Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/113/2024 1724202597 30. 01. 2025 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2025:1724202597.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcov: 1./ H.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. XXX/XX, J., 2./ H.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. XXX/XX, J., 3./ Q.. Q. J., V.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. XXX/XX, J., všetci zastúpení AK Kleberc Legal, s.r.o., so sídlom Tbiliská 13, Bratislava, IČO: 54 741 548, proti žalovanému : H.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - G., o žalobe na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 a návrhu na odloženie vykonateľnosti rozsudku, na odvolanie žalobcov 1./,2./,3./ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/55/2024-131 zo dňa 10. septembra 2024 takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. potvrdzuje. Odvolanie žalobcov 1./,2./,3./ proti výroku II. odmieta. Žalovaný nemá voči žalobcom 1./,2./,3./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 odmieta. II. Súd zamieta návrh žalobcov 1./, 2./, 3./ na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 -1635, zo dňa 23.08.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/43/2023-1862 zo dňa 30.11.2023. III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal dôvody, ktoré viedli žalobcov k podaniu návrhu na obnovu konania návrhu na odklad vykonateľnosti. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 397 , § 398 , § 399 , § 403 ods. 1,2, § 410 , § 413 ods. 1,2 C.s.p.. 1.2. Dôvodom obnovy konania je existencia dôkazu, ktorý nemohli bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ako prvú podmienku prípustnosti žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie skúmal podmienku, či bola žaloba podaná oprávneným subjektom. Podľa § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 4C/32/2013 súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 -1635, zo dňa 23.08.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/43/2023 - 1862 zo dňa 30.11.2023 bol vydaný v neprospech žalobcov 1/ - 3/, z čoho súd vyvodil záver, že žaloba na obnovu konania vedeného pod sp.zn.: 4C/32/2013 bola podaná oprávneným subjektom. Následne sa súd zaoberal otázkou, či bola žaloba na obnovu konania podaná včas. Podľa § 403 v spojení s § 405 C.s.p. lehota pre podanie žaloby na obnovu konania je lehotou prekluzívnou (s výnimkami pri objektívnej trojročnej lehote v zmysle § 404 C.s.p.), t.j. jej uplynutím zaniká právo podať žalobu na obnovu konania na súde. Civilný sporový poriadok pritom rozoznáva subjektívnu (§ 403 ods. 1 C.s.p.) a objektívnu (§ 403 ods. 2 C.s.p.) lehotu,
pričom zmeškanie týchto lehôt nemožno odpustiť (§ 405 C.s.p.). Subjektívna lehota je trojmesačná a začína plynúť od toho času, keď ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia. Preukázanie zachovania trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie obnovy konania musí preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje, teda žalobcovia. Žalobcovia uviedli, že dňa 02.02.2024 im bol doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/43/2023 - 1862 zo dňa 30.11.2023, kde obnovu konania odôvodňovali a poukazovali na jednotlivé body odôvodnenia súdu druhej inštancie. Trojmesačná lehota tak začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 03.02.2024 a uplynula dňa 03.05.2024. Žaloba na obnovu konania bola podaná na súd dňa 23.07.2024, teda po uplynutí trojmesačnej lehoty. Kde je aj známa súdna prax, podľa ktorej v prípade, že dôvodom obnovy konania je súdne rozhodnutie, subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania plynie oprávnenej osobe už od momentu, kedy sa subjektívne dozvedela o existencii tohto súdneho rozhodnutia bez ohľadu na jeho právoplatnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/232/2012 zo dňa 28.04.2014 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 285/2015 zo dňa 10.06.2015). 1.3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že podaná žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, nakoľko označenie dôkazu, a to konkrétne znaleckého posudku č. 8/2024 zo dňa 20.05.2024, vyhotovený znalkyňou Mgr. Zitou Troščakovo, nemá charakter takého dôkazu, ako predpokladá ust. § 397 písm. a) a b) C.s.p.. Oboznámením sa s obsahom spisu 4C/32/2013 súd zistil, že žalobcovia s podaním zo dňa 16.09.2021 (č.l. 1466 spisu 4C/32/2013) predložili originály listinných dôkazov, ktoré majú byť podpísané obidvoma predávajúcimi, žalovaným a X. J., a to Potvrdenie zo dňa 07.02.2011, ktorým potvrdzujú prevzatie sumy 950.000,- € v hotovosti za dom v J. a Prehlásenie zo dňa 21.02.2011, v zmysle ktorého vyhlásili, že od ich detí za predaj domu v J. dostali plnú kúpnu cenu zaplatenú sčasti v hotovosti a sčasti ako súčet úverov. Na pojednávaní dňa 23.08.2022 súd prvej inštancie poučil strany, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje stranu, ktorá od pravosti súkromnej listiny/podpisu odvodzuje svoj úspech vo veci. V bode 47 odôvodnenia rozsudku súdu druhej inštancie vyplýva, že súd druhej inštancie konštatoval, že „dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny, resp. podpisov na nej, zaťažuje stranu žalovaných nakoľko títo zo skutočností, ktoré sú obsahom listín, vyvodzujú pre seba priaznivé následky resp. úspech vo veci.“ V bode 48 súd druhej inštancie odôvodnenia rozsudku konštatoval, že „Nakoľko žalovaní v spore zastúpení právnym zástupcom a súdom prvej inštancie pred skončením dokazovania poučení, že dôkazné bremeno leží na nich, nenavrhli znalecké dokazovanie, hoci žalobca pravosť listín nimi predložených poprel, súd prvej inštancie tieto dôkazy neprihliadal, ktorému postupu nemožno nič vytknúť.“ Z daného vyplýva, že v konaní 4C/32/2013 žalobcovia boli zastúpení právnym zástupcom, u ktorého je dôvodne predpokladať, že mali vedomosť o tom, kto znáša bremeno dôkazu, kde nenavrhli znalecké dokazovanie, hoci žalovaný pravosť listín pred súdom prvej inštancie poprel. Je zrejmé, že žalobcovia predložili súdu Prehlásenie zo dňa 21.02.2011 a Potvrdenie zo dňa 07.02.2011 pričom konajúcemu a odvolaciemu súdu bolo toto podanie pri rozhodovaní známe, a na základe toho v spojení s inými dôkazmi a podaniami tvoriacimi obsah spisu rozhodol, pričom sa vysporiadal tak, že vzhľadom na nenavrhnuté znalecké dokazovanie, hoci pravosť listín bola popretá, súd prvej inštancie na tieto dôkazy neprihliadal. Žalobcovia obnovy konania nepreukázali v tomto konaní také skutočnosti a dôkazy, ktorých vykonanie by nemohli bez ich viny navrhnúť v pôvodnom konaní a zároveň nepreukázali nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by bolo možné vykonať až teraz z dôvodu, že v pôvodnom konaní by ich bol navrhol ale nemohli byť vykonané, z dôvodu že vykonaniu by bránila nejaká objektívna prekážka spočívajúca v nemožnosti vykonania dôkazu. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Dokonca ani samotná vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000), čo možno aplikovať aj vo vzťahu k dôvodom žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) C.s.p.. Súdne rozhodnutie môže byť nesprávne, a to buď z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky, alebo v konaní neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré z akékoľvek dôvodu neboli niektorou zo strán sporu uvedené, alebo tvrdené skutočnosti boli súdom nesprávne právne posúdené, teda na ne bolo nesprávne aplikované hmotné právo, čo viedlo k nesprávnemu záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku. Na nápravu takýchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné, tzv. riadne opravné prostriedky a
tieto nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť obnovu konania, keďže pripustenie opačného záveru by viedlo k absurdnému výsledku, podľa ktorého by akékoľvek nesprávne súdne rozhodnutie, bolo napadnuteľné žalobou na obnovu konania. Takáto konštrukcia by bola v rozpore so zásadou nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a viedla by k popretiu zásady právnej istoty a princípov právneho štátu. Pokiaľ totiž pasivita strany vedie k vydaniu nesprávneho právoplatného rozhodnutia, je strana povinná toto rozhodnutie rešpektovať, keďže nevyužila možnosti na svoju ochranu, pričom samotná skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie môže byť vecne nesprávne, dôvod na jeho zrušenie nezakladá. Žalobcovia v žalobe o obnovu konania v podstate namietajú údajnú vecnú nesprávnosť právoplatného rozsudku a týmto spôsobom sa domáhajú nového konania, aby došlo k zvráteniu pre nich nepriaznivého rozhodnutia vo veci, čo však nezakladá dôvod zakladajúci prípustnosť obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Žalobcovia súdu nepredložili žiadne nové dôkazy a neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní. 1.4. Žalobcovia nepreukázali existenciu tvrdeného dôvodu na obnovu konania podľa § 397 písm. a), b) C.s.p., pričom žalobcami uvedený dôvod nemožno žiadnym spôsobom subsumovať ani pod iné dôvody obnovy konania vymedzené v § 397 C.s.p.. Súd prvej inštancie preto žalobu na obnovu konania v zmysle aj ustanovenia § 413 ods. 1 písm. e) odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže nebol zistený dôvod jej prípustnosti v zmysle § 397 C.s.p.. 1.5. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na odklad vykonateľnosti súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 412 ods. 1 C.s.p.. Žalobu žalobcov 1./ až 3./ na obnovu konania odmietol pre jej zjavnú nedôvodnosť a nezistil ani dôvody na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a preto návrh žalobcov na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/32/2013, zo dňa 23.08.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/43/2023 zo dňa 30.11.2023 zamietol . 1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu na obnovu konania odmietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli. Súd preto v súlade so zásadou hospodárnosti zakotvenou v článku 17 C.s.p. a rozhodnutím publikovaným pod R 72/2018 rozhodol nielen o nároku, ale aj o jeho výške a žalovanému, ktorému jeho účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu a to v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./,3./ z dôvodov podľa § 365 písm. d), f) a h) C.s.p.. Žiadali aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 4C/32/2013, alternatívne aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec sa mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. Dôvodom obnovy konania je Znalecký posudok č. 8/2024 zo dňa 20.05.2024, vyhotovený znalkyňou Mgr. Zitou Troščakovou v odbore Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo - identifikácia pisateľa (ďalej len „Znalecký posudok“) vo veci posúdenia pravosti podpisov žalobcu na Potvrdení zo dňa 07.02.2011 (ďalej „Potvrdenie“ ) a Prehlásení zo dňa 21.01.2011 (ďalej len „Prehlásenie“). Práve tento dôkaz, Znalecký posudok je dôvodom obnovy konania v zmysle ust. § 403 ods. 1 C.s.p., keď obsahuje také skutočnosti, ktoré jednoznačne vyvracajú tvrdenia žalovaného v konaní pred prvoinštančným súdom. Postup prvoinštančného súdu, podľa ktorého plynutie lehoty posúdil od vydania rozhodnutia tak nie je správny, keďže lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť dňa 21.05.2024, a to vzhľadom na skutočnosť, že Znalecký posudok je zo dňa 20.05.2024. 2.2. Ďalej vo svojom odvolaní poukázali na bod 20. napadnutého uznesenia a bod 46. rozsudku prvoinštančného súdu, keď zdôraznili, že nenavrhli znalecké dokazovanie z dôvodu, že žalovaný už znalecké dokazovanie navrhol, avšak neuhradil preddavok znalcovi. Žalobcovia tak predpokladali, že keďže tak žalovaný neurobil a tým pádom nebolo vykonané znalecké dokazovanie, ich tvrdenie sa bude brať ako preukázané. Takýto právny názor zastával prvotne aj prvoinštančný súd a z neho vychádzali aj žalobcovia. Súd prvej inštancie tak upozornil žalobcov výlučne na to, že nebude znalecké dokazovanie a z právneho názoru súdu vyplynulo, že to mal vykonať žalovaný, nemali tak prečo predpokladať, že v samotnom rozsudku si súd svoj názor zmení. Z uvedeného dôvodu majú žalobcovia za to, že Znalecký posudok bol legitímne vyhotovený iba po vydaní rozsudku a je tak dôvodom na obnovu konania.
3. Žalobca 3./ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.1.2025 označeným ako : Doplnenie odvolania žalobcov 1./, 2./, 3./ voči Uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. 4C/55/2024 z 10.09.2024 o odvolací dôvod podľa § 397 pís. c) C.s.p., keďže v pôvodnom konaní „bolo rozhodnuté v neprospech strany (vyššie menovaných žalobcov) v dôsledku trestného činu sudcu“ uviedol, že v konaní č. 4C/32/2013 vedenom na Okresnom súde Pezinok zaviazala zaujatá, kriminálne závadová sudkyňa JUDr. Ingrid Daxnerová rozsudkom zaplatiť žalovaných (žalobcov v tomto konaní o obnovu) v rovnakom poradí ako vyššie zaplatiť H.. H. J. 1.260.000 €, čo v roku 2023 bolo potvrdené rozsudkom senátu Krajského súdu Bratislava, a to všetko, ako ukázalo znalecké dokazovanie v roku 2024 bolo postavené výlučne na klamstve žalobcu. Z tohto dôvodu sú členovia senátu Krajského súdu Bratislava, ako aj JUDr. Ingrid Daxnerová od mája 2024 predmetom trestného konania dozorovaného Krajskou prokuratúrou Bratislava, a to pre podozrenie zo spáchania trestných činov: ohýbanie práva, zneužitie právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti, spáchaných formou organizovanej skupiny. V reakcii na toto dosiaľ prebiehajúce trestné konanie podala JUDr. Ingrid Daxnerová voči žalobkyni 2./ a žalobcovi 3./ v júli 2024 trestné oznámenie za krivé obvinenie jej osoby na Okresnej prokuratúre Pezinok, ktoré bolo riešené na 1. oddelení vyšetrovania Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej OR PZ) v Pezinku pod ČVS: ORP-215/1-VYS-PK-2024. Avšak po zistení dôkaznej i procesnoprávnej situácie muselo byť Daxnerovej trestné oznámenie odmietnuté ako nedôvodné. Policajné vyšetrovanie potvrdilo, že Daxnerovej rozsudok je postavený na klamstve žalobcu H.. H. J. a žalovaní / poškodení tak uniesli dôkazné bremeno v tomto konaní pod ČVS: ORP-215/1-VYS-PK-2024. Túto skutočnosť sú povinné brať do úvahy aj orgány súdnej moci. Uvedeným konaním sa sudkyňa JUDr. Ingrid Daxnerová sama dopustila trestného činu krivého obvinenia, a preto bolo dňa 21. decembra 2024 podané na Krajskej prokuratúre Bratislava trestné oznámenie žalobcov 2./ a 3./ pre podozrenie zo spáchania trestných činov „krivé obvinenie“ podľa §345 ods. 1, ods. 2 pís. a) zákona č. 300/2005 Z.z., „zasahovanie do nezávislosti súdov“ podľa §342 ods. 1, ods. 2 pís. b), c), d), ods. 3 zákona č. 300/2005 Z.z. a „neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi“ podľa §374 ods. 1 pís. a) a b) zákona č. 300/2005 Z.z. smerujúce voči sudkyni Okresného súdu Pezinok JUDr. Ingrid Daxnerovej, ktoré prikladám do spisu k tomuto podaniu ako prílohu v kópii. Vzhľadom na spáchanie trestného činu JUDr. Ingrid Daxnerovou žalobcovia v tomto spore o obnovu konania uniesli dôkazné bremeno v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-215/1-VYS-PK-2024, v ktorom sa potvrdili ich tvrdenia, je Krajský súd Bratislava povinný podľa §397 pís. c) obnoviť toto konanie a zrušiť napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok č. 4C/55/2024 z 10.09.2024. 4. Žalovanému odvolanie ani doplnenie odvolania nebolo doručované, nakoľko v zmysle § 413 ods. 2 C.s.p. mu nebola doručovaná žaloba na obnovu konania ani napadnuté uznesenie. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné čo sa týka výroku ktorým súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol (výrok I.) a v závislého výroku o náhrade trov konania (výroky III.) a ich odvolanie proti výroku, ktorým súd zamietol ich návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku (výrok II.) je potrebné odmietnuť. 6. Podľa § 397 C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 6.1. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
6.2. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 6.3. Podľa § 404 C.s.p., za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a)bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b)nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c)ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e). 6.4. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a)bola podaná oneskorene, b)bola podaná neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d)ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e)je zjavne nedôvodná. 6.5. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p., ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie. 7. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa napádajú právoplatné rozhodnutia. Obnova konania tak ako každý iný či už riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok musí spĺňať podmienky, aby bola daná súdu prípustnosť jeho použitia. Tieto podmienky musí súd skúmať z úradnej povinnosti. Medzi podmienky uplatnenia žaloby na obnovu konania, ktoré súd skúma je právoplatné súdne rozhodnutie, voči ktorému zákon pripúšťa možnosť podať žalobu na obnovu konania, oprávnený subjekt na podanie odvolania, lehotu na podanie odvolania a či dané podanie spĺňa náležitosti žaloby na obnovu konania a či sú dané zákonom stanovené dôvody na podanie žaloby na obnovu konania. Pokiaľ ide o rozhodnutia, voči ktorým zákon pripúšťa použitie žaloby na obnovu konania, tak C.s.p. tieto rozhodnutia vymedzuje v ustanoveniach § 397 až § 399 C.s.p. Žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom súdov. Môže ísť teda o rozsudok prvoinštančného či odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny či rozsudok pre zmeškanie a uznanie nároku. Pokiaľ ide o právoplatné uznesenie v zásade platí, že voči ním nie je žaloba na obnovu konania prípustná. Výnimku z tejto zásady predstavuje právoplatné uznesenie o schválení súdneho zmieru za predpokladu, že dôvody obnovy konania sa týkali schvaľovania súdneho zmieru. Zákon taktiež pripúšťa možnosť žaloby na obnovu konania voči právoplatnému platobnému rozkazu. 8. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a), e) C.s.p. keďže žalobcovia podali žalobu na obnovu konania po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty a žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 ods. 1 písm. a) C.s.p.. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 9. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalobcov týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia uplynutia subjektívnej lehoty (pozri odsek 2.1.). 9.1. Zákon ustanovuje na podanie žaloby na obnovu konania v ustanovení § 403 C.s.p. lehotu subjektívnu a objektívnu. Subjektívna je taká, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Objektívna lehota začína plynúť od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia z taxatívnych dôvodov, samozrejme za predpokladu, že ostane naďalej zachovaná subjektívna trojmesačná lehota podľa § 403 ods. 1 C.s.p..
9.2. Žalobcovia sa nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č.k. 4C/32/2013-1635 v pôvodnom konaní na Okresnom súde Pezinok, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava č.k. 3Co/43/2023-1862, 3Co/123/2023 dňa 2.2.2024 mohli dozvedieť o skutočnostiach o neunesení dôkazného bremena, na ktorých založili svoje dôvody na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/32/2013 a tvrdený dôvod obnovy konania, o ktorom sa dozvedeli mohli aj prípustným spôsobom uplatniť. Trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania tak začala žalobcom plynúť dňa 3.2.2024 (§ 121 ods. 2 C.s.p.) a uplynula dňa 3.5.2024. Žaloba na obnovu konania podaná na Okresnom súde Pezinok osobne dňa 23.7.2024 tak bola podaná oneskorene, po uplynutí zákonnej subjektívnej 3-mesačnej lehoty. Samotná skutočnosť, že Znalecký posudok č. 8/2024 bol vypracovaný až dňa 20.05.2024 nemá na plynutie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania žiaden vplyv. 10. Za právne irelevantné považuje odvolací súd aj námietky žalobcov, že znalecký posudok bol legitímne vyhotovený iba po vydaní rozsudku a je tak dôvodom na obnovu konania (pozri odsek 2.2.). 10.1. Podľa súdnej praxe vo vzťahu k prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) C.s.p. je právne relevantná iba nemožnosť použitia určitého dôkazu a nie jeho neexistencia, pretože skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) C.s.p. iba v prípade, ak sú pre stranu, ktorá sa obnovy konania domáha, v porovnaní s pôvodným konaním nové, t. j. strana ich nemohla včas použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, pretože o nich nevedela a nesplnenie povinnosti dané skutočnosti tvrdiť a predkladať o nich dôkazy z procesného hľadiska nezavinila. S poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 C.s.p., musí ísť vždy o skutočnosť, ktorá nastala do doby vyhlásenia rozsudku, pretože iba na takú mohol súd prihliadať v pôvodnom konaní (pozri Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo/321/2003). Inými slovami ide o prípady, keď skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy už v dobe pôvodného konania síce existovali, ale strane neboli známe, takže ich ani pri svojich procesných úkonoch netvrdila a nenavrhovala ako dôkazy. Nejde o také skutočnosti, resp. skutkové okolnosti, ktoré nastali po právoplatnom skončení veci a ktoré do tej doby ešte neexistovali, a teda v čase rozhodovania súdu nemali na zistenie skutkového stavu žiadny vplyv (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/50/2020 zo dňa 28. 09. 2021 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 24/2022). Súd prvej inštancie správne poukázal, že v pôvodnom konaní sp. zn. 4C/32/2013 boli žalobcovia zastúpení právnym zástupcom, u ktorého je dôvodne predpokladať, že mali vedomosť o tom, kto znáša bremeno dôkazu, kde nenavrhli znalecké dokazovanie, hoci žalovaný pravosť listín pred súdom prvej inštancie poprel. Vzhľadom na uvedené dôkaz, v tomto prípade Znalecký posudok č. 8/2024, bol vypracovaný dňa 20.05.2024 t.j. až po rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 3Co/43/2023-1862, 3Co/123/2023 (rozhodnutie zo dňa 2.2.2024) v pôvodnom konaní, nie je spôsobilý založiť dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a/ C.s.p.. 11.. V súvislosti s podaním žalobcu 3./ zo dňa 14.1.2025 označeným ako Doplnenie k odvolaniu (pozri odsek 3.) odvolací súd poukazuje na § 365 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Predmetné podanie bolo doručené odvolaciemu súdu až po uplynutí odvolacej lehoty a preto naň neprihliadal. Naviac odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na zásadu prezumpcie neviny (každý občan je považovaný za nevinného dovtedy, kým sudca nevznesie právoplatné rozhodnutie o jeho vine) neobstojí tvrdenie žalobcu 3./ o spáchaní trestného činu JUDr. Ingrid Daxnerovou. 12. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a), e) C.s.p. (výrok I.) ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania (výrok III.,) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom úspechu žalovaného v konaní. 13. Žalobcovia odvolaním napadli celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. aj výrok ktorým zamietol návrh žalobcov 1./ až 3./ na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/32/2013 -1635, zo dňa 23.08.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/43/2023-1862 zo dňa 30.11.2023 (výrok II.). Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 písm. j) C.s.p. pripúšťa odvolanie voči uzneseniu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia. Prípustnosť odvolania sa ale zakotvuje len proti uzneseniu súdu o odklade vykonateľnosti. Nezakotvuje sa teda všeobecne proti uzneseniu súdu, ktorým súd rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti. Z toho vyplýva, že odvolanie bude prípustné len v prípade, ak súd návrhu na odklad vykonateľnosti vyhovel (ak odklad vykonateľnosti povolil), teda nie
aj vtedy, ak návrh zamietol (pozri Veľký komentár Civilného sporového poriadku, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., 2016, C.H.BECK, s. 1201 ). Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcov proti výroku rozsudku ktorým zamietol návrh žalobcov 1./ až 3./ na odklad vykonateľnosti (výrok II.) podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a analogicky aj podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania, ustanovenie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.) upravuje situáciu najbližšiu odmietnutiu podania (odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalovanému teda vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v časti, v ktorej bolo odvolanie žalobcov odmietnuté, nakoľko žalobcovia podaním odvolania proti výroku, voči ktorému neboli oprávnení odvolať sa, procesne zavinili, že sa ich odvolanie muselo odmietnuť. V prípade potvrdenia rozhodnutia vo zvyšných výrokoch bol v odvolacom konaní plne úspešný znovu žalovaní preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcom 1./,2./,3./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).