Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/148/2024 4122205118 22. 07. 2026 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2026:4122205118.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml.v právnej veci žalobcu: PD Cabaj, družstvo, Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 44 084 501, zastúpený advokátom: JUDr. Michal Treščák, ml. so sídlom kancelárie Štúrova 17, 040 01 Košice-Staré Mesto, proti žalovanému: MOYA, a.s., so sídlom Priemyselná 3096, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 47 241 080, zastúpeného: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o. so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/35/2022-261 zo dňa 05.03.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/35/2022-261 zo dňa 5.3.2024 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ( ďalej aj „ súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd“) rozsudkom č.k. 28Cb/35/2022 - 261 zo dňa 05.03.2024 ( ďalej aj „ napadnuté rozhodnutie alebo rozsudok„) určil, že právny úkon uzatvorený medzi spoločnosťou: HASS, s.r.o. so sídlom Bernolákova 53, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 550 965, ako dlžníkom a spoločnosťou: MOYA, a.s., so sídlom Bernolákova 53, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 47 241 080, ako nadobúdateľom, ktorým je kúpna zmluva zo dňa 08.01.2021, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 12.03.2021, vo vkladovom konaní č.: H. XXXX/XXXX, je voči žalobcovi ako veriteľovi: spoločnosti FREEPORT COMPANY, s. r. o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 50 517 538, právne neúčinný. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. 2. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 10.05.2022 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon uzatvorený medzi spoločnosťou HASS, s.r.o., IČO: 36 550 965, so sídlom: Bernolákova 53, 953 01 Zlaté Moravce, ako dlžníkom a spoločnosťou MOYA, a.s., IČO: 47 241 080, so sídlom: Bernolákova 53, 953 01 Zlaté Moravce, kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vo vkladovom konaní H.-XXXX/XXXX zo dňa 12.03.2021, je voči žalobcovi právne neúčinný a to na tom skutkovom základe, že dňa 01.03.2021 Š. W., nar. XX.XX.XXXX, L. G. X, L. L., postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 290.000,- €, ktorá mu vznikla titulom neuhradenej časti ceny diela podľa Zmluvy o dielo z 12.07.2015, uzatvorenej so spoločnosťou HASS, s.r.o., IČO: 36 550 965, sídlo: Bernolákova 53, Zlaté Moravce. Nárok na zaplatenie tejto pohľadávky si postupca uplatňuje v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020. ( pôvodne na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/1758/2020). V súlade s čl. II.2. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2021 postupca
postúpil na žalobcu pohľadávku v celej jej výške vrátane celého jej príslušenstva. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil OS Nitra podaním z dňa 10.03.2021, ktorým zároveň navrhol vstup žalobcu do konania vedeného pod sp. zn. 31Cb/67/2020 na jeho miesto. 3. Ďalej žalobca v žalobca v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXX, pre okres: Bratislava III, obec: Bratislava-Rača, k.ú. A., do podielového spoluvlastníctva v rozsahu 1/2 z celku, na základe kúpnej zmluvy od dlžníka, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva vo vkladovom konaní: H.-XXXX/XXXX zo dňa 12.03.2021. Prostredníctvom tohto právneho úkonu sa dlžník „zbavil“ časti svojho nehnuteľného majetku. Poukázal aj na ďalšie prevody vlastníckeho práva z dlžníka na spoločnosť ADJAK s.r.o., IČO: 53 630 912, so sídlom: Dolné Sľažany 54, 951 71 Sľažany, ktoré spočívali v prevode vlastníckeho práva vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, k.ú. Q. G., LV č. XXXX, k.ú. Q. G., LV č. XXXX, k.ú. Q. G., LV č. XXXX, k.ú. N. E., LV č. XXXX, k.ú. N. E., LV č. XXXX, k.ú. N. E., LV č. XXXX, k.ú. N. E., LV č. XXXX, k.ú. N. E., LV č. XXXX, k.ú. T. E., LV č. XXX, k.ú. T. E., a to do jej výlučného vlastníctva alebo podielového spoluvlastníctva na základe dvoch kúpnych zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva vo vkladových konaniach: H. XXX/XXXX-č.z. 39/21 (Dolné Sľažany) a H. XXX/XXXX-č.z. 40/21 (Dolné Sľažany); 27/21 (Horné Sľažany), 275/21 (Zlaté Moravce). 4. Poukázal ďalej na ustanovenia § 42a ods. 1, § 42a ods. 4 , § 42b ods. 1 , § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na vzájomné previazanie dlžníka a žalovaného (resp. fyzických osôb, ktoré za týmito spoločnosťami stoja) mal za to, že k naplneniu ust. § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo, a to tak v písm. c), d) ako aj e) predmetného ustanovenia. K naplneniu § 42a ods. 4 písm. c) Občianskeho zákonníka uviedol, že dlžník uzavrel právny úkon so žalovaným, ktorého konečnými užívateľmi výhod plynúcich zo žalovaného sú K. E. L., bytom N. E. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX a C. L., bytom N.M. E. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX. K. E. L. je výlučným vlastníkom akcií, ktoré spolu predstavujú 50 %-ný podiel na základnom imaní žalovaného a hlasovacích právach v žalovanom vrátane všetkých prevoditeľných práv spojených s predmetnými akciami. Podobne tak aj C. L. je výlučnou vlastníčkou akcií, ktoré spolu predstavujú 50 %-ný podiel na základnom imaní žalovaného a hlasovacích právach v žalovanom vrátane všetkých prevoditeľných práv spojených s predmetnými akciami. Konečným užívateľom výhod plynúcich z dlžníka je Y. T., bytom N. E. XXX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je jediným spoločníkom dlžníka a ktorý je z titulu tohto postavenia 100 %-ným majiteľom dlžníka (podiel na hlasovacích právach, základnom imaní a zisku je o veľkosti 100 %). K. E. L. a C. L. sú deťmi E. L. rod. T., bytom N. E. XX, XXX XX E., nar. XX.XX.XXXX. E. L., rod. T. je sestra Y. T. (zároveň je i členkou dozornej rady v žalovanom). Y. T. je tak ujom K. E. L. a C. L.. S prihliadnutím na uvádzané skutočnosti možno poznamenať, že koneční užívatelia výhod a osoby, ktoré majú 100 %-nú majetkovú účasť na dlžníkovi a žalovanom sú si navzájom blízkymi osobami. Ich vzájomná previazanosť netkvie iba v rodinných väzbách týchto osôb, ale i v skutočnosti, že všetky tieto osoby majú nahlásený trvalý pobyt v tej istej obci - Sľažany, ktorá nemá ani 2000 obyvateľov. Ich faktický kontakt tak v porovnaní s väčšími obcami môže byť o to intenzívnejší. O nečestnosti postupov fyzických osôb, ktoré stoja za zrealizovanými právnymi úkonmi, svedčí i skutočnosť, že Y. T. mal v čase prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. N. E. v prospech žalovaného, evidovaný trvalý pobyt na adrese N. E. XXX, XXX XX E.. Táto nehnuteľnosť zodpovedá jednej z nehnuteľností, ktoré špekulatívne previedol na spoločnosť jeho synovca - ADJAK. Vzájomné väzby medzi týmito osobami sú premietnuté aj do skutočnosti, že dlžník má sídlo na tej istej adrese ako žalovaný. Toto sídlo oboch spoločností na tej istej adrese s prihliadnutím na povahu nehnuteľností, ku ktorým sa táto adresa vzťahuje nasvedčuje vzájomnej previazanosti nie len osôb, ktoré „stoja“ za dlžníkom a žalovaným, ale i medzi dlžníkom a žalovaným ako takým. 5. Ohľadne naplnenia ust. § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka, žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je akciovou spoločnosťou a v štruktúre jeho štatutárneho orgánu predstavenstva vystupuje ako predseda predstavenstva K. E. L.. Y. T. je jediným spoločníkom dlžníka, ktorý je z titulu tohto postavenia 100 %-ným majiteľom dlžníka (podiel na hlasovacích právach, základnom imaní a zisku je o veľkosti 100 %) a zároveň je jeho dlhoročným konateľom. S prihliadnutím na skutočnosť, že medzi dlžníkom a žalovaným bol zrealizovaný právny úkon a na čele štatutárneho orgánu žalovaného stojí synovec 100 %-ného majiteľa dlžníka a jeho jediného konateľa v previazaní na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom bode žaloby mal za to, že týmto je naplnený i ďalší dôvod odporovateľnosti s prezumpciou ukracujúceho úkonu, ktorý je vymedzený v ust. § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka. K naplneniu ust. § 42a ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že v previazaní na skutočnosti, ktoré uviedol v predchádzajúcich bodoch žaloby je zrejmé, že zrealizovaním právneho úkonu, ktorému odporuje bol naplnený aj ďalší dôvod odporovateľnosti s prezumpciou ukracujúceho úkonu, ktorý je vymedzený v ust. § 42a ods. 4 písm. e) Občianskeho
zákonníka. Právny úkon bol zrealizovaný medzi dvoma právnickými osobami, kde vystupuje ako predseda predstavenstva nadobúdateľa a jeho majiteľ disponujúci majetkovou účasťou 50 % synovec konateľa a spoločníka so 100%-nou majetkovou účasťou dlžníka, ktorý bol v rámci právneho úkonu prevodcom. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol , že samotná žaloba o neúčinnosť právnych úkonov ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú v celom rozsahu nedôvodné a úplne neopodstatnené, nakoľko vychádzajú zo žalobcom nesprávneho uvedeného právneho aj skutkového stavu a žalobca nie je aktívne legitimovaný a žalovaný nie je pasívne legitimovaný vo veci. Žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu nie je účastníkom konania sp. zn. 31Cb/67/2020 vedenom na Okresnom súde Nitra („pohľadávka o zaplatenie sumy 290.000,-EUR s príslušenstvom“) a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby o neúčinnosť právneho úkonu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca nie je ani veriteľom (a to z dôvodov procesných aj hmotnoprávnych) a teda nie je ani aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a takisto nie je aktívne legitimovaný ani z dôvodov, že neexistuje vymáhateľná (ukrátená) pohľadávka. Žalovaný zároveň poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017, v zmysle ktorého je možné odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak má veriteľ voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku - teda pohľadávku, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou. V tomto prípade taká pohľadávka veriteľa neexistuje a spoločnosť HASS, s.r.o. popiera akýkoľvek nárok žalobcu, ako aj Š. W.. K ukracujúcemu úkonu uviedol, že žalovaný ani spoločnosť HASS, s.r.o. neuskutočnili žiadny úkon, ktorý by ukracoval pohľadávku žalobcu. Spoluvlastnícky podiel 50% vzhľadom k celku na pozemkoch v kat. území A., a to parc.č. XXXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 60 m2 a parc.č. XXXX/XX - ostatná plocha vo výmere 718 m2, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, žalovaný kúpil za primeranú cenu, čo je zrejmé aj z kúpnej zmluvy. Tento prevod žalovaný uskutočnil preto, lebo v tomto záujmovom území v kat. úz. A. má žalovaný už viacero nehnuteľností a teda prevod uskutočnil v rámci riadnej podnikateľskej činnosti a bežného obchodného styku. Ide o nehnuteľnosti na LV č. XXXX, XXXX a teraz aj na XXXX. Teda nešlo o žiadny špekulatívny alebo ukracujúci prevod, ale o prevod, ktorý je v súlade s podnikateľskou stratégiou žalovaného. 7. K vzájomnej previazanosti - splnenie podmienok podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že neexistuje žiadny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou HASS, s.r.o., ako sa ho snaží opísať žalobca. Spoločník a konateľ spoločnosti HASS, s.r.o. nie je podľa definície § 116 a 117 Občianskeho zákonníka blízkou osobou akcionárovi a štatutárovi žalovaného. Domnienky, že tieto fyzické osoby žijú v jednej obci a sú príbuzní, nie sú relevantnými skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali splnenie podmienok § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nevedel a nevie o žiadnych obchodno-záväzkových vzťahoch spoločnosti HASS, s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie odporového práva musia byť splnené nasledovné podmienky: 1. existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi - táto neexistuje z dôvodu, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie - teda nie je exekúcie schopná - ako aj z dôvodu, že spoločnosť HASS, s.r.o. ju v celom rozsahu rozporuje. 2. existencia odporovateľného právneho úkonu - neexistuje, nakoľko nie sú tu dôvody odporovateľnosti - to znamená, že nespĺňa požiadavky § 42a Občianskeho zákonníka; 3. ukracujúci charakter - absentuje subjektívna stránka odporovateľnosti - teda absentuje úmysel spoločnosti HASS, s.r.o. ukrátiť žalobcu (veriteľa) - a samozrejme takisto absentuje úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu; 4. existencia kvalifikovaných predpokladov na strane žalovaného - vedomosť žalovaného o úmysle spoločnosti HASS, s.r.o. ukrátiť žalobcu. Žalovaný nevedel a nevie o žiadnom takomto úmysle , naopak právny úkon, ktorý žalobca napáda, bol vykonaný v rámci riadnej podnikateľskej činnosti žalovaného; 5. dodržanie prekluzívnej lehoty, 6. preukázanie aktívnej a pasívnej legitimácie - u žalobcu absentuje aktívna legitimácia z dôvodov, že nie je preukázané, že je veriteľom, nie je ani stranou sporu v konaní sp. zn. 31Cb/67/2020 vedenom na Okresnom súde Nitra, „pohľadávka“ nie je vymáhateľná a u žalovaného absentuje pasívna legitimácia z dôvodov, že u neho absentujú kvalifikované predpoklady na odporovanie právneho úkonu, absentuje subjektívna stránka odporovateľnosti . Žalobu z vyššie uvedených dôvodov navrhol celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň navrhol priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Žalobca v replike uviedol, že odporovaný právny úkon bol uskutočnený medzi subjektmi, ktoré sú s prihliadnutím na dikciu ust. § 42a ods. 4 písm. c), d) a e) Občianskeho zákonníka subjektmi, medzi ktorými sa v intenciách záverov odbornej verejnosti prezumuje ukracujúca povaha právneho úkonu. Žalobca prezentoval v žalobe naplnenie všetkých predpokladov, ktoré preukazujú dôvodnosť žaloby, avšak žalovaný relevantne nespochybnil ktorýkoľvek z nich. Žalovaný spochybňoval dôvodnosť žaloby len prostredníctvom neaktuálnej judikatúry, bez preukázania prednesených skutkových tvrdení prostredníctvom dôkazov a prostredníctvom nepravdivých výrokov. K pojmu „vymáhateľná pohľadávka“
poukázal na Uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 z 17.05.2022, ktorý rozhodol, že za vymáhateľnú pohľadávku je potrebné v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. V intenciách uvádzaného nie je „vymáhateľnou pohľadávkou“, len pohľadávka, ktorá bola judikovaná (výrok, ktorý priznáva nárok na jej zaplatenie je právoplatný a vykonateľný), ale akákoľvek splatná pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v súdnom konaní. V tejto veci tak dokonca nie je podstatné ani to, či už žalobca vstúpil na miesto postupcu v procesnom postavení žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020 alebo nie, pretože pre úspešnosť odporovacej žaloby s prihliadnutím na aktuálnu judikatúru NS SR postačuje, že je ukrátená pohľadávka splatnou a pred súdom sa ešte o nej ani nemusí konať. Tento záver jednoznačne vyplýva z výrokovej časti uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR, v ktorej sa normuje, že za vymáhateľnú pohľadávku je potrebné v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. K vzájomnej previazanosti účastníkov právneho úkonu, ktorému sa odporuje poukázal na dôvody uvedené žalobe. Žalovaný preukázateľne nepoprel blízkosť osôb, ktoré boli účastné na uzatváraní právneho úkonu, ktorému odporuje a nijakým spôsobom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ťaží v súvislosti s tým, že sa prezumuje ukracujúca povaha predmetného právneho úkonu. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.08.2023 namietal aktívnu legitimácii žalobcu, z dôvodu, že nebolo preukázané, že žalobca je veriteľom spoločnosti HASS, s.r.o. z dôvodov, že spoločnosť HASS, s.r.o. v celom rozsahu popiera „pohľadávku“, žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou; žalobca nie je stranou sporu v konaní sp. zn. 31Cb/67/2020 vedenom na OS Nitra, postúpenie pohľadávky, nebolo zo strany žalobcu preukázané. V ostatnom uviedol skutočnosti ako vo vyjadrení zo dňa 07.02.2023. Žalovaný nevykonal žiadny úkon vo vzťahu k odporovaným nehnuteľnostiam, avšak je potrebné uviesť, že táto žaloba mu bráni v jeho budúcich podnikateľských aktivitách v tomto záujmovom území v kat. ú. A.. 10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.10.2023 uviedol, že za účelom preukázania ukrátenia svojej pohľadávky zisťoval majetkové pomery dlžníka v rozsahu, v akom ich mohol zistiť z vlastnej iniciatívy, pričom dospel k záveru, že dlžník nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Poukázal na účtovné závierky dlžníka za roky 2020 až 2022, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že k 31.12.2020 dlžník vlastnil pozemky v hodnote 666.103 eur, avšak v účtovnej závierke za rok 2021 už žiadne pozemky nevykazoval, čo podľa žalobcu nasvedčuje ich prevodu na základe odporovaného právneho úkonu. Tvrdil, že dlžník disponoval len zanedbateľným hnuteľným majetkom, ktorého netto hodnota predstavovala za rok 2021 sumu 34.288 eur a za rok 2020 sumu 54.716 eur, pričom ani jeho prípadné speňaženie by nepostačovalo na uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Zároveň uviedol, že dlžník nevlastnil žiadne predmety práva duševného vlastníctva ani iný hodnotný nehmotný majetok. Z uvedených skutočností vyvodil záver, že prevodom predmetných nehnuteľností došlo k ukráteniu jeho pohľadávky, keďže v prípade exekučného vymáhania by sa z majetku dlžníka nemohol relevantným spôsobom uspokojiť. 11. Vo vzťahu k otázke protiplnenia žalobca namietal, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálne poskytnutie kúpnej ceny ani ekvivalentnosť dohodnutého protiplnenia. Zdôraznil, že samotná existencia kúpnej zmluvy nepreukazuje skutočné poskytnutie protiplnenia ani jeho primeranosť. S poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu uviedol, že nemôže preukazovať neexistenciu peňažného plnenia zo strany žalovaného, preto sa zameral na preukázanie neekvivalentnosti dohodnutej kúpnej ceny. Na tento účel predložil ponuky predaja porovnateľných pozemkov v katastrálnom území A. z obdobia roku 2021, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že trhové ceny sa pohybovali na úrovni približne 210 eur/m2, 230 eur/m2 a 309,09 eur/m2, teda výrazne prevyšovali kúpnu cenu dohodnutú v odporovanej kúpnej zmluve. Poukázal tiež na atraktivitu lokality vzhľadom na plánovanú výstavbu športového areálu LBG aréna, ktorá podľa neho trhovú hodnotu prevádzaných pozemkov ďalej zvyšovala. Z uvedeného vyvodil, že aj v prípade preukázania úhrady dohodnutej kúpnej ceny by táto nezodpovedala trhovej hodnote prevádzaných nehnuteľností, a preto by nepredstavovala ekvivalentné protiplnenie spôsobilé vylúčiť ukrátenie jeho pohľadávky. Žalobca zároveň zastával názor, že počas konania preukázal splnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, pričom žalovaný podľa jeho názoru žiadny z nich relevantným spôsobom nespochybnil. 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.11.2023 zotrval na svojej doterajšej procesnej obrane. Namietal, že zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplývajú základné údaje o postúpenej pohľadávke, keďže v nej absentuje dohoda uvedená v čl. III bode III.1., pričom z predložených dôkazov podľa jeho názoru nemožno vyvodiť ani záver o úspešnej vymáhateľnosti pohľadávky. Zdôraznil, že ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky možno konštatovať len pri splnení zákonných predpokladov, pričom odporovateľnými nemôžu byť ekvivalentné odplatné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Tvrdil, že kúpna cena dohodnutá za
prevod nehnuteľností bola primeraná ich hodnote, keďže predmetom prevodu bol iba spoluvlastnícky podiel vo výške jednej polovice, pričom druhú polovicu vlastní hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Poukázal tiež na charakter prevádzaných pozemkov, z ktorých jeden je evidovaný ako trvalý trávny porast a druhý ako ostatná plocha, a namietal, že ich nemožno porovnávať s pozemkami, na ktoré poukazoval žalobca. Uviedol, že samotný spoluvlastnícky podiel bez vlastníctva druhej polovice nehnuteľností má podstatne nižšiu hodnotu, keďže neumožňuje samostatné rozhodovanie o hospodárení s nimi. Zároveň tvrdil, že projekt výstavby športového areálu LBG aréna bol investorom zastavený, a preto nemohol mať vplyv na hodnotu predmetných pozemkov. Z uvedených dôvodov považoval dohodnutú kúpnu cenu vo výške 100 eur/m2 za primeranú a zastával názor, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu nemohlo dôjsť. Ďalej uviedol, že spoločnosť HASS, s.r.o. disponovala aj ďalším majetkom, pričom na preukázanie tejto skutočnosti predložil výpis z bankového účtu, z ktorého vyplýva, že ku dňu 30.04.2021 mala na účte finančné prostriedky vo výške 181.425,02 eur. Súčasne poukázal na účtovné závierky spoločnosti HASS, s.r.o. za roky 2020 a 2021, predložené samotným žalobcom, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že spoločnosť vlastnila aj po prevode predmetných nehnuteľností majetok v hodnote postačujúcej na uspokojenie prípadnej vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Z toho vyvodil záver, že odporovaný právny úkon nemohol viesť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, a to ani za predpokladu, že by žalobca bol veriteľom spoločnosti HASS, s.r.o. a jeho pohľadávka bola vymáhateľná. 13. Začiatok formulára 14. Spodná časť formulára 15. Spodná časť formulára 13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 11.05.2022, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z OR spoločnosti HASS, s.r.o., MOYA, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávky z 25.02.2021, Rozhodnutím OÚ BA č. k. V1633/2021 z 12.03.2021, Kúpnou zmluvou zo dňa 07.01.2021, vyjadrením žalovaného z 07.02.2023, vyjadrením žalobcu z 21.03.2023, vyjadrením žalovaného z 21.04.2023, 01.08.2023, z 16.11.2023Uznesením KS NR č.k. 26Cob/20/2023-148 z 25.05.2023, vyjadrením žalobcu z 14.09.2023, Potvrdením o vykonaní zápisu z 23.01.2020, vyjadrením z 20.10.2023, účtovnými závierkami dlžníka ku dňu 31.12.2020, 31.12.2021, 31.12.2022, výpisom z účtu dlžníka ku dňu 30.04.2021, výsluchom svedkov E. L., Y. T. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. 14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach. Domáhal sa vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom žalobcu (spoločnosťou HASS, s. r. o.) a žalovaným - podľa § 42a ods. 4 písm. c), d) a e) Občianskeho zákonníka, a to podľa toho, či bude preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená v čase, keď boli K. E. L. a C. L. konečnými užívateľmi výhod žalovanej spoločnosti a členom jej predstavenstva; pre prípad, že by bola členkou štatutárneho orgánu žalovaného E. L., domáhal sa odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka. K aktívnej vecnej legitimácii právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi, spoločnosti HASS, s. r. o., ktorá naň bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky z 01. 03. 2021. Poukázal na to, že kúpnu zmluvu zo 07. 01. 2021 uzatvorila za žalovaného E. L., ktorá bola v rozhodnom čase predsedníčkou predstavenstva žalovaného a súčasne sestrou Y. T., konateľa dlžníka - spoločnosti HASS, s. r. o. Vzhľadom na tieto osobné a majetkové väzby mal za to, že ide o odporovateľný právny úkon v zmysle § 42a ods. 4 písm. c), d) a e) Občianskeho zákonníka, ktorým došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 15. Právny zástupca žalovaného trval na dôvodoch uvedených v svojich doterajších vyjadreniach . Ďalej trval aj na skutočnosti, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, ani skutočnosť, že je veriteľom pohľadávky. Zdôraznil, že zmluva preukazuje, že za predanú nehnuteľnosť bola poskytnutá kúpna cena, a že nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia o ukrátení veriteľa poukázal pritom na rozhodnutie NS ČR 21Cdo/549/2021 a 31Cdo/2435/2006. Vo vzťahu k výpisu z účtu poukázal na účtovnú závierku spol. HASS, s.r.o. konkrétne časť - účty v bankách, kde aj k 31.12.2021, kde je uvedená suma 155.730 eur a na strane 2 riadok č. 1 je uvedený majetok spol. HASS vo výške 2.832.408 eur. Z uvedeného bolo podľa jeho názoru zrejmé, že spol. HASS, s.r.o. v tom roku disponovala 10- násobne väčším majetkom ako je domnelá pohľadávka žalobcu. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu poukázal na rozhodnutia NS Českej republiky 21Cbo/549/2001 a 30Cdo/2435/2006, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujúce uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ.
16. Zo svedeckej výpovede svedkyne E. L.Y. súd prvej inštancie zistil, že predseda predstavenstva žalovanej spoločnosti K. E. L. je jej syn. Ku kúpnej zmluve zo dňa 07.01.2021 uviedla, že spoločnosť MOYA, a.s. mala v tej oblasti aj iné pozemky, tak využila možnosť a odkúpila pozemky od spoločnosti HASS, s.r.o. Konateľ spoločnosti HASS, s.r.o. Y. T. je jej brat. K spôsobu určenia kúpnej ceny uviedla, že vychádzala z bežných cien, aké boli v danej lokalite. Spôsob úhrady kúpnej ceny si nepamätala. Uviedla, že bola zamestnaná aj v spoločnosti HASS, s.r.o. ako mzdová účtovníčka. Nepamätala si, či v čase kúpy akcií MOYA bola zamestnaná v spoločnosti HASS, s.r.o. V súčasnosti nie je akcionárom v spol. MOYA, a.s. Akcie predala svojim deťom. S nehnuteľnosťou nadobudnutou na základe kúpnej zmluvy z 08.01.2021 bol určitý podnikateľský zámer. K hospodárskym výsledkom spol. MOYA v čase od nabodnutia akcií svedkyňou až po predaj akcií sa vyjadriť nevedela. Spoločnosť MOYA, a.s. mala podľa jej názoru finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť od nej ako fyzickej osoby. 17. Z výpovede svedka Y. T.T. súd prvej inštancie zistil , že predseda predstavenstva K. E. L., je jeho synovec. Svedkyňa E. L. je jeho sestra. K predaju nehnuteľnosti uviedol, že spoločnosť HASS, s.r.o. predala pozemok, ktorý vlastnila v Rači spoločnosti MOYA, a.s. Dôvodom bola skutočnosť, že nevidel zmysel tam vlastniť pozemok. Spoločnosť MOYA, a.s. mala záujem kúpiť tento pozemok, mali tam aj iné pozemky v tejto oblasti. Išlo o odplatný prevod. Iné podrobnosti k uzatvoreniu tejto zmluvy nepamätal. K určeniu ceny za pozemok uviedol, že tento pozemok mala záujem pôvodne kúpiť iná spoločnosť LGB Aréna. Mala tam stavať nejaký areál. Ponúkali mu 100 eur za m2. Tento obchod sa neuskutočnil a za takúto cenu predal pozemok spoločnosti MOYA, a.s. K spôsobu zaplatenia kúpnej ceny sa nevedel vyjadriť. Či mala spol. HASS v januári 2021 nejakých veriteľov uviedol, že z obchodného styku možno áno, ale nevedel o veriteľovi, ktorý by bol rozhodujúci. K majetku spol. HASS, s.r.o. sa číselne konkrétne nevedel vyjadriť. Uviedol, že v čase prevodu nehnuteľnosti 01/2021 nemal vedomosť o tom, že by mohol ukrátiť nejakého svojho veriteľa. Nemohol ukrátiť, lebo to nebolo darované, ale predané. Bol to obchodný predaj. Kúpna cena z predaja bola spoločnosti určite zaplatená. V čase uzavretia zmluvy, ani v súčasnosti nepovažoval Š.F. W. za svojho veriteľa. Ani žalobcu nepovažoval za veriteľa, ani mu nedlhoval. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti kedy a za akú cenu kupovala spoločnosť HASS, s.r.o. danú nehnuteľnosť. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či predala spoločnosť HASS, s.r.o. spoločnosti MOYA, a.s. aj iné parcely. 18. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. a) až e), § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 116 a § 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej v texte aj „OZ“). 19. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu. Ohľadne aktívnej legitimácie v danom spore uviedol, že podmienkou aktívnej legitimácie je, že veriteľ bol ukrátený v možnosti uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka a musí existovať v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej žalobe. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie znáša veriteľ. ( B. W., OZ, Veľký komentár, 1. zv. 3.aktulizované vydanie) Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou podľa § 524 a nasl. OZ zo dňa 01.03.2021, ktorou postupca : Š. W. previedol na neho pohľadávku, ktorú mal voči dlžníkovi: spoločnosti HASS, s.r.o. zo zmluvy o dielo zo dňa 12.07.2015 titulom neuhradenej časti ceny diela vo výške 290.000, - Eur. Uvedenú pohľadávku si postupca uplatnil v súdnom konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up 1758/2020, následne na OS Nitra pod sp. zn. 31Cb 67/2020, ktoré konanie ešte nebolo právoplatne skončené, a v ktorom konaní žalobca nie je stranou sporu. Uvedené konanie bolo prerušené z dôvodu úmrtia žalobcu - Š. W.. S odkazom na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2021 a Uznesenie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 17.05.2022, sp zn. 1VCdo 1/2022, ako aj bod 39. odôvodnenia uznesenia KS Nitra zo dňa 25.05.2023 sp. zn. 26Cob 20/2023-148 mal za preukázané, že pohľadávka, ktorú si uplatňuje v konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020 právny predchodca žalobcu, je vymáhateľnou pohľadávkou a to aj napriek skutočnosti, že žalobca (postupník) nie je účastníkom konania v postavení žalobcu v konaní o zaplatenie tejto pohľadávky. Súčasne uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené možno zároveň konštatovať, že veriteľom pohľadávky je aj žalobca (bod 39. odôvodnenia uznesenia KS Nitra zo dňa 25.05.2023 sp. zn. 26Cob 20/2023-148) .S poukazom na uvedené skutočnosti mal prvoinštnčný súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. 19. K pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Právny úkon, určenia ktorého neúčinnosti sa veriteľ v tomto konaní domáhal, bola kúpna zmluva uzatvorená dňa 08.01.2021 medzi dlžníkom veriteľa: spoločnosťou HASS, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou: MOYA, a.s. (žalovaným) ako kupujúcim. Žalovaný bol zmluvnou stranou odporovaného právneho úkonu - kupujúcim.
20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2021 uzatvorenou medzi predávajúcim: HASS, s.r.o. so sídlom Bernolákova 53, Zlaté Moravce, zastúpenej konateľom: Y. T. a spoločnosťou MOYA, a.s. so sídlom Bernolákova 53, Zlaté Moravce, ako kupujúcim, v mene ktorého konala E. L., ako predseda predstavenstva súd prvej inštancie zistil, že predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky podiel vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX - špecifikovaných v článku I. zmluvy za kúpnu cenu stanovenú dohodou strán vo výške 38.900,- Eur. Kúpna cena mala byť uhradená do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 12.03.2021, číslo vkladu: H. XXXX/XXXX, ktorým dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a nastali právne účinky. 21. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade právnych úkonov urobených v posledných troch rokoch plynie lehota na uplatnenie odporovacieho práva odo dňa vykonania právneho úkonu. Pri prevode nehnuteľnosti zapisovanom do katastra nehnuteľností začína trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (Rc 41/2001). Keďže právne účinky vkladu nastali dňa 12.03.2021, trojročná lehota začala plynúť dňa 13.03.2021 a uplynula dňa 13.03.2024. Žaloba bola preto podľa súdu prvej inštancie podaná v zákonom ustanovenej lehote. 22. Ďalej uviedol, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy, ak na jeho základe došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 23. Súd prvej inštancie následne skúmal splnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a OZ, ktorými sú existencia právneho úkonu ukracujúceho pohľadávku veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky, ukrátenie veriteľa ako objektívna stránka odporovateľnosti, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Uviedol, že odporovať možno len platnému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa dlžník zbavil svojho majetku, ktorý bol urobený v posledných troch rokoch a za podmienok ustanovených v § 42a Občianskeho zákonníka. 24. Poukázal na to, že právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a toto zmenšenie má za následok, že veriteľ sa z majetku dlžníka nemôže uspokojiť, hoci bez uskutočnenia takého právneho úkonu by sa uspokojil. V tejto súvislosti citoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1811/2000 z 26.04.2001. Ďalej poukázal na závery odbornej literatúry (W., I., Občiansky zákonník. Veľký komentár, I. zväzok) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 4806/2014 z 24.11.2015, podľa ktorých nejde o ukracujúci právny úkon, ak dlžník za prevedený majetok skutočne obdržal jeho obvyklú cenu alebo inú primeranú a rovnocennú náhradu, a to ani v prípade, že získané peňažné prostriedky následne nepoužil na uspokojenie pohľadávky veriteľa. 25. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by bolo preukázané, že dlžník za prevádzané nehnuteľnosti obdržal primeranú náhradu vo výške ich obvyklej ceny, nešlo by o ukracujúci právny úkon podľa § 42a Občianskeho zákonníka a nebolo by potrebné skúmať ďalšie podmienky odporovateľnosti. 26. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pre záver o ekvivalencii vzájomných plnení nepostačuje samotný obsah kúpnej zmluvy, ale musí byť preukázané, že za majetok, ktorý z majetku dlžníka odišiel, získal dlžník skutočne rovnocenné protiplnenie. Za rozhodujúce preto považoval zistenie všeobecnej (obvyklej) ceny prevádzaných nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy. 27. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých neboli predmetné nehnuteľnosti prevedené za obvyklú cenu. Žalobca svoje tvrdenia odôvodňoval cenovými ponukami obdobných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rača z obdobia roku 2021, z ktorých vyplývali ceny vo výške 210 eur/m2, 230 eur/m2 a 309,09 eur/m2, pričom tieto podľa jeho názoru výrazne prevyšovali cenu dohodnutú v kúpnej zmluve. 28. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na výpoveď dlžníka, podľa ktorej bola kúpna cena dohodnutá vo výške 100 eur/m2, čo pri výmere prevádzaných pozemkov predstavovalo celkovú kúpnu cenu 77.800 eur, pričom vzhľadom na prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške jednej polovice bola žalovaným zaplatená suma 38.900 eur. Táto skutočnosť podľa súdu prvej inštancie vyplývala aj z obsahu predloženej kúpnej zmluvy. 29. Súd z vyššie predložených ponúk žalobcu posúdil všeobecnú - obvyklú cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji nehnuteľnosti v čase predaja. Pri porovnaní predložených ponúk s cenou dohodnutou v kúpnej zmluve zo dňa 08.01.2021, dospel k záveru že ekvivalentné plnenie by bolo dlžníkovi poskytnuté v prípade kúpnej ceny vychádzajúcej z ponúk predložených žalobcom v priemere
z poskytnutých ponúk , teda v cene 250,- Eur/m2 ( 230,- Eur + 210,- Eur + 309,- Eur ), čo v prepočte na 778m2 predstavuje sumu 97.250,- Eur ( 194.500,- Eur/2), ktorá by bola o 58.350,- Eur vyššia, než plnenie, ktoré bolo dlžníkovi poskytnuté. Pri porovnaní ceny dohodnutej v kúpnej zmluve s cenou obvyklou v čase uzatvorenia právneho úkonu vyvodil súd záver, že v danom prípade nešlo o reálne ekvivalentný právny úkon, a dlžníkovi nebola poskytnuté za prevedené nehnuteľnosti od jej nadobúdateľa ich obvyklá cena, z čoho mal súd za preukázané, že nešlo o ekvivalentné plnenie. - Súd prvej inštancie uviedol, že záver o tom, či možno právny úkon dlžníka hodnotiť ako odporovateľný, možno urobiť až po zodpovedaní dvoch otázok:-môže byť vymáhateľná pohľadávka veriteľa uspokojená z aktuálneho majetku dlžníka, a to aj napriek tomu, že dlžník urobil odporovateľný právny úkon, má právny úkon dlžníka povahu odporovateľného právneho úkonu, ktorým spôsobil zmenšenie svojho majetku, a tým aj nevymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. 30. Prvoinštančný súd dodal, že ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 OZ neúčinnosť právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa §42b ods. 1 OZ vyhovené. 31. Zo žalobcom predložených účtovných závierok dlžníka za rok 2020 mal súd prvej inštancie za preukázané, že dlžník vlastnil pozemky v hodnote 666.103,- Eur (riadok č. 12 strana aktív - bežné účtovné obdobie). V účtovnej závierke za rok 2021 v riadku č. 12 pozemky - na strane aktív - bežné účtovné obdobie, sú uvedené pozemky v hodnote 666.103,- Eur len v časti bezprostredne prechádzajúce účtovné obdobie. Pozemky v uvedenej hodnote dlžník v účtovnej závierke za rok 2021 v časti bežné účtovné obdobie už neuviedol, z čoho mal súd za preukázané, že ich v roku 2021 previedol. 32. Ďalej súd z uvedených účtovných závierok zistil, že v roku 2020 dlžník vykazoval dlhodobý finančný majetok vo výške 1.353.397,- Eur (riadok 21 strany aktív ) z toho ostatné pôžičky boli v sume 1.309.313,Eur. V roku 2021 dlžník vykazoval dlhodobý finančný majetok vo výške 1.353.396,- Eur (riadok 21 strany aktív) z toho ostatné pôžičky boli v sume 1.309.313,- Eur. V roku 2022 dlžník vykazoval dlhodobý finančný majetok vo výške 1.353.396,- Eur (riadok 21 strany aktív ) z toho ostatné pôžičky boli v sume 1.309.313,- Eur. Z uvedeného mal súd za preukázané, že dlžník poskytol pôžičky v sume 1.309.313,- Eur, v ktorých mal dlhodobý finančný majetok v uvedenej hodnote, avšak nebol to majetok, z ktorého by sa veriteľ mohol uspokojiť. Z účtovných závierok dlžníka za roky 2020, 2021 a 2022 z časti strana aktív riadok 73 účty v bankách síce vyplýva, že ku dňu 31.12.2020, 31.12.2021 a 31.12.2022 mal dlžník uvedené finančné prostriedky vo výške: 243,- Eur, 155.730, - Eur, 369.019,Eur. Uvedené výšky finančných prostriedkov nepreukazovali, či týmito finančnými prostriedkami dlžník reálne disponoval v čase vykonania odporovaného právneho úkonu. V účtovných závierkach dlžníka za roky 2020, 2021 riadok č. 13 stavby - na strane aktív - bežné účtovné obdobie, boli uvedené stavby, ktoré v účtovnej závierke za rok 2022 už uvedené neboli, ktoré boli zrejme odpísané v plnej výške, a teda nemali žiadnu účtovnú hodnotu. Ich reálnu hodnotu by určil len znalecký posudok. Žalovaný preukazoval výpisom z podnikateľského účtu dlžníka ku dňu 30.04.2021, finančný majetok dlžníka vo výške 181.425,02 Eur, a s poukazom na predložené účtovné závierky žalovaný tvrdil, že dlžník v čase prevodu nehnuteľnosti vlastnil majetok, ktorý sám o sebe postačoval na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedený výpis z podnikateľského účtu dlžníka ku dňu 30.04.2021, nepreukazoval skutočnosť, že dlžník uvedenými finančnými prostriedkami disponoval aj v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu t.j. dňa 08.01.2021. 33. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú druhou stranou osoby blízke dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak. V prípade právnickej osoby sa za úmysel ukrátiť veriteľa považujú prípady, ak úmysel možno pričítať osobám, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby. (členovia štatutárneho orgánu) Okruh týchto osôb vymedzuje § 116 a § 117 OZ. 34. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na judikatúru, podľa ktorej možno za určitých okolností za osoby blízke považovať aj právnické osoby. V tejto súvislosti vychádzal z ustanovenia § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa jeho názoru rozširuje možnosti veriteľa odporovať právnym úkonom urobeným medzi dlžníkom ako právnickou osobou a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka osoba majetkovú účasť, prípadne v nej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Uviedol, že zákonom predpokladané skutočnosti musia existovať v čase
uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, prípadne za podmienok uvedených v § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka. 35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že odporovaný právny úkon bol urobený medzi dlžníkom ako právnickou osobou a spoločnosťou MOYA, a.s., v ktorej bola E. L. v čase uskutočnenia právneho úkonu predsedníčkou predstavenstva a zároveň akcionárkou s majetkovou účasťou najmenej 34 %, keď vlastnila 99 akcií spoločnosti. Uvedenú skutočnosť považoval za preukázanú jej výpoveďou a zároveň konštatoval, že E. L. bola sestrou Y. T., ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HASS, s.r.o., teda osobou blízkou podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že E. L. vykonávala funkciu predsedníčky predstavenstva spoločnosti MOYA, a.s. od 24.09.2020 do 08.03.2021, pričom deň skončenia jej funkcie zistil z konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2Re/384/2021. 36. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 08.01.2021 boli splnené podmienky ustanovenia § 42a ods. 4 písm. c), d) a e) Občianskeho zákonníka, keďže právny úkon bol urobený medzi dlžníkom ako právnickou osobou a právnickou osobou, v ktorej osoba blízka jedinému spoločníkovi a konateľovi dlžníka vykonávala funkciu predsedníčky predstavenstva a zároveň v nej mala majetkovú účasť najmenej 34 %. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie platila zákonná domnienka úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom bolo na žalovanom, aby preukázal, že tento úmysel ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný túto domnienku v konaní nevyvrátil. 37. Napokon súd prvej inštancie dospel k záveru, že odporovaný právny úkon nepredstavoval ekvivalentný právny úkon, keďže žalobca podľa jeho názoru preukázal, že predmetné nehnuteľnosti neboli prevedené za ich všeobecnú obvyklú cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že nešlo o ekvivalentné protiplnenie a v konaní nebol zistený ďalší majetok dlžníka, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku žalobcu, súd prvej inštancie uzavrel, že kúpna zmluva zo dňa 08.01.2021 predstavuje odporovateľný právny úkon, ktorým došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku dlžníka. 38. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia o tvrdených skutočnostiach; nakoľko v tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak, spočívajúci v tom, že úmysel nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Uvedenú skutočnosť v konaní tieto osoby nepreukázali. Žalovaný v konaní poprel, avšak neúčinne, tvrdenie žalobcu o neekvivalentnosti odporovaného právneho úkonu a neuniesol bremeno tvrdenia o majetnosti dlžníka. 39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bol žalobca konaní úspešný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 42. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, ktoré oprel o päť okruhov dôvodov, tvrdiac, že napadnutý rozsudok je nesprávny tak z procesných, ako aj z hmotnoprávnych dôvodov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a aby žalovanému priznal náhradu trov celého konania. 43. V rámci prvého okruhu odvolacích dôvodov žalovaný namietal, že žaloba, ako aj z nej vychádzajúce skutkové závery napadnutého rozhodnutia, boli založené na nepravdivých tvrdeniach. Poukázal na to, že tvrdenie v bode 2. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého si žalobca uplatňuje pohľadávku v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020, nezodpovedá skutočnosti, keďže žalobca nie je (ani v čase podania odvolania) stranou tohto konania. Ďalej namietal tvrdenie v bode 3. odôvodnenia o tom, že sa spoločnosť HASS, s. r. o. zbavila aj ďalších nehnuteľností (v katastrálnych územiach Q. G., T. E. K. N. E.K.) prevodom na spoločnosť ADJAK, s. r. o., ako aj tvrdenie v bode 5. odôvodnenia o „nečestnom a špekulatívnom“ postupe Y. T. a K. E. L.; podľa žalovaného boli obe tieto tvrdenia nepravdivé a ich nepravdivosť mala byť preukázaná v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/36/2022, ktorého pripojenie žalovaný navrhol. Žalovaný uviedol, že tieto nepravdivé skutkové tvrdenia mali vplyv na nesprávnosť záveru uvedeného v bode 79. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 44. V rámci druhého okruhu dôvodov žalovaný namietal záver v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je pohľadávka žalobcu pohľadávkou, ktorú možno úspešne vymáhať súdnou cestou, hoci to podľa žalovaného nebolo v konaní preukázané a existenciu pohľadávky poprel tak žalovaný, ako aj svedok Y. T.. Zdôraznil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu pohľadávky, keďže nie je dlžníkom ani účastníkom konania o tejto pohľadávke (tzv. probatio diabolica), a že otázku (úspešnej) vymáhateľnosti pohľadávky bolo možné vyriešiť až
právoplatným skončením konania sp. zn. 31Cb/67/2020, pre čo v priebehu konania navrhoval prerušenie konania s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR o prerušení konania o odporovacej žalobe, ak pohľadávka žalobcu nie je v čase rozhodovania ešte vymáhateľná a jej priznania sa žalobca domáha v inom konaní; súd prvej inštancie na túto námietku podľa žalovaného v odôvodnení relevantne nereagoval. Žalovaný ďalej namietal záver bodu 11. odôvodnenia o nepreukázaní protiplnenia (s odkazom na výsluchy svedkýň/svedkov L. a T.) a záver bodu 12 . odôvodnenia týkajúci sa obvyklej ceny pozemkov v danej lokalite. 45. V rámci tretieho okruhu dôvodov (procesné vady a nesprávne právne posúdenie) žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemal k dispozícii kompletnú Zmluvu o postúpení pohľadávky, hoci na túto skutočnosť poukazoval tak na pojednávaniach, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení zo 16. 11. 2023, a že sa s touto námietkou súd v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal. Ďalej namietal, že súd si nepripojil spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Cb/67/2020 a nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu vymáhateľnosti pohľadávky, hoci v bode 40. odôvodnenia deklaroval, že skúmal podmienku vymáhateľnosti pohľadávky ako predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, no k výsledku tohto skúmania sa už ďalej nevyjadril; rovnako sa súd podľa žalovaného nevysporiadal ani s otázkou úspešnej vymáhateľnosti pohľadávky v zmysle uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 17. 05. 2022, hoci ani jedna zo strán sporu nebola stranou konania sp. zn. 31Cb/67/2020. Túto časť napadnutého rozsudku (body 30. až 33. a bod 40. odôvodnenia) preto žalovaný označil za neodôvodnenú a nepreskúmateľnú, s odkazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a § 220 ods. 2 CSP, ako aj na výklad tohto ustanovenia Ústavným súdom SR a na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10ObdoV10/2012 a sp. zn. 10 So 37/2016 o funkciách riadneho odôvodnenia rozhodnutia a o nepreskúmateľnosti ako dôsledku jeho absencie. 46. V rámci štvrtého okruhu dôvodov žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v skutočnosti skúmal len dve otázky - ekvivalentnosť napadnutého právneho úkonu (kúpnej zmluvy) a možnosť uspokojenia tvrdenej pohľadávky z iného majetku spoločnosti HASS, s. r. o. napriek napadnutému prevodu - pričom zdôraznil, že sa v priebehu celého konania zámerne vyhýbal vyjadreniam, ktoré by mohli byť vykladané ako uznanie existencie, vymáhateľnosti pohľadávky alebo postavenia spoločnosti HASS, s. r. o. ako dlžníka žalobcu, keďže tieto skutočnosti neboli v tomto ani inom konaní preukázané a boli žalovaným, ako aj svedkom T., poprené. 47. K otázke ekvivalentnosti právneho úkonu žalovaný namietal záver súdu v bode 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku o cene pozemkov vo výške cca 250 eur/m2 ako nepodložený, keďže medzi dôkazmi vykonanými súdom (bod 14. odôvodnenia) sa nenachádzali žiadne ponuky na predaj pozemkov, na ktoré súd v bodoch 51. a 53. odôvodnenia poukazoval. Namietal tiež neporovnateľnosť veľkých stavebných pozemkov s pozemkami, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy (trvalý trávny porast a ostatná plocha so spoluvlastníckym podielom žalovaného, zistiteľné z LV č. XXXX, k. ú. A.), a poukázal na to, že súd nezohľadnil výpoveď svedka T., podľa ktorej sa dohodnutá cena 100 eur/m2 odvíjala od skoršej ponuky spoločnosti LGB Aréna (bod 18 odôvodnenia rozsudku). 48. K otázke majetku spoločnosti HASS, s. r. o. žalovaný namietal, že súd (podobne ako žalobca) nesprávne interpretoval účtovné závierky predložené samotným žalobcom, že v bodoch 59. až 65. odôvodnenia prevzal v podstate len tvrdenia žalobcu bez toho, aby zohľadnil argumentáciu žalovaného prednesenú najmä na pojednávaní 5. 12. 2023, a že jednotlivé údaje z účtovných závierok (napríklad hodnotu pozemkov podľa bodu 59. odôvodnenia) vyhodnotil spôsobom, ktorý s prejednávanou vecou podľa žalovaného nesúvisel, hoci tieto závierky podľa neho preukazovali, že majetok spoločnosti HASS, s. r. o. výrazne prevyšoval hodnotu tvrdenej pohľadávky žalobcu. 49. V rámci piateho okruhu dôvodov žalovaný napokon namietal nesprávnosť a nelogickosť samotných záverov súdu prvej inštancie. K záveru bodu 78. odôvodnenia odkázal na svoju argumentáciu k bodu 4 písm. a) odvolania a k záveru bodu 79. odôvodnenia (o nezistení iného majetku dlžníka) na argumentáciu k bodu 4 písm. b) odvolania. Osobitne namietal záver bodu 79. odôvodnenia, podľa ktorého napadnutý úkon spôsobil aj nevymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, ktorý označil za vnútorne rozporný, keďže žalobca nie je ani stranou základného konania o pohľadávke, toto konanie sa podľa žalovaného prakticky ani nezačalo, a preto nemožno hovoriť o nevymožiteľnosti pohľadávky, ktorá navyše nebola súdom potvrdená ani preukázaná ako úspešne vymáhateľná; podľa žalovaného tak súd bez znalosti stavu základného konania fakticky prejudikoval jeho výsledok. Napokon namietal záver bodu 86. odôvodnenia, podľa ktorého sa mal žalovaný nevysporiadať s obranou žalobcu, hoci podľa žalovaného to bol naopak žalobca, kto neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže v konaní bol podľa žalovaného preukázaný opak jeho tvrdení - neexistencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ekvivalentnosť napadnutého právneho úkonu a existencia iného majetku spoločnosti HASS, s. r. o.
50. Žalovaný v závere odvolania zotrval na všetkých svojich doterajších ústnych aj písomných vyjadreniach vo veci . 51. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol v prvom rade, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. d) CSP pre nedostatočné vymedzenie odvolacích dôvodov, a pre prípad, že by sa odvolací súd s týmto návrhom nestotožnil, aby napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny; v oboch prípadoch navrhol priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K návrhu na odmietnutie odvolania žalobca poukázal na § 363, § 365 ods. 1, § 373 ods. 1 a § 386 CSP, ako aj na čl. 11 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa podania advokáta majú posudzovať prísnejšie. Namietal, že odvolanie žalovaného napriek tomu, že bolo spísané advokátom, jednotlivé odvolacie dôvody presne paragrafovo neoznačuje podľa § 365 ods. 1 CSP, ale je členené do piatich myšlienkových celkov, z ktorých len časť „4)“ podľa žalobcu obsahuje identifikovateľné zákonné odvolacie dôvody; časti „1)“ až „3)“ a „5)“ tejto požiadavke podľa žalobcu nezodpovedajú. Mal za to, že takéto nedôsledné vymedzenie zakladá neistotu o rozsahu odvolacieho prieskumu a zasahuje aj do jeho práva na spravodlivý proces, keďže nevie, v akom rozsahu je rozsudok napádaný, a navrhol preto odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP ako neodstrániteľnej vady (s odkazom na § 373 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov), keďže lehota na podanie odvolania už uplynula. 52. K prvej časti odvolania (bod „1)“) žalobca namietal, že argumentácia žalovaného o nepravdivosti tvrdenia v bode 2. odôvodnenia rozsudku (o konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020) je nepresná, keďže z tohto bodu rozsudku nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že je stranou uvedeného konania, ale len že si pôvodný veriteľ (postupca) v ňom uplatňoval nárok a že žalobca ako postupník sa domáhal vstupu do tohto konania na jeho miesto; zdôraznil pritom rozdiel medzi hmotnoprávnym postavením postupcu a postupníka. K tvrdeniam o prevode ďalšieho majetku spoločnosti HASS, s. r. o. na spoločnosť ADJAK, s. r. o. a o „nečestnosti“ postupu (body 3. a 5. rozsudku) žalobca uviedol, že konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/36/2022, na ktoré žalovaný odkazoval, v skutočnosti neviedlo k meritórnemu posúdeniu veci, keďže bolo zastavené uznesením tohto súdu č. k. 28Cb/36/2022-239 z 25. 01. 2024 bez toho, aby v ňom riadne prebehla čo i len písomná časť konania; tvrdenie žalovaného, že nepravdivosť jeho tvrdení bola v tomto konaní „preukázaná“, preto podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Žalobca doplnil, že pri podávaní žalôb nemal prístup k právnym úkonom prevodu nehnuteľností medzi osobami spriaznenými s p. T., a že táto časť odvolania sa navyše netýka hodnotiacich záverov rozsudku, ale len rekapitulácie skutkových tvrdení strán, a preto nemá vplyv na jeho zákonnosť. 54. K druhej časti odvolania (bod „2)“) žalobca zotrval na tom, že pre dôvodnosť odporovacej žaloby postačuje, aby bola pohľadávka vymáhateľná v základnom súdnom konaní, pričom postupník nemusí mať pohľadávku judikovanú ani musí byť účastníkom takého konania; poukázal na to, že tento výklad bol záväzne potvrdený uznesením veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo 17. 05. 2022. Mal za to, že odkazom na zahraničnú (českú) judikatúru nemožno tieto závery prelomiť a že súd prvej inštancie postupoval správne, keď z uvedeného výkladu vychádzal. 55. K hodnoteniu výpovedí svedkov T. a L. žalobca vo vyjadrení aplikoval tzv. doktrínu RAVEN (reputation, ability to see, vested interest, expertise, neutrality) a mal za to, že vzhľadom na ich postavenie (T. ako konateľ a spoločník dlžníka, L. s majetkovou účasťou svojich detí v žalovanom) sú ich výpovede zaťažené vlastným záujmom na výsledku sporu, a teda nie sú objektívne. Na podporu záveru o nepreukázaní úhrady kúpnej ceny citoval konkrétne pasáže z výpovedí oboch svedkov z pojednávania 06. 02. 2024, v ktorých na otázky súdu a jeho právneho zástupcu ohľadom spôsobu a výšky úhrady kúpnej ceny opakovane odpovedali, že si nepamätajú; z toho žalobca vyvodil, že k zaplateniu kúpnej ceny s najvyššou mierou pravdepodobnosti vôbec nedošlo, keďže pri skutočnej úhrade by si strany okolnosti platby pamätali alebo by ju vedeli preukázať listinami. 56. K tretej časti odvolania (bod „3)“) žalobca k namietanej nekompletnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že dohoda podľa čl. III bod III.1 tejto zmluvy predstavuje samostatný právny úkon oddelený od samotnej zmluvy, ktorého predloženie (či nepredloženie) nemá vplyv na jej platnosť a účinnosť, keďže si zmluvné strany takúto väzbu výslovne nedohodli. K argumentácii o nepreukázanej vymáhateľnosti pohľadávky a nepripojení spisu sp. zn. 31Cb/67/2020 odkázal na svoju argumentáciu k druhej časti vyjadrenia a doplnil, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa súd prvej inštancie s otázkou vymáhateľnosti pohľadávky vôbec nevysporiadal, nezodpovedá skutočnosti, keďže túto otázku súd riešil v bodoch 31 až 33 odôvodnenia rozsudku. 57. K štvrtej časti odvolania (bod „4)“) žalobca namietal, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd skúmal len ekvivalentnosť právneho úkonu a možnosť uspokojenia pohľadávky z iného majetku dlžníka, nezodpovedá skutočnosti, keďže súd sa zaoberal aj existenciou vymáhateľnej pohľadávky, existenciou
ukracujúceho úkonu a prepojenia jeho účastníkov, ako aj časovým aspektom odporovateľnosti. K namietanej nepodloženosti záveru o neekvivalentnosti plnenia uviedol, že súd v bode 14. odôvodnenia poukázal na vyjadrenie žalobcu z 20. 10. 2023, v ktorom boli predložené odkazy na internetové inzertné ponuky, s ktorými sa žalovaný mal možnosť oboznámiť (čo potvrdzuje aj jeho vlastné vyjadrenie zo 16. 11. 2023, reagujúce práve na toto podanie), pričom žalovaný voči tomuto dôkazu nepredložil žiadnu relevantnú protiargumentáciu ani protidôkaz (napríklad inú inzertnú ponuku, odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok); poukázal aj na § 204 CSP, podľa ktorého nie je potrebné vykonať dôkaz prečítaním listiny, ak jej obsah nebol protistranou spochybnený. 58. K otázke majetku dlžníka žalobca zotrval na tom, že súd dôsledne vyhodnotil rozsah hmotného aj nehmotného majetku spoločnosti HASS, s. r. o. na základe predložených výpisov z verejných registrov, z ktorých vyplynulo, že dlžník nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou ani registrovaným nehmotným majetkom. Zdôraznil, že dôkazné bremeno o dostatočnej solventnosti (majetnosti) dlžníka zaťažuje podľa odbornej literatúry a tzv. negatívnej dôkaznej teórie (s odkazom aj na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010) žalovaného ako osobu, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech, keďže od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie majetku dlžníka (probatio diabolica); žalovaný však podľa žalobcu v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by toto dôkazné bremeno uniesol. 59. K piatej časti odvolania (bod „5)“) žalobca osobitnú argumentáciu nepredložil, keďže mal za to, že žalovaný v nej len opakuje tvrdenia už vysporiadané v predchádzajúcich častiach jeho vyjadrenia, na ktoré v celom rozsahu odkázal. 60. V závere žalobca zopakoval svoj primárny procesný návrh, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. d) CSP pre nedostatočné vymedzenie odvolacích dôvodov, a pre prípad, že by sa s týmto návrhom nestotožnil, aby napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny; v oboch prípadoch navrhol priznať žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 61. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu nesúhlasil s návrhom na odmietnutie odvolania. Uviedol, že odvolacie dôvody sú v odvolaní formulované presne a jasne a sú v jeho texte aj formálne oddelené, pričom skutočnosť, že sa k nim žalobca mohol vyjadriť obsiahlym spôsobom (a svoje vyjadrenie dokonca štruktúroval rovnako ako samotné odvolanie), podľa žalovaného preukazuje, že odvolanie bolo dostatočne zrozumiteľné. Poukazovanie na formálne nedostatky označil za neúčelný formalizmus, ktorý je podľa neho v rozpore s príslušnou judikatúrou, a mal za to, že odvolanie spĺňa všetky náležitosti § 363 CSP a bude pre odvolací súd jasné a zrozumiteľné. 62. K samotnému vyjadreniu žalobcu k jednotlivým častiam odvolania žalovaný všeobecne namietal, že neprinieslo žiadne nové skutočnosti oproti tým, ktoré žalobca uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie. 63. K tvrdeniam žalobcu o priebehu konaní vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020 a sp. zn. 28Cb/36/2022 žalovaný uviedol, že stav týchto konaní je jednoducho zistiteľný a že žalobca svojou argumentáciou zavádza aj odvolací súd; skutočnosť, že žalobca vzal žalobu vo veci sp. zn. 28Cb/36/2022 v celom rozsahu späť, podľa žalovaného neznamená, že v tomto konaní neuvádzal nepravdivé skutočnosti a tvrdenia. 64. K otázke (úspešnej) vymáhateľnosti pohľadávky žalovaný zotrval na tom, že v konaní predložil dostatok argumentov spôsobilých priviesť odvolací súd k odlišnému právnemu názoru, než zaujal súd prvej inštancie, ktorého odôvodneniu podľa neho chýba tak logická konzistentnosť, ako aj súlad so zákonnosťou a spravodlivosťou. 65. K hodnoteniu výpovedí svedkov žalovaný toto hodnotenie ponechal na úvahu odvolacieho súdu, poukázal však na to, že v konaní nebol preukázaný „vested interest“ ani nedostatok „neutrality“ svedkov a že ich výpovede ani súd prvej inštancie sám nespochybnil; vytýkal súdu, že napriek tomu, že predmetná svedecká výpoveď potvrdzovala tvrdenia žalovaného, súd tento potvrdzujúci dôkaz bez akéhokoľvek odôvodnenia odignoroval. 66. K nekompletnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný zotrval na tom, že táto nekompletnosť je nesporná, a že napriek tomu ju súd prvej inštancie akceptoval bez toho, aby sa vysporiadal s jeho námietkami v tomto smere (rovnako ako s námietkami k vymáhateľnosti pohľadávky), čo považoval za vadu konania zakladajúcu odvolací dôvod, s vyjadrením presvedčenia, že sa s touto námietkou vysporiada až odvolací súd. 67. K namietanej neekvivalentnosti právneho úkonu žalovaný zotrval na tom, že tak záver súdu prvej inštancie, ako aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, v tomto smere neobstoja, keďže listiny, o ktoré sa mal záver o neekvivalentnosti opierať, neboli žalovanému riadne doručené ani s ním oboznámené, a keď
žalobca tieto tvrdenia na pojednávaní predniesol, žalovaný sa k nim prostredníctvom právneho zástupcu ústne aj písomne vyjadril, spochybnil ich a relevantne poprel; odkaz žalobcu na § 204 CSP preto podľa žalovaného neobstojí. 68.V závere žalovaný zotrval na všetkých svojich doterajších ústnych aj písomných vyjadreniach a na podanom odvolaní, s tým, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podľa neho neprinieslo žiadne nové skutočnosti a len potvrdilo jeho, podľa žalovaného, nesprávny pohľad na prejednávanú vec. Zopakoval svoje presvedčenie, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny tak z procesných, ako aj z hmotnoprávnych dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré je podľa neho formálne aj vecne správne. 69. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na návrhu na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP, namietajúc, že odvolacie dôvody žalovaného ani napriek jeho tvrdeniu neboli vymedzené v súlade s § 365 CSP a že štruktúra jeho vlastného vyjadrenia (kopírujúca členenie odvolania) na tomto závere nič nemení; poukázal aj na prísnejšie nároky kladené na advokátske podania podľa čl. 11 ods. 3 CSP a zopakoval návrh na náhradu trov v rozsahu 100 %. 70. Žalobca zotrval na správnosti výkladu vymáhateľnosti pohľadávky a na uplatniteľnosti doktríny RAVEN, pričom uviedol, že kritériá „vested interest“ a „neutrality“ boli u svedkov T. K. L. naplnené a boli objektívne preukázateľné z výpisov z Obchodného registra SR a Registra partnerov verejného sektora bez potreby zložitého dokazovania. 73. Žalobca zopakoval, že dohoda podľa čl. III bod III.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky je samostatným právnym úkonom, ktorého nepredloženie nemá vplyv na platnosť a účinnosť samotnej zmluvy, keďže si to zmluvné strany výslovne nedohodli. 73. Ďalej žalobca s odkazom na § 153 a § 154 CSP (zásada koncentrácie konania) namietal, že tvrdenie žalovaného o neoboznámení sa s dôkazmi o cene pozemkov je v rozpore so zápisnicou z pojednávania 05. 12. 2023, podľa ktorej boli právni zástupcovia strán s vyjadrením žalobcu z 20. 10. 2023 a jeho prílohami oboznámení; žalovaný tieto dôkazy podľa žalobcu nespochybnil do skončenia dokazovania, keďže tak urobil až v záverečnej reči, čo je pre uplatnenie § 204 CSP oneskorené. 74. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP. 75. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 76. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 77. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 78. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu na odmietnutie odvolania žalovaného podľa § 386 písm. d) CSP pre nedostatočné vymedzenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 124 ods. 1 CSP sa podanie posudzuje predovšetkým podľa jeho obsahu, a nie len podľa formálneho označenia jeho jednotlivých častí, pričom aj samotný žalobca bol schopný na jednotlivé časti odvolania podrobne a systematicky reagovať bod po bode, čo svedčí o tom, že obsah uplatnených odvolacích dôvodov bol z odvolania napriek nedôslednému paragrafovému označeniu identifikovateľný. Odvolací súd preto návrhu na odmietnutie odvolania nevyhovel a pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozsudku v rozsahu odvolacích dôvodov vyplývajúcich z obsahu jednotlivých častí odvolania. 79. K prvej skupine odvolacích námietok (tvrdenia o nepravdivosti skutočností prevzatých do rekapitulačnej časti rozsudku) odvolací súd uvádza, že tieto námietky smerujú výlučne proti tej časti odôvodnenia, v ktorej súd prvej inštancie reprodukoval podania a tvrdenia strán, a nie proti jeho vlastným hodnotiacim záverom; prípadná nepresnosť v tejto rekapitulačnej časti preto sama osebe nemôže mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, pokiaľ vlastné skutkové a právne závery súdu prvej inštancie na
takýchto tvrdeniach nestoja. V prejednávanej veci súd prvej inštancie svoje závery o aktívnej legitimácii, ekvivalentnosti plnenia a majetku dlžníka oprel o listinné dôkazy a výpovede svedkov, a nie o skutkové tvrdenia žaloby ako také, preto táto skupina námietok nemohla byť dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku. 80. K druhej skupine námietok (výklad pojmu vymáhateľná pohľadávka) odvolací súd v celom rozsahu potvrdzuje záver súdu prvej inštancie, že pre účely § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka postačuje, ak je pohľadávka veriteľa vymáhateľná v tom zmysle, že ju možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, pričom postupník nemusí byť účastníkom tohto konania, ani nemusí mať pohľadávku judikovanú. Tento výklad vyplýva zo záväzného zjednocujúceho stanoviska vysloveného v uznesení veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo 17. 05. 2022, od ktorého sa senáty Najvyššieho súdu SR, ako aj súdy nižšieho stupňa, nemôžu odchýliť. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď z tohto výkladu vychádzal a keď na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 01. 03. 2021 a zisteného stavu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020 dospel k záveru o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, a teda aj o jeho aktívnej vecnej legitimácii. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že účelom odporovacieho konania nie je prejudikovať výsledok základného konania o zaplatenie pohľadávky, ale posúdiť, či veriteľ disponuje takou pohľadávkou, ktorá je spôsobilá súdnej ochrany v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu nebolo rozhodujúce, že konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cb/67/2020 nebolo ku dňu rozhodovania právoplatne skončené. 81. K námietke týkajúcej sa hodnotenia výpovedí svedkov L. K. T. odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov vrátane výpovedí svedkov je vecou voľnej úvahy súdu prvej inštancie v medziach zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom súd prvej inštancie tieto výpovede v prejednávanej veci nepominul, ale ich vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (najmä s obsahom kúpnej zmluvy, výpismi z obchodného registra a s cenovými ponukami predloženými žalobcom), a dospel k záveru, že jednak nebolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny, jednak nebola vyvrátená zákonná domnienka úmyslu ukrátiť veriteľa. Tento postup podľa odvolacieho súdu zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov a odvolací súd v ňom nezistil žiadny exces. Odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, že svedkovia uviedli okolnosti priaznivé pre žalovaného, ešte neznamená, že súd bol povinný ich výpovediam priznať rozhodujúcu dôkaznú silu. Hodnotenie dôkazov totiž nepodlieha pravidlu formálnej dôkaznej sily jednotlivých dôkazných prostriedkov, ale zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP, podľa ktorej súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. 82. K tretej skupine námietok (procesné vady, nepreskúmateľnosť) odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku (najmä z časti venovanej aktívnej legitimácii) jednoznačne vyplýva, že sa súd prvej inštancie otázkou vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu podrobne zaoberal, vrátane odkazu na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR a na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/20/2023-148, a že táto otázka v odôvodnení rozsudku nezostala nezodpovedaná. Odvolací súd preto nezistil, že by rozsudok v tejto časti trpel nepreskúmateľnosťou v zmysle § 220 ods. 2 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 83. K namietanej nekompletnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky (absencia dohody podľa čl. III bod III.1) sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a žalobcu, že táto dohoda predstavuje samostatný právny úkon, ktorého (ne)pripojenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky vo vzťahu k tomuto konaniu, keďže si zmluvné strany takúto vzájomnú väzbu výslovne nedohodli. 84. K štvrtej skupine námietok (ekvivalentnosť plnenia a majetok dlžníka) odvolací súd v prvom rade uvádza, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd skúmal len dve otázky, nezodpovedá obsahu odôvodnenia, keďže súd prvej inštancie postupne vyhodnotil aktívnu aj pasívnu legitimáciu, lehotu na odporovanie, existenciu ukracujúceho úkonu, vzájomnú previazanosť účastníkov podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ekvivalentnosť plnenia, ako aj možnosť uspokojenia pohľadávky z iného majetku dlžníka. 85. K samotnej ekvivalentnosti plnenia odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý pri určení všeobecnej (obvyklej) ceny prevádzaných pozemkov vychádzal z priemeru troch cenových ponúk predložených žalobcom (210, 230 a 309,09 eur/m2, t. j. v priemere 250 eur/m2) v porovnaní s dohodnutou cenou 100 eur/m2, za primeraný a preskúmateľný spôsob zistenia obvyklej ceny. S obsahom týchto ponúk (predložených vo vyjadrení žalobcu z 20. 10. 2023) mal žalovaný možnosť sa oboznámiť, čo potvrdzuje aj obsah zápisnice o pojednávaní z 05. 12. 2023, a žalovaný proti nim v priebehu dokazovania (t. j. do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v zmysle § 154 CSP) nepredložil žiadny vlastný konkurenčný dôkaz, ktorý by ich spochybnil. Za tohto stavu nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že vychádzal z jediných relevantných listinných dôkazov o cene, ktoré mal
v spise k dispozícii, a jeho záver o neekvivalentnosti dohodnutého plnenia je náležite odôvodnený a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania ani nepredložil iné objektívne podklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností zodpovedala dohodnutej kúpnej cene. Za tejto dôkaznej situácie nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že pri určení obvyklej ceny vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom. 86. K otázke majetku dlžníka sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predložené účtovné závierky nepreukazujú existenciu majetku dlžníka postačujúceho na uspokojenie pohľadávky žalobcu popri prevedených nehnuteľnostiach, keďže deklarovaný dlhodobý finančný majetok pozostával prevažne z poskytnutých pôžičiek (teda z pohľadávok, nie z hotových aktív bezprostredne postihnuteľných exekúciou), zostatky na bankových účtoch nepreukazovali stav ku dňu uskutočnenia odporovaného úkonu a evidované stavby stratili v neskorších závierkach akúkoľvek účtovnú hodnotu bez preukázania ich skutočnej hodnoty znaleckým posudkom. Samotná existencia účtovne evidovaného majetku totiž ešte neznamená, že ide o majetok, z ktorého možno pohľadávku veriteľa reálne uspokojiť. Rozhodujúca je jeho reálna disponibilita a spôsobilosť byť predmetom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie, pričom existenciu takéhoto majetku žalovaný v konaní nepreukázal. Odvolací súd preto nezistil, že by súd prvej inštancie v tomto smere vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. 87. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o existencii ďalšieho majetku dlžníka spôsobilého na uspokojenie pohľadávky veriteľa znášal žalovaný, ktorý touto skutočnosťou odôvodňoval nedôvodnosť odporovacej žaloby. Samotný odkaz na účtovné závierky a stav bankového účtu bez preukázania reálnej použiteľnosti tohto majetku na uspokojenie pohľadávky žalobcu nepostačoval na vyvrátenie skutkových záverov súdu prvej inštancie. 88. K piatej skupine námietok (nelogickosť a nesprávnosť samotných záverov súdu) odvolací súd uviedol, že tieto námietky sú v podstatnej miere totožné s námietkami vysporiadanými vyššie a na tie nadväzujú. Osobitne k námietke, že súd prejudikoval výsledok konania vedeného pod sp. zn. 31Cb/67/2020 tým, že pohľadávku žalobcu označil za vymáhateľnú, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie týmto postupom výsledok tohto konania neprejudikoval, ale len v súlade so záväzným výkladom veľkého senátu Najvyššieho súdu SR posúdil predbežnú otázku vymáhateľnosti pohľadávky pre účely tohto (odporovacieho) konania, čo mu ako súdu rozhodujúcemu v tomto konaní prislúchalo. 89. Vzhľadom na naplnenie všetkých zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 1 a ods. 4 písm. c), d) a e) Občianskeho zákonníka - existencie vymáhateľnej pohľadávky, odporovateľného právneho úkonu urobeného v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou blízkou osobe ovládajúcej dlžníka, nevyvrátenej zákonnej domnienky úmyslu ukrátiť veriteľa, neekvivalentnosti plnenia a absencie iného postačujúceho majetku dlžníka - dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel. 90. Odvolací súd vec posúdil podľa § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. c), d) a e), § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 116, § 117 a § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako aj podľa § 124 ods. 1, § 153, § 154, § 191, § 204, § 220 ods. 2, § 255 ods. 1, § 363, § 365 ods. 1 písm. d), f) a h), § 365 ods. 3, § 373 ods. 1, § 379, § 380, § 386 písm. d), § 387 ods. 1 a 2 a § 396 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 91. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. 92. Keďže žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd mu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 93. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).