Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/191/2025 1425209137 12. 01. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:1425209137.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: AP invest europe s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 692 856, právne zast.: Jóža a partneri, s.r.o., Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 815 963, proti žalovanému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, W. A. slobody XXXX/X, XXX XX W. - X. P., o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/100/2025-265 zo dňa 10.10.2025 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/100/2025-301 zo dňa 05.11.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/100/2025-265 zo dňa 10.10.2025 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/100/2025-301 zo dňa 05.11.2025 vo výroku I. mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 02.10.2025 zamieta. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/100/2025-265 zo dňa 10.10.2025 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/100/2025-301 zo dňa 05.11.2025 vo výroku II. mení tak, že žalovanému súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III napadnutým uznesením zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky v celkovej sume 1.000.000,- eur na nehnuteľnostiach a obchodných podieloch žalovaného, a to: - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. P., obec W. - X. P., okres W. I, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcely registra „C“, parc. č. 8716/1, 278 m2, zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiele 4292/126196 k celku, prislúchajúcemu k bytu č. 2, vchod Cukrová 6, poschodie: prízemie, nachádzajúci sa v Bytovom dome Cukrová 6 so súpisným číslom 2376, nachádzajúci sa na parcele 8716/1, v spoluvlastníckom podiele 6573/126196 k celku, prislúchajúcemu k bytu č. 2-S, vchod Cukrová 6, poschodie: -1 suterén, nachádzajúci sa v bytovom dome Cukrová 6, so súpisným číslom 2376, nachádzajúci sa na parcele 8716/1, v spoluvlastníckom podiele 7413/126196 k celku, prislúchajúcemu k bytu č. 12, vchod Cukrová 6, 3. poschodie nachádzajúci sa v Bytovom dome Cukrová 6, so súpisným číslom 2376, nachádzajúci sa na parcele 8716/1, byt č. 2 na prízemí na ulici Cukrová 6, Bratislava, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 4292/126196, nachádzajúci sa v bytovom dome Cukrová 6 so súpisným číslom 2376, nachádzajúci sa na parcele 8716/1 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, byt č. 2-S v suteréne na ulici Cukrová 6, Bratislava, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6573/126196, nachádzajúci sa
v bytovom dome Cukrová 6, so súpisným číslom 2376, nachádzajúci sa na parcele 8716/1 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, byt č. 12 na 3. poschodí na ulici Cukrová 6, Bratislava, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 7413/126196, nachádzajúci sa v bytovom dome Cukrová 6 so súpisným číslom 2376, nachádzajúci sa na parcele 8716/1 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Q., obec W. -O. Q., okres W. IV, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcely registra „C“, parc. č. 1488/2, 3663 m2, zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiele v spoluvlastníckom podiele 21735/1322277 k celku, prislúchajúcemu k bytu č. 0 - D10, vchod Vincenta Hložníka 2, poschodie: 4, nachádzajúci sa v SO 301 bytový dom A+B+C+D, so súpisným číslom 3542, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 k celku, byt č. 0 - D10 na 4. poschodí na ulici Vincenta Hložníka 2, Bratislava, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 21735/1322277, nachádzajúci sa v SO 301 bytový dom A+B+C+D, so súpisným číslom 3542, nachádzajúci sa na parcele 1488/2, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 k celku, nebytový priestor (garážové státie) č. CD/01, 01 v -1 suteréne na ulici Vincenta Hložníka 2, Bratislava, nachádzajúci sa v SO 301 bytový dom A+B+C+D, so súpisným číslom 3542, nachádzajúci sa na parcele 1488/2, v spoluvlastníckom podiele 1/32 k celku, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nebytový priestor (garážové státie) č. CD/01, 02 v -1 suteréne na ulici Vincenta Hložníka 2, Bratislava, nachádzajúci sa v SO 301 bytový dom A+B+C+D, so súpisným číslom 3542, nachádzajúci sa na parcele 1488/2, v spoluvlastníckom podiele 1/32 k celku, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Q., obec W. - O. Q., okres W. IV, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcely registra „C“, parc. č. 1461/7, 1728 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/8, 25 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/22, 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/23, 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/24, 25 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/32, 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/33, 12 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/34, 17 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/35, 16 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1468/15, 505 m2, ostatná plocha, parcely registra „C“, parc. č. 1488/1, 2712 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1488/13, 350 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 21735/2260585 k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585, k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585 k celku, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Q., obec W. - O. Q., okres W. IV, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcely registra „C“, parc. č. 1461/36, 67 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/37, 209 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“, parc. č. 1461/48, 33 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 21735/2260585 k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585, k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585 k celku, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Q., obec W. - O. Q., okres W. IV, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcela registra „C“, parc. č. 1461/62, 69 m2, zastavaná plocha a v spoluvlastníckom podiele 21735/2260585 k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585 k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585 k celku, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Q., obec W. - O. Q., okres W. IV, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcela registra „C“, parc. č. 1461/1, 3422 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, parc. č. 1461/63, 296 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 21735/2260585 k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585 k celku, v spoluvlastníckom podiele 2908/2260585 k celku, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, - nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q. M., obec Q. M., okres Senica, evidovaných na LV č. XXXX ako: parcela registra „C“, parc. č. 11145/192, 46 m2, ostatná plocha, parcela registra „C“, parc. č. 11175/8, 522 m2, ostatná plocha, parcela registra „C“, parc. č. 11175/46, 208 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, stavba súpisné číslo 866, rekreačný dom, nachádzajúci sa na parcele 11175/46, druh stavby: Budova pre šport a na rekreačné účely v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1/1 k celku, obchodný podiel“ v spoločnosti Abalex s.r.o., IČO: 53 052 536, Cukrová 6, Bratislava, vo výške 100 %, v spoločnosti EXELA s.r.o., IČO: 55 491 219, Cukrová 6, Bratislava, vo výške 100 %, v spoločnosti INC s.r.o., IČO: 45 956 855, Cukrová 6, Bratislava, vo výške 100 %, v spoločnosti Mexan s.r.o., IČO: 48 201 201, Nová Rožňavská 3, Bratislava, vo výške 100 %, v spoločnosti MODENA TO, s.r.o., IČO: 46 295 925, Cukrová 6, Bratislava, vo výške 51 %, v spoločnosti ORTOKLINIK s.r.o., IČO: 35 762 195, Cukrová 6, Bratislava, vo výške 100 %, v spoločnosti Plastico Slovakia s.r.o., IČO: 44 605 277, Cukrová 6, Bratislava, vo výške 10 0%, a v spoločnosti Netart s.r.o., IČO: 46 076 476, Cukrová 6, Bratislava, vo
výške 85 %. Výrokom II. napadnutého uznesenia rozhodol súd prvej inštancie, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ a § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 1 ods. 2, § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom sa žalobca domáhal zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach a obchodných podieloch žalovaného uvedených v predchádzajúcom odseku. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.04.2022 Zmluvu o pôžičke č. 01042022 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.000.000,- eur, a to za účelom kúpy nehnuteľností: parcely registra „C“: - parcela č. 1352/1, o výmere 2.555 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, parcela č. 1352/2, o výmere 3 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, - parcela č. 1353/1, o výmere 620 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, - parcela č. 1353/2, o výmere 715 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, - parcela č. 1353/3, o výmere 284 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, - parcela č. 1353/4, o výmere 687 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená nebytová budova so súpisným číslom, - parcela č. 1353/5, o výmere 585 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, - parcela č. 1354, o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená nebytová budova so súpisným číslom, - parcela č. 1355/1, o výmere 2.555 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, - parcela č. 1355/2, o výmere 3 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba, b. Stavba so súpisným číslom 777, stojaca na parcele č. 1353/4 špecifikovanej v písm. a. tohto článku zmluvy, druh stavby: Budova ubytovacieho zariadenia c. Stavba so súpisným číslom 777, stojaca na parcele č. 1354 špecifikovanej v písm. a. tohto článku zmluvy, druh stavby: Budova ubytovacieho zariadenia, evidované v katastri nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor na LV č. XXX, okres Banská Bystrica, obec: T., k.ú.: T. (ďalej len ,,nehnuteľnosti“). Vlastnícke právo vyššie uvedených nehnuteľností mala nadobudnúť spoločnosť Abalex s.r.o., IČO: 53 052 536, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný. Podľa dodatku žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 30.09.2025. K dátumu podania tohto návrhu však žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke a z dodatku nesplnil. Podľa dostupných informácií z portálu katasterportal.sk k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom je spoločnosť Abalex s.r.o. v podiele 1/1, na LV č. XXX katastrálne územie T. je v časti ,,B“ poznámky uvedené: „Oznámenie záložného veriteľa J&T Mezzanine, a.s., Sokolovská 700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, Česká republika IČ: 066 05 991, o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 19.09.2025 (V-3986/2022) - čz 374/2025 (P-427/2025)“. Rovnako z notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že voči spoločnosti Abalex s.r.o. bol dňa 19.09.2025 začatý výkon dvoch záložných práv (aj na obchodný podiel a aj na podnik ako taký). Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Abalex s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný, neplní svoje povinnosti voči veriteľovi J&T Mezzanine, a.s. a existuje reálne riziko, že žalovaný sa bude snažiť previesť majetok, ktorý má vo vlastníctve na tretí subjekt, a to za účelom vyhnúť sa splateniu peňažnej pohľadávky žalobcovi. Táto skutočnosť je podložená zjavnými finančnými problémami žalovaného, ako aj spoločnosti, v ktorej pôsobí ako konateľ a jediný spoločník. Keďže podnikateľský zámer Abalex s.r.o. „apartmánové bývanie na Donovaloch“, ktorý zahŕňal rekonštrukciu predmetnej stavby a vybudovanie 116 apartmánov určených na predaj tretím osobám, ako aj výstavbu piatich samostatne stojacich chát na priľahlých pozemkoch, z ktorého mala byť plánovaná úhrada pôžičky žalobcovi spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 30.09.2025, nebol realizovaný, o čom svedčí aj začatie výkonu záložného práva veriteľa J&T Mezzanine, a.s., existuje vážna a odôvodnená obava, že exekučné vymáhanie pohľadávky žalobcu môže byť ohrozené, najmä s poukazom na výšku už vymáhanej pohľadávky jedným z veriteľov, ako aj konaním samotného P. L., ktorý napriek vedomosti o záväzkoch voči žalobcovi nechal zriadiť na svoj majetok záložné práva a prevzal na seba ďalšie záväzky, ktoré ohrozujú záujmy žalobcu ako veriteľa. Žalovaný totiž dobrovoľne svoju povinnosť podľa zmluvy o pôžičke nesplnil, čo zakladá oprávnenú obavu, že peňažná pohľadávka žalobcu ako veriteľa žalovaného nemusí byť uspokojená. Navyše, žalovaný má na svoj obchodný podiel v spoločnosti Abalex s.r.o. zriadené záložné právo, pričom záložným veriteľom je spoločnosť J&T Mezzanine, a.s., teda ten istý veriteľ, ktorý začal výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam. Zo zistených skutočností je zrejmé, že žalovaný ručí ako fyzická osoba za záväzky obchodnej spoločnosti a rovnako aj za záväzky iných obchodných spoločností, v ktorých pôsobí ako spoločník alebo konateľ. Napríklad v spoločnosti ORTOKLINIK s.r.o. má žalovaný na svoj obchodný podiel zriadené záložné právo, pričom záložným veriteľom je Fio banka, a.s. Z dostupných informácií z portálu finstat vyplýva, že spoločnosti, v ktorých je žalovaný buď jediným spoločníkom a konateľom, alebo jedným zo spoločníkov a konateľov, majú nedoplatky, a to INC s.r.o. - pohľadávky Sociálna poisťovňa, Union, Všeobecná zdravotná poisťovňa; Mexan s.r.o. - pohľadávka Finančná správa (daň); MODENA TO, s.r.o. - pohľadávka Sociálna poisťovňa; ORTOKLINIK s.r.o. - žalovaný má na obchodný podiel zriadené záložné právo, pričom záložným veriteľom je Fio banka, a.s.; Plastico Slovakia, s.r.o. - pohľadávka Finančná správa (daň). Tieto skutočnosti ako aj vyššie uvedené skutočnosti preukazujú reálnu hrozbu zmarenia prípadnej budúcej exekúcie, ktoré môžu pre žalobcu predstavovať možnosť sťaženia vymožiteľnosti jeho peňažnej pohľadávky a tým existuje opodstatnená obava zo sťaženia, prípadne až úplného znemožnenia uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vymáhaná v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod číslom podania 0916287825 a nie je doposiaľ priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Preto nie je možné iným spôsobom zabezpečiť prípadné vymoženie pohľadávky v exekúcii. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca preukázal, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcom uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa žalovaného voči jeho pohľadávke. Takýmto správaním žalovaného, bola skutočnosť, že ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému z nevrátenej pôžičky (v hodnote 1.000.000,- eur do 30.09.2025) vymáhaná v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod číslom podania 0916287825, zatiaľ bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, takže z uvedeného dôvodu nie je možné iným spôsobom zabezpečiť prípadné vymoženie pohľadávky žalobcu v prípadnej exekúcii. Súd prvej inštancie mal na základe žalobcom predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobcova peňažná pohľadávka je dôvodná a existuje vážna a dôvodná obava, že žalovaný plánuje previesť svoj majetok, ako aj majetok obchodných spoločností, v ktorých má majetkovú alebo organizačnú účasť na tretie subjekty, prípadne si na daný majetok uplatnia práva ďalší veritelia, čo by žalobcu vážne poškodilo na jeho majetkových právach a ohrozilo, prípadne zmarilo uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu bolo jednoznačne a hodnoverne zo strany žalobcu preukázané, že žalovaný vzhľadom na výrazné zhoršenie jeho majetkovej situácie v porovnaní s jej predchádzajúcim stavom vzbudzuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli neustále sa znižujúcej hodnote jeho majetku. V konkrétnom prípade je to podložené skutočnosťami, ktoré môžu zmariť uspokojenie pohľadávky, a to tým, že spoločnostiach, v ktorých je žalovaný konateľom alebo spoločníkom, evidujú nedoplatky voči veriteľom a na obchodných podieloch žalovaného sú zriadené záložné práva. Zároveň poukázal na výkon záložného práva veriteľa J&T Mezzanine, a.s. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Žalovaný v odvolaní uviedol, že návrh neobsahuje žiadne tvrdenia, a ani dôkazy podporujúce záver, že záložné právo na konkrétny majetok žalovaného je potrebné zriadiť z obavy, že neskorší výkon exekúcie bude nemožný. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v uznesení de facto nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a uznesenie je tak absolútne nepreskúmateľné. Podľa názoru žalovaného rozhodol o zriadení zabezpečovacieho opatrenia nepríslušný súd. Žalobca síce podal svoj procesný návrh na Mestský súd Bratislava IV, avšak následne z dôvodov, ktoré žalovaný nemal možnosť preskúmať, bola vec postúpená na rozhodnutie na Mestský súd Bratislava III, ktorý však ani podľa charakteru sporových strán a ich postavenia, ani podľa povahy právneho vzťahu, z ktorého vyplynul žalovaný nárok, nie je príslušným súdom na rozhodovanie. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancii nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Žalobca síce predložil predmetnú zmluvu aj s dodatkom a výpisom z účtu, avšak napriek vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný bol v čase uzavretia predloženej zmluvy o pôžičke ženatý, žalobca nedisponuje súhlasom manželky žalovaného s uzavretím takej zmluvy v zmysle ustanovení § 145 odsek 1 Občianskeho zákonníka („Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.“). Je nepochybné, že uzavretie zmluvy o pôžičke na
sumu 1.000.000,- eur jedným z manželov nemožno považovať za „bežnú vec“, ako je tento pojem vykladaný v odbornej literatúre a ustálenej judikatúre súdov k citovanému ustanoveniu § 145 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Automatickým následkom absencie takého súhlasu druhého z manželov je neplatnosť takého právneho úkonu a samozrejme nie je potom možné na základe neplatného právneho úkonu právne prípustným spôsobom zriadiť zabezpečovacie opatrenie, ktoré priamo zasahuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na žiadnom mieste návrhu žalobcu sa totiž neuvádza konkrétna (a aspoň osvedčená) skutočnosť, na základe ktorej by bolo aspoň opísané, akým spôsobom žalobca ako fyzická osoba nakladá so svojím majetkom tak, že to vzbudzuje oprávnenú obavu o výkon exekúcie. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. To však zo spisového materiálu v posudzovanej veci ani len formálne či teoreticky nevyplýva. Žalobca podľa neho uvádza vo svojom návrhu tvrdenia, ktoré ničím nepreukázal a ktoré sú v celosti nepravdivé. Poukázal na bod 9 žalobného návrhu. Toto tvrdenie je podľa žalovaného absolútne nepravdivé. Ak predsa žalobca predkladá informácie týkajúce sa obchodných spoločností s majetkovou a/alebo personálnou účasťou žalovaného, ani zmienka o prípadných záväzkoch takých obchodných spoločností nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu k schopnosti žalovaného plniť svoje záväzky z pozície fyzickej osoby, ktorá samozrejme nie je totožná s právnickými osobami vymenovanými žalobcom. Žalovaný pre úplnosť uvádza, že pokiaľ majú niektoré z obchodných spoločností s jeho majetkovou účasťou splatné záväzky, je taký stav vyvolaný buď dočasnou druhotnou platobnou neschopnosťou alebo všeobecne známymi trhovými faktormi, avšak schopnosť týchto obchodných spoločností splácať svoje záväzky nemá žiadnu súvislosť so schopnosťou žalovaného splácať svoje záväzky. Výrok v časti týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Mexan s.r.o., IČO: 48 201 201, zaťažuje tretiu osobu odlišnú od strán sporu, nakoľko žalovaný nie je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti. Právne účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a zabezpečovacie opatrenie nesmie spôsobiť neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného - súd prvej inštancie žiaľ ani pri posudzovaní tejto podmienky neuviedol svoje skutočné úvahy vedúce k vydaniu uznesenia, nakoľko len prevzal argumentáciu žalobcu a túto bližšie nerozvíjal v spojení s konkrétnymi okolnosťami sporu. V návrhu teda žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu (žalovaného) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Žalobca v návrhu neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť týkajúcu sa hodnoty majetku, ktorý má byť postihnutý zabezpečovacím opatrením a ani neporovnal hodnotu takého majetku s uplatňovanou pohľadávkou voči žalovanému. Nie je úlohou súdu, aby v tomto smere nahrádzal aktivitu právneho zástupcu žalobcu a domýšľal si skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať splnenie zákonom stanovených predpokladov nevyhnutných pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takže v tomto smere je absencia výzvy súdu smerom na žalobcu v súlade s osobitným procesným postupom pre zabezpečovacie opatrenia. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že povinnosť tvrdenia a osvedčovacia povinnosť zaťažuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a ak si túto povinnosť nesplní, nemôže byť úspešný a jeho návrh mal byť súdom jednoznačne zamietnutý. Poukázal na ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 33/2021-32, II. ÚS 549/2024-63, IV. ÚS 51/2024-20, uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/4/2019. Vzhľadom na to, že výrok II. uznesenia je závislý od úspechu strán v spore, navrhuje žalovaný, aby túto časť výroku odvolací súd zmenil v nadväznosti na zmenu výroku I. 5. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 28.11.2025 žalobca informoval súd, že obava z ohrozenia exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe a realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok, ale môže vyplývať aj z takého konania dlžníka, ktoré má kvalitatívny dopad na jeho majetok. Nepochybne takýmto konaním je aj zaťaženie majetku dlžníka. Samotné zriadenie záložného práva v prospech tretej osoby sťažuje a nepochybne znevýhodňuje postavenie takého veriteľa, ktorý nie je záložným veriteľom. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam ako aj obchodným podielom žalovaného. Vzhľadom na istinu pohľadávky 1.000.000,- eur a príslušenstvo, žalobca preukázal podloženými listinnými dôkazmi, že žalovaný postupne zaťažil všetok jeho relevantný majetok v prospech tretích osôb a taktiež poukázal na finančné problémy spoločností, v ktorých je žalovaný buď jediným spoločníkom a konateľom, alebo jedným zo spoločníkov a konateľov. Žalovaný Zmluvou o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 26.06.2022, resp. tesne po uzatvorení Zmluvy o pôžičke č. 01042022 zo dňa 01.04.2022 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), zaťažil svoj obchodný podiel v spoločnosti Abalex s.r.o., IČO: 53 052 536. Žalobca poukázal, že kontrolou verejných registrov katasterportal.sk a orsr.sk bolo žalobcom
zistené, že záložné právo podľa uznesenia, ktorým súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu, v príslušných registroch na nehnuteľnostiach, ako aj na obchodných podieloch žalovaného, nebolo zapísané, dokonca napriek urgencii žalobcu. Zároveň z výpisov OR SR žalobca zistil, že v spoločnosti EXELA s.r.o., IČO: 55 491 219 a v spoločnosti Netart s.r.o., IČO: 46 076 476, došlo po vydaní uznesenia k zmene zapísaných údajov. Podľa žalobcu je hodnoverne osvedčené, že peňažná pohľadávka voči žalovanému k dnešnému dňu existuje a je právne dôvodná, bez akejkoľvek právnej formy zábezpeky a bez akéhokoľvek zabezpečenia a existuje na strane žalobcu vážna a dôvodná obava, že žalovaný plánuje previesť svoj majetok ako aj ďalší majetok obchodných spoločností na tretí subjekt, prípadne si na daný majetok uplatnia práva ďalší veritelia, čím by žalobcu vážne poškodil na jeho majetkových právach a zmaril uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Je názoru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia došlo dočasne k obmedzeniu práv žalovaného nie nad nevyhnutnú mieru, ako je zo strany žalovaného tvrdené. Zriadenie záložného práva na základe uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nepredstavuje neprimeraný zásah, je udržateľný, keďže zriadenie záložného práva nie je prekážkou ani výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného spočívajúcej ako tzv. projektová spoločnosť. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 9. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadaval s odvolacou námietkou žalovaného, že v konaní rozhodoval nepríslušný súd. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Návrh bol podaný dňa 02.10.2025 na Mestskom súde Bratislava IV, avšak z dôvodu kauzálnej príslušnosti bol postúpený na Mestský súd Bratislava III. Príslušnosť Mestského súdu Bratislava III vyplýva z ustanovenia § 22 písm. a/ CSP. V predmetnej veci obchodnoprávna povaha záväzku vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zmluvného ustanovenia článku IX. predmetnej zmluvy o pôžičke.
17. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 18. Znenie § 343 ods. 1 CSP ustanovuje, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ opatrenia odvoláva. 19. Cieľ zabezpečovacieho opatrenia môže byť charakterizovaný ako posilnenie postavenia veriteľa v dôsledku vzniknutej situácie, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, resp. zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa prostredníctvom exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie by však nemalo slúžiť na suplovanie možného zabezpečenia záväzkov a úpravy vzájomných povinností v súkromnoprávnych vzťahoch, do ktorých subjekty vstupujú na základe zmluvnej voľnosti. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia by nemal nahrádzať bdelosť subjektov vstupujúcich do zmluvných vzťahov. 20. Popri všeobecných náležitostiach podania tak musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je teda na žalobcovi, aby tvrdený nárok a potrebu ochrany pred zmarením exekúcie pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčil. 21. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a obsahom odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia
námietka žalovaného týkajúca sa neosvedčenia proporcionality pri zásahu do práv žalovaného súdom nariadeným zabezpečovacím opatrením je dôvodná. Bremeno osvedčenia rozhodných skutočností je na žalobcovi. Z podaného návrhu ani ďalších podaní nevyplývajú tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by osvedčovali primeranosť predmetného návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná existencia záväzku, ktorý vznikol na základe zmluvnej voľnosti strán, nezakladá sama o sebe dôvod pre zásah súdu do súkromnoprávneho vzťahu, zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca musí osvedčiť aj samotnú hrozbu zmarenia exekúcie a zároveň musí byť navrhovaný zásah v súlade so zásadou proporcionality. 23. Z podaného návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by mal konajúci súd vychádzať pri posúdení primeranosti predmetného zásahu. Konajúcemu súdu nie je známa výška hodnoty majetku, ktorý má byť predmetom zriadenia záložného práva (zálohu). 24. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že nie je úlohou súdu, aby v tomto smere nahrádzal aktivitu žalobcu a domýšľal si skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať splnenie zákonom stanovených predpokladov nevyhnutných pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane zachovania proporcionality. Pri absencii akýchkoľvek tvrdení zo strany žalobcu týkajúcich sa samotnej primeranosti zásahu by mohla hroziť arbitrárnosť takého rozhodnutia súdu, nakoľko by súd nemal z čoho pri posudzovaní proporcionality vychádzať. Pokiaľ teda žalobca neosvedčí primeranosť zásahu do práv žalovaného, príp. aj manželky, nemožno konštatovať splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z podaného návrhu nijako nevyplýva osvedčenie hodnoty nehnuteľností ani obchodných podielov, ktoré majú byť predmetom zriadeného záložného práva tak, aby sa mohlo konštatovať osvedčenie proporcionality. 25. Z podaného návrhu nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by súd mohol odvodiť pre potreby osvedčenia proporcionality hodnotu predmetných nehnuteľností, a to aj v kontexte skutočnosti, že predmetom zriadenia záložného práva majú byť aj nehnuteľnosti v bezpodielovom vlastníctve žalovaného a jeho manželky. Zákonná úprava nevylučuje zriadenie záložného práva ani na veciach, ktoré sa nachádzajú v bezpodielovom vlastníctve manželov, avšak aj tu by mala byť zachovaná proporcionalita (vrátane subsidiarity a v súlade s čl. 2 CSP) a predmetom záložného práva by sa mal stať taký majetok až vtedy, ak by nepostačoval majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vzhľadom k absencií tvrdení týkajúcich sa hodnoty vecí resp. obchodných podielov, ktoré majú byť predmetom záložného práva, nemožno proporcionalitu vyhodnotiť, a teda žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že neboli pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia splnené nevyhnutné predpoklady. Vzhľadom k dôvodnosti predmetnej odvolacej námietky už bolo irelevantné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami. 27. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 02.10.2025 zamietol, nakoľko súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zároveň zmenil súvisiaci výrok II o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Vzhľadom k zamietnutiu návrhu na zabezpečovacie opatrenie odvolacím súdom v celom rozsahu, možno konštatovať, že žalovaný bol úspešný a patril by mu nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s prvoinštančným konaním vznikli a tak odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, že mu nárok nepriznal. 30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Splnenie zákonných predpokladov pre rozhodnutie podľa § 257 CSP súd nezistil. 31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).