Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/4/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201170 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:3119201170.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: B.F.B. správcovská, v.o.s., Radlinského 50/1593, 921 01 Piešťany, IČO: 36 832 006, správca úpadcu Fachmann group, s.r.o. v konkurze, Björnsona 2/A, 971 01 Prievidza, IČO: 36 347 841, proti žalovanému: L. N., I.. XX.X.XXXX, Z. L. XXXX/X, XXX XX B., práv. zast. Mgr. Petrom Švarcom, advokátom, Námestie slobody 1/17, 971 01 Prievidza, o žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500 EUR za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 38NcKR/6/2019-157 zo dňa 21. decembra 2020, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 38NcKR/6/2019-157 zo dňa 21. decembra 2020 p o t v r d z u j e . II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21. decembra 2020 v prvom výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 12.500,00 EUR. Druhým výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 3, § 11 ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 7, § 74a ods. 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 125 ods. 1 písm. b), § 132 ods. 1 prvá veta, § 135 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12.500 EUR za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Fachmann group, s.r.o., IČO: 36 347 841, nakoľko už z účtovnej závierky úpadcu za rok 2015 vyplýva, že pasíva (vo výške 86.410 EUR) prevyšovali aktíva (vo výške 13.168 EUR - tvorené krátkodobými pohľadávkami). Rovnaký stav vyplýval aj z účtovníctva úpadcu za roky 2016 a 2017, a teda v rokoch 2015 až 2017 nedochádzalo k žiadnym zmenám v číselnom obsahu účtovných závierok úpadcu na strane jeho majetku (13.168 EUR), záväzkov (86.410 EUR) a vlastného imania (-73.242 EUR). Preto je nepravdivé tvrdenie likvidátora (ktorým bol v roku 2013 ustanovený žalovaný), že likvidátor zostavil účtovnú závierku dňa 30.9.2017, z ktorej zistil, že likvidovaná spoločnosť je predĺžená. Z verejne dostupných zdrojov (portál registra účtovných závierok MF SR) je zrejmé, že predĺženie mohol likvidátor - žalovaný zistiť už dňa 6.6.2016, kedy bola zostavená účtovná závierka úpadcu za rok 2015, ktorá je číselne zhodná s účtovnou závierkou úpadcu za rok 2017 ako aj s mimoriadnou účtovnou závierkou vyhotovenou k 30.9.2017, podľa ktorých bol majetok úpadcu vo výške 13.168 EUR a záväzky vo výške 86.410 EUR. Poukázal, že nie je ani známy dôvod vyhotovenia mimoriadnej účtovnej závierky úpadcu ku dňu 30.9.2017. Výzvou z 1.5.2018 vyzval žalovaného, aby previedol v lehote 30 dní sumu 12.500 EUR do všeobecnej podstaty alebo aby osvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil. Žalovaný sa k výzve nevyjadril, nepreviedol sumu 12.500 EUR na účet žalobcu, nepreukázal, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ani neosvedčil, že sa tejto povinnosti zbavil. 3. Po vykonanom dokazovaní a ustálení nesporných skutočností medzi stranami sporu dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný je od 30.9.2005 jediným konateľom a spoločníkom úpadcu a od 22.10.2013 je likvidátorom spoločnosti, teda tento je pasívne vecne legitimovaný. Z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2015 (vyhotovenej a schválenej dňa 6.6.2016) ako aj za rok 2016 (vyhotovenej a schválenej dňa 29.3.2017) jednoznačne vyplýva, že úpadca bol v predĺžení, keďže hodnota záväzkov vo výške 86.410 EUR (voči viacerým veriteľom úpadcu) presahuje hodnotu jeho majetku vo výške 13.168 EUR, pričom medzi stranami nebolo sporné, resp. žalovaný sám vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.3.2019 aj 7.5.2019 tvrdil, že v sume záväzkov evidovaných v účtovných závierkach za roky 2015 až 2017 nie sú evidované záväzky spojené so záväzkom podriadenosti alebo záväzky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný sa jednoznačne dozvedel o predĺžení úpadcu najneskôr dňa 6.6.2016, kedy bola účtovná závierka za rok 2015 nielen vyhotovená (či už konateľom alebo likvidátorom, ktoré obe funkcie zastával žalovaný), ale aj schválená jediným spoločníkom (ktorým je takisto žalovaný). Ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou (po získaní informácií vyplývajúcich z účtovnej závierky za rok 2015, z ktorých jednoznačne vyplýva predĺženie úpadcu), splnil by si ako likvidátor úpadcu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote odkedy sa dozvedel o predlžení úpadcu, t.j. do 30 dní od 6.6.2016 (kedy bola účtovná závierka za rok 2015 vyhotovená i schválená) a nie až 27.12.2017. Zároveň súd poukazuje, že žalovaný v konaní neosvedčil skutočnosti vymedzené v § 74a ods. 5 ZKR, ktoré by ho zbavovali povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd sa takisto nestotožnil s názorom žalovaného, že pre povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas je rozhodujúci skutočný stav záväzkov, ktorý odráža aktuálny zoznam pohľadávok veriteľov úpadcu, nakoľko takýto právny názor nemá žiadnu oporu v zákone. ZKR jednoznačne stanovuje, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť. Z uvedenej zákonnej dikcie vôbec nevyplýva možnosť vychádzať pri stanovení hodnoty záväzkov zo skutočného stavu záväzkov podľa zoznamu pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili zákonným spôsobom do konkurzu. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd v konaní nevykonal dokazovanie na návrh žalovaného, a to súkromným znaleckým posudkom č. X/ XXXX zo dňa 12.2.2020 predloženým súdu žalovaným dňa 6.3.2020, a to z dôvodu, že tento nesmeroval k preukázaniu spornej skutočnosti, keďže týmto bola stanovená len reálna hodnota záväzkov, a nie aj majetku. Podľa názoru súdu nie je možné vychádzať pri stanovení hodnoty majetku úpadcu z účtovníctva a pri stanovení hodnoty záväzkov zo znaleckého posudku, ale pri stanovení ich hodnoty je nevyhnutné vychádzať buď z účtovníctva alebo zo znaleckého posudku. Uvedené vyplýva aj z druhej vety § 3 ods. 3 ZKR (za použitia gramatického výkladu), kde je výslovne uvedená spojka „a“ (Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom....). Nie je možné akceptovať právny názor, podľa ktorého by bolo možné vychádzať pri stanovení hodnoty majetku a záväzkov z dvoch rôznych dokumentov (tak ako sa o to snažil žalovaný v tomto konaní), nakoľko pokiaľ by závery znaleckého posudku stanovili hodnotu záväzkov v inej výške ako je vedená v účtovníctve, je dôvodné predpokladať, že i v prípade znaleckého hodnotenia stavu majetku by jeho výška v závere znaleckého posudku bola odlišná od výšky uvedenej v účtovníctve. Preto pre účely stanovenia hodnoty záväzkov a majetku je nevyhnutné vychádzať buď len účtovníctva alebo len zo znaleckého posudku. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby (po uvedení súdu na pojednávaní dňa 27.11.2020, že nebude vykonávať dokazovanie súkromným znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 12.2.2020 z dôvodu, že týmto bola stanovená len reálna hodnota záväzkov) navrhol vykonať dokazovanie ďalším súkromným znaleckým posudkom, ktorým by bola stanovená reálna hodnota majetku úpadcu, a za týmto účelom navrhnúť odročenie pojednávania. Súd poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania (zo zoznamu majetku úpadcu) vyplýva, že majetok úpadcu bol tvorený pohľadávkami úpadcu splatnými v rokoch 2006, 2007, 2011 a 2012, teda premlčanými pohľadávkami, a preto je dôvodné predpokladať, že v prípade stanovenia reálnej hodnoty majetku znaleckým posudkom by výška majetku bola oveľa nižšia, ako vyplýva z účtovníctva, resp. takmer nulová. Keďže súd nevykonal dokazovanie súkromným znaleckým posudkom č. X/XXXX predloženým žalovaným v danom konaní, súd nevykonal dokazovanie ani vyjadreniami strán k tomuto posudku. Záverom súd uviedol, že v rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného tvrdil, že sám súd dňa 5.2.2020 vyzval žalovaného na predloženie znaleckého posudku za účelom stanovenia hodnoty záväzkov dlžníka ku dňu 31.12.2015 a 31.12.2016, pričom následne súd tento dôkaz nevykonal. V tejto súvislosti súd uviedol, že z vlastnej iniciatívy nevyzýval žalovaného na predloženie znaleckého posudku. Súd len rešpektoval návrh žalovaného/jeho PZ na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom za účelom stanovenia hodnoty záväzkov dlžníka k 31.12.2015 a 31.12.2016 doručenú dňa 27.1.2020, ktorou žiadal o poskytnutie lehoty na jeho predloženie, a preto podaním zo dňa 5.2.2020 právnemu zástupcovi žalovaného písomne oznámil lehotu, do ktorej má znalecký posudok predložiť. Keďže súd nemohol vopred vylúčiť, že znaleckým posudkom, ktorý mal žalovaný záujem v konaní predložiť, nebudú hodnotené aj iné skutočnosti, teda nielen reálna hodnota záväzkov, ale aj majetku, súd vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovaného a určil mu lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal mu voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v zmysle § 355 ods. 1 CSP. Žalovaný odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom dňa 07.02.2019 v plnom rozsahu neuznal, s odôvodnením, že tak, ako je zrejmé zo zoznamu záväzkov úpadcu Fachmann group, s.r.o., ako aj z predložených účtovných dokladov žalovaného, v sume záväzkov evidovaných v účtovných závierkach za roky 2015 až 2017 nie sú evidované záväzky spojené so záväzkom podriadenosti, alebo záväzky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že likvidátor úpadcu spoločnosti Fachmann group, s.r.o. v likvidácii, porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Pre povinnosť podaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas je rozhodujúci skutočný stav záväzkov, ktorý odráža aktuálny zoznam pohľadávok veriteľov úpadcu. Podľa neho je suma prihlásených pohľadávok 11.787,23 EUR (záväzky úpadcu), čo je suma nižšia ako suma majetku úpadcu, ktorá je vo výške 13.168 EUR (krátkodobé pohľadávky), z čoho 12.057,26 EUR je suma pohľadávky voči spoločnosti Fachmann group s.r.o.. Tvrdil, že hodnota majetku je vyššia ako suma záväzkov, čiže úpadca nie je, a ani nebol predlžený, je len platobne neschopný. Pre výpočet skutočného predlženia nie je možné vychádzať z účtovnej závierky, keďže tá v celkovej sume záväzkov môže obsahovať aj záväzky premlčané, ktoré musí správca v konkurze poprieť čo do vymáhateľnosti. Uviedol, že žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie neurčil zo sumy záväzkov, ktoré záväzky sú tie, ktoré sa nezapočítavajú do sumy záväzkov pri výpočte predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZKR, Žalobca len zobral čísla z účtovnej závierky, pritom nebral ohľad na to, že nie všetky záväzky vstupujú do výpočtu predĺženia, ale len tie, ktoré nie sú spojené so záväzkom podriadenosti a ktoré sa neuspokojujú v konkurze ako podriadené podľa § 95 ods. 3 ZKR. Dlžník dlhodobo účtoval aj o záväzkoch, ktoré boli premlčané, čo je zjavné aj zo zoznamu záväzkov, ktorý tvoril prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu a sú v ňom uvedené splatnosti záväzkov. Žalovaný poukázal aj na komentár z knihy autorov JUDr. Branislav Pospíšil, JUDr. Jaroslav Macek, JUDr. Martin Maliar a JUDr. Vladimír Kitta, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, druhé, doplnené a prepracované vydanie, rok 2016, kde autori výslovne v komentári uvádzajú, že sa môže vypracovať posudok na záväzky alebo majetok, nie že musia byť vypracované súčasne. Požiadavka vypracovania znaleckého posudku aj na majetok - pohľadávky, keď už robil znalecký posudok na záväzky zo zákona nevyplýva a nie je povinnosťou žalovaného. Žalovaný uviedol, že aj podľa § 74a ods. 5 písm. a) ZKR povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predĺžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predĺžení. Konanie s odbornou starostlivosťou môžeme považovať za také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že sa úpadok týmto spôsobom podarí vyriešiť. Znamená to, že pokiaľ sa štatutárny orgán aktívne snaží vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, úspešnosť takéhoto riešenia možno dôvodne predpokladať ...(časť textu chýba)... a postupuje pritom podľa pravidiel „best practice“, možno takéto konanie považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktoré ho zbavuje zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný takúto aktivitu neformálnej reštrukturalizácie vyvíjal už tým, že vyhlásil likvidáciu, kde veritelia mali možnosť prihlásiť si svoje pohľadávky a s niektorými dlžníkmi rokoval o odpustení záväzku, splátkovom kalendári alebo posunutí splatnosti záväzku. Namietal, že žalovaný dňa 4.3.2020 predložil súdu Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 12.2.2020 vypracovaný R.. R. O.. Vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie dôkazu (bod 28. odôvodnenia). Žalovaný sa domnieval, že nevykonaním dôkazu, ktorý má preukazovať takú, medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Rovnako tak vytýkal súdu prvej inštancie, že bez toho, aby bol vypracovaný znalecký posudok aj na aktíva, t.j. na pohľadávky úpadcu, hneď vyhodnotil ich stav tak, že ich hodnota bude kvôli tomu, že sú premlčané, nízka. Súd vôbec nezobral do úvahy reálne možnú situáciu, že v čase vypracovania znaleckého posudku môžu byť pohľadávky uznané dlžníkom úpadcu, čím sa obnoví ich vymáhateľnosť, a teda sa zvýši aj ich znalecká hodnota. Záverom žiada odvolací súd, aby podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38NcKR/6/2019 zo dňa 21.12.2020 zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby po doplnení dokazovania podľa § 388 CSP zmenil rozsudok a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a určil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného uvedenými v odvolaní, nakoľko z jeho strany dochádza k účelovému výkladu ustanovení ZKR. Žalovaný si z príslušných ustanovení zákona vyberá na svoju obranu iba niektoré vety, resp. ich časti tak, aby mu to vyhovovalo a nevykladá ich podľa ich zmyslu a účelu. Za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017 nedochádzalo k žiadnym zmenám v číselnom obsahu účtovných závierok úpadcu na strane jeho majetku (13.168,00 EUR), záväzkov (86.410,00 EUR) a vlastného imania (-73.242,00 EUR). Po vyhotovení účtovnej závierky za rok 2015, najneskoršie dňa 06.06.2016, bolo zrejmé, že úpadca mal viac ako jedného veriteľa. Spolu hodnota jeho záväzkov (86.410,00 EUR) prevyšovala hodnotu jeho majetku (13.168,00 EUR). Pre povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas je rozhodujúci stav zistený podľa účtovníctva úpadcu pred vyhlásením konkurzu. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že rozhodujúci je skutočný stav, ktorý odráža aktuálny zoznam pohľadávok veriteľov. Prijatím takýchto záverov by potom každý dlžník až v konkurze mohol zistiť, či je v úpadku alebo nie, podľa výšky prihlásených pohľadávok a majetku podliehajúceho konkurzu. Ustanovenia § 11 a § 74a ZKR by tak boli v praxi nepoužiteľné. Od 22.10.2013 je žalovaný likvidátorom dlžníka. Ak sa žalovaný dovolával toho, že postupoval s odbornou starostlivosťou, je jeho povinnosťou tvrdiť a dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že jeho konanie zodpovedalo § 7 ZKR. Je teda povinný tvrdiť a dokázať, že jeho rozhodnutie bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach, ktoré primerane funkcii žalovaného ako likvidátora spoločnosti a pri zohľadnení všetkých dostupných informácií objektívne opodstatňovalo jeho rozhodnutie nepodať návrh na konkurz včas. Žalovaný tak na preukázanie svojho konania s odbornou starostlivosťou bol povinný nie len tvrdiť, ale aj dokázať konkrétne skutočnosti, napr. či a akým spôsobom postupoval pri výkone funkcie likvidátora úpadcu pri vymáhaní pohľadávok úpadcu, najmä vo vzťahu k dlžníkovi úpadcu, spoločnosti Fachann group, s.r.o., v ktorej bol a aj naďalej je žalovaný konateľom a spoločníkom tak, aby to vyrovnalo dôsledky oneskoreného návrhu na vyhlásenie konkurzu (napr. Uznesenie KS Košice, 31.1.2020, sp. zn. 4CoKR/31/2019) Poukázal aj na špekulatívne konanie žalovaného pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Považoval za nepravdivé tvrdenie likvidátora úpadcu, uvedené v návrhu na vyhlásenie konkurzu, podľa ktorého: „Likvidátor zostavil účtovnú závierku ku dňu 30.09.2017, podľa ktorej zistil, že likvidovaná spoločnosť je predlžená...“. Z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že túto skutočnosť likvidátor úpadcu mohol zistiť už dňa 6.6.2016, kedy bola zostavená účtovná závierka úpadcu za rok 2015, ktorá je číselne zhodná s účtovnou závierkou úpadcu za rok 2017, ako aj s mimoriadnou účtovnou závierkou, vyhotovenou ku dňu 30.9. 2017, podľa ktorých bol majetok úpadcu vo výške 13.168,00 EUR a záväzky úpadcu boli vo výške 86.410,00 EUR. Na základe tejto skutočnosti sa domnieval, že žalovaný si uvedomoval porušenie svojej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v období od 06.07. 2016. Keďže bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného, ten mal preukázať údajnú sumu záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti. Úpadca uviedol v účtovnej závierke za rok 2015 záväzky zo sociálneho fondu vo výške 76,00 EUR, záväzky z obchodného styku vo výške 20.610,00 EUR, záväzky voči spoločníkom a združeniu vo výške 47.408,00 EUR, záväzky zo sociálneho poistenia vo výške 4.557,00 EUR, daňové záväzky a dotácie 2.246,00 EUR a bežné bankové úvery vo výške 11.513,00 EUR. Hodnota jeho záväzkov (86.410,00 EUR) prevyšovala hodnotu jeho majetku (13.168,00 EUR). Spolu je hodnota jeho záväzkov po odpočítaní záväzkov voči spoločníkom a združeniu vo výške 39.002,00 EUR (86.410,00 EUR -47.408,00 EUR), či tiež prevyšuje hodnotu jeho majetku (13.168,00 EUR). V Zozname záväzkov zo dňa 24.1.2018, ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, uviedol úpadca spolu 52 záväzkov. Záväzky 1 - 49 sú záväzky voči jeho dodávateľom a sú spolu vo výške 19.086,88 EUR. Záväzok pod č. 50 je záväzok voči Daňovému úradu Trenčín vo výške 3.447,66 EUR, pod č. 51 je uvedený záväzok voči Sociálnej poisťovni v celkovej výške 6.365,86 EUR a pod č. 52 je uvedený záväzok voči Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., spolu vo výške 1.159,45 EUR. Spolu je suma záväzkov uvedených v Zozname záväzkov zo dňa 24.01.2018 vo výške 30.049,85 EUR. Všetky tieto záväzky vznikli v období rokov 2008 - 2013. Ani jeden z týchto záväzkov nie je záväzkom voči spriaznenej osobe úpadcu. Aj suma výhradne týchto úpadcom identifikovaných záväzkov (30.049,85 EUR) prevyšuje sumu jeho majetku vo výške 13.168,00 EUR. Existencia úpadku dlžníka a nekonanie štatutárneho orgánu úpadcu v čase od 6.7.2016 do 26.12.2017 zakladá zistiteľné konštatovanie, že úpadca ešte jeden krát podával daňové priznanie a vyhotovoval riadnu účtovnú závierku, a to za rok 2016 (individuálna účtovná závierka úpadcu za obdobie 01/2016 - 12/2016 bola zostavená dňa 29.3.2017 a predložená registru účtovných závierok dňa 30.3.2017). Aj v nej úpadca vykazuje zápornú hodnotu vlastného imania vo výške - 73.242,00 EUR. Je teda zrejmé, že sa štatutárny orgán úpadcu za toto obdobie o úpadcu riadne nezaujímal, nekonal s odbornou starostlivosťou. Nečinnosť, nekonanie žalovaného v období od 6.7.2016 do 26.12.2017, kedy legitímne úpadca bol v úpadku, nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ani za konanie, ktoré by bolo možné podriadiť pod ustanovenie § 74a ods. 4 ZKR a vylúčiť povinnosť žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. Dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Záverom žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.12.2020 potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. 8. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 9. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 10. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej, ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 11. Podľa § 4 ods. 1, 2 ZKR, dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze. Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia. 12. Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. 13. Podľa § 74a ods. 4 ZKR, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť. 14. Podľa § 74a ods. 5 ZKR, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. 15. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) ObZ, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát. 16. Podľa § 132 ods. 1 prvá veta ObZ, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. 17. Podľa § 135 ods. 2 ObZ, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. 18. Nahliadnutím do z Obchodného registra odvolací súd zistil, že v spoločnosti Fachmann group, s.r.o. v konkurze (úpadca) je žalovaný je od 30.9.2005 jediným konateľom a spoločníkom úpadcu a od 22.10.2013 je likvidátorom spoločnosti. 19. Z výpisu z registra účtovných závierok vyplýva, že riadna individuálna účtovná závierka úpadcu za rok 2015 bola predložená do registra účtovných závierok dňa 21.6.2016, zostavená a schválená dňa 6.6.2016 a riadna individuálna účtovná závierka úpadcu za rok 2016 bola predložená do registra účtovných závierok dňa 30.3.2017, zostavená a schválená dňa 29.3.2017. 20. Z riadnej individuálnej účtovnej závierky úpadcu za rok 2015 (č.l. 8 a nasl.) vyplýva, že táto bola zostavená a schválená dňa 6.6.2016 a v tejto je evidovaný majetok vo výške 13.168 EUR (tvorený pohľadávkami) a záväzky vo výške 86.410 EUR. 21. Z riadnej individuálnej účtovnej závierky úpadcu za rok 2016 (č.l. 14 a nasl.) vyplýva, že táto bola zostavená a schválená dňa 29.3.2017 a v tejto je evidovaný majetok vo výške 13.168 EUR (tvorený pohľadávkami) a záväzky vo výške 86.410 EUR. 22. Z riadnej individuálnej účtovnej závierky úpadcu za rok 2017 (č.l. 20 a nasl.) vyplýva, že táto bola zostavená a schválená dňa 30.03.2018 a v tejto je evidovaný majetok vo výške 13.168 EUR (tvorený pohľadávkami) a záväzky vo výške 86.410 EUR. 23. Z mimoriadnej účtovnej závierky úpadcu k 30.9.2017 (č.l.27 a nasl.) vyplýva, že táto bola zostavená a schválená dňa 30.9.2017 a v tejto je evidovaný majetok vo výške 13.168 EUR (tvorený pohľadávkami) a záväzky vo výške 86.410 EUR. 24. Zo zoznamu majetku úpadcu (č.l. 26) vyplýva zoznam vydaných faktúr voči dlžníkom úpadcu spolu vo výške 13.167,55 EUR so splatnosťou faktúr v rokoch 2006, 2007, 2011 a 2012. 25. Z výzvy správcu zo dňa 31.5.2018 (č.l. 33 a nasl.) adresovanej žalovanému spolu s podacím lístkom vyplýva, že správca vyzval žalovaného v súlade s § 74a ZKR. 26. Zo zoznamu spriaznených osôb úpadcu v spojení so zoznamom záväzkov úpadcu (č.l. 69 a nasl.) vyplýva, že úpadca nemá záväzky voči spriazneným osobám. 27. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. 28. K odvolacej námietke žalovaného, že úpadca nebol v predlžení, ale len platobne neschopný, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dostatočne jasne a presne ustálil, že úpadca bol v predlžení a že žalovaný sa jednoznačne dozvedel o predlžení úpadcu najneskôr dňa 06.06.2016, kedy bola účtovná závierka za rok 2015 nielen vyhotovená ale aj schválená - jediným spoločníkom. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že pre povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas je rozhodujúci stav zistený podľa účtovníctva úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že rozhodujúci je skutočný stav odrážajúci aktuálny zoznam pohľadávok veriteľov. V prípade uplatňovania nároku na zmluvnú pokutu nejde o trestné konanie, a teda uplatňuje sa prejednacia zásada. Obsahom dôkazného bremena správcu je najmä osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia. Adekvátne sa môže uplatniť pravidlo podľa § 3 ods. 3 ZKR o prednosti znaleckého posudku pred údajmi vyplývajúcimi z účtovníctva dlžníka. Tento dôkazný prostriedok však nie je zákonom predpísaný. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade, keď účtovníctvo chýba, je potrebné rozložiť dôkazné bremeno medzi účastníkov konania tak, že povinným na preukázanie tej okolnosti, že v čase vykonávania funkcie mu nevznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je v zásade ten, voči ktorému sa zodpovednosť uplatňuje (obrátené dôkazné bremeno). Inštitút zmluvnej pokuty vychádza z toho, že ide o paušalizovanú náhradu škody. V procesnom práve posilňuje dôkaznú pozíciu veriteľa. 29. Žalovaný tvrdil, že aktivitu neformálnej reštrukturalizácie vyvíjal už tým, že vyhlásil likvidáciu, kde veritelia mali možnosť prihlásiť svoje pohľadávky a s niektorými dlžníkmi rokoval o možnosti prihlásiť si svoje pohľadávky a s niektorými dlžníkmi rokoval o odpustení záväzku, splátkovom kalendári alebo posunutí splatnosti záväzku. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že ako liberačný dôvod včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu je možné uplatniť tzv. konanie s odbornou starostlivosťou. Za konanie s odbornou starostlivosťou môžeme považovať také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že sa úpadok týmto spôsobom podarí vyriešiť. Musia byť pritom zohľadnené všetky dostupné informácie a príslušné rozhodnutia, a postupy musia zodpovedať funkcii a postaveniu konajúcej osoby (pozri § 7). Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že konal s odbornou starostlivosťou, bol povinný nielen tvrdiť, ale predovšetkým dokázať konkrétne skutočnosti, napr. či a akým spôsobom postupoval pri výkone funkcie likvidátora úpadcu pri vymáhaní pohľadávok úpadcu a najmä vo vzťahu k dlžníkovi úpadcu, konateľom a spoločníkom tak, aby to vyrovnalo dôsledky oneskoreného návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s poukázaním na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2020, sp. zn. 4CoKR/31/2019, ktoré je plne aplikovateľné na tento prípad. 30. Podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie žalovaného, že žalobca zobral čísla z účtovnej závierky a pritom nebral ohľad na to, že nie všetky záväzky vstupujú do výpočtu predlženia, ale len tie, ktoré nie sú spojené so záväzkom podriadenosti a ktoré sa neuspokojujú v konkurze ako podriadené podľa § 95 ods. 3 ZKR, neobstojí. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného, ten mal preukázať výšku sumy záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti. V tomto smere má odvolací súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. 31. Žalovaný vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že nevykonaním dôkazu - znaleckého posudku navrhovaného žalovaným, ktorý má preukazovať takú, medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná či dokonca rozhodujúca, znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s bodom 28. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz. Odvolací súd preto v plnom rozsahu odkazuje na bod 28. odôvodnenia a má za to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. 32. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyslovil, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19.2.1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994). 33. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo prejavom zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania (m. m. II. ÚS 107/2018). 34. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). 35. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).