Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/95/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200380 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6011200380.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa A. S., H. XX. B. XXXX, C. L. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. z XX. Z. XXXX o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. Z. XXXX zrušuje podľa § 250j ods. 2, písm. a), b), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zvýšila od 12. júna 2005 sumu starobného dôchodku navrhovateľa na X XXX,- Sk mesačne s tým, že v tejto sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 233/2000 Z.z. a všetky predchádzajúce zvýšenia, patriace podľa zákonov o zvyšovaní dôchodkov, ktoré patrili k pôvodnej výške jeho dôchodku. V dôvodoch rozhodnutia konštatovala, že starobný dôchodok navrhovateľa bol vymeraný v III. pracovnej kategórie, z priemerného mesačného zárobku určeného z 5 zárobkovo najlepších rokov 1993-1997 vrátane, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku predstavoval sumu X XXX,- Sk. Započítaná mu bola celková doba zamestnania 44 rokov, pričom pre výšku dôchodku bolo rozhodujúcich 42 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 21 rokov a v II. pracovnej kategórii 21 rokov. Ku dňu vzniku nároku predstavoval 80% jeho priemerného mesačného zárobku, tj. X XXX,- Sk mesačne. Citovala obsah zákonných ustanovení určujúcich výpočet priemerného mesačného zárobku, 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov a konkretizovala výpočet priemerného mesačného zárobku navrhovateľa. Uviedla, že vo zvýšení starobného dôchodku sa odrazilo zhodnotenie novo-preukázaných hrubých zárobkov, tj. vyplatenej náhrady straty na zárobku v kalendárnych rokoch 1993, 1994 a 1995, ktoré boli preukázané potvrdením zamestnávateľa navrhovateľa Slovglass a.s. v konkurze z 3. septembra 2010. Do jeho priemerného mesačného zárobku nezahrnula náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá mu patrila do 31. decembra 1996, pretože bola vyplatená až na základe rozhodnutia Okresného súdu v Lučenci 9C XXX/98, tj. neskôr, než navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol. Nezohľadnila navrhovateľov výpočet hrubých zárobkov, ktoré mal v rozhodujúcom období dosahovať, pokiaľ by si bol zamestnávateľ bol voči nemu riadne plnil mzdové povinnosti, pretože pre výpočet starobného dôchodku považovala za rozhodujúce konkrétne zárobky, ktoré preukázateľne dosiahol. Z výroku rozhodnutia odporkyne vyplynulo, že starobný dôchodok navrhovateľa zvýšila od 12. júna 2005, tj. 3 roky spätne od jeho žiadosti na započítanie náhrady za straty na zárobku do jeho priemerného mesačného zárobku. Zvýšenie starobného dôchodku „podľa všetkých predchádzajúcich zvýšení patriacich podľa zákonov o zvyšovaní dôchodkov“ nijakým spôsobom nezdôvodnila ani poukazom na konkrétnu právnu úpravu ani uvedením súm jednotlivých čiastkových zvýšení. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s prepočtom starobného dôchodku nesúhlasil. Žiadal, aby boli na pojednávaní pred krajským súdom vypočuté bývalé zamestnankyne zo Sklární v E. D., pretože hrubé zárobky, z ktorých odporkyňa pri výpočte jeho starobného dôchodku vychádzala, nepovažoval za správne zistené. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Potvrdil, že predmetom jeho opravného prostriedku je rozhodnutie odporkyne z 22. marca 2011 o zvýšení starobného dôchodku od 12. júna 2005 na X XXX,- Sk mesačne a to najmä pokiaľ išlo o dátum, od ktorého ho odporkyňa zvýšila. Tvrdil, že mal byť správne zvýšený od priznania starobného dôchodku, tj. od 17. apríla 2001, pretože sa zvýšenia starobného dôchodku v súvislosti s vyplatením náhrady straty na zárobku v dôsledku choroby z povolania domáhal už listom z 1. júna 2001 a aj v nasledujúcich obdobiach. O tomto tvrdení predložil žiadosti i podacie lístky. Namietal tiež, že starobný dôchodok bol nesprávne vypočítaný z III. pracovnej kategórie, pretože 23 rokov odpracoval v II. pracovnej kategórii. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že starobný dôchodok navrhovateľa bol zvýšený od 12. júna 2005, pretože o jeho zvýšenie požiadal až žiadosťou z 12. júna 2008. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne, najmä s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku, s evidenčnými podkladmi relevantnými pre výpočet priznaného starobného dôchodku, s opakovanými žiadosťami navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku po započítaní vyplatenej náhrady straty na zárobku, s písomnou korešpondenciou medzi odporkyňou a zamestnávateľom navrhovateľa ohľadom vyčíslených zárobkov aj straty na zárobku, s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. Z. XXXX o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok k 17. aprílu 2001 vo výške X XXX,- Sk mesačne, s rozhodnutím totožného čísla o zvýšení starobného dôchodku od 12. júna 2005, s rozhodnutím o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa od 1. júla 2005, s osobným listom dôchodkového zabezpečenia vydaným k napadnutému rozhodnutiu, s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd XX/2009-31 zo 17. júna 2010, s písomným vyjadrením odporkyne z 19. apríla 2011 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postihnuté vadou, preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Podľa ust. § 114 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili, pričom táto lehota neplynie počas konania o dávke. Dávkové konanie o zmene poskytovania sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (§ 184 ods. 3 cit. zákona). Z ustanovení § 195 ods. 1, 2 a 3 a § 196 ods. 1 a § 209 ods. 1-5 zákona o sociálnom poistení vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má povinnosť obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci musí rovnako dôkladne objasňovať všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinnosť uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne krajský súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. B. XXXX priznaný od 17. apríla 2001, tj. od dosiahnutia fyzického veku 60 rokov starobný dôchodok vo výške X XXX,- Sk. Bol vymeraný z II. pracovnej kategórie z upraveného priemerného mesačného zárobku vo výške X XXX,- Sk vypočítaného z rozhodujúcich 5 zárobkovo najlepších rokov 1993 - 1997 vrátane. Predstavoval 80% jeho priemerného mesačného zárobku, tj. X XXX,- Sk a priznanú sumu X XXX,- Sk dosiahol po úprave podľa zákona č. 233/2000 Z.z. Rozhodnutím z 13. júna 2001 bol navrhovateľovi jeho starobný dôchodok spätne od 17. apríla 2001 upravený X XXX,- Sk po dodatočnom zhodnotení novo preukázaného hrubého zárobku, po ktorom predstavoval jeho priemerný mesačný zárobok X XXX,- Sk a po úprave realizovanej v súlade s ust. § 12 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení X XXX,- Sk. Týmto rozhodnutím bol navrhovateľovi dodatočne zohľadnený vyplatený čiastočný invalidný dôchodok v roku 1993 vo výške XX XXX,- Sk, a v roku 1994 vo výške XX XXX,- Sk. (V roku 1993 poberal navrhovateľ čiastočný invalidný dôchodok v období od 1. januára 1993 do 5. marca 1993 vo výške X XXX,- Sk, od 6. marca 1993 do 5. decembra 1993 vo výške X XXX,- Sk a od 6. decembra 1993 do 31. decembra 1993 vo výške X . XXX,- Sk. Od 1.jnauára 1994 do 5. septembra 1994 predstavoval jeho čiastočný invalidný dôchodok X XXX,- Sk mesačne a od 6. septembra do konca roku 1994 X XXX,- Sk mesačne.) Navrhovateľ bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od 1. novembra 1981 po tom, čo dňom 9. februára 1981 bola uňho zistená choroba z povolania. Poberal ho až do priznania starobného dôchodku. Rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci v konaní 9 C XXX/98 z 12. septembra 2001 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.13 Co XXXX/01 z 19. februára 2002 bola navrhovateľovi priznaná náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 1. júna 1996 do 31. augusta 1998 vo výške XX XXX,- Sk, ktorá mu bola vyplatená po jeho právoplatnosti v roku 2002, resp. v roku 2003, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia, obsahujúceho výpočet priznaného nároku vyplýva, že za obdobie od júla 1996 do decembra 1996 bol navrhovateľovi priznaný rozdiel v poskytovanej náhrade straty na zárobku po skončení práceneschopnosti spolu vo výške X . XXX,- Sk, za august a september á XXX,- Sk, za október XXX,- Sk, za november X XXX,- Sk a za december X . XXX,- Sk. Napriek tomu ju odporkyňa do hrubého príjmu navrhovateľa za rok 1996 nezahrnula s odôvodnením, že pokiaľ mu nebola reálne v uvedenom roku vyplatená, nebolo ju možné pri výpočte sumy starobného dôchodku zohľadniť. Zvýšenie sumy starobného dôchodku odôvodnila trojročnou lehotou počítanou od podania žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku po započítaní vyplatenej náhrady straty na zárobku, ktorá sa však v jej administratívnom spise nenachádza. Naproti tomu krajský súd zistil, že navrhovateľ namietal výšku priznaného starobného dôchodku hneď po jeho priznaní rozhodnutím z 20. apríla 2001 s tým, že mu mala byť zohľadnená aj vyplatená náhrada straty na zárobku a to žiadosťou zo dňa 21. mája 2001 a následne aj žiadosťami zo dňa 1. júna 2001, 1. septembra 2006, 27. novembra 2006. Výškou starobného dôchodku navrhovateľa sa začala vecne zaoberať až po opakovaných žiadostiach navrhovateľa, v ktorých jeho výšku namietal pre nezohľadnenie vyplatenej náhrady straty na zárobku, čo vyústilo do preskúmavaného konania. V napadnutom rozhodnutí odporkyňa nijakým spôsobom, uvedením konkrétnej sumy, či citovaním príslušnej právnej úpravy nezdôvodnila a nekonkretizovala jednotlivé zákonné zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa, ktoré odôvodňovali popri započítanej náhrade straty na zárobku zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa na v ňom uvedenú sumu. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd XX/2009-131 zo 17. júna 2010, ktorým boli zrušené rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z X. M. XXXX, z XX. B. XXXX a z XX. M. XXXX pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre vadu v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Právny názor krajského súdu bol v novom konaní odporkyne ukončenom vydaním napadnutého rozhodnutia rešpektovaný čiastočne, pokiaľ išlo o skutkové a právne zdôvodnenie dátumu, od ktorého bol starobný dôchodok navrhovateľa zvýšený i v doplnení dôvodov, pre ktoré nebola navrhovateľovi do hrubého zárobku dosiahnutého v roku 1996 započítaná vyplatená náhrada straty na zárobku vo výške X XXX,- Sk. Nerešpektovala usmernenie krajského súdu, aby konkretizovala a právne zdôvodnila zvýšenie starobného dôchodku na X XXX,- Sk mesačne s ohľadom na „všetky predchádzajúce zvýšenia patriace podľa zákonov o zvyšovaní dôchodkov, ktoré patrili k pôvodnej výške dôchodku“. Samotná posledne uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. písm. e) O.s.p. , pretože viazanosť právnym názorom súdu je právnou povinnosťou správneho orgánu, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou. Výrok napadnutého rozhodnutia, určujúceho zvýšenie starobného dôchodku od určitého dátumu s tým, že k takto zmenenej sume „patria aj všetky predchádzajúce zvýšenia podľa zákonov o zvyšovaní dôchodkov, ktoré patrili k pôvodnej výške dôchodku“ je absolútne nepreskúmateľný, pretože pokiaľ došlo k zvýšeniu sumy starobného dôchodku spätne, tak aj jednotlivé valorizačné zvýšenia patriace v jednotlivých obdobiach sú vyššie a i konečná suma priznaného dôchodku je vyššia. Nie je úlohou ani kompetenciou preskúmavacieho súdu dopĺňať vecnú alebo právnu argumentáciu odporkyne, ktorá má byť obsiahnutá v jej rozhodnutí tak, aby bolo spôsobilým predmetom preskúmavacieho konania. Odporkyňou uplatnená trojročná premlčacia lehota od podania žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku je lehotou, ktorá sa týka nároku na výplatu dávky, tzn., že pokiaľ bolo v konaní preukázané, že suma starobného dôchodku nebola od počiatku správne vypočítaná, pretože nebola zohľadnená náhrada za straty na zárobku, ktorá mu v rozhodujúcom období patrila, znamená, že navrhovateľ mal od počiatku nárok na starobný dôchodok vo vyššej sume, tj. po započítaní náhrady straty na zárobku a len nárok na jeho výplatu mohol byť obmedzený trojročnou premlčacou lehotou. Určená suma zvýšenia starobného dôchodku, tak ako je obsiahnutá vo výroku napadnutého rozhodnutia však neposkytuje pre krajský súd ani pre účastníka konania žiadny priestor na preskúmanie správnosti výšky priznanej dôchodkovej dávky. Uvedené bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bolo zistenie skutkového stavu veci v rozpore s obsahom spisov v zmysle § 250j ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkalo určenia dátumu zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa. Súčasťou administratívneho spisu nebola žiadosť navrhovateľa o zvýšenie jeho starobného dôchodku s ohľadom na vyplatenú náhradu straty na zárobku z 12. júna 2008, preto neexistoval žiadny skutkový dôvod pre počítanie trojročnej premlčacej lehoty od tvrdenej ale nepreukázanej žiadosti pre výplatu vyššej sumy starobného dôchodku. Naopak, v administratívnom spise odporkyne sa nachádzajú žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, ktoré predchádzali uvedenému dátumu, a prvá z nich je z 21. mája 2001. Toto podanie navrhovateľa však odporkyňa nijakým spôsobom nevyhodnotila a nezaoberala sa ním vo vzťahu k určeniu dátumu, od ktorého zvýšila sumu starobného dôchodku navrhovateľa po dodatočnom zohľadnení vyplatenej náhrady straty na zárobku za roky 1993, 1994 a 1995. Z toho vyplýva, že pokiaľ odporkyňa v nasledujúcom období uznala za dôvodnú námietku navrhovateľa o potrebe započítania jeho náhrady straty na zárobku v rozhodujúcom období, nárok na vyšší starobný dôchodok má od počiatku, tj. od 17. apríla 2001. Skutočnosť, že odporkyňa uvedené podanie navrhovateľa neposúdila ako žiadosť o zvýšenie priznanej dôchodkovej dávky a nepostupovala príslušným procesným postupom, nemôže byť navrhovateľovi na ujmu vo vzťahu k uplatneniu § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku sa týkalo právneho záveru odporkyne o tom, že náhradu straty na zárobku navrhovateľa, ktorá mu patrila v roku 1996 nemohla byť zohľadnená v jeho hrubom zárobku za uvedený rok, pretože mu bola vyplatená až v roku 2002, resp. 2003. Uvedený právny záver odporkyne považoval krajský súd za nesprávny, pretože pre jej rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a v tom čase, tj. k 22. marcu 2011 bola náhrada straty na zárobku navrhovateľovi za uvedené obdobie nesporne vyplatená. Keďže z platnej právnej úpravy vyplývalo, že v roku 1996 bola náhrada straty na zárobku súčasťou hrubého zárobku, ktorý poistenec v tom ktorom roku dosiahol, neexistoval žiadny zákonný dôvod pre vylúčenie tejto sumy z hrubého zárobku navrhovateľa dosiahnutého v rozhodujúcom období. Znenie príslušného vyššie cit. zákonného ustanovenia hovorí o „dosiahnutých“ zárobkoch, nie o reálne vyplatených zárobkoch. Navrhovateľovi nemôže byť na ujmu skutočnosť, že jeho zamestnávateľ neplnil riadne voči nemu povinnosti vyplývajúce z jeho zodpovednosti za zistenú chorobu z povolania s následkom straty na zárobku. Pokiaľ v čase rozhodovania odporkyne bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že v roku 1996 mu náhrada straty na zárobku patrila a v čase rozhodovania bola už aj vyplatená, bolo povinnosťou odporkyne uvedenú sumu do hrubého zárobku navrhovateľa dosiahnutého v 5 zárobkov najlepších rokoch započítať a sumu starobného dôchodku určiť aj s ohľadom na tento príjem. V ďalšom konaní odporkyne bude jej povinnosťou riadiť sa vysloveným právnym názorom krajského súdu a výšku starobného dôchodku navrhovateľa určiť opätovne tak, že mu bude započítaná aj náhrada straty na zárobku patriaca mu v roku 1996, ktorý patrí k jeho 5 zárobkovo najlepším rokom a novo určenú sumu starobného dôchodku mu prizná od jeho prvej žiadosti, v ktorej výšku starobného dôchodku namietal a žiadal o započítanie náhrady straty na zárobku. Priznanú sumu starobného dôchodku určí a zdôvodní aj s ohľadom na jednotlivé zákonné zvýšenia dôchodkových dávok. Námietka navrhovateľa, týkajúca sa nezohľadnenia výkonu jeho práce v II. pracovnej kategórii nebola dôvodná, pretože z napadnutého rozhodnutia i z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol jeho súčasťou vyplynulo, že pre určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľa bola zohľadnená jeho práca v II. pracovnej kategórii v rozsahu 8 925 dní a práca v III. pracovnej kategórii v rozsahu 7 335 dní. Aj zo súvisiacich rozhodnutí odporkyne vyplýva, že jeho starobný dôchodok bol vymeraný z II. pracovnej kategórie, takže iný údaj obsiahnutý v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa javí byť jeho zrejmou nesprávnosťou. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu nepriznal trov konania napriek jeho úspechu vo veci, pretože si ju neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie z dôvodov, týkajúcich sa zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2, písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku a voči výroku o náhrade trov konania . Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie voči rozhodnutiu z dôvodov týkajúcich sa jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné.