KAUZIS.SKTestovací provoz
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica19. 4. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/49/2010 z 19. 4. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 10Sžr/106/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6010200401.1 (16. 07. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. apríla 2012, sp. zn. 24S/49/2010, ECLI:SK:KSBB:2012:6010200401.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/49/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200401
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200401.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu a JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., J.. Š. L. č. XXX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, so sídlom Advokátskej
kancelárie, Horná č. 41, Banská Bystrica proti žalovanému: Poľovnícke združenie BUKOVINA PONIKY,
so sídlom Malá Stráňa č. 32, 976 33 Poniky, zastúpeného advokátom Aequitas, s.r.o., Na Troskách č.
26, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a to Uznesenia z mimoriadnej
členskej schôdze žalovaného zo dňa 14. augusta 2009 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20. októbra 2009 v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia
rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY zo dňa 14. augusta 2009,
ktorým bolo potvrdené kárne opatrenie č. X/XXXX podľa § 12 ods. 1, písm. d/ Stanov Poľovníckeho
združenia BUKOVINA PONIKY o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia. Týmto rozhodnutím
bol žalobca uznaný vinným z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a
tým členskej disciplíny členov poľovníckeho združenia podľa § 12 Stanov Poľovníckeho združenia
BUKOVINA PONIKY. Členská schôdza zároveň prihliadla na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v skutku
spáchanom dňa 17. júna 2009, keď spoločne s V. A. obaja ulovili jeleňa, pričom tento skutok spáchali
úmyselne zo zištných dôvodov. Kárne stíhaní uvedeným skutkom porušili § 31 ods. 1 zákona č.
23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení, pretože nemali a ani nemohli mať povolenku na poľovačku
jelenej zveri. Ďalej porušili § 2 ods. 1, písm. a/ bod 9 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení, keď
ulovili jeleňa v čase jeho ochrany, porušili § 30 ods. 1, písm. d/ a g/ zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve
v platnom znení a zároveň § 4 ods. 3 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení tým, že lovili raticovú
zver v noci za použitia umelého svetelného zdroja a súčasne porušili Vyhlášku MPSR č. 229/2001 Z.z.
o spôsobe kontroly ulovenej zveri.

Nezákonnosť rozhodnutia podľa žalobcu spočívala v tom, že bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie,
ktoré bolo vydané v rozpore s ústavnými zásadami uvedenými v § 2 ods. 1, 2 Trestného
poriadku, nakoľko žalobca bol vystavený obvineniu a zisťovaniu skutočností tvoriacich skutkovú
podstatu trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, čo však môžu vo výhradnej
právomoci prešetrovať výlučne orgány činné v trestnom konaní. Výbor Poľovníckeho združenia
BUKOVINA PONIKY postupoval pri zisťovaní v rozpore s ústavnou zásadou prezumpcie neviny a
nezákonne vykonával právomoc orgánu činného v trestnom konaní vyšetrovaním skutku bez možnosti
obhajoby, vyhodnocovaním dôkazov nezákonným spôsobom. Svedecké výpovede boli získavané a
vyhodnocované bez toho, aby svedkovia boli poučení v zmysle príslušných ustanovení zákona, aby
vypovedali pravdu a žalobcom predkladané dôkazné prostriedky boli bagatelizované a odmietané bez



toho, aby boli preskúmané. Vyšetrovacia činnosť výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY
nemala oporu ani v zákone ani v stanovách Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY, ktoré boli
schválené na členskej schôdzi dňa 29. augusta 2009. V stanovách chýba akékoľvek vymedzenie a to
aj s ohľadom na § 12 týchto stanov toho, akým spôsobom alebo akými postupmi sa zisťuje skutkový
stav zakladajúci zodpovednosť člena poľovníckeho združenia za konanie, ktoré možno klasifikovať ako
porušenie povinností člena Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Poukázal tiež na ustanovenie
§ 12 ods. 10 stanov žalovaného, z ktorých vyplýva, že kárne orgány poľovníckeho združenia rozhodujú
nezávisle od rozhodnutí štátnych orgánov a môžu uložiť kárne opatrenie aj v prípadoch, keď štátne
orgány zastavili stíhanie v dôsledku vyhlásenia amnestie alebo nezistili v konaní stíhaného trestný
čin alebo priestupok. Takéto ustanovenie stanov zakladá absolútne nezákonný a neústavný stav, že
združenie môže neakceptovať a doslova ignorovať rozhodnutie štátneho orgánu napr. o tom, že sa
trestný čin alebo priestupok nestal.

Ďalší dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca videl v tom, že žalovaný tak v
prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní nezistil dostatočne skutkový stav veci. Získané dôkazy
nevyhodnotil správne. Má to vyplývať z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré iba odobrilo
jednostranné hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu a nezaoberalo sa dôkazmi žalobcu o tom, že sa
zastrelenia žiadneho jeleňa nezúčastnil. Žalobcom predkladané dôkazné prostriedky boli vyhodnotené
ako účelové a neboli ani vykonané. O uložení kárneho opatrenia rozhodovala vylúčená osoba M. S.,
ktorý bol, resp. mal byť zároveň svedkom skutku a zároveň aj členom rozhodovacieho orgánu. Ako
svedok mal pomer k veci a teda bol z rozhodovania vylúčený.

Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žalobcu bolo to, že bolo založené na svedectve člena poľovnej
stráže pod štátnou prísahou bez toho, aby bolo preskúmané, pod akou štátnou prísahou M. S. svedčil
ako člen poľovnej stráže. Proti pytliakom nezasiahol napriek tomu, že je to jeho povinnosť.

Žalobca tiež namietal nesprávnosť postupu spočívajúcu v tom, že v odvolacom konaní nebolo
odmietnuté ako jednoznačná prejudikácia viny stanovisko výboru poľovníckeho združenia, v ktorom sa
konštatuje, že pre výbor boli rozhodujúce svedectvá svedkov a členská schôdza neskúmala, prečo člen
poľovnej stráže proti pytliactvu nezasiahol, keď je to jeho povinnosť. Nezákonnosť rozhodnutia videl aj
v tom, že je záväzné a neodvolateľné a nemenné, čo možno považovať za dogmatizmus s prvkami
inkvizičného procesu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY sú v súlade so zákonom a so
Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu ako aj v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve. Stanovy žalovaného sú identické so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a
žalobcom napádaný § 12 ods. 10 Stanov je doslovne prevzatý zo Stanov Slovenského poľovníckeho
zväzu. Žalovaný je dobrovoľným združením občanov a o členstve a nečlenstve rozhoduje nadpolovičnou
väčšinou hlasov členskej základne. Členstvo v poľovníckom združení nie je zo zákona nárokovateľné
a ani vymožiteľné. Vylúčenie občana zo združenia je rozhodnutím členskej základne, ktoré je jej
vnútorným rozhodnutím a nepodlieha iným zákonom. Dôvody vylúčenia sú plne v kompetencii členskej
základne. Dôvodom vylúčenia nemusí byť preukázaný trestný čin. Platí, že poľovnícke združenie je
takým dobrovoľným združením osôb, ktoré dodržujú svoje vlastné pravidlá ako aj pravidlá Slovenského
poľovníckeho zväzu a iné normy platné pre výkon práva poľovníctva a pre držanie zbrane na poľovné
účely. Nemôže akceptovať členstvo osôb nedodržujúcich pravidlá. Od 1. septembra 2009 je poľovnícke
združenie vyňaté spod pôsobnosti zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb.. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu o tom, že neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy. Poukázal na dôkaz „Kniha návštev revíru“,
ktorý bol poškodený vytrhnutím predmetných strán a ich použitím a následným znehodnotením ľudskými
výkalmi. Žalobca predkladal nepravdivé dôkazy, klamal a zavádzal, čo bolo preukázané svedkami.
Žalobcova obrana, že sa v inkriminovanom čase nenachádzal v obci Poniky bola vyvrátená svedeckými
výpoveďami osôb, ktoré ho videli, nielen tých, ktoré ho videli pri spáchaní skutku, tiež reparovanou knihou
návštev, podľa ktorej bol zapísaný v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY aj
17. júna 2009 aj ráno 18. júna 2009. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby súd vykonal dokazovanie
výsluchom svedkov Q. S. a Z. S. na preukázanie prerušenia povinností, ktoré sa žalobcovi kládli za vinu



ako dôvod vylúčenia z poľovníckeho združenia a ďalších svedkov, ktorí ho videli v Ponikách 17. júna a 18.
júna 2009 a to Z. K., Z. I., Z. Q. a Z. I.. Žalobca výslovne s navrhnutým dokazovaním nesúhlasil. Žalobcovi
nebolo odobraté právo výkonu poľovníctva, pretože nebol vylúčený zo Slovenského poľovníckeho zväzu
ale len z Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Žalobca svojou dlhodobou negatívnou činnosťou
sklamal a stratil dôveru členskej základne žalovaného.

Krajský súd ako súd vecne príslušný na základe rozhodnutia NS SR 6Nds 1/2010 zo dňa 21. apríla
2010 opätovne po zrušujúcom rozsudku zrušením jeho predchádzajúceho rozhodnutia rozhodnutím
Najvyššieho súdu 8Sžo/236/2010 zo dňa 29. septembra 2011 preskúmal napadnuté rozhodnutie na
nariadenom pojednávaní, na ktorom vec prejednal a oboznámil sa s obsahom správneho spisu. Súd
po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

Žalovaný uznesením z mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 14. augusta 2009 v odvolacom konaní proti
kárnemu opatreniu č. X/XXXX podľa § 12 ods. 1, písm. d/ Stanov uznal žalobcu a V. A. za vinných z
hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým aj členskej disciplíny členov
Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY podľa § 12 Stanov Poľovníckeho združenia BUKOVINA
PONIKY. Členská schôdza zároveň prihliadla na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v skutku spáchanom
dňa 17. júna 2009, kedy obaja menovaní ulovili jeleňa, pričom tento skutok spáchali úmyselne zo zištných
dôvodov. Kárne stíhaní uvedeným skutkom porušili § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve
v platnom znení, pretože nemali a ani nemohli mať povolenku na poľovačku na lov jelenej zveri. Ďalej
porušili § 2 ods. 1, písm. a/ bod 9 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení, keď ulovili jeleňa v čase
jeho ochrany: porušili § 30 ods. 1, písm. d/ a g/ Zákona o poľovníctve a zároveň § 4 ods. 3 Vyhl. č.
172/1975 Zb. v platnom znení tým, že lovili raticovú zver v noci a za použitia umelého svetelného zdroja.
Súčasne porušili aj Vyhlášku MPSR č. 229/2001 Z.z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri, zároveň rozhodol
o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY.

Prvostupňové rozhodnutie Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY č. X/XXXX zo dňa 13.
júla 2009, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca bol uznaný vinným z hrubého porušenia predpisov
upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým aj členskej disciplíny člena združenia a o uložení kárneho
opatrenia žalobcovi - vylúčenie z Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY bolo odôvodnené tým, že
žalobca 17. júna 2009 v čase okolo 22.10 hod. prišiel na osobnom motorovom vozidle BMV ŠPZ BB XXX
do lokality za V. a spolu s pomocníkom presvecoval pole. Po niekoľkých minútach vystrelil a ťažko poranil
jeleňa, ktorý zostal ležať na mieste. Žalobca odišiel a vrátil sa s druhým vozidlom značky PEGUEOT
spolu s ďalšou osobou. Auto sa opäť vrátilo a prišlo s vlečkou. Žalobca sa priblížil k jeleňovi, ktorého
dostrelil. Následne bol jeleň naložený a odvezený na neznáme miesto. Pri tomto konaní žalobcu videl
člen poľovnej stráže a člen výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY M. S. a člen združenia
Z. S.. Obaja sa snažili telefonicky spojiť s poľovným hospodárom Z. K., ktorý to dosvedčil. Spojili sa aj
ďalším členom výboru S. S., ktorý potvrdil, že mu v čase medzi 22.30 hod. a 23.30 hod. telefonovali,
ale nemohol sa vzdialiť z domu. Takisto sa počas nakladania jeleňa spojili s S.. V.. Nasledujúci deň
poľovnícky hospodár Z. K. a M. S. a Z. S. vec nahlásili polícii. Výbor vec prerokoval 19. júna 2009 a
na mimoriadnom zasadnutí 29. júna 2009, na ktoré bol prizvaný aj žalobca. Následne zasadal výbor 5.
júla 2009 za účasti žalobcu. Žalobcove tvrdenie, že bol 17. júna mimo obce Poniky doložené čestným
prehlásením hospodára poľovného združenia Tomášovce p. Z. G., podľa ktorého dňa 17. júna 2009 od
18.30 hod. do 22.00 hod. a 18. júna 2009 od 4.30 hod. do 7.30 hod. poľoval spolu s I. I. v revíri Poľovného
združenia Sedem chotárov Tomášovce a povolenka na poľovačku v tomto revíri ako aj potvrdenie o
zaplatení ubytovania na Ružinej bolo vyvrátené tým, že žalobca bol 17. júna 2009 o 18.00 hod. zapísaný
v knihe návštev Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY do lokality inej ako za Rušenovom a 18.
júna 2009 telefonoval poľovníckemu hospodárovi, ktorý prepol mobilný telefón na hlasné počutie a pritom
prítomní ďalší dvaja členovia výboru a to F.. K. Q. a M. S. počuli ako informoval hospodára, že 17. júna
2009 večer strieľal v lokalite Kalinovec dve rany na rysa, ktorý prenasledoval srnčiu zver.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a prvostupňový orgán výbor poľovníckeho združenia
prejednal odvolanie na výborovej schôdzi 31. júla 2009 a prijal stanovisko pre členskú základňu,
pričom konštatoval, že postupoval v súlade s platnými predpismi odborne a zodpovedne v záujme



poľovníckeho združenia a že pre neho boli rozhodujúce svedectvá priamych svedkov a svedectvá
ostatných svedkov. Do zápisu z tejto výborovej schôdze bolo uvedené, že výbor má svedectvo člena
poľovníckeho združenia, ktorý žalobcu osobne videl 17. júna 2009 o 19.15h v revíri obce Poniky, časť
Farská hora a ďalší dvaja, ktorí ho osobne videli 18. júna 2009 v Ponikách pri zapisovaní sa do knihy
návštev revíru.

Druhostupňové rozhodnutie členskej schôdze bolo odôvodnené tým, že po oboznámení sa s kárnym
opatrením výboru č. X/XXXX voči žalobcovi a jeho odvolaním a osobnou obhajobou priamo na
členskej schôdzi 14. augusta 2009 skonštatovala, že osobná obhajoba bola účelová, plná rozporov a
nepravdivých tvrdení a pre členskú schôdzu bolo smerodajné šetrenie výboru Poľovníckeho združenia
BUKOVINA PONIKY a ďalšie dôkazné konanie priamych svedkov uskutočnené priamo na členskej
schôdzi dňa 14. augusta 2009. Za vylúčenie hlasovalo 32 členov z celkového počtu 38 prítomných
členov. Podľa zápisnice z mimoriadnej členskej schôdze mandátová a návrhová komisia na schôdzi
konštatovala, že za vylúčenie oboch členov, teda aj žalobcu hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých
členov Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY.

Podľa § 12 ods. 1 Stanov poľovníckeho združenia schválených na členskej schôdzi 29. augusta 2008
na chate Horalka:

1/ členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť
porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť
tieto druhy kárnych opatrení: a/ pokarhanie pred výborom PZ, b/ dočasné obmedzenia lovu zveri v
revíri (druhu, pohlavia zveri alebo spôsob lovu) na dobu 1 až 5 rokov, c/ zníženie podielu na výsledku
hospodárenia PZ za bežný rok na dobu 1 až 5 rokov, d/ vylúčenie z PZ,

2/ vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho
právoplatného kárneho opatrenia uloženého PZ porušil Stanovy SPZ, interné predpisy PZ alebo právne
predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo
si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 23/1962 Zb., ktorý bol zrušený 1. septembra 2009 zákonom č.
274/2009 Z.z. právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju,
ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri, pričom
právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov
vydaných na jeho vykonanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve Československý poľovnícky zväz je dobrovoľnou
spoločenskou organizáciou. Kto vykonáva právo poľovníctva musí byť členom poľovníckej organizácie
okrem poľovníkov a lesníkov z povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl vychovávajúcich absolventov
s poľovníckou kvalifikáciou. Konanie pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzuje podľa
jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku, vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva
Slovenskej republiky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) tento zákon sa vzťahuje
na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.



Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.

Základné pravidlá správneho konania sú upravené v § 3 Správneho poriadku, podľa ktorého ods.
5 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je
povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí
správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že konanie, ktoré sa napadnutým rozhodnutím kladie žalobcovi za
vinu, je porušením § 12 stanov žalovaného, a teda hrubým porušením predpisov upravujúcich výkon
práva poľovníctva.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu skúma zákonnosť tak rozhodnutia, ako
aj predchádzajúceho postupu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Súd dôvody žaloby nenahrádza,
nedopĺňa, nevyhľadáva ani nekonkretizuje. Žalobca ako dôvod nezákonnosti vidí to, že žalovaný
vykonával kompetenciu orgánu činného v trestnom konaní, keď zisťoval a prešetroval skutok, ktorý by
mohol byť trestným činom pytliactva a ani pritom nepostupoval v súlade so zásadou prezumpcie neviny
a postupoval v rozpore so zásadami trestného konania. Žalovaný bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia občianskym združením zriadeným podľa zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb..
Podľa § 3 tohto zákona práva a povinnosti členov združenia určujú stanovy. Žalovaný mal podľa
vyššie cit. stanov v kompetencii rozhodnúť o tom, či žalobca porušil členskú disciplínu, na dodržiavania
ktorej bol v zmysle stanov zaviazaný. Žalovaný, tak ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia
rozhodol o tom, že žalobca hrubo porušil členskú disciplínu porušením § 30 ods. 1 písm. d/ a g/
a § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ďalej § 2 ods. 1 písm. a/ bod 9 a § 4 ods. 3
vyh. č. 172/1975 Zb.. Z obsahu stanov žalovaného vyplýva, že rozhodnutie o kárnom opatrení pre
porušenie členskej disciplíny bolo zverené orgánom združenia a to v 1. stupni poľovníckemu výboru a
v 2. stupni členskej schôdzi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný rozhodoval v súlade s kompetenciami,
ktoré mu podľa jeho vlastného vnútorného predpisu patrili. Žalovaný si ako súčasť svojho vnútorného
fungovania, ktorého úprava bola v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov plne v jeho
kompetencii, upravil kreovanie svojich orgánov a tiež ich kompetencie. Tieto orgány sú zložené výlučne
z jeho členov. V prípade žalovaného v počte 38. To znamená, že sú tvorené len osobami, ktoré majú
k prípadnému účastníkovi kárneho konania vzťah. Z tohto pohľadu orgány združenia nemôžu napĺňať
požiadavku nezávislosti či objektívnej nestrannosti, ktorú musí správny orgán v zmysle správneho
poriadku napĺňať. Súd preto námietku žalobcu o tom, že rozhodoval ako člen výboru svedok, ktorý je z
rozhodovania pre pomer k veci vylúčený, nepovažoval za dôvodnú. Žalobca ďalšie dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré mali spočívať v tom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, boli
nesprávne vyhodnotené dôkazy a v nedostatočnosti rozhodnutia pre správne právne posúdenie veci,
nekonkretizoval. Žalobca namietal aj nedostatky vo vykonávaní dokazovania, ktoré mali spočívať v



tom, že sa žalovaný dopustil jednostranného hodnotenia dôkazov v jeho neprospech a nezaoberal sa
dôkazmi na preukázanie, že žalobca žiadneho jeleňa nezastrelil a nevykonal žiadne dokazovanie na
verifikáciu tvrdení svedkov ako aj v tom, že dôkazy predložené žalobcom boli en bloc vyhodnotené ako
účelové a neboli vzaté do úvahy námietky žalobcu proti pravdivosti verzií M. S., Z. S. a Z. K.. Žalobca
návrh žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov súdom dôrazne odmietol. Žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie bolo založené na vykonanom dokazovaní
pred výborom Poľovníckeho združenia a na členskej schôdzi. Z jednotlivých zápisníc zo zasadnutí
prvostupňového orgánu zo dňa 29.06.2009, 05.07.2009, 31.07.2009 vyplýva, že žalovaný vykonal
dokazovanie aj žalobcom predkladanými dôkaznými prostriedkami a tiež je v nich uvedené, ako tieto
dôkazy vyhodnotil a akou úvahou sa pri tom spravoval. Rozhodovanie členskej schôdze spočíva v jej
hlasovaní. Hlasujúci nezdôvodňujú svoje postoje, ale vyjadria ich hlasovaním. 32 z 38 členov žalovaného
hlasovalo za potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Členská schôdza hlasovala potom, ako sa v plnom
rozsahu oboznámila s výsledkami zisťovania a dokazovaním vykonaným poľovníckym výborom a tiež
s jeho hodnotením dôkazov a potom ako vypočula žalobcu, svedkov a oboznámila sa s knihou návštev
poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, ako je vyššie uvedené nie je v súlade s
obsahom správneho spisu, konkrétne s obsahom a spôsobom vykonaného dokazovania zachyteného
v obsahu správneho spisu.

Z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z dôvodov uvedených v žalobe nie
je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Súd rozhodoval o trovách konania na návrh žalobcu. V správnom súdnictve má žalobca v zmysle § 250k
O.s.p. právo na náhradu trov konania v prípade, že je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v
tomto konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6010200401

  1. 19. 4. 2012Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/49/2010 z 19. 4. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 16. 7. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/106/2012 z 16. 7. 2013