Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200402 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200402.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: H. E., bytom Q. XXXX/XX, T. T., právne zastúpený Lexpert, s. r. o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, JUDr. Andrea Dulová, advokátka, konateľka spoločnosti proti žalovanému: Krajskému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1/2012/01143-2 zo dňa 16 02. 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu dopravy v Banskej Bystrici č. 2/2011/01984-003 zo dňa 13. 12. 2011 vo veci uloženej pokuty vo výške 165,96 Eur za správny delikt podľa § 107 ods. 2, písm. c) zákona 725/2004 Z. z., že si ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla značky ŠKODA-Felícia EČ: W. XXX T. nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 50 ods. 1 citovaného zákona a nepodrobil sa v súlade s § 47 ods. 1, písm. b) vyhlášky MDPT SR č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach citovaného zákona č. 725/2004 Z. z. v platnom znení s osobným motorovým vozidlom technickej kontrole pravidelnej periodickej lehote dvoch rokov. V zákonom stanovenej lehote napadol toto rozhodnutie žalobca svojou žalobou, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenia žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojej žaloby uviedol, že prvostupňový správny orgán mu uložil pokutu za porušenie povinnosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 21 ods. 1, písm. b), bod 1 zákona č. 825/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), pričom túto povinnosť nemohol porušiť, keďže jeho osobné motorové vozidlo nebolo prevádzkované v premávke a celý čas bolo zaparkované na mieste, ktoré ani nie je parkoviskom. Podľa nebo túto povinnosť má prevádzkovateľ vozidla len vtedy, keď ide o vozidlo, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, to znamená, keď s ním užíva diaľnice, cesty všetkých kategórií, ktoré majú charakter verejných ciest. Nesprávne mu správny orgán uložil pokutu za porušenie povinností podľa § 50 ods. 1 zákona, pretože podľa jeho názoru nebolo zobraté do úvahy i to, že § 50 a § 107 citovaného zákona nie je možné brať izolovane. Na konanie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu sa vzťahuje § 106 zákona a tam je uvedený odkaz na § 107 ohľadne pokút. § 106 určuje postupovú radu v prípade, že daná osoba porušuje (prítomný čas) povinnosti dané zákonom. On v tom čase zákon neporušoval a mal podľa neho správny orgán postupovať vo veci zmiernene. Tiež žalovaný nesprávne tvrdí, že úrad nie je povinný rozhodnúť v lehotách podľa § 49 Správneho poriadku a má za to, že bolo porušené jeho právo na vybavenie vecí bez zbytočných prieťahov. Záverom uviedol, že podľa § 107 zákona v znení platnom do 31. 01. 2012 pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel. Podľa oznámenia Obvodného úradu pre dopravu vo Zvolene o začatí správneho konania z 11. 02. 2011 sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel najneskôr 01. 02. 2011. Z toho vyplýva, že lehota na uloženie pokuty uplynula 01. 02. 2012 a tak žalovaný v čase svojho rozhodnutia 16. 02. 2012 už nemal právo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v jeho jednotlivých argumentáciách a to najmä preto: 1/ Zo strany žalobcu ide o nesprávnu a skreslenú interpretáciu výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kde sa uvádza, že pokuta bola uložená podľa § 107 ods. 2, písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. , kde je uvedené, že pokutu 165,96 Eur uložil Obvodný úrad dopravy tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole podľa § 50 ods. 1. Ďalej je tam uvedené, že v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha pravidelnej technickej kontrole vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3. Vozidlo žalobcu v kontrolovanom období nebolo vyradené ani dočasne ani natrvalo. Vozidlo žalobcu bolo kategórie M1, pričom takéto vozidlo podľa § 47 ods. 1, písm. b) citovanej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. je povinné a podlieha technickej kontrole v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách. Podľa § 21 ods. 1, písm. b) bod 1 zákona prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona (vykonávacia vyhláška). Z toho vyplýva, že prvostupňový správny orgán uviedol správne všetky hmotnoprávne predpisy, ale v nesprávnom poradí. Po výške pokuty mal byť uvedený vo výroku § 50 ods. 1, potom § 47 ods. 1 vyhlášky a mohol, ale aj nemusel byť uvedený § 21 ods. 1, písm. b) bod 1 zákona. Má za to, že takýto nedostatok výroku, resp. jeho drobná vada nemôže spôsobovať jeho protizákonnosť. V ďalšom uviedol, že pre prvostupňový správny orgán v Banskej Bystrici bolo oznámenie Mestskej polície vo Zvolene zo dňa 27. 01. 2011 iba podnetom na preverenie, či si prevádzkovateľ vozidla splnil povinnosť absolvovať technickú kontrolu pravidelnú v zákonom stanovenom termíne. Zo zákona č. 725/2004 Z. z., konkrétne § 101 písm. k) vyplýva, že obvodný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám. Z toho vyplýva, že nesleduje proces, kedy prevádzkovateľ vozidla s vozidlom jazdí, alebo nejazdí, alebo ho má niekde zaparkované, ale iba sleduje lehoty, či sa v zákonom stanovenom termíne podrobil technickej kontrole. 2/ Nesúhlasí ani s názorom žalobcu ohľadne ukladania pokút, pretože z citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že ak preukáže porušenie zákona prevádzkovateľom vozidla tým, že sa nepodrobí v zákonom stanovenej lehote technickej kontrole, musí z úradnej povinnosti uložiť prevádzkovateľovi vozidla pokutu. Nie je daná ani možnosť uložiť vyššiu alebo nižšiu pokutu, pretože v § 107 ods. 2, písm. c) zákona sa doslovne uvádza: „Pokutu 165,96 Eur uloží obvodný úrad dopravy tomu, kto nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole.“ Argumentácia žalobcu ohľadne použitia § 106 pre daný postup je úplne nesprávne, pretože uvedený paragraf sa týka štátneho odborného dozoru, to znamená, keď je poverená kontrolná skupina na kontrolu napr. stanice technických kontrol, pracovísk emisných kontrol atď.. Tento výkon kontroly sa netýka predmetu danej veci. 3/ Tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že bolo porušené jeho právo na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov, pretože žalobca podsúva právny názor, že sa koná v jeho veci, akoby on podal žiadosť v nejakej veci a žalovaný je povinný vec vybaviť v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. (Správneho poriadku). Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. vyplýva, že konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Práve lehota, podľa ktorej žalovaný povinný vo veci uloženia sankcie v lehotách konať, je uzákonená v § 107 ods. 19 citovaného zákona, kde obvodný úrad dopravy môže uložiť pokutu do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho odborného dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Správny orgán, ktorý ukladá sankciu postupuje v súlade so špeciálnym zákonom z úradnej povinnosti, zastupuje záujem štátu, a preto z podstaty veci vyplýva, že nemôže si sám navodiť proti sebe prieťahy v konaní. Vlastným nekonaním môže spôsobiť, že by uplynula prekluzívna lehota, kedy by už nemohol nárok na sankciu uplatniť. 4/ Ako už uviedol oznámenie mestskej polície vyhodnotil ako podnet na preverenie prevádzkovateľa vozidla podľa § 101 písm. k) citovaného zákona. Až po zistení z informačnej databázy evidencie vozidiel a vykonaných technických kontrol v SR prvostupňový správny orgán zistil, že vozidlo žalobcu malo platnú technickú kontrolu vykonať do 15. 08. 2009. Žalovaný si však zákonom stanovenú povinnosť splnil až dňa 06. 05. 2011, to znamená, že prevádzkovateľ vozidla porušoval zákon viac ako 21 mesiacov. Z uvedených dôvodov má za to, že právne žaloba žalobcu neobstojí, nakoľko nedošlo v konaní k porušeniu zákona. Krajský súd preskúmal vec podľa 5. časti I. a II. hlavy O. s. p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Po preskúmaní veci sa krajský súd plne stotožnil s právnymi argumentami i závermi žalovaného, vyplývajúcimi ako z napadnutého rozhodnutia tak i z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 31. 07. 2012. K uvedeným právnym záverom krajský súd v podstate už nemá ďalej čo uviesť a plnej miere odkazuje na nich tak, ako sú vyššie citované. Má za to, že žalovaný sa v plnej miere a celom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu uvedené už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Svoje dôvody riadne a vecne zdôvodnil, a nie je možné týmto jeho dôvodom vytknúť nesprávnosť, nedostatok argumentačnej logiky alebo neúplnosť. Na dôvažok však krajský súd ešte udáva: Žalobca v časti svojej argumentácie o behu lehôt, podľa ktorých je možné pokutu podľa zákona uložiť, tvrdí, že správny orgán sa o porušení povinnosti dozvedel 01. 02. 2011 a teda lehota na uloženie pokuty uplynula 01. 02. 2012, a preto žalovaný ako odvolací správny orgán v čase svojho rozhodnutia, teda 16. 02. 2012 už nemal právo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. Krajský súd však preskúmaním administratívneho spisu zistil, že Mestská polícia vo Zvolene oznámenie zaslala Obvodnému úradu vo Zvolene, ktorý pôvodne začal vo veci konať spolu s príslušnou fotografickou dokumentáciou a vlastnou lustráciou 01. 02. 2011. Krajský úrad pre cestnú dopravu však svojím pôvodným rozhodnutím zo dňa 11. 05. 2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu dopravy vo Zvolene zo dňa 18. 03. 2011 z dôvodu, že Obvodný úrad dopravy vo Zvolene nebol príslušným správnym orgánom na vydanie rozhodnutia uložením pokuty žalobcovi, čím došlo k porušeniu ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb.. Následne bola vec postúpená Obvodnému úradu dopravy do Banskej Bystrice, ktorý rozhodol napadnutým rozhodnutím o uložení pokuty. Z uvedeného dôvodu preto nemožno brať do úvahy lustráciu Obvodného úradu vo Zvolene do úvahy, lebo dôkazy zistené nepríslušným orgánom nemajú svoju právnu účinnosť a teda považujú sa za nulitné. Preto za deň, kedy možno jednoznačne konštatovať, že sa správny orgán dozvedel o spáchaní priestupku, je deň 28. 06. 2011, keď predmetnú záležitosť už zisťoval a konal v nej ako príslušný správny orgán, teda Obvodný úrad pre dopravu v Banskej Bystrici. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. A keďže žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo mu možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O. s. p.. Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.