Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/49/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200401 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200401.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu a JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J.. Š. L. č. XXX, K., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, so sídlom Advokátskej kancelárie, Horná č. 41, Banská Bystrica proti žalovanému: Poľovnícke združenie BUKOVINA PONIKY, so sídlom Malá Stráňa č. 32, 976 33 Poniky, zastúpeného advokátom Aequitas, s.r.o., Na Troskách č. 26, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a to Uznesenia z mimoriadnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 14. augusta 2009 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20. októbra 2009 v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY zo dňa 14. augusta 2009, ktorým bolo potvrdené kárne opatrenie č. X/XXXX podľa § 12 ods. 1, písm. d/ Stanov Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým členskej disciplíny členov poľovníckeho združenia podľa § 12 Stanov Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Členská schôdza zároveň prihliadla na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v skutku spáchanom dňa 17. júna 2009, keď spoločne s V. A. obaja ulovili jeleňa, pričom tento skutok spáchali úmyselne zo zištných dôvodov. Kárne stíhaní uvedeným skutkom porušili § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení, pretože nemali a ani nemohli mať povolenku na poľovačku jelenej zveri. Ďalej porušili § 2 ods. 1, písm. a/ bod 9 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení, keď ulovili jeleňa v čase jeho ochrany, porušili § 30 ods. 1, písm. d/ a g/ zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení a zároveň § 4 ods. 3 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení tým, že lovili raticovú zver v noci za použitia umelého svetelného zdroja a súčasne porušili Vyhlášku MPSR č. 229/2001 Z.z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri. Nezákonnosť rozhodnutia podľa žalobcu spočívala v tom, že bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore s ústavnými zásadami uvedenými v § 2 ods. 1, 2 Trestného poriadku, nakoľko žalobca bol vystavený obvineniu a zisťovaniu skutočností tvoriacich skutkovú podstatu trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, čo však môžu vo výhradnej právomoci prešetrovať výlučne orgány činné v trestnom konaní. Výbor Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY postupoval pri zisťovaní v rozpore s ústavnou zásadou prezumpcie neviny a nezákonne vykonával právomoc orgánu činného v trestnom konaní vyšetrovaním skutku bez možnosti obhajoby, vyhodnocovaním dôkazov nezákonným spôsobom. Svedecké výpovede boli získavané a vyhodnocované bez toho, aby svedkovia boli poučení v zmysle príslušných ustanovení zákona, aby vypovedali pravdu a žalobcom predkladané dôkazné prostriedky boli bagatelizované a odmietané bez toho, aby boli preskúmané. Vyšetrovacia činnosť výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY nemala oporu ani v zákone ani v stanovách Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY, ktoré boli schválené na členskej schôdzi dňa 29. augusta 2009. V stanovách chýba akékoľvek vymedzenie a to aj s ohľadom na § 12 týchto stanov toho, akým spôsobom alebo akými postupmi sa zisťuje skutkový stav zakladajúci zodpovednosť člena poľovníckeho združenia za konanie, ktoré možno klasifikovať ako porušenie povinností člena Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Poukázal tiež na ustanovenie § 12 ods. 10 stanov žalovaného, z ktorých vyplýva, že kárne orgány poľovníckeho združenia rozhodujú nezávisle od rozhodnutí štátnych orgánov a môžu uložiť kárne opatrenie aj v prípadoch, keď štátne orgány zastavili stíhanie v dôsledku vyhlásenia amnestie alebo nezistili v konaní stíhaného trestný čin alebo priestupok. Takéto ustanovenie stanov zakladá absolútne nezákonný a neústavný stav, že združenie môže neakceptovať a doslova ignorovať rozhodnutie štátneho orgánu napr. o tom, že sa trestný čin alebo priestupok nestal. Ďalší dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca videl v tom, že žalovaný tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní nezistil dostatočne skutkový stav veci. Získané dôkazy nevyhodnotil správne. Má to vyplývať z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré iba odobrilo jednostranné hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu a nezaoberalo sa dôkazmi žalobcu o tom, že sa zastrelenia žiadneho jeleňa nezúčastnil. Žalobcom predkladané dôkazné prostriedky boli vyhodnotené ako účelové a neboli ani vykonané. O uložení kárneho opatrenia rozhodovala vylúčená osoba M. S., ktorý bol, resp. mal byť zároveň svedkom skutku a zároveň aj členom rozhodovacieho orgánu. Ako svedok mal pomer k veci a teda bol z rozhodovania vylúčený. Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žalobcu bolo to, že bolo založené na svedectve člena poľovnej stráže pod štátnou prísahou bez toho, aby bolo preskúmané, pod akou štátnou prísahou M. S. svedčil ako člen poľovnej stráže. Proti pytliakom nezasiahol napriek tomu, že je to jeho povinnosť. Žalobca tiež namietal nesprávnosť postupu spočívajúcu v tom, že v odvolacom konaní nebolo odmietnuté ako jednoznačná prejudikácia viny stanovisko výboru poľovníckeho združenia, v ktorom sa konštatuje, že pre výbor boli rozhodujúce svedectvá svedkov a členská schôdza neskúmala, prečo člen poľovnej stráže proti pytliactvu nezasiahol, keď je to jeho povinnosť. Nezákonnosť rozhodnutia videl aj v tom, že je záväzné a neodvolateľné a nemenné, čo možno považovať za dogmatizmus s prvkami inkvizičného procesu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY sú v súlade so zákonom a so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu ako aj v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Stanovy žalovaného sú identické so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a žalobcom napádaný § 12 ods. 10 Stanov je doslovne prevzatý zo Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Žalovaný je dobrovoľným združením občanov a o členstve a nečlenstve rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členskej základne. Členstvo v poľovníckom združení nie je zo zákona nárokovateľné a ani vymožiteľné. Vylúčenie občana zo združenia je rozhodnutím členskej základne, ktoré je jej vnútorným rozhodnutím a nepodlieha iným zákonom. Dôvody vylúčenia sú plne v kompetencii členskej základne. Dôvodom vylúčenia nemusí byť preukázaný trestný čin. Platí, že poľovnícke združenie je takým dobrovoľným združením osôb, ktoré dodržujú svoje vlastné pravidlá ako aj pravidlá Slovenského poľovníckeho zväzu a iné normy platné pre výkon práva poľovníctva a pre držanie zbrane na poľovné účely. Nemôže akceptovať členstvo osôb nedodržujúcich pravidlá. Od 1. septembra 2009 je poľovnícke združenie vyňaté spod pôsobnosti zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb.. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy. Poukázal na dôkaz „Kniha návštev revíru“, ktorý bol poškodený vytrhnutím predmetných strán a ich použitím a následným znehodnotením ľudskými výkalmi. Žalobca predkladal nepravdivé dôkazy, klamal a zavádzal, čo bolo preukázané svedkami. Žalobcova obrana, že sa v inkriminovanom čase nenachádzal v obci Poniky bola vyvrátená svedeckými výpoveďami osôb, ktoré ho videli, nielen tých, ktoré ho videli pri spáchaní skutku, tiež reparovanou knihou návštev, podľa ktorej bol zapísaný v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY aj 17. júna 2009 aj ráno 18. júna 2009. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Q. S. a Z. S. na preukázanie prerušenia povinností, ktoré sa žalobcovi kládli za vinu ako dôvod vylúčenia z poľovníckeho združenia a ďalších svedkov, ktorí ho videli v Ponikách 17. júna a 18. júna 2009 a to Z. K., Z. I., Z. Q. a Z. I.. Žalobca výslovne s navrhnutým dokazovaním nesúhlasil. Žalobcovi nebolo odobraté právo výkonu poľovníctva, pretože nebol vylúčený zo Slovenského poľovníckeho zväzu ale len z Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Žalobca svojou dlhodobou negatívnou činnosťou sklamal a stratil dôveru členskej základne žalovaného. Krajský súd ako súd vecne príslušný na základe rozhodnutia NS SR 6Nds 1/2010 zo dňa 21. apríla 2010 opätovne po zrušujúcom rozsudku zrušením jeho predchádzajúceho rozhodnutia rozhodnutím Najvyššieho súdu 8Sžo/236/2010 zo dňa 29. septembra 2011 preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, na ktorom vec prejednal a oboznámil sa s obsahom správneho spisu. Súd po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný uznesením z mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 14. augusta 2009 v odvolacom konaní proti kárnemu opatreniu č. X/XXXX podľa § 12 ods. 1, písm. d/ Stanov uznal žalobcu a V. A. za vinných z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým aj členskej disciplíny členov Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY podľa § 12 Stanov Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Členská schôdza zároveň prihliadla na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v skutku spáchanom dňa 17. júna 2009, kedy obaja menovaní ulovili jeleňa, pričom tento skutok spáchali úmyselne zo zištných dôvodov. Kárne stíhaní uvedeným skutkom porušili § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v platnom znení, pretože nemali a ani nemohli mať povolenku na poľovačku na lov jelenej zveri. Ďalej porušili § 2 ods. 1, písm. a/ bod 9 Vyhlášky č. 172/1975 Zb. v platnom znení, keď ulovili jeleňa v čase jeho ochrany: porušili § 30 ods. 1, písm. d/ a g/ Zákona o poľovníctve a zároveň § 4 ods. 3 Vyhl. č. 172/1975 Zb. v platnom znení tým, že lovili raticovú zver v noci a za použitia umelého svetelného zdroja. Súčasne porušili aj Vyhlášku MPSR č. 229/2001 Z.z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri, zároveň rozhodol o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Prvostupňové rozhodnutie Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY č. X/XXXX zo dňa 13. júla 2009, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca bol uznaný vinným z hrubého porušenia predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva a tým aj členskej disciplíny člena združenia a o uložení kárneho opatrenia žalobcovi - vylúčenie z Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY bolo odôvodnené tým, že žalobca 17. júna 2009 v čase okolo 22.10 hod. prišiel na osobnom motorovom vozidle BMV ŠPZ BB XXX do lokality za V. a spolu s pomocníkom presvecoval pole. Po niekoľkých minútach vystrelil a ťažko poranil jeleňa, ktorý zostal ležať na mieste. Žalobca odišiel a vrátil sa s druhým vozidlom značky PEGUEOT spolu s ďalšou osobou. Auto sa opäť vrátilo a prišlo s vlečkou. Žalobca sa priblížil k jeleňovi, ktorého dostrelil. Následne bol jeleň naložený a odvezený na neznáme miesto. Pri tomto konaní žalobcu videl člen poľovnej stráže a člen výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY M. S. a člen združenia Z. S.. Obaja sa snažili telefonicky spojiť s poľovným hospodárom Z. K., ktorý to dosvedčil. Spojili sa aj ďalším členom výboru S. S., ktorý potvrdil, že mu v čase medzi 22.30 hod. a 23.30 hod. telefonovali, ale nemohol sa vzdialiť z domu. Takisto sa počas nakladania jeleňa spojili s S.. V.. Nasledujúci deň poľovnícky hospodár Z. K. a M. S. a Z. S. vec nahlásili polícii. Výbor vec prerokoval 19. júna 2009 a na mimoriadnom zasadnutí 29. júna 2009, na ktoré bol prizvaný aj žalobca. Následne zasadal výbor 5. júla 2009 za účasti žalobcu. Žalobcove tvrdenie, že bol 17. júna mimo obce Poniky doložené čestným prehlásením hospodára poľovného združenia Tomášovce p. Z. G., podľa ktorého dňa 17. júna 2009 od 18.30 hod. do 22.00 hod. a 18. júna 2009 od 4.30 hod. do 7.30 hod. poľoval spolu s I. I. v revíri Poľovného združenia Sedem chotárov Tomášovce a povolenka na poľovačku v tomto revíri ako aj potvrdenie o zaplatení ubytovania na Ružinej bolo vyvrátené tým, že žalobca bol 17. júna 2009 o 18.00 hod. zapísaný v knihe návštev Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY do lokality inej ako za Rušenovom a 18. júna 2009 telefonoval poľovníckemu hospodárovi, ktorý prepol mobilný telefón na hlasné počutie a pritom prítomní ďalší dvaja členovia výboru a to F.. K. Q. a M. S. počuli ako informoval hospodára, že 17. júna 2009 večer strieľal v lokalite Kalinovec dve rany na rysa, ktorý prenasledoval srnčiu zver. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a prvostupňový orgán výbor poľovníckeho združenia prejednal odvolanie na výborovej schôdzi 31. júla 2009 a prijal stanovisko pre členskú základňu, pričom konštatoval, že postupoval v súlade s platnými predpismi odborne a zodpovedne v záujme poľovníckeho združenia a že pre neho boli rozhodujúce svedectvá priamych svedkov a svedectvá ostatných svedkov. Do zápisu z tejto výborovej schôdze bolo uvedené, že výbor má svedectvo člena poľovníckeho združenia, ktorý žalobcu osobne videl 17. júna 2009 o 19.15h v revíri obce Poniky, časť Farská hora a ďalší dvaja, ktorí ho osobne videli 18. júna 2009 v Ponikách pri zapisovaní sa do knihy návštev revíru. Druhostupňové rozhodnutie členskej schôdze bolo odôvodnené tým, že po oboznámení sa s kárnym opatrením výboru č. X/XXXX voči žalobcovi a jeho odvolaním a osobnou obhajobou priamo na členskej schôdzi 14. augusta 2009 skonštatovala, že osobná obhajoba bola účelová, plná rozporov a nepravdivých tvrdení a pre členskú schôdzu bolo smerodajné šetrenie výboru Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY a ďalšie dôkazné konanie priamych svedkov uskutočnené priamo na členskej schôdzi dňa 14. augusta 2009. Za vylúčenie hlasovalo 32 členov z celkového počtu 38 prítomných členov. Podľa zápisnice z mimoriadnej členskej schôdze mandátová a návrhová komisia na schôdzi konštatovala, že za vylúčenie oboch členov, teda aj žalobcu hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov Poľovníckeho združenia BUKOVINA PONIKY. Podľa § 12 ods. 1 Stanov poľovníckeho združenia schválených na členskej schôdzi 29. augusta 2008 na chate Horalka: 1/ členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť tieto druhy kárnych opatrení: a/ pokarhanie pred výborom PZ, b/ dočasné obmedzenia lovu zveri v revíri (druhu, pohlavia zveri alebo spôsob lovu) na dobu 1 až 5 rokov, c/ zníženie podielu na výsledku hospodárenia PZ za bežný rok na dobu 1 až 5 rokov, d/ vylúčenie z PZ, 2/ vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloženého PZ porušil Stanovy SPZ, interné predpisy PZ alebo právne predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 23/1962 Zb., ktorý bol zrušený 1. septembra 2009 zákonom č. 274/2009 Z.z. právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri, pričom právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve Československý poľovnícky zväz je dobrovoľnou spoločenskou organizáciou. Kto vykonáva právo poľovníctva musí byť členom poľovníckej organizácie okrem poľovníkov a lesníkov z povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl vychovávajúcich absolventov s poľovníckou kvalifikáciou. Konanie pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzuje podľa jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku, vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základné pravidlá správneho konania sú upravené v § 3 Správneho poriadku, podľa ktorého ods. 5 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že konanie, ktoré sa napadnutým rozhodnutím kladie žalobcovi za vinu, je porušením § 12 stanov žalovaného, a teda hrubým porušením predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu skúma zákonnosť tak rozhodnutia, ako aj predchádzajúceho postupu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Súd dôvody žaloby nenahrádza, nedopĺňa, nevyhľadáva ani nekonkretizuje. Žalobca ako dôvod nezákonnosti vidí to, že žalovaný vykonával kompetenciu orgánu činného v trestnom konaní, keď zisťoval a prešetroval skutok, ktorý by mohol byť trestným činom pytliactva a ani pritom nepostupoval v súlade so zásadou prezumpcie neviny a postupoval v rozpore so zásadami trestného konania. Žalovaný bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia občianskym združením zriadeným podľa zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb.. Podľa § 3 tohto zákona práva a povinnosti členov združenia určujú stanovy. Žalovaný mal podľa vyššie cit. stanov v kompetencii rozhodnúť o tom, či žalobca porušil členskú disciplínu, na dodržiavania ktorej bol v zmysle stanov zaviazaný. Žalovaný, tak ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol o tom, že žalobca hrubo porušil členskú disciplínu porušením § 30 ods. 1 písm. d/ a g/ a § 31 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ďalej § 2 ods. 1 písm. a/ bod 9 a § 4 ods. 3 vyh. č. 172/1975 Zb.. Z obsahu stanov žalovaného vyplýva, že rozhodnutie o kárnom opatrení pre porušenie členskej disciplíny bolo zverené orgánom združenia a to v 1. stupni poľovníckemu výboru a v 2. stupni členskej schôdzi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný rozhodoval v súlade s kompetenciami, ktoré mu podľa jeho vlastného vnútorného predpisu patrili. Žalovaný si ako súčasť svojho vnútorného fungovania, ktorého úprava bola v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov plne v jeho kompetencii, upravil kreovanie svojich orgánov a tiež ich kompetencie. Tieto orgány sú zložené výlučne z jeho členov. V prípade žalovaného v počte 38. To znamená, že sú tvorené len osobami, ktoré majú k prípadnému účastníkovi kárneho konania vzťah. Z tohto pohľadu orgány združenia nemôžu napĺňať požiadavku nezávislosti či objektívnej nestrannosti, ktorú musí správny orgán v zmysle správneho poriadku napĺňať. Súd preto námietku žalobcu o tom, že rozhodoval ako člen výboru svedok, ktorý je z rozhodovania pre pomer k veci vylúčený, nepovažoval za dôvodnú. Žalobca ďalšie dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré mali spočívať v tom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, boli nesprávne vyhodnotené dôkazy a v nedostatočnosti rozhodnutia pre správne právne posúdenie veci, nekonkretizoval. Žalobca namietal aj nedostatky vo vykonávaní dokazovania, ktoré mali spočívať v tom, že sa žalovaný dopustil jednostranného hodnotenia dôkazov v jeho neprospech a nezaoberal sa dôkazmi na preukázanie, že žalobca žiadneho jeleňa nezastrelil a nevykonal žiadne dokazovanie na verifikáciu tvrdení svedkov ako aj v tom, že dôkazy predložené žalobcom boli en bloc vyhodnotené ako účelové a neboli vzaté do úvahy námietky žalobcu proti pravdivosti verzií M. S., Z. S. a Z. K.. Žalobca návrh žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov súdom dôrazne odmietol. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie bolo založené na vykonanom dokazovaní pred výborom Poľovníckeho združenia a na členskej schôdzi. Z jednotlivých zápisníc zo zasadnutí prvostupňového orgánu zo dňa 29.06.2009, 05.07.2009, 31.07.2009 vyplýva, že žalovaný vykonal dokazovanie aj žalobcom predkladanými dôkaznými prostriedkami a tiež je v nich uvedené, ako tieto dôkazy vyhodnotil a akou úvahou sa pri tom spravoval. Rozhodovanie členskej schôdze spočíva v jej hlasovaní. Hlasujúci nezdôvodňujú svoje postoje, ale vyjadria ich hlasovaním. 32 z 38 členov žalovaného hlasovalo za potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Členská schôdza hlasovala potom, ako sa v plnom rozsahu oboznámila s výsledkami zisťovania a dokazovaním vykonaným poľovníckym výborom a tiež s jeho hodnotením dôkazov a potom ako vypočula žalobcu, svedkov a oboznámila sa s knihou návštev poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, ako je vyššie uvedené nie je v súlade s obsahom správneho spisu, konkrétne s obsahom a spôsobom vykonaného dokazovania zachyteného v obsahu správneho spisu. Z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z dôvodov uvedených v žalobe nie je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd rozhodoval o trovách konania na návrh žalobcu. V správnom súdnictve má žalobca v zmysle § 250k O.s.p. právo na náhradu trov konania v prípade, že je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.