Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/131/2022 z 18. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 15Co/131/2022 1519202016 18. 12. 2024 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2024:1519202016.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: ESET, spol. s r.o., IČO: 31 333 532, Bratislava, Einsteinova č. 24, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., IČO: 35 906 464, Bratislava, Karadžičova č. 2, za ktorú koná JUDr. Pavol Blahušiak a spoločnosťou: Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., IČO: 36 855 995, Bratislava, Špitálska č. 43, za ktorú koná Tomáš Kamenec, proti žalovanému: P.. Š. O. T. J. T. B. D. Z. , Z. L. X.X.XXXX, K. B. B., I. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s r.o., IČO: 35 943 882, Bratislava, Zámocká č. 5, za ktorú koná JUDr. Michal Mandzák, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 19. apríla 2022, č.k. 18 C 45/2019-492, takto rozhodol: I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 19. apríla 2022, č.k. 18 C 45/2019-492, vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., VIII. a IX., p o t v r d z u j e , II. Žiadnej zo strán sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.4.2022, č.k. 18 C 45/2019-492, I. konanie zastavil v časti o uloženie povinnosti žalovanému strpieť, aby žalobca v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného zverejnil prostredníctvom platenej inzercie ospravedlnenie žalovaného žalobcovi; II. určil, že do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti neoprávnene zasiahol žalovaný, a to výrokmi, že žalobca: a/ je dodávateľom bezpečnostného systému, ktorý mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb, b/ spočítaval hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému, c/ dostal zákazku na sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, d/ je pri sčítavaní hlasov ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, e/ získava majetky korupčnopodvodným spôsobom, f/ financoval prezidentskú kampaň I. G., g/ nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA), zverejnenými v statuse (príspevku) zo dňa 14.3.2019 bližšie špecifikovanom v Notárskej zápisnici č. NCRls 11486/2019 a v statuse (príspevku) zo dňa 25.9.2020 bližšie špecifikovanom v Notárskej zápisnici č. NCRls 29189/2020, v oboch prípadoch na facebookovej stránke pod názvom „V. O." <https://www.facebook.com/O./>; III. určil, že do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti neoprávnene zasiahol žalovaný výrokom o kuratele žalobcu nad sčítavaním hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020, a to v rámci podcastu s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to anti-vlastenec, lebo...", uverejneného na webovom portáli www.startitup.sk dňa 24.1.2021 (<https://www.startitup.sk/O.som-mal-pravdu-je-to-anti-vlastenec-lebo/>); V. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z facebookovej stránky pod názvom „V. O." https://www.facebook.com/O./ status (príspevok) zo dňa 14.3.2019 bližšie špecifikovaný

v Notárskej zápisnici č. NCRls 11486/2019, a to konkrétne v nasledovnej časti: „Na našom spoločnom stretnutí dnes, 14.3., som otvoril aj tému konfliktu záujmov dodávateľa bezpečnostného systému, ktorý by, podľa verejne dostupných informácií, mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov. Vieme, že dodávateľom má byť spoločnosť ESET. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vieme aj to, že aj samotné hlasy vo voľbách spočítava firma ESET cez nastrčených dodávateľov systému."; V. uložil žalovanému povinnosť vo forme statusu (príspevku) na facebookovej stránke pod názvom „V. O." https://www.facebook.com/O./ do troch dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť a po dobu troch mesiacov od zverejnenia na tomto mieste zabezpečiť prístupnosť verejnosti k ospravedlneniu žalobcovi v nasledovnom znení: „Dňa 14.3.2019 a dňa 25.9.2020 boli na facebookovej stránke pod názvom „V. O." zverejnené statusy (príspevky), v ktorých bolo okrem iného uvedené, že spoločnosť ESET, spol. s r.o.: a/ je dodávateľom bezpečnostného systému, ktorý mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb, b/ spočítavala hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému, c/ dostala zákazku na sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, d/ je pri sčítavaní hlasov ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, e/ získava majetky korupčnopodvodným spôsobom, f/ financovala prezidentskú kampaň I. G., g/ nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). V podcaste s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to antivlastenec, lebo...", zverejnenom dňa 24.1.2021 na webovom portáli www.startitup.sk, som okrem iného uviedol, že sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020 bolo pod kuratelou spoločnosti ESET, spol. s r.o. Všetky vyššie uvedené informácie o spoločnosti ESET, spol. s r.o. sú nepravdivé. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nedodávala bezpečnostný systém, ktorý bol používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb. Rovnako tak sa spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nepodieľala a nemala podieľať na sčítaní hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019, ani na sčítaní hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nebola nikdy ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov vo vzťahu k voľbám prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nikdy nezískala majetky korupčno-podvodným spôsobom. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nefinancovala prezidentskú kampaň I. G.. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nesporne nespolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). Za uvedenie nepravdivých informácií a poškodenie dobrej povesti sa týmto spoločnosti ESET, spol. s r.o. ospravedlňujem."; VI. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi na adresu jeho sídla podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri formou doporučeného listu vlastnoručne podpísaného a datovaného žalovaným ospravedlnenie v nasledovnom znení: „ESET, spol. s r.o., Vec: Ospravedlnenie za neoprávnený zásah do dobrej povesti spoločnosti ESET, spol. s r.o., Vážená spoločnosť ESET, spol. s r.o., dňa 14.3.2019 a dňa 25.9.2020 boli na facebookovej stránke pod názvom „V. O." zverejnené statusy (príspevky), v ktorých bolo okrem iného uvedené, že spoločnosť ESET, spol. s r.o.: a/ je dodávateľom bezpečnostného systému, ktorý mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb, b/ spočítavala hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému, c/ dostala zákazku na sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, d/ je pri sčítavaní hlasov ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, e/ získava majetky korupčno-podvodným spôsobom, f/ financovala prezidentskú kampaň I. G., g/ nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). V podcaste s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to anti-vlastenec, lebo...", zverejnenom dňa 24.1.2021 na webovom portáli www.startitup.sk, som okrem iného uviedol, že sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020 bolo pod kuratelou spoločnosti ESET, spol. s r.o. Všetky vyššie uvedené informácie o spoločnosti ESET, spol. s r.o. sú nepravdivé. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nedodávala bezpečnostný systém, ktorý bol používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb. Rovnako tak sa spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nepodieľala a nemala podieľať na sčítaní hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019, ani na sčítaní hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nebola nikdy ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov vo vzťahu k voľbám prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nikdy nezískala majetky korupčno-podvodným spôsobom. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nefinancovala prezidentskú kampaň I. G.. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nesporne nespolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). Za uvedenie nepravdivých informácií a poškodenie dobrej povesti sa týmto spoločnosti ESET, spol. s r.o. ospravedlňujem. JUDr. V. O."; VII. vo zvyšku žalobu zamietol; VIII. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; IX. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C 45/2019-242.

1.2. Vychádzal zo žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava V dňa 14.5.2019, ktorá mu bola postúpená dňa 8.7.2019, ktorou sa žalobca po dvoch zmenách žaloby zo dňa 9.10.2020 (pripustená uznesením zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C 45/2019-242), zo dňa 27.1.2021 (pripustená uznesením zo dňa 5.3.2021, č.k. 18 C 45/2019-374) a zo dňa 15.11.2021 (pripustená uznesením zo dňa 24.1.2022, č.k. 18 C 45/2019-448) domáhal, aby súd určil, že do jeho práva na ochranu jeho dobrej povesti neoprávnene zasiahol žalovaný výrokmi, že: a/ dodáva bezpečnostný systém, ktorý mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb, b/ má spočítavať hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému, c/ získal zákazku na sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, d/ je pri sčítavaní hlasov ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, e/ získava majetky korupčno-podvodným spôsobom, f/ financoval prezidentskú kampaň I. G., g/ nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA), zverejnenými v statuse (príspevku) zo dňa 14.3.2019 bližšie špecifikovanom v Notárskej zápisnici č. NCRls 11486/2019 a v statuse (príspevku) zo dňa 25.9.2020 bližšie špecifikovanom v Notárskej zápisnici č. NCRls 29189/2020, v oboch prípadoch na facebookovej stránke pod názvom „V. O." https://www.facebook.com/harabinstefan/; výrokom o jeho kuratele nad sčítavaním hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020, a to v rámci podcastu s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to anti-vlastenec, lebo...", uverejneného na webovom portáli www.startitup.sk dňa 24.1.2021 (<https://www.startitup.sk/harabino-kotlebovi-som-mal-pravdu-je-to-anti-vlastenec-lebo/>); uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z facebookovej stránky pod názvom „V. O." https://www.facebook.com/ O./: a/ status (príspevok) zo dňa 14.3.2019 bližšie špecifikovaný v Notárskej zápisnici č. NCRls 11486/2019, konkrétne v nasledovnej časti: „Na našom spoločnom stretnutí dnes, 14.3., som otvoril aj tému konfliktu záujmov dodávateľa bezpečnostného systému, ktorý by, podľa verejne dostupných informácií, mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov. Vieme, že dodávateľom má byť spoločnosť ESET. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vieme aj to, že aj samotné hlasy vo voľbách spočítava firma ESET cez nastrčených dodávateľov systému.", b/ status (príspevok) zo dňa 25.9.2020 bližšie špecifikovaný v Notárskej zápisnici NCRls 29189/2020 v celom rozsahu; uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku vo forme statusu (príspevku) na facebookovej stránke pod názvom „V. O." https://www.facebook.com/harabinstefan/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť a po dobu troch mesiacov od zverejnenia na tomto mieste zabezpečiť prístupnosť verejnosti k ospravedlneniu žalobcovi v nasledovnom znení: „Dňa 14.3.2019 a dňa 25.9.2020 boli na facebookovej stránke pod názvom „V. O." zverejnené statusy (príspevky), v ktorých bolo okrem iného uvedené, že spoločnosť ESET, spol. s r.o.: a/ dodáva bezpečnostný systém, ktorý mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb, b/ má spočítavať hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému, c/ získala zákazku na sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, d/ je pri sčítavaní hlasov ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, e/ získava majetky korupčnopodvodným spôsobom, f/ financovala prezidentskú kampaň I. G., g/ nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). V podcaste s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to antivlastenec, lebo...", zverejnenom dňa 24.1.2021 na webovom portáli www.startitup.sk, som okrem iného uviedol, že sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020 bolo pod kuratelou spoločnosti ESET, spol. s r.o. Všetky vyššie uvedené informácie o spoločnosti ESET, spol. s r.o. sú nepravdivé. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nedodávala bezpečnostný systém, ktorý bol používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb. Rovnako tak sa spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nepodieľala a nemala podieľať na sčítaní hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019, ani na sčítaní hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nebola nikdy ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov vo vzťahu k voľbám prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nikdy nezískala majetky korupčno-podvodným spôsobom. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nefinancovala prezidentskú kampaň I. G.. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nesporne nespolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). Za uvedenie nepravdivých informácií a poškodenie dobrej povesti sa týmto spoločnosti ESET, spol. s r.o. ospravedlňujem."; uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi na adresu jeho sídla podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri formou doporučeného listu vlastnoručne podpísaného a datovaného žalovaným ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Vec: Ospravedlnenie za neoprávnený zásah do dobrej povesti spoločnosti ESET, spol. s r.o.: Vážená spoločnosť ESET, spol. s r.o., dňa 14.3.2019 a dňa 25.9.2020 boli na facebookovej stránke pod názvom „V. O." zverejnené statusy (príspevky), v ktorých bolo okrem iného

uvedené, že spoločnosť ESET, spol. s r.o.: a/ dodáva bezpečnostný systém, ktorý mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb, b/ má spočítavať hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému, c/ získala zákazku na sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, d/ je pri sčítavaní hlasov ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, e/ získava majetky korupčno-podvodným spôsobom, f/ financovala prezidentskú kampaň I. G., g/ nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). V podcaste s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to anti-vlastenec, lebo...", zverejnenom dňa 24.1.2021 na webovom portáli www.startitup.sk, som okrem iného uviedol, že sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020 bolo pod kuratelou spoločnosti ESET, spol. s r.o. Všetky vyššie uvedené informácie o spoločnosti ESET, spol. s r.o. sú nepravdivé. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nedodávala bezpečnostný systém, ktorý bol používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb. Rovnako tak sa spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nepodieľala a nemala podieľať na sčítaní hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019, ani na sčítaní hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nebola nikdy ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov vo vzťahu k voľbám prezidenta Slovenskej republiky v marci 2019. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nikdy nezískala majetky korupčno-podvodným spôsobom. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nijakým spôsobom nefinancovala prezidentskú kampaň I. G.. Spoločnosť ESET, spol. s r.o. nesporne nespolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA). Za uvedenie nepravdivých informácií a poškodenie dobrej povesti sa týmto spoločnosti ESET, spol. s r.o. ospravedlňujem. JUDr. V. O.." 1.3. Žalobca uplatnený nárok na ochranu svojej dobrej povesti odôvodnil tým, že je právnickou osobou, pôsobiacou globálne v oblasti výskumu a vývoja bezpečnostných riešení na ochranu počítačov a iných zariadení. Patrí celosvetovo k lídrom na trhu v oblasti informačnej bezpečnosti, jeho produkty sú využívané privátnymi i korporátnymi používateľmi vo viac ako 200 krajinách a teritóriách na svete. Získal po celom svete množstvo ocenení zo strany užívateľov či odbornej verejnosti, bol opakovane ocenený za svoj prínos k výskumu v IT bezpečnosti, pomohol odhaliť viaceré z najväčších kybernetických útokov vo svete a je členom poradnej skupiny Europolu pre internetovú bezpečnosť. V priebehu svojej viac ako 25-ročnej existencie dodržiaval pri podnikaní najvyššie etické štandardy. Jeho podnikanie, ako i majetková štruktúra sú transparentné. Bol opakovane zaradený medzi top zamestnávateľov na Slovensku, patrí medzi najväčších platiteľov daní. Nadácia ESET podporila okolo 500 projektov, najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Plní si riadne všetky oznamovacie povinnosti a jeho závierky a výročné správy sú zverejnené v súlade s právnymi predpismi. Je spoločnosť založená a registrovaná podľa slovenského práva, je materskou spoločnosťou pre celosvetovú štruktúru dcérskych spoločností. V súlade so zápisom v príslušnom obchodnom registri ako spoločnosť s ručením obmedzeným je priamo vlastnený šiestimi fyzickými osobami (Ing. X. X., D.. F. K., J. O., Ing. J. F., Ing. F. U. a RNDr. T. I.), ktoré majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, pričom jeho spoločníci sú rovnako v súlade so zápisom v Registri partnerov verejného sektora konečnými užívateľmi výhod vo vzťahu k nemu, ako aj vo vzťahu k všetkým spoločnostiam patriacim celosvetovo k skupine ESET. Ďalej konštatoval, že žalovaný je sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v čase podania žaloby, poznámka prvoinštančného súdu) a neúspešný kandidát vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019. Žalovaný v rámci volebnej kampane pred prezidentskými voľbami využíval ako komunikačný nástroj účet na sociálnej sieti Facebook pod názvom V. O. https://www.facebook.com/harabinstefan/ s hlavným mottom „Za Slovensko, tradície a právny štát." Prostredníctvom tohto účtu žalovaný komunikoval so širokou verejnosťou formou uverejňovania videí a statusov, ktorými sprostredkúval svoje názory a iné hodnotenia aktuálnych udalostí. Prostredníctvom tohto účtu bola taktiež šírená politická reklama v prospech žalovaného ako kandidáta na funkciu prezidenta republiky. V záložke „informácie" sa uvádza, že tento účet je „Oficiálna stránka V. O." a v tiráži sa ako objednávateľ tohto účtu a všetkých facebookových kampaní uvádza V. O., Bratislava. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že žalovaný prevádzkuje sám, resp. za pomoci tretích osôb tento účet a za jeho obsah objektívne zodpovedá. Dňa 14.3.2019 uverejnil žalovaný na svojom facebookovom účte status s nasledovným nadpisom: „OZNAM: ČLENOVIA OKRSKOVÝCH KOMISIÍ MAJÚ PRÁVO NA ODFOTOGRAFOVANIE DOKUMENTOV TÝKAJÚCICH SA PREZIDENTSKÝCH VOLIEB, VRÁTANE ZÁPISNICE O VÝSLEDKOCH HLASOVANIA." Celý status bol zjavnou výzvou žalovaného pre členov okrskových volebných komisií na zabezpečenie verejnej kontroly nadchádzajúcich volieb prezidenta Slovenskej republiky, keďže podľa žalovaného údajne existuje riziko manipulácie sčítania hlasov. V statuse žalovaný okrem iného uviedol: „Na našom spoločnom stretnutí dnes, 14.3., som otvoril aj tému konfliktu záujmov dodávateľa bezpečnostného systému, ktorý by, podľa verejne dostupných informácií,

mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov. Vieme, že dodávateľom má byť spoločnosť ESET. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vieme aj to, že aj samotné hlasy vo voľbách spočítava firma ESET cez nastrčených dodávateľov systému." Uvedenými výrokmi ho žalovaný označil za dodávateľa bezpečnostného systému, ktorý mal byť používaný na ochranu systémov sčítania hlasov pri prezidentských voľbách a taktiež za osobu, ktorá má prostredníctvom nastrčených dodávateľov sčítať hlasy v prezidentských voľbách a uviedol, že on je pri sčítaní hlasov v „konflikte záujmov", ktorý však nie je ďalej nijako špecifikovaný. Celý status vyznieval voči nemu negatívne, bol obvinený z nelegálnej a nelegitímnej aktivity. Žalovaný o jeho aktivitách konšpiroval aj v príspevkoch na svojom facebookovom účte uverejnených dňa 15.1.2019 a dňa 10.3.2019. V kontexte uvedených dvoch príspevkov možno chápať vyjadrenie žalovaného v príspevku tak, že má politické ambície a snaží sa ako „oligarcha" ovplyvňovať výsledok volieb prezidenta. Konflikt záujmov vidí žalovaný v tom, že jeden zo šiestich spoločníkov žalobcu (nie žalobca) podporil iného kandidáta na funkciu prezidenta a ďalší zo šiestich spoločníkov žalobcu (nie žalobca) poskytol finančný dar politickej strane podporujúcej iného kandidáta na funkciu prezidenta. K zákazke pre Štatistický úrad Slovenskej republiky uviedol, že je dlhodobo globálne jedným z najlepšie hodnotených dodávateľov bezpečnostných riešení v oblasti informačných technológií. Na šírení svojich produktov spolupracuje s niekoľkými obchodnými partnermi. Jeho produkt ESET Endpoint Antivirus je komplexné bezpečnostné riešenie integrovanej počítačovej bezpečnosti, jeho úlohou je proaktívne eliminovať preniknutie vírusov, spyware, trojských koní, červov, adware a ďalších internetových útokov šírených bez toho, aby brzdili výkon systému alebo spôsobili nefunkčnosť operačného systému počítača. V žiadnom prípade nemôže prostredníctvom vyššie uvedeného produktu ovplyvňovať ani manipulovať sčítanie hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky. V prevažnej väčšine prípadov neuzatvára zmluvy ako výsledok zadávania zákaziek cestou verejného obstarávania. Primárne distribuuje svoje produkty prostredníctvom svojich obchodných partnerov (Platinum a Gold partneri), ktorí sa zúčastňujú procesov verejného obstarávania. Obchodní partneri dodávajú aj v rámci verejných obstarávaní jeho štandardné produkty a má tak len obmedzenú kontrolu a informácií, kam sú jeho produkty prostredníctvom obchodných partnerov dodávané. V prípade dodávok do 100 licencií si tieto obchodný partner objednáva od neho priamo prostredníctvom svojho konta na partnerskom portáli bez toho, aby akokoľvek špecifikoval ich použitie. Pri objednávke viac ako 100 licencií sa toto realizuje na základe podkladovej projektovej cenovej ponuky, ktorú spracúva pre partnera spĺňajúceho podmienky Partnerského programu ESET. Osobitne v prípade zadávania zákazky prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (ďalej len „EKS") v súlade s platnými právnymi predpismi a pravidlami EKS uchádzač nepozná identitu zákazníka, ktorému predkladá ponuku. Ponuka je predkladaná anonymne a identita verejného obstarávateľa je uchádzačovi zjavná až po uzatvorení príslušnej zmluvy. Jedným z jeho obchodných partnerov je aj spoločnosť AUTOCONT s.r.o., IČO: 36 396 222, Bratislava, Einsteinova č. 24, ktorá na základe zákazky vedenej v EKS pod č. I dodala Štatistickému úradu Slovenskej republiky v lehote plnenia od 19.11.2018 do 18.11.2019 antivírusovú ochranu koncových zariadení, a to produktom ESET Endpoint Antivirus alebo jeho ekvivalentom pre 1.060 stolových počítačov a serverov a pre 320 prenosných počítačov v rámci Štatistického úradu. Nepozná iné detaily zákazky ako tie, ktoré vyplývajú z informácií zverejnených podľa právnych predpisov. Mal za to, že v súlade s právnymi predpismi bolo zadanie uvedenej zákazky zo strany Štatistického úradu spoločnosti AUTOCONT s.r.o. legálne, legitímne a transparentné. Predmetom zákazky bol štandardný produkt ESET Endpoint Antivirus, ktorý má štandardnú funkcionalitu a vlastnosti, ktoré sú popísané v dokumentácii (prehľade riešenia ESET Endpoint Solutions). Tak ako v akejkoľvek inej zákazke, ani v tomto prípade neposkytol pre svojich partnerov a ich zákazníkov žiadne softvérové riešenie, ktoré by malo akékoľvek iné vlastnosti. Je preto evidentné, že Štatistický úrad nevyužíva jeho produkty za účelom sčítania hlasov, resp. spracúvania výsledkov sčítania hlasov, takúto funkcionalitu ani jeho produkty neponúkajú. Jedinou úlohou a funkcionalitou jeho produktov i osobitne produktov dodávaných Štatistickému úradu, je všeobecná ochrana počítačových systémov pred prípadnými hrozbami napadnutia počítačovými vírusmi a iným škodlivým softvérom. Výzvou zo dňa 15.3.2019, doručenou žalovanému dňa 21.3.2019, vyzval žalovaného, aby bezodkladne odstránil zo svojho facebookového účtu predmetný status zo dňa 14.3.2019 zasahujúci do jeho práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby a súčasne, aby na rovnakom mieste uverejnil ospravedlnenie; žalovaný na jeho výzvu nereagoval, ani čiastočne. Podľa neho bol predmetný status zo dňa 15.3.2019 spôsobilý zasiahnuť do jeho dobrej povesti. V statuse ho žalovaný označil priamo jeho obchodným menom, pod ktorým je všeobecne známy, preto podľa neho neexistuje pochybnosť o tom, že v statuse sa žalovaný vyjadroval na jeho adresu. Žalovaný tvrdil, že zneužíva svoje produkty na nelegálne a nelegitímne ciele, že by dokonca mohli tieto produkty byť zneužité na páchanie závažnej trestnej činnosti. Zvlášť závažným je toto obvinenie v kontexte trestnoprávnom. Manipulácia pri sčítaní hlasov vo voľbách je trestným činom marenia prípravy a

priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Statusom ho tak žalovaný obvinil z účasti na páchaní trestného činu. Status mal podľa neho pomerne vysokú popularitu a interakcie vo virtuálnom prostredí (zdieľania, komentovania, lajky). O vplyve na recipientov sporných informácií svedčí aj to, že žalovaný je vysokoškolsky vzdelaný a vo verejnosti známy ako politik a sudca trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v čase podania žaloby, poznámka súdu prvej inštancie). Široká časť verejnosti dôveruje jeho tvrdeniam o tom, že je páchaná trestná činnosť už len z toho dôvodu, že to povedal človek s takou kvalifikáciou a funkciou. O vnímaní žalovaného a jeho dôveryhodnosti (a tým aj o zásadnejších následkoch statusu) svedčí aj fakt, že žalovaný v samotných prezidentských voľbách v roku 2019 získal 14,4 % hlasov (307.823 hlasov oprávnených voličov). Jeho status tak mal nepochybne významný dopad na verejnú mienku o ňom minimálne v očiach státisícov oprávnených voličov. Pre neho ako dodávateľa bezpečnostných systémov v oblasti informačných technológií je pritom kľúčová bezchybná povesť a dôvera zákazníkov v poskytované riešenia. Čo i len podozrenie, že táto dôvera bola zneužitá a dodaný produkt je ním zneužívaný v rozpore s jeho určením na akékoľvek iné účely, môže mať v oblasti informačnej bezpečnosti zásadné následky pre dodávateľa i jeho ako výrobcu tohto produktu. Spochybňovanie jeho dobrej povesti zo strany žalovaného takým závažným spôsobom, akým bezpochyby obvinenie z možnej (pripravovanej) manipulácie prezidentských volieb je, môže mať na jeho vnímanie vo verejnosti zásadné následky. V tejto súvislosti poukázal na potenciálne následky na jeho dôveryhodnosť ako dodávateľa bezpečnostných riešení pre počítače. Zneužitie dôvery zákazníkov a neoprávnený prístup/manipulácia so zariadením prostredníctvom nainštalovaného bezpečnostného softvéru je absolútne neakceptovateľné a ako také aj protizákonné. Výrobca bezpečnostných riešení pre počítače, ktorý tieto zneužíva popísaným spôsobom, stratí bezprostredne svoju pozíciu na trhu, keďže jeho produkty sa stanú absolútne nedôveryhodnými (nechránia, škodia). Rovnako sú vyjadrenia žalovaného v statuse spôsobilé poškodiť jeho dobrú povesť v okruhu jeho zamestnancov. Etika podnikania, legalita a legitímnosť všetkých jeho postupov sú jednou z kľúčových devíz, ktoré motivujú jeho zamestnancov k práci pre spoločnosť. Obvinenie z možnej nelegálnej a nelegitímnej manipulácie volieb prezidenta, hoci aj nepravdivé, je spôsobilé ohroziť vzťah zamestnancov alebo možných uchádzačov o zamestnanie a neho. Status a v ňom obsiahnuté vyjadrenia žalovaného sú taktiež spôsobilé poškodiť jeho dobrú povesť v okruhu bežnej verejnosti - občianskej spoločnosti. Je vnímaný ako eticky podnikajúca spoločnosť. Ako globálne pôsobiaca slovenská spoločnosť je výkladnou skriňou inovácie a vývoja realizovaného v Slovenskej republike ako súčasti sofistikovanej (znalostnej) ekonomiky. Podľa neho patrí medzi slovenské TOP firmy a takto je aj verejne vnímaný. Ak by participoval žalovaným popísaným spôsobom na marení volieb a manipulácii sčítania hlasov, určite by to zásadným spôsobom poškodilo jeho vnímanie v spoločnosti a jeho bezchybnú povesť. Neoprávnenosť zásahu žalovaného do jeho dobrej povesti je daná tým, že žalovaný v statuse zo dňa 14.3.2019 uviedol nepravdivé skutkové tvrdenia a neoverené hodnotiace úsudky difamačného charakteru. Jeho spájanie s akýmikoľvek podozreniami z nelegálnej aktivity, tobôž so snahou manipulovať sčítanie hlasov vo voľbách je nepravdivé tvrdenie. Rovnako tvrdenie o prípadnej manipulácii sčítania hlasov, resp. o samotnom sčítaní hlasov prostredníctvom jeho produktu je nepravdivým tvrdením. Obe tieto tvrdenia sú skutkovými tvrdeniami, ktorých pravdivosť je možné bez väčších ťažkostí overiť. Z použitých slovných spojení („podľa verejne dostupných informácií," „vieme, že", „s pravdepodobnosťou hraničiacou istote") vyplýva, že tieto tvrdenia uviedol žalovaný ako objektívne existujúce, overiteľné a overené fakty, nie svoje subjektívne úsudky. Tvrdenia žalovaného ohľadne funkcionality jeho produktov a ich nasadení pri sčítaní hlasov vo voľbách sú nepravdivé. Funkcionalita jeho produktov vôbec neumožňovala sčítanie hlasov vo voľbách. Ďalej žalovaný poukazoval na „konflikt záujmov", ktorý je ako skutkové tvrdenie absolútne nepravdivý a ako hodnotiaci úsudok nemá akýkoľvek faktický základ. Nie je a nemôže byť ako subjekt primárne vyvíjajúci a predávajúci produkt antivírovej ochrany, jeho partnerom dodaný Štatistickému úradu, v konflikte záujmov. Neexistencia faktického základu je zrejmá aj z toho, že žalovaný ani neoveroval, či sa sám niekedy vyjadroval k jednotlivým kandidátom prezidentských volieb, či niektorého z nich podporoval, resp. či názory jedného z jeho šiestich spoločníkov predstavujú jeho názory. Status žalovaného je celkovo vo vzťahu k jeho osobe s ohľadom na jeho nepravdivosť hrubo osočujúci a bez akéhokoľvek legitímneho základu neoprávnene zasahuje do práva na ochranu jeho dobrej povesti. Žalovaný svoje tvrdenia ničím dôkazne nepodložil, nie je ani jasné z akých zdrojov mohol čo i len teoreticky vychádzať. Je potom zjavné, že uvedeným statusom žalovaný vytvoril o ňom nepravdivý a nepriaznivý obraz v očiach širokej verejnosti. Výroky žalovaného hrubo a neoprávnene zasahujú do jeho práva na dobrú povesť právnickej osoby. Tvrdenia žalovaného pritom nie je možné nijakým spôsobom verifikovať a nemajú žiaden skutkový základ, ktorý by žalovaného legitimizoval na jeho negatívne hodnotenie a jeho produktov. Nedopustil sa žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore s právnymi predpismi, alebo by mohlo byť pri použití najprísnejších

hodnotiacich kritérií označené za nelegitímne či morálne pochybné. Bezpečnostné riešenia dodávané ním, slúžia výhradne na ochranu zariadení ich užívateľov a nie sú používané/zneužívané na akékoľvek iné účely. Ohrozenie jeho dobrej povesti je pritom výlučne dôsledkom nepravdivých a nepodložených informácií, prípadne hodnotení, ktoré uviedol žalovaný vo svojom statuse. Je tak daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a poškodením jeho dobrej povesti. Poukázal na to, že zodpovedným subjektom je ten, kto neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby. Ak do dobrej povesti právnickej osoby zasiahol niekto, kto bol použitý právnickou či inou fyzickou osobou na plnenie úloh tejto osoby, občianskoprávne sankcie zásadne postihujú samotnú právnickú či fyzickú osobu (pri analogickom použití ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj keď nevedel preukázať, že predmetný status písal fyzicky žalovaný, je podľa neho nepochybné, že práve žalovaný zodpovedá za obsah svojho facebookového účtu. Zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna, bez ohľadu na zavinenie na strane ohrozovateľa alebo porušovateľa práva. Žalovaný pritom nijakým spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení. Pravdivosť týchto tvrdení ani objektívne preukázať nemožno, keďže sú absolútne nepravdivé. Ich účelom nebolo zabezpečiť väčšiu transparentnosť volieb prezidenta, ale naopak tak, ako počas celej kampane žalovaného, zmiasť širokú verejnosť, navodiť pocit, že krajina je v chaose a prakticky nič v nej nefunguje, ako aj vytvoriť dojem, že voľby prezidenta majú byť vopred zmanipulované. Neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti zo strany žalovaného je o to závažnejší, že išlo o úmyselné konanie a jeho zámerné poškodenie (žalovaný nekonal v dobrej viere). Rovnako neoprávnený zásah znásobuje fakt, že status bol zverejnený v čase moratória pred prvým kolom volieb prezidenta a žalovaný zneužil útok na neho na mobilizáciu svojich voličov nepravdivou a vyfabulovanou konšpiráciou. V poradí prvé rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný dňa 25.9.2020 uverejnil na svojom účte na sociálnej sieti Facebook pod názvom „V. O." (https://www.facebook.com/ O./) status s nasledovným znením: „Milí priaznivci a fanúšikovia, od 59 minúty relácie zistíte, akým korupčno-podvodným spôsobom získava ESET majetky. Ten ESET, ktorý financoval aj prezidentskú kampaň G., podvodne zapísanej do komory advokátov. Ten ESET, ktorý nesporne spolupracuje so CIA. Kedy dostal ESET zákazku na sčítavanie hlasov v parlamentných a prezidentských voľbách od štátu? Nebolo to náhodou za G.? Áno bolo, za G. vlády. Je, alebo nie je aj G. riadený ambasádou USA?" Predmetný status žalovaného bol doplnený o dve webové linky, konkrétne o link na staršie príspevky žalovaného uverejnené na sociálnych sieťach, a taktiež o link na video publikované treťou osobou. Ani jeden z materiálov, na ktoré žalovaný pri statuse zverejnil link, neobsahuje informácie, ktoré by obsahoval sám status, resp. neobsahuje také informácie, ktoré by mohli tvoriť skutkový podklad pre hodnotenia žalovaného na jeho adresu publikované v statuse. Žalovaný v statuse o ňom tvrdí, že: a/ žalobca získava majetky korupčno-podvodným spôsobom, b/ žalobca financoval kampaň súčasnej prezidentky Slovenskej republiky I. G. vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019, c/ žalobca spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA), d/ žalobca získal zákazku na sčítavanie hlasov pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky a pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020. Všetky uvedené výroky žalovaného sú absolútne nepravdivé, ide o fabulácie žalovaného, ktorých účelom je aj s ohľadom na predchádzajúce vyjadrenia žalovaného a cieľovú skupinu jeho facebookového účtu výlučne ho poškodiť i jeho dobrú povesť. Pravdivosť výrokov ako skutkových tvrdení žalovaný nevie preukázať a ani neuvádza žiadne dôkazy, z ktorých vychádza. V rozsahu, v akom sú výroky hodnotiacimi úsudkami, tieto nemajú žiaden skutkový základ a žalovaný ani na žiaden skutkový základ recipienta neodkazuje. Uvedený status žalovaného obsahovo čiastočne nadväzuje na skorší status žalovaného o ňom zo dňa 14.3.2019 a aj na skoršie statusy žalovaného zo dňa 15.1.2019 a dňa 10.3.2019, v ktorých žalovaný opakovane konšpiroval o údajných jeho zásahoch do volieb prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019. V predchádzajúcich statusoch sa však žalovaný tematicky obmedzoval len na voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 v rámci prebiehajúcej kampane do volieb, v ktorých žalovaný ako kandidát neuspel. Status zo dňa 25.9.2020 je oproti predchádzajúcim statusom obsahovo čo do rozsahu nepravdivých informácií o ňom výrazne širší, keď bez ďalšieho tvrdí, že on priebežne nadobúda majetky na základe páchania podvodov a trestných činov korupcie a obviňuje ho zo spolupráce so spravodajskou službou cudzieho štátu. Zjavne nezmyselné je tvrdenie žalovaného, že počas vlády J. G. dostal „zákazku na sčítavanie hlasov v parlamentných a prezidentských voľbách od štátu." Žalovaný ním v súlade so svojimi predchádzajúcimi tvrdeniami v starších statusoch implicitne naznačuje, že ako domnelý sponzor volebnej kampane I. G. realizoval „zákazku na sčítavanie" manipuláciou sčítania hlasov v prospech ním favorizovaných kandidátov. Výroky z tohto statusu, ako aj zo skorších statusov žalovaného, vyznievajú v ich vzájomnej súvislosti tak, že fungovanie Slovenskej republiky a správa vecí verejných je pod jeho úplnou zákulisnou kontrolou, pričom jeho úmyslom má byť postupné uchvátenie všetkej verejnej moci a úplné ovládnutie krajiny. Rovnako ako v prípade pôvodného statusu, aj v tomto prípade ho žalovaný označil jeho obchodným menom,

pod ktorým je celosvetovo všeobecne známy a pod ktorým globálne podniká v oblasti informačnej bezpečnosti. Status ho verejne obviňuje, že zneužíva svoje produkty a financie na nelegálne účely a že sa prostredníctvom toho pokúša za súčasného napojenia na cudziu mocnosť zákulisne narúšať demokratické zriadenie Slovenskej republiky či ovládať a manipulovať verejné dianie v krajine. V oblasti jeho podnikania sú takéto nepravdivé obvinenia objektívne spôsobilé narušiť dôveru v očiach jeho zákazníkov, zamestnancov i širokej verejnosti. Dal v tejto súvislosti do pozornosti, že od podania žaloby získala facebooková stránka žalovaného ďalších bezmála 30.000 sledovateľov (pôvodne cca 46.000 sledovateľov), čím jej celková sledovanosť stúpla o cca 40 %. Dosah statusu a jeho viralita je tak ešte výrazne vyššia, než v prípade pôvodného statusu žalovaného, čo viac prehlbuje neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti. V prvom výroku žalovaný o ňom tvrdí, že získava majetky korupčnopodvodným spôsobom. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal len na záznam uverejnený dňa 25.9.2020 na webovom portáli Youtube z profilu používateľa „InfoVojna" s názvom „Dopoludnie na InfoVojne s Adrianom 25.9.2020." Podľa neho sú z profilu InfoVojna na portáli Youtube pravidelne uverejňované rôzne videá či zvukové záznamy s výrazne konšpiračným obsahom. Profil InfoVojna je súčasne obsahovo prepojený s webovým portálom infovojna.sk, pozostávajúcim z rôznych článkov a videí s klamlivým a dezinoformačným obsahom. Na predmetnom webovom portáli sú bežne uverejňované články a rozhovory adorujúce rôzne nedemokratické režimy a ich vrcholných predstaviteľov, tiež články a rozhovory podnecujúce na odpor voči súčasnému politickému zriadeniu Slovenskej republiky a verejnej moci ako takej, či dokonca články a rozhovory s podvodným až šarlatánskym obsahom v príkrom rozpore so súčasným vedeckým poznaním. Na webovom portáli infovojna.sk a následne aj na Youtube z profilu InfoVojna sú bežne uverejňované rôzne prejavy žalovaného či rozhovory s ním a žalovaný prostredníctvom nich spravidla nabáda verejnosť na nerešpektovanie platnej legislatívy, prezentuje rôzne konšpiračné a propagandistické názory a v neposlednom rade aj prinajmenšom sporné právne analýzy so zjavným cieľom podkopávať dôveru verejnosti v štátnu moc a celkové demokratické zriadenie. Obsahom samotného záznamu je okrem iného aj rozhovor s M. F., bývalým spoločníkom F. U. a J. O., teda dvoch zo súčasných jeho spoločníkov. M. F. v rozhovore obsiahlo opisuje jeho subjektívny pohľad na vývoj tzv. „kauzy C.." Celý rozhovor je vedený prakticky monologicky, M. F. nemá po celý čas rozhovoru nijakého oponenta. Samotný M. F. po celý čas záznamu neuvádza o ňom tvrdenie, ktoré uviedol žalovaný. Rozhovor sa jeho netýka a moderátor, ani M. F. ako respondent sa k nemu v zásade nevyjadrujú. Na základe uvedených skutočností možno skonštatovať, že žalovaný ho svojím statusom verejne obvinil, že nadobúda majetky na základe páchania podvodov a korupcie, pričom v tejto súvislosti poukázal len na záznam, v ktorom nie je žiadna zmienka o jeho aktivitách, resp. o takých aktivitách, ktoré by bolo možné označiť za „získavanie majetkov korupčno-podvodným spôsobom." Je fakt, že medzi M. F., F. U. a J. O. prebieha viacero obchodných sporov, ale súkromné podnikateľské aktivity/súkromné investície dvoch spoločníkov bez jeho účasti mu nemožno v žiadnom prípade pripisovať. Je nevyhnutné odlišovať jeho aktivity a aktivity jeho spoločníkov, keďže ide o odlišné subjekty. Aktivity spoločníkov nie je možné ani pri najextenzívnejšom zjednodušení považovať za aktivity spoločnosti. Nikdy nepodnikal s M. F., nemal s ním žiadnu spoločnú investíciu. Tvrdenia žalovaného v predmetnom výroku sú vo vzťahu k nemu závažným obvinením dokonca až z trestnej činnosti, ktorú nikdy nepáchal a akékoľvek svoje aktivity realizoval vždy striktne v súlade so zákonom. Nikdy nebolo vedené trestné konanie voči nemu, ani voči žiadnemu z jeho spoločníkov. Je bezúhonná právnická osoba, podnikajúca čestne a v súlade s platnou legislatívou, v súlade s právnymi predpismi zverejňuje svoje účtovné závierky a zakladá si na skutočnosti, že podniká transparentne a riadne platí dane. Ak by aj bol tento výrok hodnotiacim úsudkom, neexistuje žiadna informácia, ktorá by mohla žalovanému slúžiť ako skutkový základ pre takéto jeho negatívne hodnotenie. S ohľadom na osobu žalovaného, ako osobu znalú práva a bývalého sudcu so špecializáciou na trestné právo možno usudzovať, že tento výrok mal mať charakter faktického tvrdenia, nie hodnotiaceho úsudku, pričom si ako bývalý sudca musel byť vedomý, že „získavanie majetku korupčno-podvodným spôsobom" by malo napĺňať niektorú zo skutkových podstát trestných činov a malo by ísť o konanie spoločensky nebezpečné. V druhom výroku žalovaný tvrdí, že financoval kampaň súčasnej prezidentky Slovenskej republiky I. G. vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019. Tento výrok je skutkovým tvrdením, ktoré je absolútne nepravdivé a je zároveň gradáciou starších statusov žalovaného, ktoré žalovaný zverejňoval počas jeho vlastnej kampane v prezidentských voľbách 2019. Žalovaný teda týmto výrokom už po niekoľkýkrát a so stupňujúcou sa tendenciou zaútočil na neho a obvinil ho z financovania politikov. Tvrdeniami prezentovanými v starších statusoch i prostredníctvom tohto výroku sa žalovaný pokúšal vytvoriť v očiach recipientov príspevkov dojem, že zneužíva svoj majetok a financie na „kupovanie si" politikov s cieľom ovládnuť na Slovensku verejné dianie. Tento výrok, ako aj všetky staršie statusy žalovaného o údajnom zákulisnom ovládaní politickej scény v Slovenskej republike z jeho strany sú

nepravdivé, on je apolitická obchodná spoločnosť, ktorá neposkytla finančný dar alebo akokoľvek inak nepodporila žiadnu politickú stranu, resp. osobu uchádzajúcu sa vo voľbách o verejnú funkciu. Urobili tak len niektorí jeho spoločníci ako jednotlivci z čisto vlastnej súkromnej iniciatívy, transparentne a v súlade so zákonom. Poskytnuté finančné prostriedky neboli jeho majetkom. Výšky jednotlivých finančných príspevkov poskytnutých jeho spoločníkmi kandidujúcim subjektom boli navyše ako jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súčte len v zanedbateľnej výške v porovnaní s čiastkami, ktoré kandidujúce subjekty obdržali ako príspevky priamo od štátu. Príspevky jeho jednotlivých spoločníkov tak zďaleka nemohli mať taký dopad a vplyv, aký im opakovane pripisuje žalovaný. Z verejne dostupných zdrojov možno bez problémov overiť, že nikdy žiadnemu politickému subjektu neposkytol akýkoľvek príspevok, takže žalovaný nemal pre tento výrok akýkoľvek skutkový základ. Zdôraznil, že je nevyhnutné odlišovať jeho aktivity a aktivity jeho spoločníkov, keďže ide o odlišné subjekty. Nevyvíja akékoľvek aktivity vo vzťahu k politickému dianiu a na chod politickej scény na Slovensku nemá žiaden vplyv. V treťom výroku žalovaný verejne tvrdí, že nesporne spolupracuje s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA) a tak ho verejne obviňuje zo spolupráce so spravodajskou službou cudzieho štátu. V kontexte celého statusu, ako aj starších statusov žalovaného je tento výrok žalovaného ďalším nepravdivým, konšpiračným a ničím nepodloženým skutkovým tvrdením, ktoré žalovaný používa na dotvorenie ním vyfabulovanej a fiktívnej predstavy o ňom najmä v očiach svojich priaznivcov. Žalovaný tento výrok prezentuje ako nesporný fakt, pričom nie je schopný preukázať jeho pravdivosť. Tento výrok neobstojí ani ako hodnotiaci úsudok, keďže postráda akýkoľvek pravdivý skutkový základ. Žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku ani neuvádza akýkoľvek zdroj, ktorý by verifikoval jeho tvrdenie. Žalovaný tento výrok neuvádza ako špekuláciu/podozrenie, ale ako nesporný fakt. Nie je pritom zrejmé, z čoho žalovaný dovodil „nespornosť" uvedeného tvrdenia, keďže on sám túto informáciu už pred viac ako dvoma rokmi poprel a žiaden relevantný štátny orgán takúto údajnú spoluprácu neverifikoval. Týmto výrokom žalovaný v očiach verejnosti vytvára dojem, že kontinuálne spolupracuje so CIA na uchopení moci v Slovenskej republike. V kontexte celého statusu žalovaného, ako aj jeho starších statusov, sa žalovaný týmto výrokom dokonca pokúša navodiť dojem, že ešte aj jeho produkty, ktorých účelom je antivírová ochrana počítačov, sú využívané k cieľom definovaným americkými spravodajskými službami. Vo štvrtom výroku žalovaný nepravdivo tvrdí prakticky tie isté skutočnosti, aké o ňom uviedol už v pôvodnom statuse. Nepravdivé tvrdenie žalovaného, že údajne sčítal hlasy v prezidentských voľbách v roku 2019 je rozšírené o ďalšie nepravdivé tvrdenie, že údajne dostal „zákazku aj na sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020." Predmetné skutkové tvrdenie žalovaného je absolútne nepravdivé. Aj v prípadných medziach hodnotiaceho úsudku postráda tvrdenie žalovaného akýkoľvek pravdivý skutkový základ. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že hlasy sa v Slovenskej republike nesčítajú elektronicky, ale manuálne na úrovni okrskových volebných komisií, elektronicky prebieha len sumarizácia sčítaných výsledkov. Žiadna zákazka na „sčítanie hlasov vo voľbách" sa nezadáva a nikdy nezadávala. Jeho produkty sú riešením počítačovej bezpečnosti. Nie je možné prostredníctvom týchto produktov sčítať hlasy v akýchkoľvek voľbách či dokonca ovplyvňovať a manipulovať sčítanie hlasov vo voľbách, takúto funkcionalitu jeho produkty nemajú, ich jedinou funkcionalitou je všeobecná ochrana počítačových systémov pred prípadnými hrozbami napadnutia počítačovými vírusmi a inými škodlivými softvérmi. Druhé rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil tým, že na webovom portáli www.startitup.sk bol dňa 24.1.2021 uverejnený rozhovor so žalovaným s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to anti-vlastenec, lebo...", link: https://www.startitup.sk/harabin-okotlebovi-som-mal-pravdu-je-to-anti-vlastenec-lebo/. Vo forme audiovizuálneho záznamu rozhovoru so žalovaným bol tento podcast zverejnený aj na portáli www.youtube.com. Dňa 26.1.2021 bol uvedený audiovizuálny záznam prevádzkovateľom portálu www.youtube.com odstránený, keďže mal porušiť zmluvné podmienky služby Youtube. V podcaste v čase cca 11,44 položil redaktor otázku žalovanému ohľadom slabého výsledku politickej strany VLASŤ (za ktorú žalovaný kandidoval) vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, na čo žalovaný odpovedal: „Vy veríte sčítavaniu hlasov, ktoré je pod kuratelou ESET-u!?" Uvedený výrok žalovaného obsahovo nadväzuje na jeho príspevky uverejnené na sociálnej sieti Facebook, ktoré už sú predmetom tohto konania. Žalovaný týmto výrokom v podcaste tvrdí, že sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 bolo pod jeho kuratelou. Výklad pojmu „kuratela" v zmysle Slovníka súčasného slovenského jazyka je nasledovný: „byť v kompetencii niekoho/niečoho, uskutočňovať sa pod záštitou niekoho/niečoho, byť pod dohľadom niekoho/niečoho, byť sledovaný alebo obmedzovaný niekým." Vo výroku tak žalovaný tvrdí, že mal v kompetencii/zaštiťoval/dohliadal /sledoval, prípadne obmedzoval sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnených dňa 29.2.2020. Z výroku vyplýva, že podľa žalovaného sa nedá veriť sčítaniu hlasov, ktoré mal v kompetencii/ zaštiťoval/dohliadal/sledoval, prípadne obmedzoval. Výrokom teda žalovaný verejnosti oznamuje, že

mal v kompetencii/zaštiťoval/dohliadal/sledoval, prípadne obmedzoval sčítanie hlasov vo voľbách, toto sčítanie manipuloval, minimálne v neprospech strany VLASŤ, za ktorú kandidoval žalovaný, ktorý výrokom nepriamo tvrdí, že strana VLASŤ získala v skutočnosti vo voľbách oveľa viac voličských hlasov, ako len necelé 3 %, pričom zasahovaním do sčítania hlasov vo voľbách zariadil, aby strana VLASŤ so žalovaným ako volebným lídrom oficiálne dosiahla len výsledok necelé 3 % hlasov. Tento výrok žalovaného samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti so staršími výrokmi žalovaného, je spôsobilý významne poškodiť jeho dobrú povesť. I keď žalovaný prezentuje tento výrok ako nesporný fakt, v skutočnosti ide iba o ďalšiu jeho nepravdivú, absurdnú a zlomyseľnú fabuláciu, ktorej účelom je výlučne ho poškodiť. Výrok žalovaného je nepravdivým skutkovým tvrdením, nie hodnotiacim úsudkom. S ohľadom na absurditu výroku je pritom vylúčené, že by žalovaný mohol preukázať jeho pravdivosť či aspoň existenciu relevantného skutkového základu, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záverom ekvivalentným k výroku. Výroky žalovaného ani nie je možné považovať za súčasť politickej diskusie. 2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, relevantnou časťou audiovizuálneho záznamu rozhovoru so žalovaným zo dňa 24.1.2021 (zverejnenom na webovom portáli www.startitup.sk <http://www.startitup.sk>) a na základe vykonaného dokazovania a nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav. Z výpisov žalobcu z obchodného registra a registra partnerov verejného sektora zistil, že jeho spoločníkmi sú J. O., X. X., F. K., J. F., F. U. a T. I., ktorí sú zároveň konečnými užívateľmi výhod v zmysle § 6a zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu; konateľmi žalobcu sú J. O., X. X. a F. K. a jeho prokuristom J. F.. Podľa informácie o facebookovom profile žalovaného (dostupné na webovej adrese https://www.facebook.com/ harabinstefan/) ide o jeho oficiálnu stránku, objednávateľom všetkých FB kampaní je žalovaný, ktorý v roku 2019 prekonal hranicu 40.000 fanúšikov. Z Notárskej zápisnice č. N 235/2019, Nz 11266/2019, NCRls 11486/2019, spísanej dňa 9.4.2019 na Notárskom úrade notára JUDr. K. V. vyplýva, že dňa 15.1.2019 bol na facebookovom profile (účte) žalovaného (https://www.facebook.com/harabinstefan/) zverejnený status v nasledovnom znení: „DOKÁŽEME ZABRÁNIŤ MANIPULÁCII VOLIEB? Drahí krajania, existujú indície, ktoré naznačujú, že v nadchádzajúcich prezidentských voľbách sa možno pripravuje aj jeden kolosálny podvod. Nejde o nič menšie ako o pripadnú manipuláciu výsledku volieb. Nemenej zaujímavým faktom je aj údaj z verejného registra zmlúv, ktorý vyvoláva ďalšie otázniky. Štatistický úrad SR ako spracovateľ výsledkov volieb totiž od roku 2010 využíval služby spoločnosti ESET, ktorú ruské ministerstvo zahraničia obvinilo zo spolupráce s americkými tajnými službami. Prezidentský kandidát F. priznal, že na jeho kampani sa má sčasti finančne podieľať jeho priateľ, podnikateľ a čudujme sa, práve šéf spomínanej spoločnosti ESET. A ja sa pýtam, pokiaľ spolupráca ŠÚ a ESETu pretrváva, či nejde o možný konflikt záujmov. Podnikateľ podniká a riskuje finančné prostriedky, už z podstaty podnikania, za účelom zisku. Ibaže by to bolo v prípade financovania F. kampane úplnou náhodou zrazu nezištne. Určité politické a klanovo-korporátne kruhy majú vedomosť o tom, že ako kandidát na prezidenta Slovenskej republiky mám viac než reálnu šancu uspieť a postaviť sa do čela štátu. Potvrdzujú to neverejné prieskumy verejnej mienky. Skorumpovaní politici, oligarchovia a slniečkari z toho majú nočné mory a budia sa počas noci spotení. Spomínanému podvodu a manipulácii však môžeme zabrániť. Budem ale potrebovať vašu pomoc, drahí vlastenci. Je nutné, aby sa dostatočný počet národne cítiacich jedincov zapojil a aby sa stali členmi resp. náhradníkmi Okresných, resp. Okrskových volebných komisií, do pozícií ktorých ich nominuje petičný výbor. Ak vám teda ďalší osud Slovenska leží na srdci, prihláste sa za člena/náhradníka a zašlite nasledovné údaje na e-mailovú adresu [email protected] alebo [email protected] Potrebné údaje - meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu na doručovanie písomností, e-mailový kontakt, ako aj telefonický kontakt (pre lepšiu komunikáciu), v ktorom okrsku, obvode, resp. okrese chcete ako člen/náhradník pôsobiť - zašlite najlepšie a najneskôr do 1.2.2019, aby Petičný výbor, ako oprávnený subjekt, stihol do 11.2.2019 doručiť prednostom okresných úradov, resp. starostom obcí príslušné Oznámenia o delegovaní konkrétnych členov/náhradníkov do volebných komisií. Prvé zasadnutia komisií by podľa rozhodnutia o vyhlásení volieb mali byť už do 21.2.2019. Chcel by som z tohto miesta požiadať všetky vlastenecké iniciatívy a webové portály o zdieľanie, prípadne o iný druh uverejnenia tejto výzvy." Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že predmetný status bol napísaný a zverejnený ním, ide teda o nesporné skutkové tvrdenie. Z tej istej Notárskej zápisnice zistil, že dňa 10.3.2019 bol na facebookovom profile (účte) žalovaného (https://www.facebook.com/ harabinstefan/) zverejnený status v nasledovnom znení: „LIBERÁLNI OLIGARCHOVIA PENTA A ESET CHCÚ ODSTAVIŤ O. A POZAMETAŤ CESTIČKU PRE SVOJICH KANDIDÁTOV - VYTIAHLI EXMANŽELKU. Priatelia, médiá za posledné dni potvrdili, že im naozaj nie je nič sväté. Je mi veľmi

ľúto, že ľudia sú zaťažovaní klamstvami o etape môjho života, ktorá je dávno za nami a je len účelovo medializovaná opakovane tesne pred voľbami s cieľom voľby zmanipulovať. Oligarchovia, ich politickí lokaji a liberálne médiá na mňa nedokázali nájsť žiadne reálne kompromitujúce materiály a v tom zúfalstve robia možné aj nemožné, aby ma odstavili. Dobrou voľbou z ich pohľadu je vytiahnuť môj súkromný život spred takmer tridsiatich rokov. Čo ma však vyprovokovalo k tejto reakcii boli naozaj až klamstvá, ktoré o mne a mojej rodine šíria úplatní novinári a skorumpované liberálne médiá. Prečo skorumpované? Pretože píšu klamstvá na objednávku. Očierňujúci článok o mojom súkromí vyšiel v týždenníku, denníku a na webových portáloch vlastnených dobre známou oligarchickou finančnou skupinou Penta. Jeden z jej majiteľov je zhodou okolností priateľom s jedným z top kandidátov na prezidenta ešte z čias ich spoločných štúdií na moskovskom MGIMO. Odtiaľ zrejme pochádzajú aj tieto špinavé mediálne praktiky podobné štýlu KGB a ŠTB. Penta je tiež známa tandemovou spoluprácou s ďalšími oligarchami zo spoločnosti ESET, ktorú ruské ministerstvo zahraničia obvinilo zo spolupráce s americkými tajnými službami. Spoločnosť ESET sa výrazne politicky angažuje. Vytvorili politické hnutie a jeho podpredsedníčka sa rovnako uchádza o prezidentský palác. Teda aj na podklade vyššie vyjadreného je možné vidieť, že elity, oligarchovia, liberálna mafia majú svojich favoritov v boji o post prezidenta, ktorým zametajú cestičku a jediného relevantného kresťanského a národného kandidáta, zástupcu ľudu, sa snažia zo všetkých síl odstaviť. Nie je žiadnym tajomstvom, že som druhýkrát ženatý. Podotýkam šťastne. Priznávam, prvé manželstvo mi nevyšlo. Čomu však len pramálo rozumiem a zároveň mi je veľmi ľúto, že moja exmanželka za touto životnou kapitolou asi nedokáže obrátiť list, hoci naše deti už dávno dospeli a uzavreli manželstvá. A možno na ňu kvôli článku vyvíjali nátlak. Pravdou ale je, že o rozvod žiadala moja exmanželka a z dôvodu jej dokázanej nemorálnosti jej neprisúdili obe naše deti. Práve z tohto dôvodu som ja žiadal o obe. Priznám sa, sú to pre mňa veľmi ťažké spomienky. Možno by som dnes niektoré veci urobil inak. Nie som dokonalý, ľudia robia v živote chyby. Ľutujem a kajám sa za ne. Odmietam sa ale len nečinne prizerať, ako sa o mne a mojej rodine šíria klamstvá. Moja milovaná manželka U. s čistým úmyslom pre isté médium povedala, že máme štyri deti, pretože sa cíti byť matkou aj mojich dvoch detí z prvého manželstva a chcel by som jej za tento milujúci prístup aj takto verejne poďakovať. Čo je zlé na tom, že sa snažila celý život pristupovať rovnako k našim deťom ako k tým mojim z prvého manželstva? Je azda lepšie ich odmietať? U. vyjadrenia o našej rodine mali byť údajným dôvodom rozhorčenia mojej exmanželky. V kombinácii so skorumpovanými liberálnymi médiami, ktoré využijú každú príležitosť, aby pri moci udržali určité klanovo-korporátne skupiny, je jasné, že dôvod a motív na uverejnenie očierňujúcich článkov bol úplne iný ako dobročinné poskytnutie mediálneho priestoru mojej exmanželke. Je celkom zrejmé, že niekto chce umelo rozdúchať konflikt, napáchať čo najviac škôd a odstaviť O.. Mimochodom, článok na niekoľko strán v najčítanejšom týždenníku vôbec nie je lacná záležitosť. Cena článku podobného rozsahu sa údajne obvykle pohybuje na úrovni blízkej 10.000,- eur. Nebudem reagovať na konkrétne obvinenia z článku, ale môžem povedať, že vo všeobecnosti ide o polopravdy a klamstvá a sú to príliš osobné témy, ktoré sa ma hlboko dotýkajú a občas bolia, na to, aby som sa púšťal do vyvracania každej jednej lži. Najsmutnejší na celej záležitosti je fakt, že najviac celou touto proti-harabinovskou propagandou trpia nevinné deti, ale to už liberálne médiá a druhú stranu nezaujíma. Pokiaľ by mal niekto záujem dozvedieť sa o tejto téme viac, dočíta sa o tom v mojej knihe Súdnosť v kapitole 13. Dostanete v každom dobrom kníhkupectve alebo na tejto adrese: www.sudnost.sk." Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že predmetný status bol napísaný a zverejnený ním, ide teda o nesporné skutkové tvrdenie. Z rovnakej Notárskej zápisnice je zrejmé, že dňa 14.3.2019 bol na facebookovom profile (účte) žalovaného (https://www.facebook.com/ O./) zverejnený status v nasledovnom znení: „OZNAM: ČLENOVIA OKRSKOVÝCH KOMISIÍ MAJÚ PRÁVO NA ODFOTOGRAFOVANIE DOKUMENTOV TÝKAJÚCICH SA PREZIDENTSKÝCH VOLIEB, VRÁTANE ZÁPISNICE O VÝSLEDKOCH HLASOVANIA. Vážení dobrovoľníci vo volebných komisiách, oslovili ma ako kandidáta na prezidenta zástupcovia monitorovacej misie OBSE, ktorá už niekoľko dní na Slovensku sleduje nadchádzajúce prezidentské voľby. Cieľom tejto misie je poskytnúť nezávislé zhodnotenie súladu priebehu volieb. Na našom spoločnom stretnutí dnes, 14.3., som otvoril aj tému konfliktu záujmov dodávateľa bezpečnostného systému, ktorý by, podľa verejne dostupných informácií, mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov. Vieme, že dodávateľom má byť spoločnosť ESET. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vieme aj to, že aj samotné hlasy vo voľbách spočítava firma ESET cez nastrčených dodávateľov systému. Otvoril som aj tému etickej roviny neférovej podpory vyslovenej čelnými predstaviteľmi štátu tesne pred platnosťou moratória pre konkrétnych prezidentských kandidátov, či už cez sociálne siete alebo dokonca verejnoprávne médium. Aspoň v bode kontroly počtov hlasov v jednotlivých volebných okrskoch sme sa s OBSE zhodli. Zástupcovia OBSE už pri voľbách pred niekoľkými rokmi Slovensku odporúčali, aby výsledky boli vždy po voľbách verejne vyvesené, vrátane zápisnice o Priebehu a výsledku volieb v danom volebnom okrsku aj volebnom okrese, v

rámci všeobecne uznávanej a nespochybniteľnej zásady transparentnosti priebehu volieb. Žiaľ, zdá sa, že toto odporúčanie Slovensko nemieni rešpektovať. Mám informácie od dobrovoľníkov prihlásených do komisií, že konkrétni ministerskí pracovníci im tvrdili, že si nemôžu vyhotoviť fotografický záznam zápisnice o výsledkoch hlasovaní. V prípade, že vám konkrétni zamestnanci Ministerstva vnútra už teraz tvrdili, že si nemôžete fotografiu zápisnice urobiť, z ich strany išlo jednoznačne o trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa a dokonca o trestný čin marenia prípravy a priebehu volieb v štádiu pokusu. Rád by som vás na tomto mieste vyzval, aby ste si každopádne fotografiu zápisnice o priebehu a výsledkoch volieb vo vašej miestnosti vyhotovili, aby sme spoločne mohli overovať správnosť spočítavania hlasov a zamedzili manipulácii a falšovaniu výsledku volieb. Je to pre skutočnosti mnou uvedené vyššie mimoriadne dôležité. Nenechajte si toto právo, právo vyhotoviť fotografiu, odoprieť. Takéto počínanie, teda zakazovanie fotenia, na mieste okamžite hláste štátnej volebnej komisii, pánovi M. K. a oznámte Generálnemu prokurátorovi. Ďakujem vám! www.O.-2019.sk." Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že predmetný status bol napísaný a zverejnený ním, ide teda o nesporné skutkové tvrdenie. Z Notárskej zápisnice č. N 286/2020, Nz 28739/2020, NCRls 29189/2020, spísanej dňa 29.9.2020 na Notárskom úrade notárky JUDr. K. Q. zistil, že dňa 25.9.2020 bol na facebookovom profile (účte) žalovaného (dostupné na webovej adrese https://www.facebook.com/harabinstefan/) zverejnený status v nasledovnom znení: „Milí priaznivci a fanúšikovia, od 59 minúty relácie zistíte, akým korupčno-podvodným spôsobom získava ESET majetky. Ten ESET, ktorý financoval aj prezidentskú kampaň G., podvodne zapísanej do komory advokátov. Ten ESET, ktorý nesporne spolupracuje so CIA. Kedy dostal ESET zákazku na sčítavanie hlasov v parlamentných a prezidentských voľbách od štátu? Nebolo to náhodou za G.? Áno bolo, za G. vlády. Je, alebo nie je aj G. riadený ambasádou USA?" Tento status obsahoval aj dva nasledovné webové odkazy: https://www.facebook.com/O./ posts/XXXXXXXXXXXXXXXX (odkaz na starší status žalovaného) a https://www.youtube.com/watch? v=ztgBAlhX_Tk (odkaz na video publikované treťou osobou). Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že predmetný status bol napísaný a zverejnený ním, ide teda o nesporné skutkové tvrdenie. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu bolo preukázané, že na webovom portáli www.startitup.sk bol dňa 24.1.2021 uverejnený rozhovor (podcast) so žalovaným s názvom „O.: O A. som mal pravdu, je to anti-vlastenec, lebo...", link: <https://www.startitup.sk/O.-sommal-pravdu-je-to-anti-vlastenec-lebo/>. Vo forme audiovizuálneho záznamu rozhovoru so žalovaným bol podcast zverejnený aj na portáli www.youtube.com. Dňa 26.1.2021 bol uvedený audiovizuálny záznam prevádzkovateľom portálu www.youtube.com odstránený, keďže porušoval zmluvné podmienky služby Youtube. V rámci dokazovania oboznámil relevantnú časť audiovizuálneho záznamu, ktorý bol predložený žalobcom na DVD nosiči, resp. na CD nosiči (oboznámil audiovizuálny záznam na oboch týchto nosičoch, pričom zistil, že ide o identický audiovizuálny záznam). V rozhovore (STARTITUP Diskusný klub) redaktor V. I. položil v čase o 11,27 nasledovnú otázku: „Ako je možné, že z vašich interných prieskumov, ktoré ste zverejnili alebo o ktorých ste hovorili v televízii TA3, vám vychádzalo, že strana VLASŤ budeme mať viac ako, ďaleko za 12 %, a nakoniec ste nemali ani 3 %? Kde sa podeli tí voliči?" Žalovaný na otázku redaktora odpovedal nasledovne: „Pán redaktor, Vy veríte sčítavaniu hlasov, ktoré je pod kuratelou ESET-u!? Vy veríte sčítavaniu hlasov, ktoré bolo v USA, kde 80 % národa hovorí, že volilo K. a výsledky sú také? Vy tomu veríte? Ja nie! Ani s prieskumami, veď Vy predsa viete, že ako sú prieskumy kupované! Veď to je na hulváta!" Podľa prehľadu riešenia ESET Endpoint Solutions, produkt žalobcu ESET Endpoint Antivirus je komplexné bezpečnostné riešenie integrovanej počítačovej bezpečnosti. Jeho úlohou je proaktívne eliminovať preniknutie vírusov, spyware, trojských koní, červov, adware a ďalších internetových útokov šírených bez toho, aby znižovali výkon systému alebo spôsobili nefunkčnosť operačného systému počítača. Z detailu zákazky uverejnenej v elektronickom kontraktačnom systéme (EKS) pod č. I zistil, že spoločnosť AUTOCONT s.r.o., IČO: 36 396 222, Bratislava, Einsteinova č. 24, dodala Štatistickému úradu Slovenskej republiky v lehote plnenia od 19.11.2018 do 18.11.2019 antivírusovú ochranu koncových zariadení produktom ESET Endpoint Antivirus alebo jeho ekvivalentom pre 1.060 stolových počítačov a serverov a pre 320 prenosných počítačov v rámci Štatistického úradu Slovenskej republiky. Hodnota zákazky bola vo výške 15.532,51 € s DPH. Poskytnutá antivírusová ochrana koncových zariadení mala mať nasledovné funkcie: komplexná ochrana koncových zariadení, požadovaná podpora virtualizácie, požadovaný exploit blocker a pokročilá kontrola pamäte, požadovaná vzdialená správa pomocou webovej konzoly remote administratora, prístup zameraný na skupiny, technická podpora. Výzvou zo dňa 15.3.2019, doručenou žalovanému dňa 21.3.2019, žalobca vyzval žalovaného, aby bezodkladne odstránil zo svojho facebookového profilu status zo dňa 14.3.2019 a aby sa mu súčasne na rovnakom mieste písomne ospravedlnil za svoje výroky. Z poznámok k individuálnej účtovnej závierke žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018 vyplýva,

že k uvedenému dňu mal žalobca 855 zamestnancov, z toho 31 vedúcich; vyvíja softvérové riešenia, ktoré poskytujú okamžitú a komplexnú ochranu proti neustále vyvíjajúcim sa hrozbám počítačovej bezpečnosti. Zaoberá sa vývojom inovatívnych bezpečnostných riešení, zameraných na proaktívnu detekciu počítačových hrozieb a ochranu proti počítačovému zločinu. Kľúčovými produktmi žalobcu sú ESET Smart Security a ESET NOD32 Antivirus a vyvíja bezpečnostné riešenia aj pre servery, mobilné zariadenia a platformy Mac OS X a Linux. Pôsobí v nasledovných geografických regiónoch: Severná a Južná Amerika, Európa, Blízky Východ, Afrika, Austrália a Ázia. Predaj prebieha priamym alebo nepriamym spôsobom. Priamy spôsob predstavuje najmä internetový predaj cez web ESET; predaj konečnému zákazníkovi. Nepriamy predaj sa uskutočňuje predovšetkým ako predaj prostredníctvom predajných kanálov (nezávislí distribútori a predajcovia a predaj prostredníctvom dcérskych spoločností), ktoré sa podieľajú na celkových predajoch v najväčšej miere. Žalobca mal v roku 2018 tržby vo výške 485.482.987,- €, zaplatil daň z príjmov vo výške 17.342.170,- €. Z poznámok tiež vyplýva, že žalobca mal (spoločne s dcérskymi spoločnosťami) tri súdne spory so spoločnosťou FINJAN: právny spor, v ktorom žalovanou stranou sú spoločnosť Eset, spol. s r.o. spoločne s dcérskou spoločnosťou Eset LLC, v ktorom spoločnosť FINJAN Inc. podala žalobu na obidve spoločnosti z dôvodu porušenia šiestich patentov registrovaných v Spojených štátoch amerických spoločnosťou FINJAN Inc. V prípade prehry tohto právneho sporu hrozí, že spoločnosť bude musieť uhradiť možnú vzniknutú škodu až do výšky 15.000.000,- €; právny spor, kde žalovanou stranou sú spoločnosť Eset, spol. s r.o. spoločne s dcérskou spoločnosťou Eset Deutschland GmbH, kde v tomto právnom spore spoločnosť FINJAN Inc. podala žalobu na obidve spoločnosti z dôvodu porušenia patentu registrovaného spoločnosťou FINJAN Inc. V prípade prehry tohto právneho sporu hrozí, že spoločnosť bude musieť uhradiť možnú vzniknutú škodu až do výšky 500.000,- €; právny spor o neplatnosť patentu, kde žalovanou stranou je spoločnosť FINJAN Inc. a žalujúcou stranou spoločnosť ESET spol. s r.o. na súde v Mníchove o neplatnosť patentu, ktorého porušovanie žaluje spoločnosť FINJAN Inc. na súde v Dusseldorfe proti spoločnosti ESET, spol. s r.o. a ESET Deutschland GmbH. Prvostupňový súd v novembri 2018 rozhodol o neplatnosti patentu spoločnosti FINJAN Inc., je možné očakávať odvolanie zo strany FINJAN Inc. Z poznámok ešte vyplýva, že výsledok súdnych sporov v Nemecku je od seba závislý, pretože je prerušené konanie v spore o porušovanie patentu až do rozhodnutia v spore o neplatnosť patentu. Vzhľadom na rozhodnutie prvostupňového sudu v prospech žalobcu je súčasná situácia priaznivá. Nie je isté, kedy budú tieto súdne spory ukončené, v spore v USA je pojednávanie vytýčené na október 2019. Keďže v žiadnom z týchto sporov nie sú naplnené podmienky na vytváranie rezervy podľa § 19 postupov účtovania, spoločnosť ku dňu 31.12.2018 nevykázala žiadnu rezervu na potencionálne straty, preto spoločnosť ku dňu 31.12.2018 nevykázala žiadnu rezervu na potencionálne straty. Z poznámok ku konsolidovanej účtovnej závierke žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2014 zistil, že materská spoločnosť (žalobca) bola prostredníctvom svojej organizačnej zložky v Poľsku účastníkom viacerých súdnych sporov v Poľsku. Poľská daňová správa nechcela uznať právo na odpočet DPH na vstupe uplatňovaný organizačnou zložkou v Poľsku z nadobudnutých tovarov a služieb. K 31.12.2014 predstavovala výška DPH, ktorá bola predmetom súdnych sporov s daňovým úradom, sumu 1.938.883,- PLN (453.731,€), túto sumu organizačná zložka k 31.12.2014 zaúčtovala a vykázala ako pohľadávku dane z pridanej hodnoty, na ktorú podľa predchádzajúceho názoru miestne príslušného daňového úradu nemala nárok. Daňový poradca spoločnosti potvrdil, že poľské DPH predpisy sú v rozpore s legislatívou Európskej únie a porušujú princíp DPH neutrality. Spoločnosť nevytvárala k 31.12.2014 žiadne rezervy na záväzok vrátiť DPH v prípade prehratých súdnych sporov, keďže právo na odpočet DPH je v danom prípade nespochybniteľné. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, dôvodiac tým, že žaloba o ochranu dobrej povesti žalobcu je čo do základu v plnej miere dôvodná, keď žalovaný svojimi výrokmi neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 15.11.2021 žalobca vzal žalobu späť v časti o uloženie povinnosti žalovanému strpieť, aby žalobca v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaného zverejnil prostredníctvom platenej inzercie ospravedlnenie žalovaného žalobcovi. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas (z vážnych dôvodov), preto konanie v tejto časti zastavil (výrok I. napadnutého rozsudku). Poukázal na ustanovenie § 19b Občianskeho zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.3.2008, sp.zn. 30 Cdo 1385/2006; nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2015, sp.zn. II. ÚS 41/2015 a zo dňa 18.9.2008, sp.zn. II. ÚS 211/08; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2011, sp.zn. 1 Cdo 113/2009 a zo dňa 23.9.2009, sp.zn. 4 Cdo 212/2007. Uviedol,

že v prvom rade sa zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou sporových strán. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti je právnická osoba, do povesti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté. Pasívne vecne legitimovaným (zodpovedným) subjektom je ten, kto neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby. Žalovaný v namietaných výrokoch (statusoch) označil žalobcu priamo jeho obchodným menom (ESET), pod ktorým je žalobca všeobecne známy. Neexistuje preto pochybnosť o tom, že vo svojich výrokoch sa žalovaný vyjadroval na adresu žalobcu; žalovaný túto skutočnosť v konaní ani nenamietal. Žalobcom namietané výroky boli zverejnené na „oficiálnej" facebookovej stránke žalovaného, pričom žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu, že tieto výroky (statusy) boli napísané a zverejnené ním samotným. Ide teda o nesporné skutkové tvrdenie. Ak by aj žalovaný použil na zverejnenie namietaných výrokov tretie osoby, zodpovednosť za následky zásahu do dobrej povesti žalobcu by znášal on sám (porovnaj § 420 ods. 2 v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého bol žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný, keď žaloba smeruje proti žalovanému ako pasívne vecne legitimovanému subjektu. Ďalej konštatoval, že základným predpokladom vzniku nároku na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je skutočnosť, že právnická osoba v čase neoprávneného zásahu požívala dobrú povesť, ktorá patrí každej právnickej osobe, vzniká okamihom vzniku právnickej osoby a trvá po celú dobu jej existencie, resp. kým nie je preukázaný opak. Žalovaného preto v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že žalobca v rozhodnom čase nepožíval dobrú povesť. Žalobca v konaní uviedol, že je obchodnou spoločnosťou úspešne pôsobiacou po celom svete v oblasti výskumu, vývoja a predaja produktov a služieb v oblasti informačnej bezpečnosti a že v tomto segmente patrí medzi trhových lídrov. Produkty žalobcu sú využívané vo viac ako 200 krajinách sveta, pričom získal po celom svete množstvo ocenení zo strany užívateľov či odbornej verejnosti s uvedením konkrétnych ocenení. Žalobca je veľkým zamestnávateľom, má jasnú majetkovú štruktúru a dosahuje vysoké obraty a zisky (a z toho vyplývajúcu vysokú daňovú povinnosť), pričom prostredníctvom ním založenej nadácie podporuje verejnoprospešné aktivity (podporil okolo 500 projektov v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu). Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, ide preto o nesporné skutkové tvrdenia. Časť z nich vyplýva napríklad z poznámok k individuálnej účtovnej závierke predložených žalovaným. Žalobca a jeho činnosť je širokej verejnosti dobre známa, preto je možné vyššie uvedené skutočnosti považovať takisto za skutočnosti všeobecne známe (a verejne dostupné), ktoré nie je v konaní potrebné dokazovať. Žalobca tak v konaní osvedčil svoju dobrú povesť (hoci to nebolo jeho povinnosťou). Naopak žalovaný v konaní neuviedol (ani nepreukázal) také skutočnosti, ktoré by spochybňovali dobrú povesť žalobcu, keď nepreukázal, že by sa žalobca dopustil protiprávneho alebo nemorálneho konania a takéto konanie žalobcu nie je ani všeobecne (z verejne dostupných zdrojov) známe. Skutočnosti uvádzané žalovaným v rámci procesnej obrany podľa jeho názoru neboli spôsobilé spochybniť dobrú povesť žalobcu. Žalovaný poukazoval na to, že z poznámok ku konsolidovanej účtovnej závierke žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2014 vyplýva, že organizačná zložka žalobcu v Poľsku mala problémy s odpočítaním dane z pridanej hodnoty, teda existuje podozrenie o porušovaní daňových predpisov. Samotné podozrenie o porušení daňových predpisov, resp. existencia sporu s daňovým úradom ohľadom odpočtu DPH, nie sú spôsobilé spochybniť dobrú povesť žalobcu. Pri podnikaní je totiž bežné, že medzi daňovníkom a daňovým úradom vznikne spor ohľadom daňovej povinnosti. Daňový úrad môže za týmto účelom napríklad nariadiť daňovú kontrolu a následne dovyrúbiť daňovníkovi príslušnú daň. Pokiaľ sa s tým daňovník nestotožní, môže uplatniť opravné prostriedky v rámci daňového (správneho) konania a následne v prípade neúspechu sa brániť v správnom súdnom konaní. Žalovaný v tomto konaní nepreukázal, že žalobca sa dopustil úmyselného alebo nedbalostného porušenia daňových predpisov, resp. že sa dopustil spáchania trestného činu v tejto súvislosti (napríklad skrátenia dane alebo daňového podvodu), čo by boli skutočnosti zakladajúce pochybnosť o dobrej povesti žalobcu. Zo samotných poznámok ku konsolidovanej účtovnej závierke žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2014 pritom vyplýva, že daňový poradca žalobcovi potvrdil, že poľské DPH predpisy sú v rozpore s legislatívou Európskej únie a porušujú princíp DPH neutrality s tým, že právo žalobcu na odpočet DPH je v danom prípade nespochybniteľné. Navyše, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.8.2019 uviedol, že predmetný spor skončil až na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý rozsudkom zo dňa 21.6.2016 (C-393/15) dal za pravdu organizačnej zložke žalobcu; výsledkom sporu bolo rozhodnutie, ktoré zaviazalo orgány poľskej finančnej správy vyplatiť vratku DPH žalobcovi aj spolu s úrokmi z omeškania. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil, ide preto o nesporné skutkové tvrdenie. Žalovaný poukazoval tiež na to, že z poznámok k individuálnej účtovnej závierke žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018 vyplýva, že žalobca je „účastníkom mnohých súdnych konaní z titulu porušovania patentového práva, takže existuje dôvodné podozrenie o porušovaní patentového práva žalobcom na medzinárodnej úrovni." Súd prvej inštancie uviedol, že samotné podozrenie z porušovania patentového

práva nie je spôsobilé spochybniť dobrú povesť žalobcu a zdôraznil, že v oblasti, v ktorej žalobca pôsobí (IT bezpečnosť), sú patentové spory pomerne bežné a bez preukázania bližších okolností každého jedného prípadu nehovoria nič o (dobrej) povesti žalobcu. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by existovalo právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ktoré by deklarovalo, že žalobca porušil práva z patentov, resp. iné práva priemyselného vlastníctva. Zo samotných poznámok k individuálnej účtovnej závierke žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018 pritom vyplýva, že mal v tom čase (spoločne s dcérskymi spoločnosťami) „iba" tri súdne spory (nie mnoho, ako uvádzal žalovaný) s jednou obchodnou spoločnosťou (FINJAN Inc.), pričom všetky tieto spory boli vzájomne podmienené. Z poznámok k účtovnej závierke ďalej vyplýva, že situácia pre žalobcu je priaznivá, pretože v právnom spore o neplatnosť patentu prvostupňový súd rozhodol v novembri 2018 o neplatnosti patentu spoločnosti FINJAN Inc. Žalovaný ďalej tvrdil, že je „vnútorne hlboko presvedčený", že verejné obstarávania, ktorých sa žalobca zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom iných osôb (napr. spoločnosti AUTOCONT s.r.o.) nie sú transparentné a nasvedčujú tomu, že žalobca nepožíva dobrú povesť. Žalobca (správne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) však v tomto smere neprodukoval žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho „vnútorné hlboké presvedčenie" a takisto nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval netransparentnosť (nezákonnosť) konkrétneho verejného obstarávania, ktorého sa zúčastnil žalobca. V konaní nebola preukázaná ani majetková alebo personálna prepojenosť žalobcu so spoločnosťou AUTOCONT s.r.o., ktorá sa vo svojom mene a na vlastné podnikateľské riziko zúčastňuje verejných obstarávaní. Ani vo vzťahu k tejto spoločnosti či vo vzťahu ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu (zákazka pre Štatistický úrad Slovenskej republiky na antivírusovú ochranu koncových zariadení) však žalovaný neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by zakladali čo len tieň podozrenia z netransparentnosti (nezákonnosti) tohto verejného obstarávania. Žalovaný poukazoval aj na podľa jeho názoru neférovú podporu prezidentského kandidáta J. v prospech prezidentskej kandidátky I. G. vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019. Prvoinštančný súd nerozumel ako by táto skutočnosť (ak by aj bola pravdivá) mohla ovplyvniť dobrú povesť žalobcu, keďže žalovaný v konaní tvrdil iba to, že jeden (resp. dvaja) zo spoločníkov žalobcu prispel na transparentný účet prezidentského kandidáta J. F. (resp. I. G.) určitú finančnú sumu, ktorá bola zanedbateľná v porovnaní s celkovými nákladmi volebnej kampane prezidentského kandidáta (prezidentskej kandidátky). Prvá skutočnosť pritom nemá s druhou skutočnosťou žiaden súvis, žalovaný prinajmenšom nič také netvrdil a najmä nepreukázal. Navyše je nevyhnutné odlišovať aktivity žalobcu a aktivity jeho spoločníkov, keďže ide o odlišné právne subjekty. Tieto skutočnosti tak ani teoreticky neboli spôsobilé ohroziť dobrú povesť žalobcu. Úlohou súdu pritom nie je domýšľať si myšlienkové postupy žalovaného, resp. vyhľadávať si jeho tvrdenia (výroky), ktoré v konaní neprezentoval. Žalovaným v tejto súvislosti predložené listinné dôkazy (novinové články) nemali vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu relevanciu a pre rozhodnutie neboli podstatné. Napokon žalovaný poukazoval na tzv. kauzu Carlton a na zapojenie dvoch spoločníkov žalobcu (J. O. a F. U.) do tejto kauzy, ale neuviedol pritom žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by sa mohlo usudzovať, že by žalobca nepožíval dobrú povesť. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2020 obmedzil na citáciu úryvku z článku zverejneného dňa 15.12.2020 pod názvom „Očista - Príliš veľké ticho okolo vzťahov eseťákov s A. a I. A." v nasledovnom znení: „V spore o Carlton viacerí ľudia z prostredia tvrdili, že za eseťákov vec vybavuje I. A.. Iní aktéri, najmä dnes spolupracujúci kajúcnik v nej tvrdil, že ich právny zástupca kryje nezvyčajné, korupčne sa javiace vzťahy sudkýň so I. A.. Jeden z dvojice eseťákov - J. O. - preberá podiel v Slovakia Ringu, ktorý predtým vlastnil I. A., no tvrdí, že ho takmer nepozná. Podobne ako predtým cez svojho právneho zástupcu odmietol, že by sa stretol s F. A., a priznal sa k tomu, až keď sa inak nedalo. Táto zmes by v prípade kohokoľvek iného bola dôvodom na zvýšený mediálny záujem. Pre dvojicu spolumajiteľov Esetu a Denníka N U. a O. to však zjavne neplatí." Podľa žalovaného má z uvedeného vyplývať ovplyvňovanie súdnych konaní žalobcom a jeho predstaviteľmi. Nič také však z predmetného článku nevyplýva (a už tobôž nič také tento článok nepreukazuje), článok pracuje s komunikáciou tretích osôb cez mobilnú aplikáciu Threema (bývalých sudcov V. Q. a F. P. a F. A.), ktorá vo vzťahu k spoločníkom žalobcu nič nepreukazuje. V súčasnosti nie je verejne známe (žalovaný ani nič také netvrdil), že by spoločníci žalobcu boli v tejto súvislosti (od)súdení (právoplatne alebo neprávoplatne), alebo že by bolo voči nim vedené trestné stíhanie (vznesené obvinenie). Navyše, skutočnosti uvádzané v tomto novinovom článku vyšli najavo až potom, ako žalovaný zverejnil dva namietané facebookové statusy. Uvedené skutočnosti tak v súčasnosti nemohli mať vplyv na dobrú povesť žalobcu. Zopakoval, že aktivity žalobcu a súkromné aktivity jeho spoločníkov nie je možné stotožňovať, pretože ide o dva samostatné právne subjekty. Súkromné aktivity určitej osoby v zásade (bez ďalšieho) nemožno ani pri zohľadnení určitej miery zjednodušovania pripisovať aktivitám inej osoby, ktorá sama disponuje plnou právnou

subjektivitou. Stotožnil sa názorom žalovaného, že aj konanie spoločníkov a štatutárov právnickej osoby môže za určitých okolností mať vplyv na dobrú povesť právnickej osoby. Je tomu tak najmä vtedy, ak aktivita týchto osôb súvisí s (obchodnou) činnosťou právnickej osoby alebo v situácii, keď je možné zamieňať (prinajmenšom z laického pohľadu) konanie spoločníka či štatutára s konaním právnickej osoby (napríklad v prípade tzv. jednoosobovej právnickej osoby, keď jediný spoločník je zároveň jediným štatutárom a právnická osoba nemá ani žiadnych zamestnancov). To však nie je prípad žalobcu, ktorý má šesť spoločníkov, troch konateľov a jedného prokuristu, stovky zamestnancov po celom svete a podniká v oblasti informačnej bezpečnosti. V tzv. kauze Carlton ide o súkromnú podnikateľskú aktivitu dvoch spoločníkov žalobcu (prevádzkovanie hotela Carlton), ktorá nemá s podnikaním žalobcu nič spoločné. Žalobca na prevádzkovaní hotela a na celej kauze nie je žiadnym spôsobom zaangažovaný (žalovaný to ani netvrdil). V prejednávanom prípade preto nie je možné aktivitu dvoch spoločníkov žalobcu v tzv. kauze Carlton pričítať žalobcovi. Zo strany žalovaného išlo s ohľadom na jeho osobu, jeho vzdelanie a profesijné skúsenosti o neprípustnú mieru zjednodušenia (skreslenia), ktorá nemôže požívať právnu ochranu (napríklad s odkazom na slobodu prejavu a právo na informácie, resp. právo na šírenie informácií). Žalovaným takto prezentované skutočnosti sú zavádzajúce (klamlivé), pričom žalovaný ako osoba znalá práva by sa takýchto skresľujúcich (zavádzajúcich) výrokov nemal dopúšťať. Samotná skutočnosť, že žalovaný z verejne dostupných zdrojov nezistil žiadnu takú informáciu, ktorá by prinajmenšom spochybňovala dobrú povesť žalobcu (resp. žalovaný takúto informáciu nepredložil) svedčí o tom, že žalobca požíva dobrú povesť. Dal do pozornosti, že v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby zaťažuje dôkazné bremeno žalovaného, ktorý tak musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení zasahujúcich do dobrej povesti žalobcu, resp. neexistenciu dobrej povesti žalobcu. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, vychádzal z toho, že žalobca požíva dobrú povesť a že mu svedčí právo na ochranu jeho dobrej povesti. Ďalej prvoinštančný súd dôvodil, že žalobca v konaní preukázal aj existenciu druhého predpokladu vzniku práva na ochranu jeho dobrej povesti, ktorým je neoprávnenosť zásahu do jeho dobrej povesti s odkazom na ustanovenie § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2010, sp.zn. 4 Cdo 149/2009 s tým, že ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). V prejednávanom prípade však žalovaný nepreukázal, že ním verejne prezentované výroky (na jeho verejnom facebookovom profile) sú pravdivé, resp. majú aspoň nejaký skutkový základ. Naopak, žalobca preukázal (pokiaľ to bolo možné), že namietané výroky žalovaného sú nepravdivé. Namietané výroky žalovaného sú pritom podľa jeho názoru (najmä) skutkovými tvrdeniami, nie hodnotiacimi úsudkami, keďže tieto tvrdenia boli žalovaným prezentované ako fakty, ako objektívne existujúca realita, ktorá je zistiteľná prostredníctvom dokazovania, t. j. pravdivosť týchto tvrdení je možné overiť. Vo svojom facebookovom statuse zo dňa 14.3.2019 žalovaný uviedol nasledovné výroky: žalobca je dodávateľom bezpečnostného systému, ktorý mal byť podľa verejne dostupných informácií používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb; žalobca s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote spočítaval hlasy vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky cez nastrčených dodávateľov systému; žalobca ako dodávateľ bezpečnostného systému používaného pre systémy pri spočítavaní výsledkov volieb je v konflikte záujmov. Vo svojom facebookovom statuse zo dňa 25.9.2020 žalovaný uviedol nasledovný výrok: „Kedy dostal ESET zákazku na sčítavanie hlasov v parlamentných a prezidentských voľbách od štátu?" V rozhovore (podcaste) zverejnenom dňa 24.1.2021 na webovom portáli www.startitup.sk, žalovaný na otázku redaktora ohľadom slabého volebného výsledku strany VLASŤ vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 (za ktorú žalovaný kandidoval) odpovedal nasledovne: „Pán redaktor, Vy veríte sčítavaniu hlasov, ktoré je pod kuratelou ESET-u!? Vy veríte sčítavaniu hlasov, ktoré bolo v USA, kde 80 % národa hovorí, že volilo K. a výsledky sú také? Vy tomu veríte? Ja nie!" Vo všetkých piatich prípadoch (výrokoch) ideo skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný prezentuje ako fakty, objektívne existujúcu realitu. Žalovaný uvádza, že vie, že dodávateľom bezpečnostného systému používaného pri spočítavaní výsledkov je žalobca. Takisto uvádza, že „s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote" (t. j. s istotou) vie, že žalobca spočítava hlasy vo voľbách cez nastrčených dodávateľov systému. Aj keď v dvoch prípadoch žalobca formuloval svoje výroky ako otázky (Kedy dostal žalobca zákazku na sčítavanie hlasov v parlamentných a prezidentských voľbách od štátu? Vy veríte sčítavaniu hlasov, ktoré je pod kuratelou žalobcu?), žalovaný tvrdenia v týchto otázkach prezentoval ako fakty, ako objektívne existujúcu skutočnosť. Výklad pojmu „kuratela" v zmysle Slovníka súčasného slovenského jazyka je nasledovný: „byť v kompetencii niekoho/niečoho, uskutočňovať sa pod záštitou niekoho/ niečoho, byť pod dohľadom niekoho/niečoho, byť sledovaný alebo obmedzovaný niekým." Žalovaný teda svojím výrokom tvrdil, že sčítavanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku

2020 bolo v kompetencii/pod záštitou/pod dohľadom žalobcu. Vo všetkých týchto prípadoch tak ide o navzájom prepojené skutkové tvrdenia, pravdivosť ktorých bolo možné v tomto konaní preukázať. Výrok žalovaného, že žalobca bol pri sčítavaní hlasov vo voľbách ako dodávateľ bezpečnostného systému v konflikte záujmov, je na pomedzí medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom, pretože pravdivosť tohto tvrdenia je síce možné overiť (je možné vykonaním dokazovania zistiť, či žalobca mal nejaký konflikt záujmov), avšak samotný výrok je súčasne subjektívnym hodnotením žalovaného na základe jeho vlastných (subjektívnych) kritérií (každý vníma konflikt záujmov inak). Ani ako hodnotiaci úsudok však tento výrok žalovaného neobstojí, pretože nemá žiaden skutkový základ a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými výrokmi má voči žalobcovi difamačný (znevažujúci) charakter. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by sa žalobca akýmkoľvek spôsobom podieľal na sčítavaní hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 alebo vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že Štatistický úrad Slovenskej republiky nepoužíva produkty žalobcu za účelom sčítania hlasov a v tejto súvislosti tvrdil, že žalobca sa priamo alebo nepriamo prostredníctvom „spolupracujúcich" entít podieľal na sčítaní hlasov v prezidentských voľbách konaných v roku 2019, ale tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno, tzv. dôkaz pravdy). Naopak, žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že jeden z jeho obchodných partnerov - obchodná spoločnosť AUTOCONT s.r.o. (podľa obchodného registra nie je majetkovo ani personálne prepojená so žalobcom), poskytol v rokoch 2018 a 2019 Štatistickému úradu Slovenskej republiky svoj produkt ESET Endpoint Antivirus, ako antivírusovú ochranu koncových zariadení - stolných počítačov, serverov a prenosných počítačov (porovnaj detail zákazky uverejnenej v EKS pod č. Z201846069). Žalobca tiež preukázal, že jeho produkty slúžia na antivírusovú ochranu koncových zariadení a že nemajú inú funkcionalitu, t. j. neslúžia na sčítavanie hlasov vo voľbách, ani na spracúvanie výsledkov sčítania hlasov (porovnaj dokument Prehľad riešenia ESET Endpoint Solutions). Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že hlasy voličov vo voľbách spočítavajú jednotlivé okrskové volebné komisie manuálne priamo vo volebných miestnostiach a výsledkom je zápisnica okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku, ktorá je odoslaná príslušnej okresnej volebnej komisii. Následne okresné volebné komisie vyhotovujú zápisnicu okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú odošlú Štátnej volebnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Odosielanie zápisníc o výsledku hlasovania je pritom možné uskutočniť aj elektronicky prostredníctvom Integrovaného volebného informačného systému (IVIS). Vo svojom facebookovom statuse zo dňa 25.9.2020 žalovaný uviedol nasledovný výrok: „Milí priaznivci a fanúšikovia, od 59 minúty relácie zistíte, akým korupčno-podvodným spôsobom získava ESET majetky.", ktorý výrok prezentoval ako fakt, takže ide o skutkové tvrdenie, pravdivosť ktorého bol žalovaný povinný v tomto konaní preukázať, avšak v rámci procesnej obrany neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že žalobca sa dopustil korupčného alebo podvodného konania, alebo že by žalobca takýmto protizákonným konaním získal (nadobudol) majetok. Žalovaný takisto v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by takéto nezákonné konanie žalobcu preukazoval a tak neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (dôkaz pravdy). Dospel potom k záveru, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaného. Ak by aj tento výrok bol posudzovaný ako hodnotiaci úsudok (žalovaný ním subjektívne hodnotí konanie žalobcu, resp. dvoch jeho spoločníkov), išlo by o neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý nemá žiaden skutkový základ a ktorý má voči osobe žalobcu hrubo znevažujúci charakter. Žalovaný ako osoba znalá práva (bol dlhoročný trestný sudca, sudca najvyššieho súdu, dokonca jeho predseda, predseda súdnej rady a minister spravodlivosti) musel vedieť, že korupčné a podvodné konanie, resp. nadobúdanie majetku je v podmienkach slovenského právneho poriadku trestné, že v tomto zmysle, t. j. ako obvinenie z trestnej činnosti, to tak budú vnímať aj recipienti jeho výroku. Žalovaný napriek tomu zverejnil tento svoj výrok bez toho, že by o tom predložil jediný dôkaz. K tomu, že žalovaný vo svojom výroku odkazoval na verejne známy obchodný spor dvoch spoločníkov žalobcu s M. F. (tzv. kauza Carlton) dodal, že ide o obchodnoprávny spor dvoch spoločníkov žalobcu (zo šiestich), ktorý nie je možné pripisovať žalobcovi. Ide o neprípustnú mieru zjednodušenia (skreslenia) skutočnosti, ktorá je zavádzajúca a ktorej by sa žalovaný ako osoba znalá práva nemal dopúšťať. Žalovaný vo svojom facebookovom statuse zo dňa 25.9.2020 uviedol aj výrok: „Ten ESET, ktorý financoval aj prezidentskú kampaň G., podvodne zapísanej do komory advokátov." Žalovaný tento výrok prezentoval ako fakt, ide preto o skutkové tvrdenie, pravdivosť ktorého bol žalovaný povinný v tomto konaní preukázať, čo neurobil, preto neuniesol dôkazné bremeno (dôkaz pravdy). Vzhľadom na uvedené vychádzal súd prvej inštancie z toho, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenie. Výrok žalovaného, že žalobca financoval (aj) prezidentskú kampaň I. G., je pritom v priamom rozpore s dovtedajšou procesnou obranou žalovaného v tomto konaní, v rámci ktorej tvrdil len toľko, že „žalobca a jeho čelní predstavitelia sa podieľali na financovaní prezidentskej kampane pána Dr. R. F. a

zosúladenom postupe s Mgr. I. G.." Zo samotných novinových článkov predložených žalovaným pritom vyplýva, že prezidentskú kampaň J. F. a I. G. nefinancoval žalobca. V týchto článkoch je uvedené iba to, že jeden zo spoločníkov žalobcu prispel na prezidentskú kampaň J. F. sumou 50.000,- € a ľudia z ESET-u sponzorovali aj kampaň I. G.. Nespornou medzi sporovými stranami je skutočnosť, že jeden zo spoločníkov žalobcu prispel prostredníctvom transparentného účtu na kampaň I. G. sumou 5.000,€. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nefinancoval prezidentskú kampaň I. G. (ani J. F.), ale len jeden z jeho spoločníkov prispel na túto kampaň zanedbateľnou sumou (v porovnaní s celkovými nákladmi kampane). Opätovne tak ide zo strany žalovaného ako osoby znalej práva o neprípustné skreslenie skutočnosti (zavádzanie) s cieľom očierniť žalobcu (v spojení s ostatnými výrokmi žalovaného). Žalovaný vo svojom facebookovom statuse zo dňa 25.9.2020 tiež uviedol tento výrok: „Ten ESET, ktorý nesporne spolupracuje so CIA.", ktorý prezentoval ako fakt, ide preto o skutkové tvrdenie, pravdivosť ktorého bol žalovaný povinný v tomto konaní preukázať, čo opäť neurobil a tak neuniesol dôkazné bremeno (dôkaz pravdy). Prvoinštančný súd v tejto súvislosti konštatoval, že žalovaný vo vzťahu k tomuto svojmu výroku v konaní úplne rezignoval na akékoľvek prostriedky procesnej obrany (skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov). Vzhľadom na uvedené vychádzal z toho, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenie. Takáto informácia nie je ani všeobecne (z verejne dostupných zdrojov) o žalobcovi známa, keď žalobca pritom v tomto prípade objektívne nemohol preukázať reálnu neexistenciu tejto skutočnosti (ide o tzv. negatívnu skutočnosť). Vo vzťahu k všetkým namietaným výrokom žalovaného dospel k záveru, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. o neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré nemali žiaden skutkový základ a ktoré mali vo vzájomnej súvislosti s ostatnými výrokmi voči žalobcovi difamačný (znevažujúci) charakter. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa v konaní okrem iného bránil aj tým, že z jeho strany išlo o primeranú politickú kritiku v rámci politického súboja, ktorú chráni ústavne garantovaná sloboda prejavu a právo na šírenie a prijímanie informácií, ktorej procesnej obrane žalovaného nemohol prisvedčiť. Poukázal na to, že právo na ochranu dobrej povesti a dobrého mena, ako aj právo na informácie a sloboda prejavu sú ústavou garantované. V posudzovanom prípade dochádza ku konkurencii dvoch významom rovnocenných základných práv (resp. základného práva a slobody). Ich uplatňovanie a právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nepotlačila ochrana druhého práva (slobody). Súd preto musí skúmať v každom jednom prípade mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia práva na ochranu dobrej povesti vo vzťahu k slobode prejavu a právu na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Sloboda prejavu nie je bezhraničná. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia vždy zodpovedať demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť okrem spomínanej ochrany práv a slobôd iných aj ochrana ústavou chránených záujmov a hodnôt, napríklad bezpečnosť štátu, ochrana verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.1.2019, sp. zn. II. ÚS 692/2017). Stotožnil sa s názorom žalovaného, že sloboda prejavu je chránená nielen v prípade informovania o pozitívnych skutočnostiach, ale takisto aj v prípade tém, ktoré sú nepríjemné, pohoršujúce či útočné a súhlasil i s tým, že politický prejav požíva zvýšenú ochranu, preto aj subjekty zapájajúce sa do politickej diskusie sú povinné zniesť vyššiu mieru kritiky. Aj keď žalobca nie je osobou tzv. absolútneho verejného záujmu (ako napríklad politici, štátne orgány či právnické osoby s majetkovou účasťou štátu), ako veľká korporácia zúčastňujúca sa verejných obstarávaní je povinný zniesť vyššiu mieru kritiky ako bežná fyzická či právnická osoba. Nič z toho však nedáva právo žalovanému rozširovať o žalobcovi nepravdivé skutkové tvrdenia a očierňovať ho hrubo znevažujúcimi invektívami. Žalovaný zverejnil nepravdivé skutkové tvrdenia na svojej facebookovej stránke, ktorá má značný dosah na verejnosť (v čase zverejnenia prvého statusu mal žalobca viac ako 40.000 fanúšikov, v čase zverejnenia druhého statusu mal viac ako 70.000 fanúšikov). Pritom platí (vo všeobecnosti), že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv fyzickej osoby či ochrana dobrej povesti právnickej osoby (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2016, sp. zn. II. ÚS 439/2016). Kritiku, ktorej úplne chýba vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie, je potrebné považovať za kritiku neprimeranú. Pre zváženie legitímnosti zverejnenia informácie je pritom dôležité skúmať aj motív toho, kto informáciu zverejnil. Pokiaľ bolo motívom zverejnenia informácie poškodiť druhého, či získať na jeho úkor prospech (slávu, uznanie, pozornosť), a to bez toho, aby si šíriteľ overil pravdivosť tejto informácie (alebo jej dokonca sám neveril), nemožno hovoriť o legitímnom výkone slobody prejavu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.12.2017, sp. zn. III. ÚS 288/2017). Je nepochybne v záujme spoločnosti, aby spôsob vynakladania verejných financií štátom bol čo najviac transparentný a

podliehal kontrole verejnosti. Verejnosť by mala mať možnosť oboznámiť sa aj s informáciami týkajúcimi sa právnických osôb súkromného práva, ktoré so štátom obchodujú (tieto by mali byť schopné zniesť väčšiu mieru kritiky). Takáto kritika však musí byť konštruktívna, musí mať reálny skutkový základ a musí sa týkať obchodných aktivít takejto právnickej osoby súkromného práva so štátom. Kritika je v takomto prípade relevantná a konštruktívna, ak sa týka práve skutočností podstatných pre sledovaný verejný záujem. V prejednávanom prípade však skutkové tvrdenia žalovaného nemali žiaden súvis s verejnými obstarávaniami, ktorých sa zúčastnil žalobca, resp. s vynakladaním verejných prostriedkov na základe právnych vzťahov medzi štátom a žalobcom. Takisto skutočnosti súvisiace s férovou politickou súťažou v rámci volebnej kampane (či už vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky alebo vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky) sú nepochybne predmetom zvýšeného verejného záujmu. Žalovaný sa v konaní bránil, že facebookový status zo dňa 14.3.2019 bol zverejnený „v čase silnej konkurenčnej kampane medzi prezidentskými kandidátmi." Žalobca však nebol účastníkom predmetnej volebnej kampane. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca poskytol finančný dar alebo akokoľvek inak podporil určitú politickú stranu, resp. osobu uchádzajúcu sa vo voľbách o verejnú funkciu. V konaní nebolo sporné, že jeden zo šiestich spoločníkov žalobcu finančne podporil prezidentského kandidáta J. F. a druhý zo šiestich spoločníkov finančne podporil prezidentskú kandidátku I. G.. Išlo však o súkromnú aktivitu a súkromné financie týchto spoločníkov, nie o aktivitu a financie žalobcu (v konaní nebol tvrdený a ani preukázaný opak) s opätovným poukazom na to, že je nevyhnutné odlišovať aktivity žalobcu a súkromné aktivity jeho spoločníkov, keďže ide o odlišné právne subjekty. Na žalobcu preto nie je možné aplikovať štandardy politickej diskusie medzi kandidátmi uchádzajúcimi sa o verejné funkcie vo voľbách. Tieto kritériá, pripúšťajúce „voľnejšiu" diskusiu a kritiku, možno aplikovať na diskusiu s politickými súpermi, nie na vyjadrenia o žalobcovi. Navyše, ak by aj išlo o politickú kritiku, táto nemala žiaden skutkový základ a nemožno ju v žiadnom prípade označiť za vecnú či konštruktívnu. Zdôraznil, že neoprávnená a nevecná kritika, ani nepravdivé skutkové tvrdenia nemôžu požívať právnu ochranu garantovanú slobodou prejavu a právom na šírenie a prijímanie informácií. Prvoinštančný súd preto konštatoval, že výroky žalovaného nie je možné v žiadnom prípade považovať za primeranú kritiku, pretože týmto výrokom chýba akýkoľvek skutkový základ. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že z kontextu všetkých výrokov žalovaného vyplýva, že jeho motívom nebola poctivá politická diskusia a kritika, ale snaha zviditeľniť sa na úkor žalobcu (a zvýšiť tak svoje šance vo voľbách), resp. snaha poškodiť žalobcu nepravdivými a znevažujúcimi výrokmi. Ústavné právo na slobodu prejavu nemožno realizovať (zneužívať) takým spôsobom, ktorý hrubo, závažne a bezdôvodne poškodzuje práva iného. Pri konkurencii práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti a práva žalovaného na slobodu prejavu je potrebné nájsť takú rovnováhu, ktorá zabezpečí v čo možno najvyššej miere možnosť využitia oboch práv. Túto rovnováhu je možné nájsť práve na základe testu proporcionality a pomerovaním záujmov sledovaných realizáciou jednotlivých práv. Uvádzanie nepravdivých tvrdení a ničím nepodložené obviňovanie z páchania protiprávnej činnosti nemôže mať prednosť pred právom na zachovanie dobrej povesti právnickej osoby. Sloboda prejavu žalovaného musí v tomto konkrétnom prípade ustúpiť ochrane dobrej povesti žalobcu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že posledným predpokladom vzniku práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je objektívna spôsobilosť neoprávneného zásahu poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Súhlasil s názorom žalobcu, že namietané výroky žalovaného vo svojej vzájomnej súvislosti mali difamačný charakter, teda boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti. V čase zverejnenia prvého statusu mala facebooková stránka žalovaného viac ako 40.000 sledovateľov, v čase zverejnenia druhého statusu viac ako 70.000 sledovateľov, pričom bola verejne prístupná aj ostatným používateľom tejto sociálnej siete. Takisto rozhovor (podcast) žalovaného pre webový portál www.startitup.sk bol prístupný širokej verejnosti. Výroky žalovaného vo svojom vzájomnom súhrne priamo a verejne obviňujú žalobcu z protiprávnej (až trestnej) činnosti a zo spolupráce s cudzou spravodajskou službou. Žalovaný v nich tiež nepriamo naznačuje (podsúva), že žalobca manipuloval prezidentské či parlamentné voľby (pri spočítavaní hlasov) a tajne financoval prezidentskú kampaň úspešnej kandidátky s cieľom ovládnuť politickú či výkonnú moc v krajine. Tieto výroky naznačujú tiež to, že produkty žalobcu nie sú určené len na antivírusovú ochranu koncových zariadení, ale majú aj iný (skrytý a protiprávny) účel, čo je obzvlášť v oblasti informačnej bezpečnosti závažné obvinenie spôsobilé reputačne a ekonomicky poškodiť žalobcu. Všetky tieto výroky sú vo svojej vzájomnej súvislosti objektívne spôsobilé význame narušiť dôveru (dobrú povesť) žalobcu u jeho zamestnancov, obchodných partnerov či obyčajných zákazníkov, ako aj v očiach širokej verejnosti. Navyše, pôvodcom týchto výrokov je žalovaný ako osoba znalá práva, bývalý dlhoročný sudca najvyššieho súdu (dokonca jeho predseda), predseda súdnej rady a minister spravodlivosti a v čase zverejnenia predmetných

statusov takisto aktívny politik prostredníctvom politickej strany Vlasť. Tieto výroky žalovaného sa tak objektívne mohli dostať k širokej verejnosti, ktorej časť mohla týmto informáciám vzhľadom na osobu žalovaného a jeho minulosť uveriť. Výroky žalovaného majú voči žalobcovi jednoznačne difamačný charakter. Nemusel sa pritom zaoberať následkami neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalobcu, keďže žalobca sa v konaní domáhal len morálnej satisfakcie, nie finančného zadosťučinenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.8.2011, sp.zn. 6 Cdo 17/2010). Mal potom za to, že žalobca preukázal existenciu všetkých troch predpokladov vzniku práva na ochranu jeho dobrej povesti pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaného: žalobca disponuje dobrou povesťou, výroky žalovaného sú neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcu a tieto výroky sú objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu. Medzi konaním žalovaného, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu a ohrozením dobrej povesti žalobcu je pritom daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť. Keďže žalovaný neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu, tento sa v zmysle § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka mohol domáhať, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov do jeho dobrej povesti, aby odstránil závadný stav a aby žalobcovi dal primerané zadosťučinenie, buď morálne alebo peňažné, prípadne oboje súčasne. Žalobca sa prvými dvomi výrokmi žalobného návrhu domáhal určenia (konštatovania rozsudkom), že žalovaný zasiahol predmetnými výrokmi do práva na ochranu jeho dobrej povesti. Možnosť takejto žaloby pripustila súdna prax i odborná literatúra. Konštatovanie protiprávnosti (neoprávnenosti) zásahu do obrej povesti právnickej osoby možno podradiť pod právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia. V sporoch o ochranu osobnosti či o ochranu dobrej povesti právnickej osoby možno podať aj žalobu o určenie nepravdivosti a neoprávnenosti zásahu, napríklad žalobu o určenie, že určité výroky sú nepravdivé. Takáto žaloba nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., v konaní o takejto žalobe preto nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 508-509). Vyhovel tak žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti predmetnými nepravdivými výrokmi (výroky II. a III. rozsudku). Žalovaný (správne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) sa podanou žalobou tiež domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť status zverejnený na jeho facebookovej stránke dňa 14.3.2019 v časti týkajúcej sa žalobcu i odstrániť status zverejnený na jeho facebookovej stránke dňa 25.9.2020 v celom rozsahu. Keďže žalobca má právo domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal neoprávnených zásahov do jeho dobrej povesti a aby odstránil závadný stav, vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť status zverejnený na jeho facebookovej stránke dňa 14.3.2019 v časti týkajúcej sa žalobcu (výrok IV. rozsudku). Nevyhovel ale žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť status zverejnený na jeho facebookovej stránke dňa 25.9.2020 v celom rozsahu, pretože uznesením zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C 45/2019-242, vo výroku II. nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p., ktorým už žalovanému uložil povinnosť odstrániť predmetný status z jeho facebookovej stránky. Išlo teda o neodkladné opatrenie, ktoré tzv. konzumovalo vec samu. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 uviedla, že žalovaný splnil nariadené neodkladné opatrenie a predmetný status zo svojej facebookovej stránky odstránil, pričom žalobca toto tvrdenie nepoprel, takže ide o nesporné skutkové tvrdenie. Keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, nemohol už týmto rozsudkom uložiť žalovanému povinnosť odstrániť predmetný status, keďže žalovaný už túto svoju povinnosť splnil, z dôvodu ktorého žalobu v tejto časti zamietol (výrok VII. rozsudku). Vzhľadom k tomu, že zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal odstránenia statusu žalovaného zo dňa 25.9.2020, v súlade s § 335 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C 45/2019-242, keď z nesporného skutkového tvrdenia žalovaného vyplynulo, že žalovaný povinnosť uloženú mu neodkladným opatrením splnil a tak neodkladné opatrenie už naďalej nebolo potrebné (výrok IX. rozsudku). Žalobca sa napokon podanou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť ospravedlniť sa mu formou zverejnenia ospravedlnenia na facebookovej stránke žalovaného po dobu troch mesiacov a vo forme písomného ospravedlnenia doručeného na aktuálnu adresu sídla žalobcu. Poukázal na to, že je na posúdení súdu v akej miere uloží zodpovednému subjektu povinnosť dať poškodenému subjektu primerané zadosťučinenie. Pri svojej voľnej úvahe je súd viazaný „len" hľadiskom primeranosti. V rámci tzv. satisfakčnej žaloby je možné domáhať sa morálnej satisfakcie (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a majetkovej satisfakcie (náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. Súd musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu a individualizovať priznanú satisfakciu vzhľadom na tieto okolnosti, najmä s ohľadom na intenzitu neoprávneného zásahu do dobrej povesti a spôsobené následky vo sfére poškodeného subjektu. V prejednávanom prípade žalovaný prezentoval svoje výroky verejne na

svojej facebookovej stránke a tak sa mu javilo ako spravodlivé a primerané, aby ospravedlnenie bolo zverejnené na rovnakom mieste. Dobu troch mesiacov, počas ktorej má byť ospravedlnenie zverejnené, vyhodnotil ako primeranú, keďže predmetné výroky boli zverejnené po omnoho dlhšiu dobu. Zo strany žalovaného išlo o závažný a dlhotrvajúci (opakovaný) zásah do žalobcovej dobrej povesti, pričom žalobca sa podanou žalobou nedomáhal peňažnej satisfakcie, preto sa javilo ako primerané, aby žalovaný okrem zverejnenia ospravedlnenia na svojej facebookovej stránke, takisto zaslal žalobcovi písomné ospravedlnenie na aktuálnu adresu jeho sídla. Z tohto dôvodu v celom rozsahu vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia (výroky V. a VI. rozsudku). Prvoinštančný súd konštatoval, že aj keď je súd v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom žalobcu, nie je ním viazaný doslovne. Súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a pri formulovaní výroku môže použiť iné slová ako navrhoval žalobca, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať o to, aby tento výrok z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal. Výrok rozsudku zároveň musí byť vykonateľný v exekučnom konaní, preto vo výrokoch rozsudku opravil chyby v písaní, ktorých sa žalobca dopustil v žalobe, resp. vo svojich návrhoch na zmenu žaloby (napríklad nesprávne uvedené obchodné meno žalobcu) a upravil žalobcom namietané výroky tak, aby zodpovedali tomu, čo žalovaný skutočne vo svojich výrokoch uviedol. Žalovaný vo svojich podaniach (najmä v podaní zo dňa 11.11.2021) navrhol vykonanie viacerých dôkazov, ktorých vykonanie nepovažoval za potrebné, z dôvodu ktorého tieto návrhy na vykonanie dôkazov na pojednávaní konanom dňa 19.4.2022 ako nedôvodné zamietol. Žalovaný navrhol svoj vlastný výsluch za účelom preukázania toho, že žalobca nepožíva dobrú povesť, že žalované výroky nie sú skutkovými tvrdeniami a že išlo o politickú kritiku v rámci politickej debaty. Dal do pozornosti, že navrhnutými dôkazmi sa majú preukázať konkrétne skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktoré strana sporu v konaní tvrdí. Žalovaným uvádzané dôvody však nie sú takýmito konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, ktorých existenciu by bolo možné preukázať dokazovaním, ale ide o všeobecné tvrdenia, resp. skôr o otázku právneho posúdenia (či výroky žalovaného sú skutkovými tvrdeniami alebo nie, či išlo o politickú kritiku, či žalobca požíva dobrú povesť). Nemohol tak posúdiť, či tento návrh na vykonanie dôkazu je účelný alebo nie. Poukázal na ustanovenie § 195 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd nariadi výsluch strany len o takých tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ani splnenie tejto podmienky nemohol posúdiť. Navyše, žalobca (správne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) nebol prítomný ani na jednom z dvoch nariadených pojednávaní, teda sám zmaril možnosť vykonať dôkaz jeho výsluchom. Žalovaný ďalej navrhol, aby uložil žalobcovi povinnosť predložiť zoznam súdnych a správnych konaní žalobcu a jeho dcérskych spoločností s popisom za účelom preukázania, že žalobca nepožíva dobrú povesť, nakoľko objektívne nie je schopný tento dôkaz sám zabezpečiť. Žalovaný ale neuviedol aké konkrétne skutkové tvrdenie sa má týmto dôkazom preukázať. Skutočnosť, či žalobca požíva alebo nepožíva dobrú povesť, je otázkou právneho posúdenia; neexistenciu dobrej povesti je potrebné odôvodniť konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, ktorých existenciu je následne potrebné preukázať návrhmi na vykonanie dôkazov (ak sú tieto skutkové tvrdenia sporné). Strana sporu sa bez svojho zavinenia môže dostať do tzv. informačného deficitu. V takom prípade môže nastúpiť tzv. vysvetľovacia povinnosť strany nezaťaženej dôkazným bremenom (§ 189, § 190 C.s.p.). Súd však musí postupovať tak, aby stranám sporu bezdôvodne neuľahčoval ich povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, preto musí uloženie vysvetľovacej povinnosti dôsledne zvážiť. Súd by mal strane sporu napomôcť odstrániť jej informačný deficit len v tom prípade, ak sa strana sporu ocitne v skutkovej a dôkaznej núdzi nie z vlastnej viny a vtedy, keď nie je objektívne schopná inak prekonať informačný deficit. Strana sporu musí aspoň rámcovo navrhnúť, ako je možné informačný deficit preklenúť a súd by mal následne posúdiť, či tento návrh môže viesť k odstráneniu informačného deficitu. Podkladom pre odstránenie informačného deficitu však nemôže byť len dohad alebo názor, že napríklad v listinách, ktoré by mala druhá strana poskytnúť, budú potrebné informácie. Podkladom by mal byť preukázateľný a pravdepodobný úsudok o dôvodnosti a oprávnenosti uloženia vysvetľovacej povinnosti druhej strane sporu. Strana sporu zaťažená dôkazným bremenom musí predniesť aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýšiť tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, aby nastúpila vysvetľovacia povinnosť protistrany. Súd musí postupovať citlivo, aby nedochádzalo k zneužitiu vyšetrovacieho dôkazu a vysvetľovacej povinnosti strany nezaťaženej dôkazným bremenom. Účelom tohto inštitútu je podporiť pravdepodobný nárok skutkovými okolnosťami, ktoré jedna strana objektívne nemá, resp. získať dôkaz za účelom podpory už vybudovanej právnej argumentácie. Nemalo by ísť o pátranie po neznámych dôkazoch neurčitého rozsahu za účelom „vybudovania" prípadu. Preto by malo vždy ísť o konkrétne tvrdenia a konkrétne dôkazy (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 699-700, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16.12.2010, sp.zn. 22

Cdo 883/2010). Vyššie uvedené kritériá však návrh žalovaného na vykonanie dôkazu nespĺňal. Žalovaný neuviedol žiadne „oporné body" skutkového stavu, ktorý by chcel uložením vysvetľovacej povinnosti, resp. vyšetrovacieho dôkazu preukázať. Zo strany žalovaného nebol prezentovaný preukázateľný a pravdepodobný úsudok o dôvodnosti a oprávnenosti uloženia vysvetľovacej povinnosti žalobcovi. Z jeho strany išlo iba o neurčité dohady (prípadne o jeho „vnútorné hlboké presvedčenie"), o pátranie po neznámych dôkazoch neurčitého rozsahu za účelom „vybudovania" prípadu." Tomuto návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu nevyhovel. Žalovaný tiež navrhol, aby súd vyžiadal dokumentáciu z Úradu pre verejné obstarávanie a od ďalších verejných obstarávateľov vo všetkých zákazkách s účasťou žalobcu alebo spoločnosti AUTOCONT s.r.o. na verejnom obstarávaní v pozícii dodávateľa za účelom preukázania toho, že „verejné obstarávania žalobcu a jeho spolupracujúcich entít nie sú transparentné, preto žalobca nemôže požívať dobrú povesť." Vo vzťahu k tomuto návrhu na vykonanie dôkazov platí v celom rozsahu vyššie uvedené: žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré by malo byť týmito dôkazmi preukázané a neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňovali jeho pochybnosti o transparentnosti predmetných (bližšie neurčených) verejných obstarávaní. Opätovne išlo z jeho strany o neurčité dohady, o pátranie po neznámych dôkazoch neurčitého rozsahu za účelom „vybudovania" prípadu. Navyše súd môže uplatniť edičnú či informačnú povinnosť podľa § 189, § 190 C.s.p. iba v prípade, ak žalovaný nebol objektívne schopný prekonať svoj informačný deficit. Rovnako ako žalobca, aj žalovaný je povinný predložiť v spore všetky dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny predložiť. Táto podmienka však splnená nebola, keďže všetky listiny súvisiace s verejným obstarávaním boli žalovanému prístupné na základe žiadosti o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, resp. išlo o povinne zverejňované údaje, ktoré sú verejne dostupné. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby si tieto dokumenty vyhľadal a aby ich následne predložil, z jeho strany išlo o neprípustné prenášanie bremena tvrdenia, resp. dôkazného bremena na žalobcu, resp. konajúci súd. Žalovaný ďalej navrhol, aby bol vyžiadaný od Štatistického úradu Slovenskej republiky zoznam dodávateľov podieľajúcich sa na systéme sčítania hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019, vrátane celej dokumentácie týkajúcej sa daného zmluvného vzťahu (uzavretia zmluvy i plnenia zmluvy) za účelom preukázania jeho tvrdenia o netransparentnosti verejného obstarávania. Vo vzťahu k tomuto návrhu na vykonanie dôkazov platí v celom rozsahu vyššie uvedené: žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho pochybnosti o transparentnosti predmetného verejného obstarávania. Opätovne išlo z jeho strany o neurčité dohady, o pátranie po neznámych dôkazoch neurčitého rozsahu za účelom „vybudovania" prípadu a súd môže uplatniť edičnú či informačnú povinnosť v zmysle § 189 a § 190 C.s.p. len v prípade, ak žalovaný nebol objektívne schopný prekonať svoj informačný deficit. Táto podmienka však splnená nebola, keďže všetky listiny súvisiace s týmto verejným obstarávaním boli žalovanému prístupné na základe žiadosti o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., resp. išlo o povinne zverejňované údaje, ktoré sú verejne dostupné. Žalovanému potom nič nebránilo v tom, aby tieto dokumenty získal a aby ich následne predložil, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že produkt žalobcu nemohol byť použitý pri sčítavaní hlasov voličov vo voľbách, keď už pre nič iné tak preto, že hlasy voličov vo voľbách spočítavajú jednotlivé okrskové volebné komisie manuálne priamo vo volebných miestnostiach (bod 51. odôvodnenia rozsudku). Žalovaný navrhol výsluch spoločníkov, konateľov a prokuristu žalobcu za účelom ich vypočutia k podpore prezidentských kandidátov J. F. a I. G. a preukázania, že žalobca nepožíva dobrú povesť. Ako už uviedol (bod 53. odôvodnenia rozsudku), finančná podpora jednotlivých spoločníkov žalobcu nie je pričítateľná žalobcovi, pričom samotná prezidentská kampaň v roku 2019 nemá s predmetom sporu v tomto súdnom konaní žiaden súvis. Ďalší žalovaným uvádzaný dôvod (preukázanie, že žalobca nepožíva dobrú povesť) nie je takým konkrétnym skutkovým tvrdením, ktorého existenciu by bolo možné preukázať dokazovaním, ale ide o všeobecné (neurčité) tvrdenie, resp. skôr o otázku právneho posúdenia a tak nemohol posúdiť, či tento návrh na vykonanie dôkazu je účelný alebo nie (keďže nebol riadne odôvodnený). Znova dal do pozornosti ustanovenie § 195 ods. 1 C.s.p. Žalovaný ešte navrhol výsluch svedkov J. F. a prezidentky I. G. k otázke podpory v prezidentských voľbách žalobcom a jeho predstaviteľmi. Ako uviedol (bod 53. odôvodnenia rozsudku), finančná podpora prezidentských kandidátov zo strany spoločníkov žalobcu nie je pričítateľná žalobcovi, pričom samotná prezidentská kampaň v roku 2019 nemá s predmetom sporu v tomto súdnom konaní žiaden súvis. Výroky žalovaného o žalobcovi nemohli byť oprávnenou kritikou v rámci politickej súťaže ani v prípade, ak by žalobca priamo podporil niektorého z prezidentských kandidátov, pretože tejto jeho „kritike" chýbal akýkoľvek vecný základ. Vykonanie týchto dôkazov tak nebolo pre rozhodnutie v tomto spore potrebné. Ďalej navrhol žalovaný oboznámenie sa so spisom vedeným Ústavným súdom Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/2019 za účelom preukázania financovania prezidentskej kampane J. F. a I. G., podpory

kandidátov predstaviteľmi žalobcu a zapojenia sa žalobcu do politickej kampane. Vo vzťahu k tomuto návrhu na vykonanie dôkazu platí už vyššie uvedené: uvedený dôkaz nemá žiaden relevantný súvis s prejednávanou vecou, vykonanie tohto dôkazu preto nebolo potrebné pre meritórne rozhodnutie. Navyše, je všeobecne známou skutočnosťou, že ústavný súd oba návrhy žalovaného na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky odmietol ako zjavne neopodstatnené. Žalovaný napokon navrhol pripojiť vyšetrovacie spisy v kauzách Carlton a Búrka a vypočuť svedkov JUDr. V. Q., JUDr. F. J. a JUDr. F. P. za účelom preukázania, že žalobca nepožíva dobrú povesť. Ani tieto dôkazy nesúviseli s prejednávanou vecou, ich vykonanie preto nebolo potrebné pre rozhodnutie sporu. Ako uviedol (body 47. a 52. odôvodnenia rozsudku), konanie dvoch spoločníkov žalobcu zo šiestich nie je možné pričítať žalobcovi. Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2022 právny zástupca žalovaného navrhol vykonať ako dôkaz uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.8.2021, sp.zn. 4 T 27/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2021, sp.zn. 1 Obdo 72/2020, ktorý návrh zamietol z dôvodu, že žalovaný tieto prostriedky procesnej obrany predložil v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, neuplatnil ich včas. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby tieto listiny predložil už skôr (žalovaný nič také netvrdil) a ani jedna z týchto listín nesúvisela s predmetom sporu v tomto konaní, ich oboznámenie preto nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.4.2022 vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi z dôvodu, že žalovaný podal na zákonného sudcu trestné oznámenie pre spáchanie trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohýbania práva. Na túto námietku zaujatosti v súlade s § 53 ods. 1, ods. 3 C.s.p. neprihliadol, keďže nebola uplatnená včas a týkala sa okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti. Zo samotného trestného oznámenia je zrejmé, že žalovaný v ňom uvádza len také skutočnosti (predovšetkým nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie uznesením zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C 45/2019-242), o ktorých mal vedomosť dávno pred podaním trestného oznámenia, a to nepochybne viac ako sedem dní pred uplatnením námietky zaujatosti na uvedenom pojednávaní. Spáchanie trestného činu zo strany zákonného sudcu podľa žalovaného spočíva v nariadení neodkladného opatrenia, t. j. v rozhodovacej činnosti zákonného sudcu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.4.2022 žiadal, aby zákonný sudca zabezpečil prítomnosť žalovaného v pojednávacej miestnosti. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného sa žalovaný v tom čase nachádzal v budove súdu, avšak zamestnanci Zboru väzenskej a justičnej stráže mu nechceli povoliť vstup do pojednávacej miestnosti (resp. vo všeobecnosti do budovy súdu) z dôvodu, že žalovaný si odmietal prekryť dýchacie cesty respirátorom. K tomuto prvoinštančný súd konštatoval, že riešenie vstupu do budovy súdu je vecou správy súdu, resp. Zboru väzenskej a justičnej stráže, nie zákonného sudcu. V zmysle § 19 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy platí, že vstup do budovy majú zabezpečený všetci účastníci konania, strany sporu a ďalšie osoby, ak sa zúčastňujú na súdnom pojednávaní alebo inom úkone súdu na predvolanie alebo bez predvolania alebo ak si zabezpečujú potrebný úkon; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Pokiaľ v čase pojednávania platili všeobecne záväzné právne predpisy (resp. na základe nich vydané opatrenie predsedu súdu), ktoré podmieňovali vstup do budovy súdu prekrytím dýchacích ciest respirátorom, neostávalo žalovanému nič iné, než sa tomu podriadiť. Nemá pritom vedomosť o tom, že by tento všeobecne záväzný právny predpis, resp. na základe neho vydané opatrenie predsedu súdu boli vyhlásené ústavným súdom alebo iným príslušným orgánom za protiústavné či protizákonné. Ak si žalovaný odmietol prekryť dýchacie cesty respirátorom, išlo o jeho slobodné rozhodnutie, pričom si musel byť vedomý toho, že toto jeho konanie bude mať svoje konzekvencie. Žalovaný ani jeho právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (táto skutočnosť by takýmto dôležitým dôvodom ani nebola), preto v súlade s § 180 C. s. p. rozhodol o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávaní zastúpený svojím právnym zástupcom a ktorý ako advokát bol oprávnený na všetky procesné úkony. Procesné práva žalovaného tak boli v plnej miere zachované. Ak by aj neskôr príslušný orgán skonštatoval protiústavnosť alebo protizákonnosť predmetného všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. na základe neho vydaného opatrenia predsedu súdu, nezakladalo by to procesné pochybenie súdu, nanajvýš by žalovanému vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 3.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a v konaní v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodil, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu čo do základu žalobou uplatneného nároku, pričom v konaní mal iba nepatrný neúspech v časti, v ktorej konanie zastavil (zverejnenie ospravedlnenia žalobcovi prostredníctvom platenej inzercie

na náklady žalovaného), resp. v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (odstránenie statusu zo dňa 25.9.2020). Z čiastočného späťvzatia žaloby vyplýva, že žalobca vzal žalobu v tejto časti späť aj z dôvodu, že sa súdu (v rámci predbežného právneho posúdenia veci) javila takto uplatnená morálna satisfakcia ako neprimeraná. V časti o uloženie povinnosti odstrániť status žalovaného zo dňa 25.9.2020 bola žaloba zamietnutá nie z dôvodu, že by bola nedôvodná (ako vyplýva aj z ostatných výrokov, resp. z odôvodnenia rozsudku), ale preto, že v čase vyhlásenia rozsudku žalovaný už predmetný status odstránil. S ohľadom na tieto konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu vyhodnotil procesný neúspech žalobcu ako nepatrný. Poukázal na to, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít totiž vyplýva, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ani nová právna úprava však nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.2.2017, sp.zn. I. ÚS 56/2017; nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2020, sp.zn. II. ÚS 399/2019 a zo dňa 4.2.2021, sp.zn. III. ÚS 475/2018). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4.1. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch VII. a IX. podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, g/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s odôvodnením „zamietavého" výroku VII., ktorý súd prvej inštancie koncentroval takmer výhradne do bodu 68. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nesprávne, čiastočne arbitrárne, bez opory v dôkazoch či reálnom skutkovom stave. Právna zástupkyňa žalovaného na prvom pojednávaní v rámci prednesu uviedla, že žalovaný mal už splniť povinnosť z nariadeného neodkladného opatrenia, ale urobila tak výhradne ústne v rámci úvodného prednesu žalovaného, pričom údajné splnenie nariadeného neodkladného opatrenia spomenula okrajovo jednou vetou a na podporu tohto tvrdenia nepredložila akýkoľvek dôkaz. Rovnako ani žalovaný neprodukoval v čase medzi prvým pojednávaním a vyhlásením rozsudku žiadne dôkazy, ktoré by čo i len naznačovali reálne splnenie nariadeného neodkladného opatrenia, taktiež sa k tomu nevyjadril sám. K reálnemu a riadnemu splneniu nariadeného neodkladného opatrenia zo strany žalovaného nikdy neprišlo. Ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, jeho právny zástupca namietal tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že podľa jej informácií bol sporný status zmazaný, pretože tento bol iba zmenený, čo nie je splnením povinnosti v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, k čomu prvoinštančný súd konštatoval, že uvedená skutočnosť (tvrdenie) je medzi stranami sporná. On podal na Okresný súd Banská Bystrica ešte dňa 18.12.2020 návrh na vykonanie exekúcie žalovaného, tento exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora JUDr. X. B., pričom predmetná exekúcia žalovaného je do dnešného dňa vedená pod sp.zn. 14 Ek 2217/2020, 161 EX 10/21. V nadväznosti na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13.1.2021, žalovaný podal dňa 26.3.2021 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom nepravdivo uviedol, že povinnosť uloženú mu v zmysle uznesenia o neodkladnom opatrení dobrovoľne splnil dňa 9.2.2021, na čo reagoval vyjadrením zo dňa 19.4.2021. Z prehľadu úprav sporného statusu, ktorý bol v dotknutom čase v rámci informácií k tomuto statusu verejne prístupný na Facebooku V. O. vyplýva, že ho v rozpore so znením nariadeného neodkladného opatrenia žalovaný len upravil. Uznesením o neodkladnom opatrení mu bola okrem iného poskytnutá aj dočasná súdna ochrana pred nedôvodnými verejnými útokmi žalovaného na jeho adresu. V rámci obsahu pôvodného znenia sporného statusu totiž žalovaný viacnásobne a celkom nedôvodne zasiahol do jeho práva na dobrú povesť prostredníctvom viacerých nepravdivých skutkových tvrdení a hodnotení postrádajúcich čo i len elementárny skutkový základ. Poukázal v tejto súvislosti na bod 24. odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení. V rámci sporného statusu ho žalovaný obviňoval aj z údajného dlhodobého páchania protiprávnej až trestnej činnosti, keď o ňom uvádzal nasledovné skutkové tvrdenie: Milí priaznivci a fanúšikovia, od 59 minúty relácie zistíte, akým korupčno-podvodným spôsobom získava ESET majetky. Prvoinštančný súd v bode 29. odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení uviedol dôvody k tomuto skutkovému tvrdeniu. Dal do pozornosti aj dôvody uvedené v bode 52. odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že žalovaný predmetné skutkové tvrdenie zo sporného statusu neodstránil, iba ho dňa 9.2.2021 upravil s uvedením jeho súčasného znenia. Poukázal aj na odôvodnenie uznesenia exekučného súdu zo dňa 16.2.2022, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, v ktorom sa konštatuje, že žalovaný v rozpore s exekučne vymáhanou povinnosťou pristúpil po začatí exekúcie iba k čiastočnému odstráneniu obsahovej časti sporného statusu a vo zvyšnej časti upravil text sporného statusu takým spôsobom, že jeho súčasné znenie naďalej neoprávnene zasahuje do jeho dobrej povesti. Žalovaný v zmysle záverov odôvodnenia uznesenia exekučného súdu dotknutú (neodstránenú) časť sporného statusu „upravil" výhradne takým spôsobom, že pôvodný výrok na jeho adresu nahradil synonymickým výrokom so zhodným významom. Vyššie uvedený stav ohľadom sporného statusu trvá aj v súčasnosti. Žalovaný podal proti uzneseniu exekučného súdu sťažnosť, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté. Vytkol prvoinštančnému súdu, že tvrdenie žalovaného o údajnom splnení neodkladného opatrenia nijako nepreveroval a spoľahol sa len na jednorazové, ústne a ničím nepodložené tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, ktoré bolo navyše čiastočne zavádzajúce a vo zvyšku celkom nepravdivé. Následkom výroku VII. napadnutého rozsudku sa ocitol v neprípustnej právnej neistote, kedy dva súdy dospeli v rovnakej veci nezávisle od seba k úplne opačným záverom. Odhliadnuc o nepravdivosti tvrdenia žalovaného o splnení neodkladného opatrenia zastáva názor, že v právnom štáte je neprípustné za akýchkoľvek okolností uprednostniť údajnú „nespornosť" akéhokoľvek tvrdenia strany sporu pred dodržaním princípu právnej istoty, resp. práva strany sporu na právnu istotu. Súd prvej inštancie nerešpektoval princípy prejudiciality ustanovené v § 194 ods. 2 C.s.p., keďže sa s uznesením exekučného súdu vo vzťahu k napadnutým výrokom nijako nevysporiadal a v rámci odôvodnenia výroku VII. nesprávne aplikoval § 217 C.s.p. Ďalej uviedol, že v nadväznosti na predbežné právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní (konanom dňa 26.10.2021), podal dňa 15.11.2021 zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k nároku, ktorým sa pôvodne domáhal uloženia povinnosti žalovanému strpieť zverejnenie jeho ospravedlnenia prostredníctvom platenej inzercie. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 24.1.2022, č.k. 18 C 45/2019-448, zmenu žalobu pripustil a späťvzatie jedného zo žalobných nárokov reflektoval vo výroku I. napadnutého rozsudku. Uvedeným podaním rozhodne nebral späť nárok, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť sporný status, nakoľko takéto prípadné späťvzatie by nezodpovedalo jeho vyjadreniu na prvom pojednávaní vo veci a nemalo by podklad nielen v prezentovanom právnom posúdení zo strany súdu prvej inštancie, v záveroch exekučného súdu a ani v reálnom skutkovom stave (žalovaný dodnes sporný status fakticky riadne neodstránil). Z obsahu podania nie možné dovodiť, že by považoval sporný status za odstránený a tvrdenie žalovaného za nesporné. V priebehu druhého pojednávania vo veci (bezprostredne pred vyhlásením napadnutého rozsudku) najskôr výslovne uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru neuplatnil riadne a včas žiadne prostriedky procesnej obrany a v rámci záverečnej reči explicitne navrhoval, aby bolo jeho žalobe vyhovené v celom rozsahu podľa pripustenej zmeny žaloby. Žalovaný a súd prvej inštancie sa v priebehu tohto pojednávania otázke odstránenia/neodstránenia sporného statusu vôbec nevenovali. Odhliadnuc od ostatnej argumentácie uvedenej v odvolaní má za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby výslovne a jednotlivo rozporoval každú jednu vetu, ktorú ústne prednesie žalovaný, prípadne jeho právny zástupca, keď žalovaný v priebehu konania namiesto riadneho uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a znášania dôkazného bremena iba zahltil súd množstvom písomných či ústnych tvrdení bez reálneho vzťahu k predmetu konania i ničím nepodložených konšpirácií a irelevantných „dôkazných návrhov." Aj s ohľadom na tento postup žalovaného sa výrok VII. a jeho odôvodnenie javia ako nezákonné a minimálne ich možno považovať za celkom neprimeranú mieru „súdneho" formalizmu. Pokiaľ žalovaný niečo tvrdí, je jeho povinnosťou preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Zároveň je v takom prípade primárnou povinnosťou súdu rozhodovať len na základe vykonaných dôkazov. Až v prípade, kedy si žalovaný riadne splní bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, môže od neho súd spravodlivo vyžadovať, aby žalovaným tvrdenú a dôkazne minimálne osvedčenú skutočnosť explicitne a okamžite poprel, prípadne vyvrátil. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 181 C.s.p. s tým, že spôsob aplikácie princípu kontradiktórnosti konania zo strany súdu prvej inštancie nemôže mať v konečnom dôsledku za následok porušenie jeho základných práv na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené skutočnosti podal odvolanie aj proti výroku IX. napadnutého rozsudku, pretože bez uloženia povinnosti žalovanému odstrániť sporný status prostredníctvom napadnutého rozhodnutia, nemal súd prvej inštancie pristúpiť k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v bode 69. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď neboli splnené materiálne podmienky na postup súdu prvej inštancie podľa § 335 ods. 1 C.s.p., pretože nemal zamietnuť žalobný nárok týkajúci sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť sporný status. Taktiež neboli splnené formálne a materiálne podmienky na postup súdu prvej inštancie

podľa § 338 C.s.p., nakoľko s ohľadom na stav exekučného konania bolo nevyhnutné bez uloženia povinnosti žalovanému odstrániť sporný status, ponechať v platnosti aspoň neodkladné opatrenie nariadené v zmysle uznesenia o neodkladnom opatrení (exekučného titulu v neukončenom exekučnom konaní z dôvodu nesplnenia vymáhanej povinnosti žalovaným). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. zmeniť a jeho žalobe v tejto časti vyhovieť a vo výroku IX. zrušiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania. 4.2. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v nadväznosti na ním napadnuté výroky VII. a IX. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že status zo dňa 25.9.2020 neodstránil tak, ako mu to ukladalo neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 9.11.2020 (č. l. 242), ale jeho časť odstránil a časť zmenil a namietal, že aj upravený status zasahuje do jeho dobrej povesti. Poukázal na to, že ak aj žalobca poprel jeho skutkové tvrdenie, že neodkladné opatrenie splnil, toto popretie nemožno považovať v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p. za účinné, nakoľko žalobcovi nič nebránilo, aby v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia jeho rozhodnutia predložil listiny, ktoré predložil k svojmu odvolaniu a preukázal svoje tvrdenie. Ide tak podľa jeho názoru o novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., ktoré nemožno použiť. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že exekučný súd ustálil, že žalovaný nahradil znenie skutkového tvrdenia synonymom, pričom status bol upravený dňa 9.2.2021 dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom posudzovať či skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok porušuje právo právnickej osoby na dobrú povesť. Túto otázku je oprávnený riešiť iba súd v civilnom konaní o ochranu dobrej povesti. Preto rozhodnutie exekučného súdu nie je pre civilný súd záväzné podľa § 193 C.s.p. a ani sa nejedná o stabilizovanú súdnu prax. Navyše žalobca rozhodnutie exekučného súdu predložil až k podanému odvolaniu a súd prvej inštancie nemal dôvod sa s týmto rozhodnutím vysporiadať v napadnutom rozsudku. Nemožno preto hovoriť o porušení prejudiciality podľa § 194 ods. 2 C.s.p. Ďalej uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu účinne rozporovať skutkové tvrdenia protistrany s odkazom na ustanovenie § 149 C.s.p. Žalobca ako „pán sporu" v podaní zo dňa 15.11.2021 označenom ako „Zmena žaloby a Čiastočné späťvzatie žaloby" nešpecifikoval, že by mal status zo dňa 25.9.2020 len čiastočne zmazať a upraviť, teda že sa naďalej podľa jeho názoru dopúšťa zásahu do ochrany jeho dobrej povesti aj upraveným statusom a toto nereflektuje ani do upravenej časti navrhovaného znenia petitu. Tvrdenia žalobcu sú aj preto v tejto súvislosti neprípustnými novotami podľa § 366 C.s.p. Zdôraznil, že status odkazoval na „praktiky" žalobcu, o ktorých hovoril jeho bývalý spoločník M. F.. On k statusu autorsky nepridával žiadne skutočnosti. K všetkým týmto okolnostiam sa mohol vyjadriť na pojednávaní konanom dňa 19.4.2022, na ktoré mu však bol odopretý prístup z dôvodu, že nemal prekryté horné dýchacie cesty. Z tohto dôvodu bolo porušené jeho právo konať pred súdom a osobne sa vyjadriť k všetkým tvrdeniam a dôkazom. Tieto skutočnosti namietal už jeho právny zástupca priamo na uvedenom pojednávaní s poukazom na § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Doteraz mu súd prvej inštancie neumožnil ani nahliadnuť do spisu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch VII. a IX. potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania. 4.3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril. 5.1. Proti rozsudku do výrokov II. až VI. a VIII. podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k otázke „dobrej" povesti žalobcu, o ktorej počas celého súdneho konania tvrdil, že túto žalobca nepožíva. Za týmto účelom navrhol rad dôkazných návrhov, ale prvoinštančný súd nevykonal ani jeden z nich, hoci boli pre riadne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Počas prejednávania veci tvrdil, že žalobca dobrú povesť nepožíva, poukázal na konkrétne skutkové okolnosti a vo zvyšku navrhol vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie nepripustil. Dal do pozornosti, že domáhať sa ochrany dobrej povesti môže len právnická osoba, ktorá dobrú povesť sama požíva s odkazom na relevantnú judikatúru, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.11.2000, sp.zn. 29 Cdo 630/99. Ďalej

konštatoval, že súd prvej inštancie uzavrel, že jeho výroky sú predovšetkým skutkovými tvrdeniami a majú difamačný charakter, že žalobca v konaní preukázal existenciu neoprávnenosti zásahu do jeho dobrej povesti, s čím nesúhlasí. Napadnuté výroky nemohli a ani nemali difamačný charakter (výrok II. písm. a/ napadnutého rozsudku), nakoľko tvrdil že podľa verejne dostupných informácií by bezpečnostný systém, ktorého dodávateľom je žalobca, mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov. Zdôraznil, že z použitého výrazového prostriedku „by mal byť používaný", neuviedol, že tento systém aj skutočne používaný je, preto takýto výrok nemôže spôsobiť objektívny zásah do práv žalobcu. Ďalším namietaným výrokom z inkriminovaného statusu je časť, v ktorej sa konštatuje, že „S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vieme aj to, že aj samotné hlasy vo voľbách spočítava firma ESET cez nastrčených dodávateľov systému." Rovnako z výrazových prostriedkov použitých v tejto časti statusu nemožno ustáliť, že by išlo o neoprávnený zásah do práv žalobcu, pretože výrok uvádza pojem „s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote", ktorý nemožno vyložiť ako predostrený fakt s difamačným charakterom, prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu (postavenie sporových strán, príspevok v období volieb prezidenta a silnej konkurenčnej kampane). Z charakteru použitých výrazov a z celkového dojmu príspevku tak nie je možné konštatovať ani to, že by obviňoval žalobcu z páchania trestnej činnosti. V danom prípade je z celkového kontextu zrejmé, že sa nejedná o nepravdivé fakty, ale ide o hodnotiace úsudky, u ktorých preukazovanie pravdivosti nie je prípustné a tieto ani nemohli mať difamačný charakter. Žalobca vykonáva svoju obchodnú činnosť v 200 krajinách sveta, z dôvodu ktorého žalované výroky nemohli mať (ani potencionálne) na neho taký dosah, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť jeho právo na dobrú povesť. Jeho na sociálnej sieti Facebook sleduje niekoľko tisícov používateľov, pričom jeho pôsobisko je v zásade limitované územím Slovenskej republiky. Žalobca antivírusové softvéry distribuuje do takmer celého sveta a má milióny používateľov. Nie je preto možné, aby žalované výroky akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili verejnosť tak, že by široká verejnosť nahliadala na žalobcu nepriaznivo. Zotrval na tom, že výroky boli prednesené v rámci politickej diskusie a kritiky a nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je osobou tzv. absolútneho verejného záujmu, ide o absolútne mylný právny názor. Žalobca sa úspešne zúčastňuje na verejnom obstarávaní (na štátnych zákazkách), teda priamo profituje z verejného sektora, takže na základe vlastného rozhodnutia sa stáva osobou absolútneho verejného záujmu. Žalobca je právnickou osobou s účasťou na verejnom obstarávaní (obchoduje so štátom), preto je povinný strpieť vyššiu mieru kritiky ako iné obchodné subjekty, ktoré sa orientujú len na súkromný sektor. Je prirodzené ak činnosť takejto právnickej osoby bude monitorovaná pod väčším drobnohľadom, nakoľko podstatnú časť zákaziek žalobcu tvoria obchody v rámci verejného obstarávania. Právnická osoba (žalobca), ktorá dlhodobo poskytuje tovary a služby pre štát (resp. pre verejný sektor), profituje z verejných financií, na základe vlastnej a slobodnej vôle sa stáva osobou verejného záujmu a musí nevyhnutne strpieť, aby sa o jej transakcie a obchody, ale najmä i o jej entitu, zaujímala široká laická i odborná verejnosť. Spoločnosť žalobcu je rovnako povinná strpieť i tú skutočnosť, že takéto obchody budú predmetom politických diskusií a politického prejavu. Uzavretie zmlúv so štátom znamená konkludentný súhlas právnickej osoby (žalobcu), že bude predmetom verejného záujmu. Tieto zákazky sú verejne dohľadateľné cez Centrálny register zmlúv. Považuje za prirodzené, keď subjekty (dodávatelia) účastní na zákazkách s vyššou hodnotou, sú vystavené drobnohľadu zo strany politikov i bežných občanov a sú voči nim vyslovené určité podozrenia. Ďalej dôvodil, že Európsky súd pre ľudské práva ustálil, že politický prejav požíva zvýšenú ochranu a tak subjekty zapájajúce sa do politickej debaty (bez pochýb ide v tomto prípade i o žalobcu, ktorého reprezentujú jeho spoločníci), sú povinné zniesť vyššiu mieru kritiky. Sporné výroky boli prednesené nepochybne v čase politickej kampane, pričom zotrvával na názore, že ak niektorí spoločníci žalobcu priamo či nepriamo finančne podporili kampaň kandidáta na prezidenta, predstavitelia žalobcu sa tak sami, dobrovoľne zapojili do politického boja prezidentských volieb, a to vyslovením (i finančnej) podpory jednému z jeho protikandidátov. Je preto prirodzené, že v čase volebnej kampane a konania volieb bude situácia vyhrotená a môže dôjsť aj k určitej miere preháňania a zveličenia. Navyše odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa posudzovania povahy a charakteru oboch strán sporu (osoby verejného záujmu) a charakteru prednesu jeho výrokov v rámci politického súboja postráda presvedčivosť. Odôvodnenie v tomto smere nie je riadne, je veľmi strohé a lakonické. V súvislosti nepresvedčivosti odôvodnenia a odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s,p. namietal aj názor súdu prvej inštancie uvedený v bode 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Pre zváženie legitímnosti zverejnenia informácie je pritom dôležité skúmať aj motív toho, kto informáciu zverejnil." s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.12.2017, sp.zn. III. ÚS 288/2017. Jeho motív ale žiadnym spôsobom žalobcom preukázaný nebol a ani ho prvoinštančný súd neskúmal, keď nebol ani na pojednávaní vypočutý. Hoci takýto motív reálne skúmaný nebol, súd prvej inštancie prijal záver, že jeho snahou bolo zviditeľniť sa na úkor žalobcu a zvýšiť tak svoje šance

vo voľbách. Prvoinštančný súd taktiež konštatoval, že v posudzovanej veci jeho skutkové tvrdenia nemali žiaden súvis s nakladaním s verejnými prostriedkami (verejným obstarávaním) a rovnako aktivity spoločníkov žalobcu a žalobcu v rámci prezidentskej kampane je potrebné rozlišovať; nejedná sa preto o primeranú kritiku. Vychádzajúc zo svojho presvedčenia, že verejné obstarávania, na ktorých sa zúčastňuje či už žalobca priamo alebo prostredníctvom iných osôb (akou je spoločnosť AUTOCONT s.r.o.) nie sú transparentné a nasvedčujú tomu, že žalobca nepožíva dobrú povesť, navrhol vykonať dokazovanie, jeho návrhy však boli komplexne zamietnuté. Dal v tejto súvislosti do pozornosti rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fayed proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 17101/90, zo dňa 21.9.1994. Ďalej konštatoval, že hoci súd prvej inštancie v bode 62. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pri konkurencií práva na ochranu dobrej povesti a slobody prejavu je potrebné vykonať test proporcionality, v zásade vykonanie takéhoto testu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Základnými otázkami testu proporcionality sú: KTO?, O KOM?, ČO?, KDE?, KEDY?, AKO?. Podľa jeho názoru z odôvodnenia napadnutého rozsudku minimálne nevyplýva riadne posúdenie otázok KTO, O KOM?, ČO? (či šlo o súkromnú sféru žalobcu alebo otázky verejného záujmu), KEDY? (pretože ak je výrok zverejnený neskôr ako daná udalosť nastala, stráca sa jeho výpovedná hodnota). Tieto atribúty neboli riadne skúmané, ani odôvodnené, preto sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ C.s.p. s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a relevantnou časťou audiovizuálneho záznamu rozhovoru s ním zo dňa 24.1.2021, avšak súčasťou súdneho spisu sú i také listiny, ktoré za listinné dôkazy nemožno považovať, napríklad úradné záznamy, prípisy, pokyny kancelárií, e-maily, plnomocenstvá a podobne. V zmysle citovaného § 220 ods. 2 C.s.p. je súd povinný uviesť, z ktorých listinných dôkazov vychádzal a ktoré reálne aj vykonal, ale na túto svoju povinnosť prvoinštančný súd absolútne rezignoval a neuviedol ani, ktorá časť audiovizáulneho záznamu bola „relevantná", z dôvodu ktorého je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.; napadnutý rozsudok je preto v zásade nepreskúmateľný. Ďalej vytkol prvoinštančnému súdu, že nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie veci a tak mu neumožnil vykonať procesnú obranu, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ C.s.p. Žalobca (správne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) podaním zo dňa 11.11.2021 navrhol vykonať dokazovanie, každý návrh adekvátne zdôvodnil, avšak súd prvej inštancie neodôvodnene a arbitrárne nevyhovel ani jednému z nich. Záverom uviedol, že mal záujem zúčastniť sa pojednávania konaného dňa 19.4.2022, vstup do budovy mu bol ale znemožnený, jeho prítomnosť nezabezpečil ani prvoinštančný súd. Je jeho ústavným právom i právom priznaným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd byť prítomný aspoň raz na verejnom súdnom pojednávaní. Nestotožnil sa so svojvoľným názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 72. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že nemohol posúdiť či taký návrh na vykonanie dokazovania je účelný alebo nie, pretože takéto tvrdenie znie až absurdne. Ide o hrubé porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Namietol tendenčnosť súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 sudca aplikoval ustanovenie § 181 ods. 2 C.s.p., ale vyjadril sa aj k petitu navrhovanom žalobcom tak, že rozobral v čom spočíva neúplnosť, neurčitosť alebo nevykonateľnosť jednotlivých výrokov žalobného petitu, takže inštruoval žalobcu ako má zmeniť/upraviť žalobný petit tak, aby bol v konaní úspešný. Z vyjadrení sudcu na tomto pojednávaní vyplýva, že inak by žaloba s takýmto petitom nemohla byť v plnom rozsahu úspešná a musela by byť zamietnutá. Má za to, že súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasahovať a inštruovať žalobcu k tomu, akým spôsobom má žalobu zmeniť, aby jej vyhovel; inak bezpochyby potom možno konštatovať porušenie jeho práva na nestranný súd. Ak aj sudca chce uviesť, že žalobnému petitu nie je možné vyhovieť, môže tak urobiť, ale iba tak, že vo všeobecnosti uvedie, že žalobe v zmysle navrhovaného žalobného petitu nie je možné vyhovieť, pretože tento sa javí ako nevykonateľný. Žalobca je ten, kto zodpovedá za podanú žalobu a je len v jeho moci, ako s ňou naloží (napríklad zmení, vezme späť a podobne). Rovnako zotrval na námietke, že nie je jasné, čo je predmetom posudzovanej veci, keď prvoinštančný súd uznesením zo dňa 24.1.2022 pripustil v bode 4. zmenu žaloby, aj keď žalobca formuloval zmätočné podanie. Žalobca nemôže súčasne navrhnúť v tej istej časti zmenu žaloby a jej späťvzatie a tak mal súd prvej inštancie vyzvať žalobcu na opravu tohto podania a nerozhodovať o zmene žaloby. Je v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, aby súd najprv uznesením rozhodol o pripustení zmeny žaloby a následne konanie v tejto časti zastavil. Nebolo teda zrejmé, či je bod 4. žaloby predmetom konania alebo nie; je tak daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. Záverom namietal aj výrok o náhrade trov konania. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5.2. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol , že považuje toto odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného v odvolaní, že údajne nepožíva dobrú povesť a že súd prvej inštancie nevykonal za týmto účelom jeho dôkazné návrhy. Otázkou jeho dobrej povesti sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal v bodoch 46., 47. a 72. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými súhlasí. Svojou argumentáciou a predloženými dôkazmi v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázal, že objektívne požíva dobrú povesť. Nemožno tiež v tomto ohľade opomenúť ani skutočnosť, že existencia dobrej povesti právnickej osoby sa vo všeobecnosti prezumuje, pokým sa nepreukáže opak (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 212/2007). Existenciu dobrej povesti preukázal nad rámec svojich zákonných povinností, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažilo žalovaného, ktorý v rámci procesnej obrany nikdy neuviedol relevantné tvrdenia, ani neoznačil akékoľvek dôkazy spôsobilé spochybniť jeho dobrú povesť. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie nikdy riadne neuplatnil prostriedky procesnej obrany, pričom dokazovanie jeho údajnej zlej povesti obmedzil len na mimoriadne vágne až neurčité návrhy dôkazov s cieľom „umelého vybudovania prípadu." To všetko bez toho, že by žalovaný vôbec niekedy riadne uviedol, čo konkrétne sa má prípadným vykonaním navrhovaných dôkazov preukázať. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie údajne nedostatočne posúdil namietané výroky žalovaného z hľadiska toho, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo o hodnotiace úsudky a že dotknuté výroky na jeho adresu nemali difamačný charakter a tak údajne neboli spôsobilé ohroziť jeho právo na dobrú povesť konštatoval, že nie je z obsahu odvolania jasné na základe čoho žalovaný dospel k takémuto záveru. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (body 49. až 54.) detailne a samostatne posúdil každý jeden namietaný výrok žalovaného na jeho adresu nielen z hľadiska toho, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, ale zároveň aj z pohľadu spôsobilosti týchto výrokov zasiahnuť do jeho práva na dobrú povesť. Výroky žalovaného neboli hodnotiacimi úsudkami, keď prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval, že z výrazových prostriedkov použitých žalovaným jednoznačne vyplýva, že namietané výroky na jeho adresu prezentoval verejnosti ako nesporné fakty bez toho, že by pre dotknuté výroky existoval akýkoľvek relevantný skutkový základ. Poukázal v tejto súvislosti na to, že ustálená rozhodovacia prax vyžaduje z hľadiska posúdenia primeranosti hodnotiacich úsudkov preukázanie aspoň existencie pravdivého skutkového základu (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 149/2009). Žalovaný v priebehu konania nepreukázal existenciu akéhokoľvek relevantného skutkového základu pre jeho výroky na jeho adresu a tak namietané výroky žalovaného nemôžu obstáť ani v prípade, že by sa reálne jednalo o hodnotiace úsudky. Ako to viackrát uviedol súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný nezverejnil namietané výroky v dobrej viere. Bez ohľadu na to, či namietané výroky sú skutkovými tvrdeniami alebo hodnotiacimi úsudkami, jednalo sa zo strany žalovaného o celkom neprimeranú a ničím nepodloženú kritiku, ktorej jediným cieľom bolo zviditeľnenie sa žalovaného v očiach verejnosti na úkor umelého očierňovania dobrej povesti globálne známeho podnikateľského subjektu. Za skreslenú a zavádzajúcu tiež považuje argumentáciu žalovaného o údajnej nespôsobilosti namietaných výrokov ohroziť jeho dobrú povesť, s ktorou otázkou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal (body 59. až 63.), vrátane rozsiahleho poukázania na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Otázka geografického rozsahu jeho obchodnej činnosti je z hľadiska problematiky spôsobilosti namietaných výrokov žalovaného poškodiť jeho dobrú povesť irelevantná. Vykonáva značnú časť svojich podnikateľských aktivít v rámci Slovenskej republiky a v tejto súvislosti postačuje, že namietané výroky žalovaného sú objektívne spôsobilé poškodiť jeho dobrú povesť v rámci Slovenskej republiky. Žalovaný v čase zverejnenia namietaných výrokov na jeho adresu, nemal na jeho facebookovej stránke „len niekoľko tisíc sledovateľov", ako to klamlivo tvrdí v odvolaní, v skutočnosti bolo týchto sledovateľov niekoľko desiatok tisíc, pričom tento počet v súčasnosti presiahol už 140.000 sledovateľov. Tvrdenie žalovaného o údajnej limitácii jeho pôsobiska na územie Slovenskej republiky tak v konečnom dôsledku jednak potvrdzuje objektívnu spôsobilosť namietaných výrokov zasiahnuť do jeho dobrej povesti a súčasne svedčí o závažnosti neoprávnených zásahov žalovaného do jeho dobrej povesti. K výhradám žalovaného uvedenými v bodoch 7. až 10. jeho odvolania uviedol, že sa s nimi podrobne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (body 58. až 62.). Skutočnosť, že jeho určitý produkt je ponúkaný vo verejnom obstarávaní (navyše prostredníctvom tretej osoby), rozhodne nevytvára z neho osobu absolútneho verejného záujmu. Možno ho na základe jeho globálnych podnikateľských aktivít označiť za osobu relatívneho verejného záujmu, pričom z uvedeného mu nesporne vyplýva aj povinnosť zniesť vyššiu mieru verejného záujmu o jeho činnosť a s tým súvisiacu vecnú a relevantnú kritiku. Nie je ale povinný znášať verejné šírenie ničím nepodložených klamstiev a osočovania na adresu jeho údajnej činnosti, ktorej výhradným cieľom má byť zviditeľnenie žalovaného formou parazitovania na jeho globálnej

známosti a dobrej povesti. Doplnil, že namietané výroky žalovaného by neobstáli ani v prípade, že by bol skutočne osobou absolútneho verejného záujmu, ako tvrdí žalovaný v odvolaní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol v bode 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že kritiku ktorej úplne chýba vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie, je potrebné považovať za kritiku neprimeranú s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017. Vyššie uvedené primerane platí aj pre tvrdenia žalovaného, že výroky na adresu žalovaného (správne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu) odzneli v rámci politickej súťaže. Odmietol názor žalovaného, že by bol niekedy účastníkom predvolebnej kampane. Skutočnosť, že niektorý z jeho spoločníkov prispeje zo svojich vlastných súkromných finančných prostriedkov na kampaň niektorého z kandidátov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky (navyše sumou zanedbateľnou v porovnaní s celkovými nákladmi tejto kampane), z neho nevytvára účastníka politickej súťaže, vonkoncom nie politického súpera žalovaného. Stotožnil sa preto so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že na neho nemožno aplikovať štandardy politickej diskusie vedenej medzi kandidátmi v určitých voľbách a taktiež s tým, že úmyselné šírenie klamstiev nepožíva v konečnom dôsledku zvýšenú mieru ochrany ani v prípade politickej diskusie. Snahy žalovaného obhájiť jeho výroky na jeho adresu údajnou existenciou politickej súťaže medzi ním a žalovaným neguje ďalej skutočnosť, že značná časť namietaných výrokov žalovaného o ňom bola zverejnená až v septembri 2020 a januári 2021, t. j. v čase cca jeden až jeden a pol roka od volieb prezidenta Slovenskej republiky vo februári 2019 a cca polroka až rok od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2020. Žalovaný pritom od predmetných dvoch volieb nekandidoval v žiadnych ďalších voľbách, ani nezastával žiadnu verejnú volenú funkciu, z dôvodu ktorého značnú časť namietaných výrokov na jeho adresu zverejnil v období, kedy ani on sám objektívne nebol účastníkom politickej súťaže. Mimoriadne zarážajúco v tejto súvislosti vyznieva aj následná argumentácia žalovaného v bode 12. odvolania, v rámci ktorej v úplnom rozpore s jeho predchádzajúcou argumentáciou vytýka súdu prvej inštancie prijatie záveru, že zverejnenie namietaných výrokov na jeho adresu, bolo snahou žalovaného o zviditeľnenie sa na jeho úkor a na zvýšenie si šancí vo voľbách. Žalovaný takto sám výslovne spochybňuje, že by namietané výroky o ňom vyslovil v rámci ním tvrdenej politickej súťaže a sám sa tak usvedčuje z účelovosti argumentácie o údajnej volebnej súťaži medzi sporovými stranami. Nesúhlasil ani s odvolacou námietkou žalovaného o absencii testu proporcionality, nakoľko súd prvej inštancie sa so všetkými otázkami testu proporcionality riadne a vyčerpávajúco vysporiadal naprieč celým odôvodnením napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že prvoinštančný súd nevenoval určitú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výhradne testu proporcionality, resp. že nezodpovedal formálne na každú otázku testu proporcionality, nevytvára z napadnutého rozsudku nepreskúmateľné rozhodnutie. Právne posúdenie súdu prvej inštancie prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytuje dostatočnú právnu analýzu a záver ku každej zložiek testu proporcionality. To, že žalovaný nie je subjektívne spokojný s formálnou štruktúrou odôvodnenia napadnutého rozsudku, nespôsobuje nezákonnosť dotknutého súdneho rozhodnutia. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní o údajom nedostatočnom a nepreskúmateľnom vykonaní dôkazov konštatoval, že nielen v bode 22., ale následne v bodoch 23. až 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (celkovo päť strán, ktoré žalovaný v tomto smere úplne opomína) uviedol súd prvej inštancie podrobný opis vykonaných dôkazov i všetky relevantné skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli. V tejto súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal aj so zamietnutím dôkazných návrhov žalovaného (body 72., 73.),vrátane výsluchu žalovaného. Prípadné vykonanie žalovaným navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodné pre sčasti nedostatočné a vágne odôvodnenie potreby vykonania žalovaným navrhovaných dôkazov a vo zvyšku pre zjavnú irelevantnosť jeho dôkazných návrhov vo vzťahu k predmetu tohto konania. V rámci bodu 72. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd podrobne odôvodnil, z akých zákonných dôvodov nebolo žalovanému umožnené zúčastniť sa osobne na súdnom pojednávaní konanom dňa 19.4.2022, z ktorých dôvodov vyplýva, že žalovaný si neúčasť na tomto pojednávaní zapríčinil výhradne sám, slobodným rozhodnutím nerešpektovať v tom čase platný všeobecne záväzný právny predpis. Neúčasť žalovaného na súdnom pojednávaní však bez ohľadu na dôvody tejto neúčasti rozhodne nepredstavuje neoprávnený zásah do práv žalovaného už len z toho dôvodu, že žalovaný bol na uvedenom pojednávaní riadne zastúpený ním splnomocneným právnym zástupcom. Nestotožnil sa ani s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že ho mal súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia postupom podľa § 181 ods. 2 C.s.p. inštruovať k úprave žalobného petitu tak, aby bol v konaní úspešný, pretože mu prvoinštančný súd na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 riadne a v plnom súlade so znením § 181 C.s.p. umožnil prednesenie podstatného obsahu žaloby a v nadväznosti na to aj vyjadrenie žalovanému k prednesu žalobcu. Následne súd prvej inštancie pristúpil k prezentácii svojho

stanoviska k jednotlivým skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom i prezentácii predbežného právneho posúdenia, pričom nedostal v rámci predbežného právneho posúdenia od súdu prvej inštancie akékoľvek pokyny ako má ďalej naložiť so žalobou, resp. jednotlivými žalobnými nárokmi. Prvoinštančný súd iba uviedol, ktoré zo žalobných nárokov považuje za dôvodné a primerané, ktoré za nedôvodné a neprimerané, čo stručne odôvodnil. Takýto postup súdu prvej inštancie je v absolútnom súlade s vyššie prezentovaným účelom § 181 ods. 2 C.s.p. a nedošlo ním k neprimeranému zasahovaniu súdu prvej inštancie do priebehu súdneho konania. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní o údajnej zmätočnosti jeho podania zo dňa 15.11.2021 a následného rozhodovania súdu prvej inštancie dôvodil, že ho považuje za nepravdivé, keďže týmto podaním v nadväznosti na predbežné právne posúdenie vzal späť jeden z pôvodných žalobných nárokov a vo vzťahu k iným žalobným nárokom žiadal o pripustenie zmeny žaloby. S týmto jeho podaním sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal, zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 24.1.2022, č.k. 18 C 45/2019-448 a o čiastočnom späťvzatí rozhodol vo výroku I. napadnutého rozsudku. Zotrval na odvolacom návrhu uvedenom vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktoré napadol odvolaním žalovaný, navrhol potvrdiť. 5.3. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu dal do pozornosti svoje podanie zo dňa 11.11.2021 označené ako „Návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania," v ktorom zhrnul svoje dôkazné návrhy a ku každému jednotlivo vysvetlil, z akého dôvodu navrhuje vykonať ten-ktorý dôkaz. Tvrdenie žalobcu, že nikdy neuviedol, čo sa má z navrhovaných dôkazov preukázať, je preto zjavne zavádzajúce a účelové. Navrhol rad dôkazných návrhov, súd prvej inštancie ich však odmietol vykonať, takže nevykonal relevantné dôkazy a nedostatočne preto zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie v merite veci je tak potrebné považovať za nedostatočné, nezákonné a nespravodlivé. Ďalej uviedol, že podľa názoru žalobcu nie je z jeho odvolania jasné, na základe čoho dospel k tomu, že prvoinštančný súd nedostatočne posúdil namietané výroky z hľadiska či ide o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky a že dotknuté výroky nemali difamačný charakter a neboli spôsobilé ohroziť právo žalobcu na dobrú povesť. K tomuto znova odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30 Cdo 332/2007, v súlade s ktorým súd prvej inštancie nepostupoval a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V bode 5. odvolania upozornil napríklad na to, že použitím výrazového prostriedku „by mal byť používaný" neuviedol, že tento bezpečnostný systém žalobcu aj skutočne bol používaný na sčítavanie volebných hlasov. Ak žalobca uvádza, že ani pravdivý základ jeho výrokov v konaní nepreukázal, k tomu opätovne konštatoval, že nepripustením jeho dôkazných návrhov došlo k nedostatočnému a nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Ako nelogické a účelové je možné vyhodnotiť aj tvrdenie žalobcu, že v jeho prípade je otázka jeho geografickej pôsobnosti irelevantná, ale v jeho prípade už svedčí o spôsobilosti a závažnosti zásahov do jeho povesti. Sám žalobca tvrdí, že jeho podnikateľské aktivity sú globálne a preto podľa neho nemohli mať jeho výroky taký dosah, aby bolo možné uzavrieť, že objektívne boli spôsobilé ohroziť povesť žalobcu. Zdôraznil, že napríklad status zo dňa 25.9.2020 odkazoval na „praktiky" žalobcu, o ktorých hovoril jeho bývalý spoločník M. F., on k statusu autorsky nepridával žiadne skutočnosti. Bod 12. odvolania žalobcu považuje za účelový. Zotrval na právnom názore, že žalobcu je nevyhnutné považovať za osobu absolútneho verejného záujmu, nakoľko sám žalobca uviedol, že jeho podnikateľské aktivity sú globálne a v tomto smere plne odkázal na svoje odvolanie i predošlé vyjadrenia. Dodal, že žalobca sa z vlastného rozhodnutia zúčastňuje verejného obstarávania, pôsobí na globálnom trhu, preto je miera kritiky, ktorú je povinný zniesť, značne širšia. Trvá na tom, že výroky boli prednesené v rámci politickej diskusie a kritiky. Žalobcovi zrejme uniká, že politická diskusia a politická súťaž trvá aj v čase pred alebo po voľbách. Je preto irelevantné tvrdenie žalobcu, že nebol účastníkom politickej súťaže, pretože výroky predniesol v dlhšom časovom horizonte po voľbách. Nie je mu zrejmé, čo považuje žalobca za neštandardné alebo účelové na bode 12. jeho odvolania. Ak súd uvedie, že je potrebné skúmať motív a tento motív preukázateľne počas konania skúmaný nebol, pretože vychádzal iba z akéhosi presvedčenia žalobcu o očierňovaní a spopularizovaní jeho osoby, je neštandardné a v súlade s namietanými odvolacími dôvodmi, že súd prvej inštancie prijal záver jeho o motíve, hoci ho nikdy počas konania neskúmal. Popiera, že by úmyselne šíril o žalobcovi klamstvá, avšak má naďalej za to, že žalobca sa zapojil do politickej kampane, pričom žalobcu reprezentujú aj jeho spoločníci, ktorí sa zapojili dobrovoľne. K nevykonaniu testu proporcionality odkázal na dôvody uvedené v bode 16. svojho odvolania. Zotrval aj na odvolacej námietke, že postupom súdu prvej inštancie, kedy sa nemohol zúčastniť pojednávania konaného dňa 19.4.2022, hoci bol na súde prítomný, boli príkro porušené jeho ústavné práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva priznané Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd byť prítomný aspoň raz na verejnom súdnom pojednávaní a vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam a dôkazom. Žalobca vo vyjadrení k jeho odvolaniu

nešpecifikoval aký všeobecne záväzný právny predpis nemal rešpektovať, keď ani neporušil žiadny všeobecne záväzný právny predpis a tak nemožno konštatovať, že by si neúčasť zapríčinil sám. Trvá aj na odvolacej námietke o nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku prezentovanú v bode 18. jeho odvolania. Taktiež zotrval na tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní, že súd prvej inštancie inštruoval žalobcu v rámci predbežného právneho posúdenia veci, a tak nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol inštruovaný, ako má naložiť so žalobnými nárokmi. Ešte namietal zmätočnosť podania žalobcu zo dňa 15.11.2021 a následne aj postup súdu prvej inštancie. Zotrval na svojej odvolacej námietke, ktorú prezentoval v bode 22. svojho odvolania, v ostatnom na podanom odvolaní a svojich vyjadreniach, ako aj odvolacom návrhu. 6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam žalobu a žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v týchto výrokoch ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolatelia v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. 10. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní ohľadom zamietnutia jeho žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť status zverejnený na jeho facebookovej stránke dňa 25.9.2020 v celom rozsahu. Prvoinštančný súd v bode 68. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel žalobe v tejto časti, s ktorými dôvodmi odvolací súd súhlasí a odvolaciu námietku žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (v bode 68.) v tejto časti je arbitrárne, bez opory v dôkazoch, či reálnom skutkovom stave, považoval za nedôvodnú. Žalobca podaním zo dňa 9.10.2020 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby a zároveň, aby nariadil neodkladné opatrenie. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že dňa 25.9.2020 uverejnil žalovaný na svojom účte na sociálnej sieti facebook pod názvom „V. O." <https://www.facebook.com/O./ > status v znení: „Milí priaznivci a fanúšikovia, od 59 minúty realizácie zistíte, akým korupčnopodvodným spôsobom získava ESET majetky. Ten ESET, ktorý financoval aj prezidentskú kampaň G., podvodne zapísanej do komory advokátov. Ten ESET, ktorý nesporne spolupracuje so CIA. Kedy dostal ESET zákazku na sčítavanie hlasov v parlamentných a prezidentských voľbách od štátu? Nebolo to náhodou za G.? Áno bolo, za G. vlády. Je, alebo nie je aj G. riadený ambasádou USA?" Obsah tohto statusu bol špecifikovaný v Notárskej zápisnici zo dňa 29.9.2020, č. N 286/2020, Nz 28739/2020, NCRls 29189/2020. Zároveň žalobca navrhol, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie v rovnakom znení. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C 45/2019-242, zmenu žaloby v zmysle vyššie uvedeného podania pripustil (výrok I.) a zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému odstrániť z predmetnej facebookovej stránky žalovaného status uverejnený dňa 25.9.2020 bližšie špecifikovaný vo vyššie uvedenej Notárskej zápisnici (výrok II.); na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 3.2.2021, č.k. 15 Co 3/2021-359, vyššie uvedené uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku II., ktorým nariadil neodkladné opatrenie, potvrdil. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nariadené

neodkladné opatrenie splnil (č.l. 395 spisu), k čomu žalobca, resp. jeho právny zástupca prítomný na tomto pojednávaní nevzniesol žiadnu námietku, v zápisnici z tohto pojednávania sa nenachádza žiadny záznam o tom, že by mal žalobca k uvedenému tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného nejaké výhrady, prípadne že by namietal, že žalovaný povinnosť mu uloženú neodkladným opatrením nesplnil; z nahrávky uloženej v ESS z tohto pojednávania vyplýva, že právny zástupca žalobcu iba uviedol, že žalovaný zmenil sporný status. Súd prvej inštancie potom správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že ide o nesporné skutkové tvrdenie medzi stranami sporu. Tým, že žalovaný svoju povinnosť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia splnil, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti nedôvodná, a preto ju bolo potrebné zamietnuť v tejto časti. 11. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že podal na Okresný súd Banská Bystrica (exekučný súd) ešte dňa 18.12.2020 návrh na vykonanie exekúcie žalovaného, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. 14 Ek 2217/2020, 16 EX 10/2021, pretože žalovaný nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená vyššie uvedeným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca už od decembra 2020 vedie exekúciu voči žalovanému, ktorý si uvedenú povinnosť podľa žalobcu nesplnil, avšak na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 (ani predtým alebo neskôr) túto skutočnosť neuviedol, tvrdil iba, že žalovaný predmetný status zmenil a že neodkladné opatrenie trvá do rozhodnutia súdu vo veci samej (nahrávka z uvedeného pojednávania). Z tohto dôvodu odvolací súd na odvolaciu námietku žalobcu o exekučnom konaní vedenom voči žalovanému neprihliadol v zmysle § 366 C.s.p., keďže ide o novotu v odvolacom konaní, ako aj správne konštatoval žalovaný vo svojom odvolaní. Prvoinštančný súd nemal vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní, z dôvodu ktorého sa ani potom nemohol v napadnutom rozhodnutí týmto exekučným konaním zaoberať. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na citované ustanovenie § 366 C.s.p., v ktorom sú upravené podmienky novôt v odvolacom konaní. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedené ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 C.s.p. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd nezistil, že by v danej veci bol naplnený niektorý z dôvodov prípustnosti novoty v odvolacom konaní, preto na odvolaciu námietku žalobcu o tom, že žalovaný si svoju povinnosť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia nesplnil, neprihliadol, keďže túto námietku mohol vzniesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobil. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj argumentáciu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie si nijako nepreveroval tvrdenie žalovaného o údajnom splnení neodkladného opatrenia, pretože takúto povinnosť nemal, keďže ako už bolo uvedené v bode 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia, správne považoval skutkové tvrdenie žalovaného o splnení tejto povinnosti za nesporné. Zo všetkých uvedených dôvodov tak mal odvolací súd za to, že prvoinštančný súd správne žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť predmetný status zo dňa 25.9.2020, zamietol (výrok VII. napadnutého rozsudku) a odvolací dôvod žalobcu v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), považoval za nedôvodný. 12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nemal zrušiť nariadené neodkladné opatrenie (uznesenie zo dňa 9.11.2020, č.k. 18 C

45/2019-242 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.2.2021, č.k. 15 Co 3/2021-359) s odkazom na bod 69. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým nesúhlasí, nakoľko prvoinštančný súd správne zrušil toto neodkladné opatrenie, pričom svoj záver náležite odôvodnil, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí a znova poukazuje na dôvody uvedené v bodoch 10. a 11. odôvodnenia tohto rozsudku. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť uloženú mu neodkladným opatrením splnil a tak by bolo neúčelné, aby nariadené neodkladné opatrenie ostalo v platnosti, pričom došlo aj k vydaniu rozhodnutia vo veci samej. Na skutočnosť, že prebieha exekučné konanie odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže tak ako bolo už uvedené, ide o novotu v odvolacom konaní. 13. Odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností k otázke dobrej povesti žalobcu, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie v bodoch 72. a 73. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a dopĺňa, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následne vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporových strán, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Skutočnosť, že súd neakceptoval návrh strany na vykonanie dokazovania, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jej práv. O zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti išlo len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní stranou navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bola strana postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2010, sp.zn. I. ÚS 350/2008). Pri úvahe o tom, ktoré navrhnuté dôkazy vykoná, súd berie do úvahy, preukázanie ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných k skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2010, sp.zn. 4 Cdo 262/2009). Pokiaľ strana navrhne súdu dôkaz, je povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, nie strán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.4.2008, sp.zn. 3 Cdo 50/2008). V predmetnej veci sa súd prvej inštancie uvedeným v plnom rozsahu riadil a dospel k správnemu záveru, že nie je potrebné vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhol v konaní vykonať žalovaný. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov zo strany žalovaného prvoinštančný súd odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom ku každému jednotlivému ním navrhnutému dôkazu (špecifikované v podaní žalovaného zo dňa 11.11.2021; č.l. 422 spisu) uviedol vyčerpávajúco dôvody, pre ktoré ten-ktorý dôkaz nevykonal. Odvolací súd má zhodne s prvoinštančným súdom za to, že niektoré z navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného mohol on sám predložiť, a to vyžiadanie si zoznamu dodávateľov podieľajúcich sa na systéme sčítania hlasov vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, vrátane celej dokumentácie týkajúcej sa daného zmluvného vzťahu; oboznámenie sa so spisom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/2019, vyžiadanie a oboznámenie dokumentácie z Úradu pre verejné obstarávanie a ďalších verejných obstarávateľov vo všetkých zákazkách s účasťou žalobcu alebo spoločnosti Autocont s. r. o. na verejnom obstarávaní, predloženie a oboznámenie zoznamu súdnych a správnych konaní žalobcu a jeho dcérskych spoločností, pripojiť a oboznámiť vyšetrovacie spisy v kauzách Carlton a Búrka, pri ktorých vôbec neuviedol ich spisové značky. Vykonanie ďalších dôkazov, ktoré žalovaný navrhol vykonať v konaní, a to výsluch R. F., Z. G., spoločníkov, konateľov, prokuristu žalobcu, JUDr. Q., JUDr. J., JUDr. P., by bolo aj nehospodárne a neúčelné, pretože z

iných dôkazov predložených žalobcom i žalovaným bolo jednoznačne preukázané, že žalobca požíva dobrú povesť. Prvoinštančný súd postupoval podľa odvolacieho súdu správne, keď nevykonal dôkaz výsluchom samotného žalovaného, čo aj riadne odôvodnil v bode 72. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi odvolací súd súhlasí. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového priadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom prípade musel vypočuť stranu sporu. Výsluch sporovej strany je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 C.s.p.) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede strany sporu súd zváži, či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Nevykonanie dôkazu výsluchom sporovej strany môže mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie postupom, ktorým by súd odňal strane sporu možnosť konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2008, sp. zn. 1 Cdo 280/2006). Neobstojí ani tvrdenie žalovaného v jeho odvolaní, že mal záujem zúčastniť sa pojednávania konaného dňa 19.4.2022, ale vstup do budovy mu bol znemožnený a jeho prítomnosť nezabezpečil ani prvoinštančný súd, nakoľko aj s týmto tvrdením sa prvoinštančný súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 75.), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje na vyššie uvedené dôvody týkajúce sa nevykonania dôkazu výsluchom strany sporu. Navyše, tak ako aj konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, žalovaný bol na uvedenom pojednávaní zastúpený svojim právnym zástupcom a tak nedošlo k žiadnemu porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že ak prvoinštančný súd nevykonal všetky dôkazy navrhované žalovaným, vrátane jeho výsluchu ako strany sporu, postupoval v súlade s uvedenými názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, g/ C.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, považoval za nedôvodné. 14. Žalovaný vo svojom odvolaní taktiež nesúhlasil s právnym posúdením povahy jednotlivých výrokov, ktoré mali zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu prvoinštančným súdom, keď tvrdil, že výroky o tom, že bezpečnostný systém, ktorého dodávateľom je žalobca, mal byť používaný pre systémy pri spočítavaní výsledkov a „S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vieme aj to, že aj samotné hlasy vo voľbách spočítava firma ESET cez nastrčených dodávateľov systému.", sú hodnotiacimi úsudkami a nie nepravdivé fakty, nakoľko použil výrazové prostriedky „by mal byť používaný" a „s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote". Ako už uviedol súd prvej inštancie v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, skutkové tvrdenie sa opiera o fakt objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však nevyhnutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv (práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby) je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, t. j. či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.1.2010, sp.zn. 30 Cdo 2900/2008). 15. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie vyhodnotil predmetné výroky ako výroky, ktoré sú na hranici skutkového tvrdenia a hodnotiaceho úsudku. Aj keby išlo o hodnotiace úsudky, použité výrazy „mal byť používaný" a „s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote", nevychádzali z pravdivého skutkového základu, nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalobca nedodal bezpečnostný systém, ktorý mal slúžiť na spočítavanie výsledkov volieb a ani sa sám na spočítavaní hlasov nepodieľal, takže nemohol ovplyvniť výsledok volieb. Takéto hodnotiace úsudky ale mohli u verejnosti vyvolať dojem, že žalobca nie je dôveryhodná právnická osoba. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca dodáva rôznym subjektom antivírusovú ochranu, ktorá nemá za úlohu spočítavať hlasy vo voľbách a že jeden z jeho obchodných partnerov (firma AUTOCONT s.r.o.) dodal takýto produkt Štatistickému úradu Slovenskej republiky. Žalobca teda sám nedodal žiaden bezpečnostný systém, ktorý by slúžil na spočítavanie hlasov vo voľbách a ani sám hlasy vo voľbách cez nastrčených dodávateľov systému nespočítaval. Súd prvej inštancie vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako sa postupuje pri spočítavaní hlasov vo voľbách, s čím odvolací súd súhlasí. Odvolací súd má potom za to, že predmetné výroky žalovaného, ako hodnotiace úsudky sa nezakladajú na pravdivej informácii, pričom ani ich forma

verejnej prezentácie nebola primeraná (uverejnené na facebookovej stránke žalovaného s vysokou sledovanosťou), z dôvodu ktorého, tak ako aj konštatoval súd prvej inštancie, nemajú žiaden skutkový základ a vo vzájomnej súvislosti s inými výrokmi so strany žalovaného, majú difamačný charakter. 16. Nebolo možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaného v odvolaní o tom, že žalované výroky nemohli mať taký dosah na žalobcu, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť jeho právo na dobrú povesť, keď sporné výroky boli prednesené nepochybne v čase politickej kampane, diskusie a kritiky. Súd prvej inštancie sa aj s touto argumentáciou žalovaného, ktorú prezentoval aj v konaní pred prvoinštančným súdom náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (body 56. až 62.), s čím sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že do dobrej povesti právnickej osoby chránenej § 19b Občianskeho zákonníka možno neoprávnene zasiahnuť zverejnením difamujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa právnickej osoby, ale aj publikáciou neprípustných hodnotiacich úsudkov o tejto osobe. Ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a osôb (ich konanie a vlastnosti) použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky a z ktorých vyplýva úmysel kritizovanú osobu uraziť, ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Kritika, odsúdenie, ironizovanie a zavrhovanie konania alebo činnosti právnickej osoby, ktoré sa opiera o okolnosti, na základe ktorých sa oznamuje nepravdivá informácia, predstavuje spravidla citeľný neoprávnený zásah do práva právnickej osoby na ochranu jej dobrej povesti, pričom ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude mať obvykle nepriaznivé následky najmä na postavenie právnickej osoby v spoločnosti. Aj keď je kritika, na rozdiel od skutkových tvrdení, vždy subjektívnou záležitosťou, nie je možné pripustiť, aby sa dostala do rozporu s oprávnenými záujmami iných osôb, prípadne spoločnosti ako celku. Kritika je neoprávnená, ak sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o nepravdivé skutočnosti a závery z nich vychádzajúce, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a ak je neprimeraná obsahom i formou. V danom prípade kritika zo strany žalovaného nevychádzala z pravdivých skutočností o žalobcovi, keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že všetkým predmetným výrokom chýbal skutkový základ, ich pravdivosť nebola v konaní preukázaná. Žalovaný zverejnil predmetné výroky o žalobcovi na svojej facebookovej stránke, ktorá má vysokú sledovanosť, bol určený širokej verejnosti a tieto výroky svojim obsahom zasiahli do dobrej povesti žalobcu aj z dôvodu, kde ich žalovaný zverejnil. Odvolací súd súhlasí aj s názorom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca nie je osobou tzv. absolútneho verejného záujmu. Žalobca je síce osobou verejného záujmu, nakoľko je v spoločnosti známou právnickou osobou, keďže sa o ňom vie akou podnikateľskou činnosťou sa zaoberá, aké produkty a komu ponúka, takže musí zniesť väčšiu mieru kritiky. To ale neznamená, že je povinný znášať verejné šírenie ničím nepodložných klamstiev a osočovania na jeho adresu o jeho údajnej činnosti, ako tvrdil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie aj za to, že všetky namietané výroky žalovaného boli nepravdivými skutkovými tvrdeniami, resp. neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, ktoré nemali žiaden skutkový základ, ako bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca sám sa žiadnej politickej diskusie, ani predvolebnej kampane nezúčastňoval, rovnako tak on sám finančne nepodporil žiadneho prezidentského kandidáta, ako bolo v konaní preukázané. 17. K tvrdeniam žalovaného v jeho odvolaní, že sporné výroky boli prednesené nepochybne v čase politickej kampane a že ak niektorí spoločníci žalobcu priamo či nepriamo finančne podporili kampaň kandidáta na prezidenta, predstavitelia žalobcu sa tak sami dobrovoľne zapojili do politického boja prezidentských volieb, a to vyslovením (i finančnej) podpory jednému z jeho kandidátov, odvolací súd dôvodí, že aj s týmito tvrdeniami žalovaného sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku (body 53., 61.), preto sa nestotožnil s tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti postráda predvedčivosť, ako namietal v odvolaní. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že je potrebné rozlišovať, či ide o aktivity žalobcu alebo o súkromné aktivity jeho spoločníkov. V konaní bolo preukázané, že prezidentskú kampaň (J. F., I. G.) financovali niektorí spoločníci žalobcu zo svojich súkromných finančných prostriedkov, nie samotný žalobca. Z tohto dôvodu tak potom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že výrok žalovaného, že žalobca financoval prezidentskú kampaň I. G. je skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný nepreukázal. 18. Odvolací súd nesúhlasí ani s ďalším tvrdením žalovaného v jeho odvolaní, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal testom proporcionality, keď riadne neposúdil otázky KTO?, O KOM?, ČO?, KEDY?. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa prvoinštančný súd riadne zaoberal testom proporcionality, aj keď neuviedol konkrétne odpovede na otázky KTO, O

KOM, ČO, KDE, KEDY, AKO. V bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku je uvedené, kto informáciu zverejnil (KTO), s opisom kto je žalovaný. V rovnakom bode odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uviedol odpoveď na otázku O KOM, t. j. koho sa informácia týka s uvedením, že žalobca je právnická osoba, v akej oblasti a kde pôsobí. Taktiež sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza akých záležitostí sa informácie týkajú (ČO), teda jednotlivé predmetné výroky žalovaného, ktorými zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, kedy došlo k zverejneniu informácie (KEDY), dňa 14.3.2019, 25.9.2020 a dňa 24.1.2021. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že testom proporcionality sa súd prvej inštancie zaoberal. Rovnako aj tým, či má väčšiu váhu právo na slobodu prejavu alebo právo na ochranu dobrej povesti. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd i čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo na slobodu prejavu, t. j. právo zastávať názory, rozširovať informácie. Táto sloboda a právo sú však obmedzené vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Žiadne základné právo nemá absolútnu prednosť pred inými a ktorékoľvek z nich môže v určitej situácii prevážiť nad iným. Typickým prípadom je stret slobody prejavu a ochrana dobrej povesti, pri ktorom Ústava Slovenskej republiky neustanovuje žiadnu možnosť obmedzenia tohto práva, hoci v určitých prípadoch môže mať prednosť aj sloboda prejavu, ale len za predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.7.2008, sp. zn. III. ÚS 238/08). Odvolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, čo znamená, že ten, kto niečo tvrdí, musí k vlastným tvrdeniam, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže. Predmetné výroky žalovaného (špecifikované vo výroku II. napadnutého rozsudku) mali útočný charakter, ktoré u sledovateľov facebookovej stránky žalovaného mali vzbudiť dojem, že žalobca koná nečestne, skorumpovane, s cieľom ovplyvňovať výsledky volieb vo svoj prospech. V danom spore žalovaný nevyslovil jednotlivé výroky o žalobcovi v dobrej viere nepoškodiť ho, z dôvodu ktorého odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní o tom, že predmetné výroky boli prednesené v čase politickej kampane, ktorej sa žalobca prostredníctvom priamo či nepriamo zapojil (finančne podporili kampaň na kandidáta prezidenta), pretože sám žalobca, ako už bolo uvedené, sa žiadnej politickej debaty, diskusie a ani kampane nezúčastnil a tak má v tomto prípade prednosť ochrana dobrej povesti pred slobodou prejavu. 19. Odvolaciu námietku žalovaného o tom, že sudca na pojednávaní konanom dňa 26.10.2021 potom, ako aplikoval ustanovenie § 181 ods. 2 C.s.p. inštruoval žalobcu ako má zmeniť/upraviť žalobný petit tak, aby bol v konaní úspešný, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedenom pojednávaní postupoval v súlade s § 181 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Z písomnej zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že potom ako pojednávanie bolo odročené (na termín 3.2.2022), okrem iného uložil stranám sporu, aby predniesli v lehote 20 dní podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označili alebo predložili dôkazy na ich preukázanie, ak ich považujú za potrebné. Z nahrávky z tohto pojednávania ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie poučil strany aj v zmysle § 181 ods. 4 C.s.p. Na základe týchto skutočností žalovaný písomným podaním zo dňa 11.11.2021 zaslal prvoinštančnému súdu návrhy na vykonanie dokazovania (dňa 26.10.2021 podal námietku zaujatosti) a žalobca podaním zo dňa 15.11.2021 zmenil žalobu a čiastočne zobral žalobu späť. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.10.2021 a ani nahrávky z tohto pojednávania nie je pritom zrejmé, že súd prvej inštancie inštruoval žalobcu o tom ako má žalobu zmeniť, prípadne upraviť tak, aby bol v konaní úspešný, pričom žalovaný ani na uvedenom pojednávaní nevzniesol žiadnu námietku k tomu, že by mal súd prvej inštancie inštruovať žalobcu ako má v konaní postupovať. Z obsahu spisu nevyplýva, že by prvoinštančný súd poučil žalobcu podľa ustanovenia § 129 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Bolo iba na žalobcovi, či vykoná nejakú zmenu žaloby, keď postupoval v zmysle pokynu prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 24.1.2022, č.k. 18 C 45/2019-448 a o takto zmenenej žalobe aj konal. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobca nemôže súčasne navrhnúť v tej istej časti zmenu žaloby a aj jej späťvzatie, pretože súd rozhodne, či zmenu žaloby pripustí alebo nepripustí, ak ju pripustí, následne o nej koná a rozhodne, či žalobe vyhovie, zamietne ju, prípadne konanie zastaví (napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby). Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom riadne uviedol dôvody k námietke žalovaného o tom, že žalobca nemohol v jednom podaní navrhnúť zmenu žaloby a aj vziať žalobu späť, nakoľko je iba na žalobcovi, či v jednom podaní navrhne zmenu žaloby a aj jej čiastočné späťvzatie (o tejto súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. napadnutého rozsudku), alebo tak urobí dvomi podaniami.

20. Žalobca i žalovaný svoje odvolania odôvodnili aj odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd považoval tento odvolací dôvod za nedôvodný, pretože v danej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal potrebné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd taktiež nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci, z dôvodu ktorého uvedený odvolací dôvod neobstojí. 21. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci, ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu o čiastočnom vyhovení žaloby a jej čiastočnom zamietnutí. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov tak nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 22. Pokiaľ sporové strany v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami sporových strán v ich odvolaniach o tom, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný (v niektorých častiach), pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie, aj ako vec právne posúdil, z dôvodu ktorého nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny alebo nepreskúmateľný. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napríklad v náleze č.k.

III. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, z akých dôvodov považoval nárok žalobcu na ochranu svojej dobrej povesti za dôvodný v časti a v časti za nedôvodný, z dôvodu ktorého odvolaciu námietku žalovaného, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že napadnutý rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012, vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. XXXXX/XX)., nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd znova poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 24. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku VIII. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, keď iba uviedol, že namieta aj výrok o náhrade trov konania, bez bližšieho uvedenia dôvodov, pre ktoré tento výrok napáda, preto odvolací súd nemohol podrobiť napadnutý rozsudok odvolaciemu prieskumu v tomto výroku. Z tohto dôvodu osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, pričom žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ani jedna z nich nebola v odvolacom konaní úspešná (odvolaniam sporových strán odvolací súd nevyhovel). 26. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, t. j. odvolatelia ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).