykonali platbu v prospech Vašej konkurenčnej živnosti - J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385 vo výške 11 220,-- Sk a 9130,90 Sk. 8. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste vykonali platbu dňa 25. 01. 2005 vo výške 323.426,-- Sk z titulu odvedenia DPH za Vašu konkurenčnú živnosť J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385. 9. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste dňa 17. 12. 2004 vykonal platby z devízového účtu spoločnosti v C. A. za tovar dodávaný dodávateľmi v prospech Vašej konkurenčnej živnosti - J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385, a to v prospech Securiton v sume spolu 28 411,09 Eur a v prospech spoločnosti Guardall v sume 8716,50 Eur. 10. Ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami našej spoločnosti ste vykonal platby z devízového účtu spoločnosti v C. A. za tovar, ktorý bol dodávaný v prospech Vašej konkurenčnej živnosti - J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385, a to v dňoch 13. 01. 2005, 14. 02. 2005, 01. 03. 2005, 30. 03. 2005, opäť 30. 03. 2005, 18. 04. 2005, 29. 04. 2005, 06. 05. 2005, 16. 05. 2005, 26. 05. 2005, 30. 05. 2005, kedy boli zaplatené konkrétne sumy v prospech konkrétne uvedených spoločností (Guardall, Securiton) tak, ako je to popísané v bode 10 tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. 11. Napriek skutočnosti, že ste vedeli o zmluvnom záväzku našej spoločnosti voči spoločnosti FITTICH SA, so sídlom Via Industria 17, 6933 Muzzano, Švajčiarsko, ktoré vyplývajú zo Zmluvy Agreement zo dňa 27. 09. 2002, ktorú ste za našu spoločnosť podpisovali a jej Dodatku - A a B ( Appendix A a Appendix B) zo dňa 28. 09. 2002, bola naša spoločnosť zaviazaná tak, že nesmie obchodovať, predávať resp. nakupovať výrobky, ktoré sa nachádzajú v ponuke spoločnosti FITTICH SA od iných dodávateľov. Na základe zistených skutočností konštatujeme, že túto povinnosť ste viacnásobne porušili pri odoberaní tovaru od spoločnosti Guardall a Securiton. Spoločnosť FITTICH SA si začala uplatňovať z tohto titulu nároky voči našej spoločnosti (ochrana mena a sankcie). 12. Taktiež bolo auditom zistené, že už po dlhú dobu aktívne vykonávate živnostenskú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti našej spoločnosti, a to na svoju živnosť vedenú pod obchodným menom J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385, kedy ste dokonca pristúpili k takému konaniu, že obchody, ktoré mali byť realizované priamo medzi dodávateľmi a našou spoločnosťou boli realizované tak, že dodávatelia dodávali svoj tovar Vám v rámci uvedenej živnosti a Vy ste následne dodávali tovar s následnou fakturáciou do našej spoločnosti. Uvedené skutočnosti ste dlhodobo úspešne kamuflovali, nakoľko ste boli konateľom spoločnosti zodpovedným práve za uvedenú oblasť činnosti spoločnosti. Týmto konaním ste dlhodobo porušovali ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalej súd konštatoval: „...odporca ako zamestnávateľ v tomto okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza, že navrhovateľ porušil každým opísaným konaním nezávisle pracovnú disciplínu v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, t.j. každým jedným z uvedených konaní je daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. O skutočnostiach odôvodňujúcich toto okamžité zrušenie pracovného pomeru sa dozvedel v období od 13. 06. 2005 (po odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa) do 17. 06. 2005, kedy prebehol na základe uznesenia z Valného zhromaždenia zo dňa 10. 06. 2005 celkový audit účtovníctva a preverenie celkového priebehu podnikania spoločnosti. V tomto zrušujúcom skončení pracovného pomeru odporca poukazuje na to, že navrhovateľ si vôbec neuvedomil povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca v zmysle § 81, 82 ZP, ktoré viacnásobne porušil (najmä § 81 písm. e/, § 82 písm. f/ ZP). Navrhovateľ cestou právnej zástupkyne na zdôvodnenie návrhu písomne uviedol, že nielen navrhovateľ (jeho firma J.. P. X. - ALARM G.K., IČO: 10 829 385), ale aj Q. K. (jeho firma Q. K. - ALARM, IČO: 11 929 162) mali svoju firmu ako živnostník. Obe boli založené ešte pred vznikom obchodnej spoločnosti v postavení odporcu. Hoci firma navrhovateľa existuje od roku 1990, po vzniku obchodnej spoločnosti - odporcu táto nebola činná a obchodne sa sfunkčnila až v novembri 2004 za účelom realizácie obchodov pre odporcu. O týchto firmách mal vedomosť zahraničný spoločník FITTICH SA, Via Industria 17, Muzzano, a to od vzniku obchodnej spoločnosti v postavení odporcu. Nikdy ich existenciu nespochybňoval ani nežiadal o zrušenie. Navrhovateľ sa vyjadril ku systému realizácie nákupu tovarov resp. obchodovania s tovarom potrebným pre podnikanie odporcu. Firma J.. P. X. - ALARM G.K. do októbra 2004 nevyvíjala žiadne obchodné aktivity. Opätovne začala obchodovať až po požiadavke a potrebách odporcu. Okrem iného navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na porade riaditeľov spoločnosti FITTICH na Slovensku v mesiaci februári 2005 bolo prijaté rozhodnutie o priamych obchodných vzťahoch s Guardallom a Securitonom mimo FITTICH SA Muzzano. Konateľ za odporcu uviedol, že takéto obchody sa realizovali cez firmu navrhovateľa ako fyzickú osobu, ale platby boli realizované z finančných prostriedkov odporcu. Navrhovateľ uviedol, že platby za tovary a služby súvisiace s ich dovozom a predajom boli fyzicky realizované cez odporcu, z ktorých mal zisk odporca, čo je preukázateľné z účtovníctva odporcu. Platby dodávateľom tovarov, vyfakturované na firmu navrhovateľa, sa uhrádzali priamo z účtu odporcu, a to na princípe vykonaného zápočtu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nikdy žiadne platby nevykonal. Všetky platby vykonávala ekonómka. Nerobil s účtom ani žiadne výbery v hotovosti. Teda predmetné platby boli realizované ekonomickým oddelením odporcu. V čase ich realizácie za firmu J.. P. X. - ALARM G.K. v prospech tretích osôb mal odporca záväzok voči firme navrhovateľa minimálne vo výške realizovaných úhrad. Poukázal na to, že druhý konateľ Q. K. mal taktiež prístup ku všetkým účtovným a ekonomickým podkladom, dokladom vedenia spoločnosti. Na vysvetlenie dodal, že hoci organizačná štruktúra spoločnosti žalovaného účastníka obsahovala aj náplň pracovnej činnosti - popis rozhodujúcich pracovných činností generálneho riaditeľa, tento popis neexistoval v čase uzavretia pracovnej zmluvy s odporcom. Pracovná náplň sa stáva záväznou až podpísaním, čo však nebol prípad navrhovateľa. Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala žalobnému návrhu vyhovieť, keďže nie sú splnené zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Navrhovateľ ako konateľ obchodnej spoločnosti v postavení odporcu bol oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám. Konateľom bol aj Q. K.. Teda obaja boli oprávnení konať za obchodnú spoločnosť za odporcu, a to samostatne. Preto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú dôvodmi pre takéto rozviazanie pracovného pomeru, nakoľko popísané príkazy na úhradu uvedené v zrušovacom prejave nepodpisoval navrhovateľ ako riaditeľ spoločnosti, ale ako konateľ - štatutár odporcu. V čase, keď navrhovateľ konal v mene spoločnosti, má sa za to, že odporca o týchto jeho úkonoch vedel. Ďalej odporca tvrdí, že navrhovateľ dlhodobo a protiprávne nakladal s majetkom a finančnými prostriedkami odporcu, čo však nezodpovedá výsledkom daňovej kontroly, ktoré boli premietnuté do písomného protokolu Daňového úradu Banská Bystrica II zo dňa 16. 12. 2005. Daňová kontrola u odporcu bola vykonávaná pravidelne a nikdy neboli zistené porušenia v zmysle zákona. Obaja konatelia odporcu mohli komunikovať v styku s bankou. V čase, keď bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru, nebol zistený žiadny daňový únik, nebolo podané trestné oznámenie. Pokiaľ by písomne uvedené dôvody v zrušovacom prejave boli dôvodmi spomínaného okamžitého skončenia pracovného pomeru, potom tento právny úkon bol daný po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 36 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Na vysvetlenie právna zástupkyňa uviedla, že ak navrhovateľ konal ako konateľ odporcu, vystupuje voči tretím osobám. Ako konateľ obchodnej spoločnosti bol oprávnený samostatne konať za odporcu v čase, keď aj konal, potom odporca o týchto jeho úkonoch vedel. Výpisy z účtu vedeného v C. K. boli doručované po každej transakcii. Každý deň sa odporca dozvedel, aké transakcie boli uskutočnené. Teda oveľa skôr sa dozvedel o tom, v čom vidí odporca konkrétne porušenia v rámci daného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhol žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil, že po odvolaní navrhovateľa z konateľskej funkcie bol v zmysle Valného zhromaždenia odporcu objednaný audit celkového hospodárenia spoločnosti. Hoci tento audit nebol ku dňu písomného vyjadrenia odporcu ukončený, môžu však konštatovať, že navrhovateľ dlhodobo a protiprávne nakladal s majetkom a finančnými prostriedkami odporcu. Postupoval tým spôsobom, ako by sa v prípade odporcu jednalo o jeho vlastnú spoločnosť, pričom navrhovateľ je len spoločníkom s obchodným podielom vo výške 20 % na základnom imaní odporcu. Z priebežných výsledkov auditu vyplýva, že navrhovateľ vôbec nerozlišoval medzi záväzkami a prostriedkami súkromnými a záväzkami a prostriedkami odporcu. Na základe čiastkových výsledkov auditu je zrejmé, že sa takýmto spôsobom obohatil. Práve navrhovateľ bol tým konateľom, ktorý riadil nakladanie s majetkom a platobné záležitosti odporcu. Druhý konateľ spoločnosti mal na starosti otázky výrobné a technické. Potvrdil, že pred vznikom odporcu mali konatelia vlastné živnosti. Bod 12 okamžitého zrušenia pracovného pomeru nepojednáva len o samotnej existencii živnosti na strane navrhovateľa, ale o jej aktívnom výkone konkurenčným spôsobom voči činnosti odporcu. Ku systému realizácie nákupu tovarov pre podnikanie odporcu uviedol, že každá objednávka bola korigovaná a schvaľovaná J.. X. a následne bola odoslaná dodávateľovi. Bez príkazu navrhovateľa nebola zrealizovaná žiadna platba. Nie je možné, aby úhrady faktúr realizovala svojvoľne J.. L., ktorá ako ekonómka odporcu nemala k tomuto oprávnenie. Menovaná realizovala platby technicky, a to prevažne elektronickou formou - zadaním internet bankingu, ale vždy na základe príkazu navrhovateľa. Ďalej odporca nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že v prípade realizácie platieb v prospech tretích osôb za firmu J.. P. X. - ALARM G.K. z prostriedkov odporcu sa jednalo o dohodu medzi odporcom a navrhovateľom. Druhý konateľ nemal o takejto praxi žiadnu vedomosť, a to ani ako konateľ ani ako spoločník. Rovnako nemal vedomosť ani majoritný spoločník odporcu FITTICH SA, Muzzano, Švajčiarsko. Takýto postup, keď sa z účtu jedného subjektu uhrádzajú záväzky druhého subjektu, je v evidentnom rozpore s predpismi na úseku účtovníctva a daní. Výhradu navrhovateľa, že v prípade bodov 1, 4, 7 - 10 okamžitého skončenia pracovného pomeru nejde o jeho porušenie pracovnej disciplíny, považuje odporca za účelovú. Ak aj namietané úkony fyzicky realizovala iná osoba, išlo len o konanie zamestnanca na príkaz navrhovateľa ako vedúceho zamestnanca resp. konanie osoby, ktorej bolo zverené dispozičné právo k účtom odporcu. Z popísaných platieb je evidentné, že jediný, kto z nich mohol mať prospech, bol navrhovateľ. Čo sa týka údajných záväzkov odporcu voči navrhovateľovi, o týchto druhý konateľ spoločnosti nemal ani nemá vedomosť. V prípade argumentácie navrhovateľa o vedomosti druhého konateľa o odberoch od spoločností Guardall a Securiton odporca uviedol, že ide o osobné invektívy navrhovateľa. Taktiež sa písomne vyjadril k jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré je predmetom tohto konania. Ďalej poukázal na bod 3.1.2 - Generálny riaditeľ organizačného poriadku vypracovaného v rámci preberania smerníc ISO-9001. V tomto bode je definovaná zodpovednosť navrhovateľa ako generálneho riaditeľa spoločnosti. Tento organizačný poriadok bol zo strany odporcu podpísaný práve navrhovateľom, ktorý pôsobil vo funkcii konateľa. Pre menovaného boli záväzné jednotlivé oblasti pôsobnosti uvedené v bode 3.1.2. organizačného poriadku. To znamená, že navrhovateľ si bol vedomý svojho zaradenia do funkcie generálny riaditeľ, a nie, že jeho funkčným zaradením bola len funkcia riaditeľ. Navrhovateľ bežne vystupoval a podpisoval obchodnú korešpondenciu s uvedením titulu „generálny riaditeľ". Z pripojených zmlúv o účtoch, ktoré má odporca uzavreté s C. K. a. s. vyplýva, že výpisy z účtov boli vyhotovené týždenne resp. mesačne, pričom tieto boli preberané osobne. Kľúčmi od schránky na výpisy v banke disponoval navrhovateľ a z jeho poverenia aj ekonómka F. L., príp. iné osoby poverené a riadené navrhovateľom. Druhý konateľ spoločnostiW.K. nikdy nemal prístup k výpisom z účtov, tieto nepreberal ani z titulu zaužívaných pracovných povinností, nezaujímal sa o túto problematiku ako výrobný riaditeľ. Potom o každej transakcii sa mohol v krátkodobom časovom horizonte dozvedieť len navrhovateľ, ktorého skutky sú predmetom tohto konania. Ďalej časť z účtovnej dokumentácie odporcu bola umiestnená v trezore na ekonomickom oddelení, do ktorého nemal druhý konateľ spoločnosti Q. K. prístup. Odporca nadobudol skutočnú vedomosť o závažných konaniach navrhovateľa, ktoré mu vytkol v okamžitom pracovnom pomere v dobe od 13. 06. 2005, t.j. po odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa, do 17. 06. 2005, kedy prebehlo na základe uznesenia Valného zhromaždenia odporcu zo dňa 10. 06. 2005 celkový audit účtovníctva a preverenia celkového priebehu podnikania spoločnosti, s výnimkou bodu 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru, o ktorom sa dozvedel až z výpisu z účtu zo dňa 23. 06. 2005. Okrem iného odporca poukázal na priame prepojenie a spoluprácu J.. L. s navrhovateľom. Na základe dohovoru menovaná založila s navrhovateľom bankový účet na svoje meno, na ktorý potom presunula značné prostriedky odporcu, na ktorý tiež prijímala peňažné plnenia od odberateľov odporcu. Následne s týmito peňažnými prostriedkami disponovala podľa pokynov a najmä v prospech navrhovateľa. Právny zástupca za odporcu na záver uviedol, že všetky konania, ktoré odporca vytkol navrhovateľovi v okamžitom skončení pracovného pomeru, tieto skutočne vykonal navrhovateľ, v pôsobnosti ktorého bola ekonomická aj účtovnícka agenda. Teda okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa všetky zákonné náležitosti, je dostatočne skutkovo aj právne zdôvodnené a riadne doručené. Podľa názoru právneho zástupcu okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané včas, a to v 30- dňovej lehote, kedy sa odporca spravodlivo dozvedel o tých skutočnostiach, ktoré sú uvádzané ako dôvody skončenia pracovného pomeru. Teda neakceptujú ten deň, kedy sa to dozvedel navrhovateľ. Predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru je vznik škody z protiprávnych konaní navrhovateľa, ktorými boli porušené konkrétne povinnosti, upravené v ZP. Skutočná pracovná náplň bola súdu preukazovaná množstvom platobných príkazov na úhradu a taktiež boli navrhnutí svedkovia, ktorí by potvrdili, že všetky ekonomické a finančné otázky riadil navrhovateľ. Okrem uvedeného konateľ za odporcu Q. K. dodal, že navrhovateľ mal minimálne vedomosť o tom, že smernice ISO existujú, teda má vedomosť o popise rozhodujúcich pracovných činností svojho pracovného zaradenia ako generálny riaditeľ, ale aj pracovných činností iných zamestnancov. Súčasťou smernice je pracovný aj organizačný poriadok. Konateľ za odporcu potvrdil, že vo februári 2005 sa uskutočnilo stretnutie riaditeľov spoločnosti FITTICH na Slovensku, kde bolo prijaté rozhodnutie o priamych obchodných vzťahoch s Guardallom a Securitonom mimo FITTICH SA Muzzano. Súhlasil s takýmto postupom, avšak nevedel, akým spôsobom sa to bude realizovať, ako bude prebiehať platobný styk a či to bude v poriadku v účtovníctve obchodnej spoločnosti v postavení odporcu. Toto rozhodnutie nebolo podchytené písomne. Obchody sa realizovali cez firmu navrhovateľa ako fyzickej osoby, ale platby boli realizované z finančných prostriedkov odporcu. O tom, že platby boli takto realizované, sa dozvedeli až po tom, čo bolo navrhovateľovi dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Väčšinu platieb robila elektronickou formou ekonómka J.. L., avšak príkazy na ich úhradu vždy dával navrhovateľ. Platby boli vykonávané aj písomnou formou, ktoré tiež podpisoval navrhovateľ a len výnimočne sám K.. Poukázal na to, že u odporcu neexistoval žiadny nákup resp. platba bez predchádzajúceho súhlasu a príkazu navrhovateľa ako generálneho riaditeľa, konateľa. Dodal, že odporca zaplatil dvakrát za dodaný tovar, a to jedenkrát v došlých faktúrach od firmy J.. P. X. - ALARM G.K. a druhýkrát si navrhovateľ dal túto neoprávnene uhradiť z prostriedkov odporcu za svoju živnosť. Poukázal na protizákonný príkaz na úhradu finančných prostriedkov FITTICH ALARM zo dňa 06. 05. 2005 vo výške 2 710 000,-- Sk z konkrétneho účtu vedeného v C. W., ktorý je podpísaný navrhovateľom a zrealizovaný bez akéhokoľvek prvotného účtovného dokladu. Poukázal aj na výpoveď svedkyne J.. L., ktorá opisuje prístup do programov home banking, ktoré boli zaheslované. Aj počítač IL. Q.bol zaheslovaný, v ktorom boli tieto programy nainštalované a do jej počítača A.K. konateľ odporcu nemal prístup. Boli zapečatené prístupové heslá z počítačaW.. L.. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 77 tohto zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa má pracovný pomer skončiť. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ tohto zákona, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 tohto zákona, zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 83 ods. 1 tohto zákona, zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov za použitia ustanovenia § 226 OSP, kde Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil záväzný právny názov vo svojich rozhodnutiach pod č. k. 13Co/14/2009 - 381 zo dňa 13. 02. 2009 a č. k. 13Co/17/2010 - 527 zo dňa 03. 02. 2010 konštatuje tento preukázaný skutkový stav a právny názor Okresného súdu Banská Bystrica. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom je jednostranný právny úkon, ktorý smeru ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Ak nie je splnená čo i len jedna z taxatívnych podmienok uvedených v § 70 Zákonníka práce, takýto spôsob skončenia pomeru sa považuje za neplatný. Účinky zrušovacieho prejavu urobeného v súlade so Zákonníkom práce nastávajú zo zákona tým dňom, kedy písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi doručený. V konkrétnom prípade nastali účinky doručenia dňa 08. 07. 2005. Listom zo dňa 11. 08. 2005 oznámil navrhovateľ odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a umožnil mu pokračovať v práci. Odporca reagoval písomným vyjadrením zo dňa 17. 08. 2005, kedy menovanému oznamuje, že odmieta akékoľvek jeho ďalšie zamestnávanie. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ podal v čas žalobný návrh na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalobný návrh došiel na súd dňa 24. 08. 2005. Potom navrhovateľ dodržal lehotu hmotno-právnu a prekluzívnu. Súd preto pristúpil k vecnému posúdeniu platnosti napadnutého právneho úkonu. V konaní medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, či skutky pomerované v zrušovacom prejave sa stali, aké konkrétne povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru mal navrhovateľ porušiť, o aké konkrétne porušenie pracovnej disciplíny ide, v čom vidí odporca závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a či ide o porušenie pracovného poriadku alebo pracovnej zmluvy. Je sporné, že počas skutkového stavu opísaného v zrušovacom prejave, bol navrhovateľ spoločníkom aj konateľom obchodnej spoločnosti v postavení odporcu. V danom prípade navrhovateľ bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti a takisto aj jeho zamestnancom na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01. 01. 1993. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici o tom, že zamestnanec nemusí podpisovať svoju pracovnú náplň, aby sa stala záväznou, ale ak v určitom pracovnom zaradení vykonáva určitú pracovnú činnosť, treba túto činnosť považovať za jeho pracovnú náplň. Je zrejmé, že navrhovateľ bol odmeňovaný aj ako generálny riaditeľ, a teda je jednoznačne zrejmé, že z titulu tejto funkcie vykonával pre odporcu aj nejakú prácu, ktorá bola rozdielna od práce, ktorú vykonával ako konateľ. V opačnom prípade by nebolo potrebné, aby bol zakladaný pracovný pomer s navrhovateľom na funkciu generálneho riaditeľa. Súd ďalej konštatuje právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici o tom, že odporca získal vedomosť o činnosti navrhovateľa ako generálneho riaditeľa, ktoré mu boli neskôr vytýkané ako porušenia pracovnej disciplíny dňa 10. 06. 2005. V ďalšom súd poukazuje aj na čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musia byť v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka v pracovnoprávnom vzťahu alebo spoluzamestnancov. Súd v danej veci konštatuje, že boli naplnené predpoklady pre jednostranný právny úkon zo strany odporcu voči navrhovateľovi zrušujúceho prejavu a to okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici súd skúmal otázku, či navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o tom, či skutky, ktoré mu boli vytýkané, vykonal ako konateľ spoločnosti, pričom tieto vytýkané činnosti nemohol vykonať ako generálny riaditeľ. V tejto súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že ako generálny riaditeľ nebol osobou, ktorá mala možnosť disponovať s peňažnými prostriedkami spoločnosti, pričom výklad pojmu „nakladať s finančnými prostriedkami" súd vysvetľuje iným spôsobom, ako to uvádzal navrhovateľ v tom zmysle, že takúto právomoc mala v obchodnej spoločnosti odporcu len J.. L.. V tejto súvislosti súd ďalej konštatuje, že takýto výklad pojmu „nakladať s finančnými prostriedkami" by viedol k tomu, že takýto zamestnanec má absolútnu možnosť vykonávať finančné operácie bez vedomia svojich nadriadených či už v rámci pracovnoprávneho pomeru, resp. vo vzťahu k obchodnému vedeniu spoločnosti vo funkciách konateľov. Vzhľadom na činnosť, ktorú vykonával navrhovateľ, t. j. generálneho riaditeľa, bol práve on osobou, ktorá mala možnosti nakladať, t. j. rozhodovať o tom, aké finančné prostriedky spoločnosti odporcu budú použité a až následne J.. L. faktickým spôsobom realizovala takéto platby. Navrhovateľ sa teda nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za finančné transakcie odporcu tým spôsobom tak, ako to tvrdil v konaní, že nakladať s finančnými prostriedkami mohla len táto zamestnankyňa. Súd ďalej konštatuje, že v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce sa jedná o priame porušenie povinností uložené zákonom, pričom čo i len tento jediný skutkový dôvod vymedzený v okamžitom zrušení pracovného pomeru zakladá záver o tom, že navrhovateľ sa takéhoto konania dopustil, vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá mala k predmetu činnosti jeho zamestnávateľa konkurenčný charakter tak, že podnikal ako živnostník pod obchodným menom J.. P. X. - ALARM G. K. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 02. 2010 súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosti, ktoré by vyvrátili záver o tom, že ako zamestnanec vedome prijal platbu na ťarchu zamestnávateľa, ktorá mu nepatrila a o tejto skutočnosti vedel tak, ako to vyplýva z prvého bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom nie je podstatné, či ako osoba disponujúca s peňažnými prostriedkami spoločnosti zaplatila faktúru za jednotnú colnú deklaráciu, kde príjemcom nebola spoločnosť ale sám navrhovateľ. Súd na základe vyššie uvedeného potom konštatuje, že právny úkon odporcu smerujúci voči navrhovateľovi na skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je úkonom platným vykonaným včas za dodržania všetkých zákonných lehôt. Súd ďalej konštatuje, že po obsahovej stránke je tento zrušujúci prejav jednoznačný, nezameniteľný s inými skutkovými okolnosťami, pričom najmä v častiach o priamom porušení zákonného ustanovenia a t. j. § 83 ods. 1 Zákonníka práce a bodu č. 1 z tohto právneho úkonu navrhovateľ svojim konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu a odporca bol preto oprávnený skončiť s ním pracovný pomer týmto spôsobom. Z uvedeného potom súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti tohto zrušujúceho prejavu, zamietol ako nedôvodný. Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP a to tak, že odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnych zástupcov odporcu a to JUDr. Miloša Baranca, advokáta so sídlom Banská Bystrica a PhDr. Mgr. Petra Rosputinského, PhD., advokáta v Banskej Bystrici, ktorí si náhradu trov konania uplatnili nasledovne: Trovy konania PhDr. Mgr. Petra Rosputinského, PhDr., pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci a to účasť na pojednávaní dňa 12. 09. 2009 a dňa 27. 10. 2011 pri sadzbe za tento úkon právnej pomoci vo výške 57,- Eur v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu s DPH vo výške 20 % teda 11,40 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. teda spolu 68,40 Eur za každé pojednávanie zvlášť. Zároveň súd priznáva právnemu zástupcovi odporcu paušálnu náhradu nákladov a to 2-krát po 7,41 Eur teda 14.82 Eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu s 20 % DPH teda 2,96 Eur, spolu 17,78 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia PhDr. Mgr. Petra Rosputinského, PhD., predstavujú sumu 154,58 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný nahradiť na jeho účet vedený v C. C., akciová spoločnosť. Trovy právneho zastúpenia JUDr. Miloša Baranca predstavujú úkony z hodnoty veci vypočítanej v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - 1/13 z výpočtového základu a to za rok 2005 za 1 úkon 1 154,- Sk, t. j. 38,31 Eur, spolu 3 úkony právnej pomoci a to za prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie (vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu zo dňa 21. 09. 2005) a písomné podanie (vyjadrenie odporcu zo dňa 30. 09. 2005), za rok 2006 za 1 úkon 1 260,- Sk, t. j. 41,82 Eur, spolu 4 úkony právnej pomoci a to za písomné podanie (vyjadrenie odporcu zo dňa 03. 11. 2006), účasť na pojednávaní v dňoch 11. 04. 2006, 24. 10. 2006 a dňa 05. 12. 2006, za rok 2007 za 1 úkon 1 371,- Sk, t. j. 45,51 Eur, spolu 6 úkonov právnej pomoci v tomto roku a to za písomné podanie (vyjadrenie odporcu zo dňa 22. 10. 2007), písomné podanie (návrh na prerušenie konania zo dňa 27. 11. 2007), za účasť na pojednávaní v dňoch 03. 05. 2007, 18. 09. 2007, 06. 11. 2007 a 06. 12. 2007, za rok 2008 za 1 úkon právjej pomoci 1 465,- Sk, t. j. 48,63 Eur, spolu 7 úkonov právnej pomoci a to za písomné podanie (vyjadrenie odporcu zo dňa 31. 03. 2008), písomné podanie (odvolanie zo dňa 07. 02. 2008), písomné podanie (doplňujúce podanie zo dňa 13. 10. 2008), písomné podanie (odvolanie zo dňa 15. 12. 2008), účasť na pojednávaní v dňoch 29. 05. 2008, 31. 10. 2008 a 23. 10. 2008, za rok 2009 za 1 úkon 53,49 Eur, spolu 6 úkonov právnej pomoci a to za 3-krát písomné podanie (doplňujúce podanie zo dňa 08. 06. 2009, doplňujúce podanie zo dňa 01. 07. 2009 a doplňujúce podanie zo dňa 21. 12. 2009) a 3-krát účasť na pojednávaní v dňoch 04. 06. 2009, 21. 09. 2009 a 12. 11. 2009, za rok 2010 za 1 úkon55,49 Eur, spolu 3 úkony právnej pomoci a to za 2-krát písomné podanie na súd (doplňujúce podania zo dňa 08. 06. 2010 a 16. 09. 2010) a za pojednávanie dňa 13. 09. 2010, za rok 2011 za 1 úkon 57,- Eur, spolu 1 úkon a to za písomné podanie na súd (doplňujúce podanie zo dňa 08. 03. 2011). Spolu trovy konania predstavujú za rok 2005 - 3 úkony právnej pomoci, t. j. 3 x 1 154,- Sk = 3 452,- Sk + 3 x 150,- Sk (advokátsky paušál) + 782,40 Sk (DPH) = 3 912,- Sk bez DPH, t. j. 4 694,40 Sk, t. j. 155,82 Eur vrátane DPH, za rok 2006 - 4 úkony právnej pomoci, t. j. 4 x 1 260,- sk = 5 040,- Sk + 4 x 164,- Sk (advokátsky paušál) + 1 139,20 Sk (DPH) = 5 696,- Sk bez DPH, t. j. 6 835,20 Sk, t. j. 226,89 Eur vrátane DPH, za rok 2007 - 6 úkonov právnej pomoci, t. j. 6 x 1 371,- Sk = 8 226,- Sk + 6 x 178,- Sk (advokátsky paušál) + 1 858,80 Sk (DPH) = 9 294,- Sk bez DPH, t. j. 11 152,80 Sk, t. j. 370,21 Eur vrátane DPH, za rok 2008 - 7 úkonov právnej pomoci - 7 x 1 465,- Sk = 10 255,- Sk + 7 x 190,- Sk (advokátsky paušál) + 1930,83 Sk (DPH) = 11 585 Sk bez DPH, t. j. 13 902,- Sk, t. j. 461,46 Eur vrátane DPH, za rok 2009 - 6 úkonov právnej pomoci, t. j. 6 x 53,49 Eur = 320,94 Eur + 6x 6,95 Eur (advokátsky paušál) + 72,53 Eur (DPH) = 362,64 Eur bez DPH, t. j. 435,17 Eur vrátane DPH, za rok 2010 - 3 úkony právnej pomoci, t. j. 3 x 55,49 Eur = 166,47 Eur + 3 x 7,21 Eur (advokátsky paušál) + 37,62 Eur (DPH) = 188,10 Eur bez DPH, t. j. 225,72 Eur vrátane DPH a za rok 2011 za 1 úkon právnej pomoci, t. j. 1 x 57,- Eur = 57,- Eur + 1 x 7,41 Eur (advokátsky paušál) + (DPH) = 64,41 Eur bez DPH, t. j. 77,29 Eur vrátane DPH. Spolu teda trovy právneho zastúpenia JUDr. Miloša Baranca predstavujú sumu 1 952,56 Eur, ktorú je povinný navrhovateľ uhradiť na jeho účet vedený v L. A., a. s., pobočka A. A.". Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 220 OSP zmenil tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 06. 07. 2005 doručené dňa 08. 07. 2005 je neplatné a zároveň priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1 689 eur s DPH a v prípade nariadenia odvolacieho konania aj trovy odvolacieho konania s DPH. V časti mzdových nárokov žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť. Odvolateľ vyjadril názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 1 písm. f/ OSP a trpí vadou týkajúcou sa porušenia procesných podmienok v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V bode 1. odvolania rozoberá poukaz odvolacieho súdu k judikátu R 64/73, kde je riešená otázka začatia plynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej môže zamestnávateľ skončiť so zamestnancom okamžite pracovný pomer. Z odvolania vyplýva dôraz navrhovateľa na skutočnosť, že v organizácii pracoval ako generálny riaditeľ, zároveň však bol konateľom spoločnosti a teda výlučným štatutárnym orgánom spoločnosti. Podľa odporcu ak navrhovateľ ako generálny riaditeľ vykonával presne tú istú činnosť, ktorú bol povinný robiť zo zákona ako konateľ spoločnosti, tak potom z funkcie konateľa spoločnosti, ktorá je nadriadená vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi, musel všetky činnosti vykonávať z pozície konateľa spoločnosti a nie z pozície generálneho riaditeľa odporcu. V podstate neprichádza do úvahy, aby konateľ spoločnosti splnomocnil sám seba ako riaditeľa, pretože takýto úkon by bol nezmyselný. Vyplýva to aj z ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého v mene zamestnávateľa robí právne úkony štatutárny orgán, pričom namiesto štatutárneho orgánu môžu robiť právne úkony aj nimi poverený zamestnanci, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií označených organizačnými predpismi. Toto platí vtedy, pokiaľ štatutárny orgán, teda konateľ a vedúci organizačného útvaru, nie je tá istá osoba, lebo v takomto prípade zo zákona vyplýva, že táto osoba pri obchodnom vedení spoločnosti koná vždy ako konateľ spoločnosti. V konaní nebolo preukázané, že úkony kladené za porušenie pracovných povinností navrhovateľovi, boli ním vykonávané, boli úkonmi, ktoré ak by ich bol vykonal, boli rozdielne od práce, ktorú vykonával ako konateľ. V bode 2. odvolania navrhovateľ oponuje záveru súdu, že nepreukázal, že ako generálny riaditeľ nebol osobou, ktorá mala možnosť disponovania s peňažnými prostriedkami spoločnosti. Výklad pojmu nakladať s finančnými prostriedkami súd vysvetľuje iným spôsobom ako to uvádzal navrhovateľ, ktorý tvrdil, že takúto právomoc mala u odporcu len J.. L.. Navrhovateľ uvádza záver súdu, že on ako generálny riaditeľ bol osobou, ktorá mala možnosť nakladať t. j. rozhodovať o tom, aké finančné prostriedky spoločnosti budú použité a až následne J.. L. faktickým spôsobom realizovala takéto platby. V tejto súvislosti poukázal na organizačný poriadok odporcu, popis rozhodujúcich pracovných činností generálneho riaditeľa v spojení s pracovnou zmluvou, z ktorého vyplýva, že z titulu funkcie generálneho riaditeľa, navrhovateľ ako zamestnanec v tejto funkcii nemal právo disponovať s finančnými prostriedkami odporcu. Takéto právo prináležalo zamestnancovi vo funkcii oddelenia ekonomiky a personalistiky, čo bola J.. V. L.. Z listinných dôkazov a to zo všeobecných obchodným podmienok bánk, v ktorých má odporca uložené finančné prostriedky, mohol navrhovateľ v rámci nakladania s týmito finančnými prostriedkami v týchto bankách konať len a jedine z titulu štatutárneho orgánu odporcu. Navrhovateľ teda konal vždy ako konateľ spoločnosti a len v prípade, ak by išlo o činnosť odlišnú od výkonu funkcie konateľa spoločnosti, mohol konať ako generálny riaditeľ, pričom v priebehu dokazovania odlišná činnosť od výkonu funkcie konateľa spoločnosti nebola preukázaná. V tejto súvislosti v rámci dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ skutky tak ako sú mu kladené za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru nevykonal, čo odporca ani nepopieral, ale v rámci dokazovania sa snažil presadzovať inú skutočnosť, než ktorá bola predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru a to, že navrhovateľ dal na ich výkon príkaz tretej osobe. Súd je však viazaný skutkom vymedzeným v okamžitom skončení pracovného pomeru. Dôvody rozviazania pracovného pomeru nemožno dodatočne rozširovať alebo meniť. V bode 3 odvolania navrhovateľ nepopiera, že vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá mala k prredmetu činnosti jeho zamestnávateľa konkurenčný charakter tak, že podnikal ako živnostník pod obchodným menom J.. P. Gálik - ALARM G. K. Uvádza však, že z rokovaní, na ktoré v odvolaní poukazuje a rozhodnutí o dodávke tovarov a materiálov prostredníctvom firmy navrhovateľa bolo rozhodnuté a realizácia sa začala už v decembri 2004 a preto sa o tejto činnosti navrhovateľa odporca dozvedel už v decembri 2004 najneskôr vo februári 2005, kedy sám odporca začal cez firnu navrhovateľa realizovať nákup tovarov. Navrhovateľ v rámci pracovného pomeru bol zaradený do funkcie generálneho riaditeľa a jediný, kto mu mohol byť nadriadený bol konateľ spoločnosti, keďže nad jeho funkciou už vyššie funkčné zaradenie nebolo. Odporca sa teda dozvedel o tejto skutočnosti už skôr ako konaním valného zhromaždenia dňa 10. 06. 2005. V tomto bode navrhovateľ argumentuje aj k záveru súdu, že nepreukázal skutočnosti, ktoré by vyvrátili záver o tom, že ako zamestnanec vedome prijal platbu na ťarchu zamestnávateľa, ktorá mu nepatrila a o tejto skutočnosti vedel tak, ako to vyplýva z prvého bodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z predložených dôkazov vyplýva, že výdavkovým pokladničným dokladom č. 231 boli z pokladne vydané finančné prostriedky zamestnancovi odporcu T. S. a vydávala ich z pokladne ekonómka odporcu J.. V. L. bez toho, aby túto transakciu schvaľoval niektorý zo štatutárnych zástupcov. Z predložených dôkazov je preukázané, že navrhovateľ ako zamestnanec vo vzťahu k bodu 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru neprijal žiadnu platbu na ťarchu zamestnávateľa. Poukazuje, že dôvod bodu 1 uvádzaný v okamžitom skončení pracovného pomeru sa netýka skutočnosti, či navrhovateľ ako zamestnanec vedome prijal nejakú platbu na ťarchu zamestnávateľa, ale je, že navrhovateľ mal zaplatiť faktúru č. 286 za jednotnú colnú deklaráciu, čo v konaní odporcom nebolo preukázané. Súd nemôže prekvalifikovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. V bode 4 je vytýkané súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal námietkou navrhovateľa týkajúcou sa skutočnosti, že výpoveď bola daná z pracovného pomeru, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01. 01. 2005 a teda smeruje k právnemu vzťahu, ktorý neexistuje a je preto neúčinná, pretože jej účinky sa neviažu k existujúcemu pracovnoprávnemu vzťahu, ktorý medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01. 01. 1993. Navrhovateľ túto skutočnosť považuje za významnú na celkový skutkový stav veci. Záverom v bode 5 navrhovateľ vytkol súdu, že na trovách konania priznal súd odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré advokátom vykonané neboli a to konkrétne dňa 06. 11. 2007 a dňa 06. 12. 2007. Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť a priznať mu na trovách odvolacieho konania za jeden úkon advokáta t. j. podané vyjadrenie. K bodu 1 odporca uviedol, že navrhovateľ si odporuje vo svojom podanom odvolaní, pretože tvrdí, že na základe vykonaných a predložených dôkazov po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k zmene a objasneniu skutkového stavu oproti skutkovému stavu, aký bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu, no v odvolaní sa venuje výlučne právnemu posúdeniu skutkového stavu, najmä podľa vykonaného dokazovania do roku 2010. Navrhovateľ naznačuje, že všetky úkony u odporcu robil výlučne ako konateľ a súčasne tvrdí, že pozná úpravu pracovného pomeru medzi štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, že mal pracovnú zmluvu so žalovaným a že na základe jej ustanovení poberal mzdu. V kontexte si však sám odporuje. Ak u odporcu pôsobil výlučne ako konateľ, nebol by u neho zamestnaný ako generálny riaditeľ a nebol by za vykonávanú prácu poberal nemalú mzdu. Samozrejme nebol by sa býval sám označoval za generálneho riaditeľa, ale za konateľa. Tým, že konal aj ako generálny riaditeľ, navrhovateľ sám a priamo deklaroval, že koná z titulu inej funkcie ako funkcie konateľa. V 2. bode rozoberá odporca poukaz navrhovateľa na skutočnosť, že ako generálny riaditeľ žalovaného nebol osobou, ktorá mala možnosť nakladať (disponovať) s finančnými prostriedkami žalovaného. Z organizačného poriadku žalovaného z bodu 3.1.2. však vyplýva, že medzi zodpovednosti generálneho riaditeľa patrili okrem iného: - hospodárske výsledky spoločnosti, - realizácia strategických cieľov spoločnosti, - realizácia rozvoja spoločnosti, - vytváranie podmienok pre efektívne nakladanie s majetkom spoločnosti, - realizácia investičných akcií, obchodná politika spoločnosti. Ďalej z bodu 3.1.8. organizačného poriadku žalovaného z 01. 08. 2003 vyplýva, že „medzi právomoci generálneho riaditeľa patrili okrem iného rozhodovanie o právnych úkonoch uskutočňujúcich sa v mene spoločnosti, o aktivitách pre a v spoločnosti" a schvaľovanie ekonomických ukazovateľov a limitov, plánu investícií a pravidiel ekonomického riadenia spoločnosti. Uvedené „zodpovednosti" a „právomoci" generálneho riaditeľa nepochybne zahŕňajú právo žalobcu ako vtedajšieho generálneho riaditeľa žalovaného disponovať finančnými prostriedkami žalovaného. Z vyššie uvádzaných citácií je zrejmé, že „právomoci" a „zodpovednosti" generálneho riaditeľa zahŕňajú podstatne širší okruh činností, ako sú činnosti vykonávané konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným výlučne podľa obchodného zákonníka. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenie žalobcu, ktorý sám uvádza, že súd nemôže v organizačnom poriadku žalovaného stanovené práva a povinnosti pre zamestnancov žalovaného ako zamestnávateľa upravovať alebo vykladať ináč, ako sú určené žalovaným a ako vyplývajú z organizačného poriadku žalovaného. S týmto názorom žalobcu súhlasí a poukazuje, že žalovaný ako zamestnanec tvrdí, že z jeho organizačného poriadku vyplýva generálnemu riaditeľovi právo disponovať s finančnými prostriedkami žalovaného, a že takéto právo generálnemu riaditeľovi predmetným organizačným poriadkom žalovaný priamo určil a mienil určiť, a podľa žalovaného takéto právo generálnemu riaditeľovi z predmetného organizačného poriadku žalovaného aj zrejme vyplýva. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by súd prvého stupňa rozsudkom dodatočne rozširoval alebo dokonca menil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a to tým, že sa „zaoberal a vyhodnocoval otázku nakladania s finančnými prostriedkami" namiesto toho, aby bral do úvahy skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Má ísť o výrazy „ste zaplatili" a „ste vykonali platbu". Odporca tu poukazuje na výklady zrejmé z dostupných slovníkov slovenského jazyka, ktoré spresňujú, čo znamenajú slová „nakladať" či „naložiť". Z výkladu je zrejmé, že výraz „nakladanie" je synonymom k pojmu „zaplatenie" či „vykonanie platby". Je nepochybné, že nakladanie s finančnými prostriedkami, disponovanie s finančnými prostriedkami, či zaplatenie finančných prostriedkov, v sebe prirodzene a nevyhnutne obsahuje predovšetkým rozhodovanie o použití finančných prostriedkov. K bodu 3 žalobcovho odvolania žalovaný poukázal na jednoznačné závery okresného súdu uvedené aj v rozhodnutí krajského súdu č. k. 13Co/17/2010-527 z 03. 02. 2010, kde sa výslovne uvádza, že krajský súd „nemá dôvod meniť svoj prijatý záver o tom, že odporca získal vedomosť o činnosti navrhovateľa, ako generálneho riaditeľa až počas konania valného zhromaždenia dňa 10. 06. 2005". Tento názor považuje odporca za plne súladný s ust. § 7 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa tohto, ak sa majú s generálnym riaditeľom, ktorý je súčasne aj konateľom zamestnávateľa dohodnúť podmienky pracovnej zmluvy, orgán zamestnávateľa, ktorý daného konateľa ustanovil do funkcie konateľa, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzením vždy valné zhromaždenie takejto spoločnosti, potom je pre skončenie pracovného pomeru s takýmto zamestnancom rozhodný časový okamih, kedy sa o prípadnom porušení práva dozvedel práve takýto orgán t. j. valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Nestotožnil sa s tvrdením, žalobcu, že postačuje vedomosť iného riaditeľa alebo konateľa žalovaného a to najmä nie vtedy, ak je samotný generálny riaditeľ súčasne aj konateľom svojho zamestnávateľa. Opačný záver by bol v rozpore s dobrými mravmi a taktiež aj v rozpore so Zákonníkom práce. V tomto bode odvolania žalobca ešte tvrdí, že ako zamestnanec neprijal platbu na ťarchu zamestnávateľa, a že nebolo preukázané, že by mal zaplatiť faktúru č. 286 za jednotnú colnú deklaráciu. V konaní predložené dôkazy však usvedčujú žalobcu z konania proti záujmom žalovaného a svedčia o tom, že sa žalobca vedome obohatil na úkor žalovaného, čo je zrejmé predovšetkým z variabilného symbolu „XXXXXXXXXX" uvedeného na žalobcom vyplnenom poštovom peňažnom poukaze U zo dňa 04. 03. 2005 a zo zhodného označenia „Čd. XXXXXXXXXX" na výdavkovom pokladničnom doklade žalovaného č. 231 zo dňa 04. 04. 2005. Je nepochybné, že pri číselnom rade pozostávajúcom z desiatich číslic, nemôže ísť o zhodu okolností. V tejto súvislosti sa žalovaný nedomnieva, že žalobca sa odvolaním snažil naznačiť, že v dôsledku zaplatenia sumy uvedenej na vyššie označenom pokladničnom doklade žalovaného sa na úkor žalovaného obohatil T. S.. K 4. bodu odvolania, kde žalobca poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, že 07. 09. 2010 a potom ešte dva krát uviedol, že „výpoveď bola daná z pracovného pomeru, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01. 01. 2005. Žalovaný vyjadruje presvedčenie, že žalobcovi od samotného začatia tohto súdneho konania až do 07. 09. 2010 bolo zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru napadnuté žalobcom v tomto súdnom konaní obsahuje chybu v písaní, kde bol nesprávne uvedený rok 2005 namiesto správneho roku 1993. Zároveň žalobca vo vete, v ktorej vyčíta uvedenú nesprávnosť žalovanému, sám robí nesprávnosť a to, keď okamžité skončenie pracovného pomeru označuje za „výpoveď". K 5. bodu odvolania, kde navrhovateľ vytýka súdu nesprávne vyčíslenie priznaných trov právneho zastúpenia, sa odporca nevyjadruje. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP. Takisto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia považuje odvolací súd za vecne správny aj výrok, ktorým súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia PhDr. Mgr. Petrovi Rosputinskému PhD. Výrok o trovách právneho zastúpenia odporcu JUDr. Miloša Baranca bol však zmenený podľa ust. § 220 OSP. Odvolateľ vytýka súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a porušenie procesných podmienok v zmysle § 157 ods. 2 OSP. K tvrdeným skutočnostiam považuje odvolací súd poznamenať: Právne posúdenie (právny základ) je súčasťou každého rozhodnutia. Pri meritórnych rozhodnutiach je právne posúdenie povinnou súčasťou odôvodnenia. Podľa § 157 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Tento právny základ sa vytvára použitím právnych noriem, pod ktoré môže súd subsumovať zistený skutkový stav. Použitiu týchto právnych noriem predchádza ich výklad, ktorý slúži na potvrdenie aplikovateľnosti zamýšľaného právneho predpisu, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia. V rozsudku okresného súdu je súlad s postupom, ktorý svedčí o správnosti právneho posúdenia. Navrhovateľ tiež vyčíta okresnému súdu porušenie procesných podmienok. Treba však uviesť, že procesnými podmienkami sú predpoklady, ktorých splnenie zákon vyžaduje po začatí konania na to, aby občianskoprávny súd mohol prejednať a rozhodnúť vec, v ktorých fyzické alebo právnické osoby uplatnili svoje nároky na súdnu ochranu v civilnom procese. Obsahovo procesné podmienky vyjadrujú predpoklady prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Táto prípustnosť rozhodovania vo veci samej sa skúma už v základnom konaní, v opravných konaniach, v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, v konkurze ako aj v ostatných druhoch civilného procesu. Ustanovenie § 157 ods. 2 však nepatrí k ustanoveniam, ktoré obsahovo vyjadrujú predpoklady prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkou ustanovení v ods.2 - 7. Odvolací súd teda nemôže svojvoľne zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa zaujať iné stanovisko, vysloviť iný právny názor ako súd prvého stupňa bez toho, aby sa naplnil niektorý z predpokladov uvádzaných v ust. 2 - 7 § 213 OSP. Podľa ust. § 213 ods. 3 OSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Odvolací súd však nemá dôvod opakovať dôkazy vykonávané súdom prvého stupňa, pretože skutkové závery Okresného súdu považuje za správne. Skutočnosti uvádzané v odvolaní nie sú novými skutočnosťami, pretože už boli niekoľkokrát formulované v priebehu konania a týmito tvrdeniami sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zaoberal. Odvolanie navrhovateľa predkladá myšlienkové pochody, ktoré by podľa jeho názoru mohli viesť k záveru, o opodstatnenosti podaného návrhu. Súd vo svojom rozhodnutí nemusí vysvetľovať, prečo nepovažuje za možné akceptovať navrhované myšlienkové pochody. Predkladané návrhy na spôsob výkladu tvrdených skutočností, zákonných ustanovení a vykonaných dôkazov, nie sú samostatnými návrhmi na vykonanie dôkazov, ku ktorým sa súd musí vyjadriť. Za relevantný dôvod odvolania, ktorý by mohol viesť k zmene rozsudku súdu prvého stupňa, nepovažuje súd ani tvrdenie o nesprávne uvedenom dátume vzniku pracovného pomeru v rozväzujúcom prejave. Nesprávne označenie vzniku pracovného pomeru v písomne vyhotovenom rozväzovacom prejave, ktorým dochádza ku skončeniu pracovného pomeru nerobí rozväzovací prejav vôle neplatným alebo neúčinným. Existujúci pracovný pomer je aj právnou skutočnosťou, na ktorú nemá žiadny vplyv ak sa nesprávne uvedie dátum jeho vzniku. V tejto súvislosti možno tiež uviesť, že zamestnávateľ môže v rozväzujúcom prejave, ktorým pristupuje k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom nesprávne, pri výpovedi, uviesť dĺžku výpovednej doby. Ani takýto omyl nemá za následok neplatnosť rozväzovacieho prejavu. Dĺžku výpovednej doby určuje zákon. Nesprávne označenie vzniku pracovného pomeru neznamená, že pracovný pomer neexistuje. Odvolací súd však akceptoval tvrdenie, že dva úkony právneho zastúpenia, ktoré boli zarátané do trov v skutočnosti vykonané neboli. Cenu týchto dvoch úkonov po 45, 51 eura, spolu 91,02 eura s pripočítaním dvoch paušálnych úkonov celkom 20,57 eura a DPH 21,20 eura spolu 132,79 eura, znížil odvolací súd náhradu trov priznanú súdom prvého stupňa právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Milošovi Barancovi. Tomuto k náhrade prináleží v konečnom dôsledku suma 1 719,77 eura. V odvolacom konaní mal plný úspech odporca. S poukazom na ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP priznal mu odvolací súd aj náhradu trov druhostupňového konania. Tieto trovy pozostávajú za písomné podanie na súd vo veci samej 58,69 eura v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH t. j. 11,74 eura, s pripočítaním 7,63 eura ako paušálnej náhrady a 20 % DPH t. j. 1,53 eura. Spolu na odvolacích trovách je teda navrhovateľ povinný odporcovi zaplatiť 79,59 eura v lehote do troch dní na účet právneho zástupcu odporcu PhDr. Mgr. Petra Rosputinského, PhD., O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.