Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/212/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208932 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1617208932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: K. E., bytom G. H. XXX/X, XXXXX B. pri Q., o zaplatenie sumy 1952,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 04.04.2018, č. k. 31Csp/370/2017-108, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 31Csp 370/2017-108, zo dňa 04.04.2018, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 31Csp/370/2017-108, zo dňa 04.04.2018, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.952,27 Eur, úroky vo výške 231,39 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.952,27 Eur od 06.10.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Žalobca dňa 23.10.2017 podal žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 1.952,27 Eur, úrokov vo výške 231,39 Eur, úrokov vo výške 1.540,08 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.952,27 Eur, vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.952,27 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.952,27 Eur od 08.06.2017 do zaplatenia poplatkov vo výške 45,86 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.01.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s., v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka, uzatvorená zmluva o úvere číslo: XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017, uzatvorenou medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver, a to vo výške 2.000 Eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok má byť zrejmá z predpisu splátok. Žalobca uviedol, že, ak je súčasťou zmluvy aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. Uviedol, že poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, pričom poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca tvrdil, že v dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti zaplatené splátky - Aktuálny stav úveru. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanej postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovanej upozornenie pred zosplatnením úveru. Následne žalobca pristúpil k zosplatneniu listom - výzva na úhradu dlžnej sumy. Čo sa týka samotného uplatneného nároku, tak tento právne odôvodnil § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdil, že žalovanej okrem istiny vznikla povinnosť uhradiť aj úroky v zmluvne dojednanej výške 24,5 % ročne a v konaní si uplatňuje aj zákonné úroky vo výške 5,25 % ročne. Udával, že dátum začatia úročenia percentom z dlžnej sumy od 08.06.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 07.06.2017, pretože do tohto času sú úroky vyčíslené a to aj zmluvné aj úroky z omeškania. Vyčíslenie je nasledovné za obdobie od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako položka Aktuálneho stavu úveru - Pohľadávkový účet úroky a za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 07.06.2017 ako položka Aktuálneho stavu úveru - úroky na účte ČR (čerpanej rezervy). Súčasne uviedol, že tento popis aktuálneho stavu úveru platí v prípade, ak žalovaná nevykonala úhrady po dátume predčasnej splatnosti úveru. V prípade, ak žalovaná hradila platby po dátume predčasnej splatnosti, v položke aktuálneho stavu úveru s názvom Pohľadávkový účet úroky sú zosumarizované zmluvné aj sankčné úroky za obdobie od uzatvorenia zmluvy po dátum poslednej čiastkovej úhrady žalovanej. Čo sa týka uplatnených poplatkov vo výške 45,86 Eur, tieto si uplatnil v zmysle Obchodných podmienok, pričom malo ísť o poplatky vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu s výnimkou poplatku za poskytnutie úveru a poistného, ak boli účtované. 3. Súd prvej inštancie doručil žalovanej žalobu s prílohami, poučením o procesných právach a výzvu na vyjadrenie k žalobe, v lehote do 10 dní, riadne dňa 31.01.2018. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a súdneho pojednávania vo veci sa nezúčastnila. Súd prvej inštancie teda v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. v časti 2 zmluvy pomenovanej ako žiadosť o poskytnutie úveru bola ako žiadaná výška úveru uvedená suma 2000 Eur, čerpanie prevodom na účet, doba splácania 6 rokov, splácať úver chcela prevodom z účtu a požiadala o základný súbor poistenia schopnosti splácať úver. Tretia časť zmluvy bola označená ako zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia. V predmetnej zmluve boli uvedené nasledujúce údaje o úvere: číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, dátum konečnej splatnosti: 15.01.2020, počet mesačných splátok: 72, výška úveru: 2.000 Eur, dátum prvej platby do: 15.02.2014, priemerná RPMN: 19,35 %, výška mesačnej splátky: 56,29 Eur, úrok. sadzba: 24,50 % p.a., RPMN banky: 27,45 %, celková výška nákladov: 1.783,07 Eur, dátum prvej platby k: 15 dňu v mesiaci. poistenie: základný súbor poistenia. Pod týmito údajmi bolo uvedené, že celkovú sumu úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 06.10.2014 predčasne zosplatnil úver poskytnutý žalovanej ku dňu 06.10.2014 z dôvodu, že žalovaná svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere. Súčasne právny predchodca žalobcu uviedol aj výšku dlhu ku dňu zosplatnenia, ktorý tvorili: dlžná istina: 1.952,27 Eur, úrok: 231,39 Eur, poplatky za upomienky: 39,28 Eur, poistné: 6,58 Eur. Súčasne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že Sadzobník poplatkov, ktorý zástupca žalobcu predložil súdu neobsahuje podpis žalovanej a nie je možné z neho zistiť, či s ním bola žalovaná oboznámená. V uzatvorenej zmluve o úvere údaje o výške poplatkov a poistného absentujú a iba drobným skoro nečitateľným písmom na konci zmluvy je uvedené, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov 5. Posúdiac vec právne podľa ust. § 497, § 502ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a o omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 52 a nasl., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), dospel súd prvej inštancie k následnému právnemu stavu a rozhodnutiu. 6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. poskytol žalovanej na základe zmluvy o úvere - dostupná pôžička sumu 2000 €. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca úver zosplatnil dňa 06.10.2014 po tom, ako žalovaná bola v omeškaní so splátkami úveru, a k splateniu dlžného zostatku ju vyzval v lehote do 10 kalendárnych dní. Žalovaná bola už predtým výzvou zo dňa 18.09.2014 vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok. (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie mal z výzvy zo dňa 06.10.2014 preukázané, že ku dňu zosplatnenia bola nezaplatená istina vo výške 1.952,27 € a vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vo výške 231,39 €. Vzhľadom na uvedené je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť nesplatenú istinu úveru vo výške 1.952,27 € a vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania do zosplatnenia, t.j. do 06.10.2014 vo výške 231,39 €, ktorých výšku mal súd preukázanú z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 06.10.2014 vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu. 7. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úroky vo výške 1.540,08 € a úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.952,27 € vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.952,27 € od 08.06.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie posúdil tento nárok žalobcu ako nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. K zamietnutiu žaloby došlo z toho dôvodu, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18.09.2012. 8. Napokon súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti uplatnených poplatkov vo výške 45,86 €. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetné poplatky mali byť vynaložené na predchádzanie sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že tieto poplatky neboli medzi stranami individuálne dojednané a zo strany žalobcu nebol opak preukázaný. Predmetné poplatky žalobca nepreukázal, keď takéto poplatky z uzatvorenej zmluvy o úvere vôbec nevyplývajú a nie sú v nej uvedené. Iba v spodnej časti zmluvy je drobným písmom uvedené, že právne vzťahy sa riadia aj Sadzobníkom poplatkov, pričom nebolo preukázané, že žalovaná bola s poplatkami oboznámená a žalobca nepreukázal, že by žalovaná aj osobne Sadzobník poplatkov po oboznámení podpísala. Navyše súd prvej inštancie konštatoval, že si žalobca mal účtovať podľa tlačiva Aktuálny stav úveru ku dňu 24.04.2017 poplatok za prvú upomienku vo výške 9,96 € a poplatok za 2. upomienku až vo výške 24,90 €. Tieto upomienky majú charakter zmluvnej pokuty, keď sa po prvej upomienke poplatok za druhú upomienku ešte bezdôvodne viac než dvojnásobne zvýšil. V minulosti už bolo vyslovené, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, spočívajúcu v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená nákladmi banky. 9. Žalobca si uplatnil taktiež voči žalovanej úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.952,27 €, pričom tento úrok z omeškania si uplatnil jednak ako vyčíslený odo dňa zosplatnenia úveru do 07.06.2017 (bol zahrnutý medzi uplatnenými úrokmi vo výške 1540,08 €, pričom nebol riadne vyčíslený), a jednak odo dňa 08.06.2017 do zaplatenia. Nakoľko žalobca má nárok na úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia celého úveru, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, súd prvej inštancie mu priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.952,27 € od 06.10.2014 do zaplatenia. V súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinným po vzniku zmluvného vzťahu), je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pri určovaní pomeru úspechu, resp. neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a preto súd skonštatoval, že žalobca mal plný úspech vo veci a patrí mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11. Proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa žalobcu sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd prvej inštancie a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom, zjavne podporené nebolo. Žalobca na podporu svojich argumentov o nároku na úroky po zosplatnení úveru poukazoval na § 16 zákona o spotrebiteľských úveroch a rozsiahlu judikatúru slovenskej justície. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda aj spätý nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaná si bola tohto vedomá a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazala uhrádzať. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a uvádzal, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamih ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Žalobca ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho nároku na poplatky vo výške 45,86 Eur. Tvrdí, že uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov. Uvedené poplatky boli žalovanej účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd popiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenia aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku. Podľa žalobcu na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, je nevyhnutné aplikovať ust. Obchodného zákonníka. Záverom žalobca uvádza, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. 13. Odvolanie bolo riadne doručené žalovanej (§ 111 ods. 3 CSP), avšak táto nevyužila svoje procesné právo a k odvolaniu sa písomne nevyjadrila. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj obsahu spisu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). 15. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné ustáliť názor, že na všetky spotrebiteľské vzťahy sa prednostne vždy vzťahuje Občiansky zákonník. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015, podľa ktorého ustanovenie § 52 odsek 2 tretej vety OZ v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Námietku žalobcu, že na spotrebiteľské vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015 sa použije prednostne Obchodný zákonník považuje odvolací súd za účelovú a irelevantnú. 16. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odvolával sa na rozsiahlu rozhodovaciu prax slovenskej justície, v otázke, ktorá bola doteraz nejednotná. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Naopak nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. Odvolací súd skúmal, či je žalobcovi možné priznať nárok na zaplatenie úroku 24,5 % ročne z nezaplatenej istiny po mimoriadnom zosplatnení úveru, ktorý mu bol súdom prvej inštancie v rozhodnutí zamietnutý. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo 16. júna 2020, ktoré zjednotilo doterajšiu polemiku k danej problematike. Doterajšia rozhodovacia činnosť okresných a krajských súdov bola v tomto smere nejednotná, niektoré rozhodnutia priznávali veriteľom právo na zmluvné úroky i po zosplatnení alebo splatnosti úveru až do zaplatenia istiny, iné rozhodnutia priznávali veriteľom iba právo na zmluvné úroky do splatnosti alebo predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia úveru. Určitý prelom v tejto otázke nastal uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. 18. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a ostatné na ňu nadväzujúce dokumenty a zistil, tak ako to uviedol už súd prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje jednu zo základných náležitostí v súlade s § 9 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku úveru. V predmetnej zmluve je len pod tabuľkou základných údajov o úvere uvedené, že celková suma úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom (č. l. 10). Odvolací súd je toho názoru, že takto vyjadrená celková čiastka úveru je neurčitá a zavádzajúca, a preto by mal byť predmetný spotrebiteľský úver považovaný v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Avšak vzhľadom na to, že odvolanie podal žalobca len voči zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v súlade so zásadou zákazu „reformatio in peius“, nemohol zasahovať do prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli žalobcovi priznané okrem dlžnej istiny aj úroky vo výške 231,39 Eur. 19. Nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch na to, aby veriteľovi prináležali úroky a poplatky, vyžaduje kumulatívne naplnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, sankcia, v zmysle ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nastupuje už ako následok nesplnenia čo i len jednej z nich. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zmluvné úroky po mimoriadnom zosplatnení úveru potvrdil (§ 387 CSP), nakoľko predmetný spotrebiteľský úver mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). 20. V druhej napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v jeho rozsudku, a preto túto napadnutú časť taktiež potvrdzuje (§ 387 ods. 1 CSP). 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Na doplnenie odvolací súd vo vzťahu k poplatkom za upomienky uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok sledoval výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Takýto poplatok je neprimeraný a spôsobujúci významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a preto je dojednanie o ňom neplatné, a preto súd prvej inštancie zamietol v tejto časti žalobu žalobcu. Uvedený záver okresného súdu je správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 <http://merit.slv.cz/9Co/350/2012>, zo dňa 22.05.2014, podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvej inštancie za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). 23. K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 24. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní úspešnou stranou, odvolací súd jej priznal náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).