Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/39/2020 z 23. 6. 2021

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/39/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010734
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1517010734.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr.
Vladimíra Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného Y.. P. T., pre zločin
prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 356 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo 07.02.2020 sp. zn. 3T/95/2017, na verejnom zasadnutí konanom 24.
júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Y.. P. T., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 07.02.2020 sp. zn. 3T/95/2017 bol obžalovaný Y.. P. T.
uznaný za vinného pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 356 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

najneskôr v novembri roku 2008 sa Y.. P. T., v tom čase príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky
vo funkcii zástupcu riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava v hodnosti major, spolčil s
občanmi Ukrajiny, F. B., nar. XX.XX.XXXX, P. T., nar. XX.XX.XXXX, P. U., nar. XX.XX.XXXX (ktorých
trestná vec bola skončená rozsudkom Okresného súd Bratislava I pod sp. zn. 1T 14/2014 zo dňa
08.04.2014), U. T., nar. XX.XX.XXXX a J. W., nar. XX.XX.XXXX (ktorých trestná vec bola skončená
rozsudkom Okresného súd Bratislava I pod sp. zn. 1T/6/2016 zo dňa 06.04.2016) s cieľom nájsť
spôsob ako obísť pripravované opatrenia orgánov štátnej správy na úseku zamestnanosti spočívajúce v
obmedzení vydávania povolení na zamestnanie pre občanov Ukrajiny na trhu práce Slovenskej republiky
v nadchádzajúcom roku 2009, aby na prospech F. B. ostali zachované oprávnenia k pobytu pre najmenej
desiatich občanov Ukrajiny, ktorých dovtedy zamestnával prostredníctvom obchodnej spoločnosti SN
PLUS s.r.o., so sídlom Komenského 5, Ivanka pri Dunaji, IČO: XX XXX XXX (ďalej len SN PLUS s.r.o.),
aby na prospech P. T. a U. T. ostali zachované oprávnenia k pobytu pre najmenej tridsiatich občanov
Ukrajiny, ktorých dovtedy zamestnávali prostredníctvom obchodnej spoločnosti DOM - STAV - PLOT,
s.r.o. so sídlom Vinohradnícka 3, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len DOM - STAV - PLOT, s.r.o.)
a aby na prospech J. W. a P. U. boli získané povolenia na pobyt pre viacerých občanov Ukrajiny,
najmä ženy, v úmysle zabezpečiť si zisk využitím ich lacnej pracovnej sily na trhu služieb v Slovenskej
republike, pričom Y.. P. T. spôsob ako obísť zákonné opatrenia na ochranu pracovného trhu Slovenskej
republiky našiel v možnosti vybaviť občanom Ukrajiny povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania
podľa § 19 vtedy účinného zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, ktoré s platnosťou spravidla
na jeden rok oprávňovalo cudzinca k vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky výlučne na výkon
živnostenského podnikania a v tejto súvislosti sa dohodli tak, že Y.. P. T. radami ohľadom spôsobu
a postupu získavania dokladov potrebných k žiadostiam občanov Ukrajiny o udelenie povolenia na
pobyt na účel podnikania, ako aj s prísľubom uplatňovania vplyvu vyplývajúceho z jeho postavenia
zástupcu riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava na urýchlený a úspešný priebeh konania
o udelení povolení na pobyt a budúcej pomoci pri obnovovaní pobytov (v zmysle § 27 vtedy účinného
zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, resp. od 01.01.2012 podľa § 34 zákona č. 404/2011 Z. z.



o pobyte cudzincov) týmto spôsobom pomôže F. B., P. T. U. T., P. U. a J. Kalynychovi pri vybavovaní
povolení na prechodný pobyt na účel podnikania pre väčší počet občanov Ukrajiny, a za to mal Y.. P. T.
získať od F. B. podiel na zisku plynúcom z výkonu pracovných činností občanov Ukrajiny a za účelom
realizácie tohto plánu potom obaja v priebehu mesiaca december roku 2008 za pomoci L. W. zabezpečili
založenie a vznik obchodnej spoločnosti S&V personal, s.r.o., so sídlom Exnárová 57, Bratislava, IČO:
XX XXX XXX (ďalej len S&V personal, s.r.o.), ktorej ovládanie si F. B. zabezpečil ustanovením svojej
družky Z. S. za konateľa a spoločníka tejto obchodnej spoločnosti, zatiaľ čo vplyv Y.. P.a T. mala v
tejto obchodnej spoločnosti zastupovať spoločníčka L. W., a to v úmysle na takto založenú obchodnú
spoločnosť vykazovať a prevádzať zisky plynúce z neoprávneného zamestnávania občanov Ukrajiny a
P. T. a U. T., v tom čase konatelia a spoločníci obchodnej spoločnosti DOM - STAV - PLOT, s.r.o., J.
W., v tom čase konateľ a spoločník J., s.r.o., so sídlom Zhorínska 1372/11, Bratislava, IČO: XX XXX
XXX (ďalej len J., s.r.o.) a P. U., jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti SV Plus, s.r.o., so
sídlom Zhorínska 1372/11, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len SV Plus, s.r.o.), ktorí prostredníctvom
menovaných obchodných spoločností mali v úmysle dosahovať zisky neoprávneným využívaním lacnej
pracovnej sily občanov Ukrajiny, sa dohodli s Y.. P.om T., že za jeho pomoc pri vybavovaní povolení
na pobyt pre občanov Ukrajiny prenechajú vedenie účtovníctiev menovaných obchodných spoločnosti
za mesačný poplatok od 100 Eur do 400 Eur obchodnej spoločnosti M&S profesionál consulting s.r.o.,
pôvodne so sídlom Exnárová 57, Bratislava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len M&S profesionál consulting
s.r.o.), ktorú Y.. P. T. v tejto súvislosti na účel zabezpečenia si zisku v priebehu mesiaca december
roku 2008 založil spoločne s O. U. s pomocou L. W., a ktorej ovládanie si zabezpečil ustanovením
svojej známej, B. Y. V. za konateľku a neskôr aj spoločníčku tejto spoločnosti, pričom Y.. P. T. od
začiatku konal s vedomím, že plánovaným spôsobom budú cudzinci občania Ukrajiny vykonávať závislú
prácu, teda inú činnosť, než na akú ich oprávňuje povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania,
a závažne tak porušia všeobecne záväzné právne predpisy najmä na úseku zamestnanosti, vstupu a
pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ako aj na úseku správy daní a poplatkov, ktoré napĺňalo
dôvody administratívneho vyhostenia cudzinca v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) bod 3) a písm. c) bod 7)
vtedy účinného zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, resp. od 01.01.2012 v zmysle § 82 ods.
1 písm. 1), q) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, na čo však Y.. P. T. v rozpore so svojimi
povinnosťami dodržiavať zákonnosť na úseku činnosti služby cudzineckej polície v zmysle § 48 ods. 3
písm. a) a písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
záujme zadováženia neoprávneného prospechu sebe a inému vedome nereagoval zamedzujúcimi
opatreniami vyplývajúcimi z jeho právomoci a toleroval aj konanie spočívajúce v tom, že následne
v období od začiatku roku 2009 F. B., P. T., U. T., P. U. a J. W. zjednávali najmä ženy, občianky
Ukrajiny na práce na územie Slovenskej republiky, ktorým ako splnomocnení zástupcovia podvodným
spôsobom zabezpečili vydanie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej
republiky podľa § 19 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, resp. od 01.01.2012 podľa § 22
ods. 1 písm. a), b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, keď na účel preukázania finančného
zabezpečenia pobytu vyžadovaného podľa § 25 ods. 9 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, resp.
od 01.01.2012 podľa § 32 ods. 2 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov im zabezpečovali
falošné potvrdenia o zostatku sumy od 13.500 Eur do 21.000 Eur na účtoch v bankách so sídlom
na Elkrajine, ktoré predkladali správnemu orgánu oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava alebo
splnenie iných zákonom vyžadovaných podmienok predstierali predkladaním nepravdivých dokladov o
mieste podnikania a ubytovania na adrese Exnárová 57, Bratislava, ktoré pomohol sprostredkovane cez
osobu I. H. zabezpečiť Y.. P. T., pričom každý zjednávaný záujemca o prácu, občan Ukrajiny, sa vopred
musel zaviazať F. B., P. T., U. T., P. U. a J. W.ovi uhradiť mu alebo odpracovať sumu 850 Eur ako údajné
náklady spojené s vybavením povolenia na podnikanie a pobyt na území Slovenskej republiky a ročne
sumu od 250 eur do 500 eur ako údajné výdavky spojené s predĺžením povolenia na pobyt za účelom
podnikania na území Slovenskej republiky , hoci títo občania Ukrajiny nemali v úmysle podnikať na území
Slovenskej republiky, ale zamestnať sa a v skutočnosti ani nikdy podnikať nezačali a v takomto postavení
cudzincov s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) bod 4
zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov, resp. od 01.01.2012 v zmysle § 82 ods. 1 písm. k) zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ich zadeľovali na práce v prevádzkach podnikateľských subjektov
v odvetví stavebného a potravinárskeho priemyslu,
pričom

1/ v období mesiaca apríl až december roku 2009 F. B. s vedomím a podporou Y.. P.a T. umožnil
nedovolene sa zamestnať najmenej piatim občanom Ukrajiny menami T. T., R. G., N. X., B. Z., B. X., na



pozíciách pomocnej sily pri triedení zeleniny v skladoch obchodnej spoločnosti BONI FRUCTI spol. s r.o.,
so sídlom Lipnická ul. 3035/162, Dunajská Lužná XXX XX, IČO: XX XXX XXX (ďalej len BONI FRUCTI
spot s r.o.) a za ich pracovné výkony s dohodnutou fakturovanou hodinovou sadzbou 2,99 eur postupne
od uvedeného podnikateľského subjektu na podklade ôsmich faktúr, ktoré v mene obchodnej spoločnosti
S&V personal, s.r.o. vystavil F. B. zinkasoval spolu sumu 37.127,14 eur poukázanú prevodom na
bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra Banke, a.s. na majiteľa S&V personal, s.r.o., ku
ktorému mal zabezpečené dispozičné oprávnenie F. B., ktorý z takto dosiahnutého príjmu, okrem dane
z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 5.927,90 eur, jeho časť vo výške cca 20.024,50 eur vyplatil
pracujúcim občanom Ukrajiny a zostatok vo výške cca 11.175 eur si ako zisk na polovicu rozdelil s Y..
P.om T.;

2/ v období mesiaca apríl až december roku 2009 F. B. s vedomím a podporou Y.. P.a T. umožnil
nedovolene sa zamestnať najmenej šestnástim občanom Ukrajiny menami N. X., P. R., C. W., P. W., T.
B., U. L., P. G., U. U., Y. P., Y. P., C. B., I. U., N. H., P. H., P. L., T. O. na pozíciách pomocnej sily pri triedení
zeleniny v skladoch obchodnej spoločnosti ČEROZ SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4/3000,
945 01 Komárno, IČO: XX XXX XXX (ďalej len ČEROZ SLOVENSKO s.r.o.) a za ich pracovné výkony s
dohodnutou fakturovanou hodinovou sadzbou 3 eur postupne od uvedeného podnikateľského subjektu
na podklade deviatich faktúr, ktoré v mene obchodnej spoločnosti S&V personal, s.r.o. vystavil F. B.,
zinkasoval spolu sumu 101.955,95 eur poukázanú prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v Tatra Banke, a.s. na majiteľa S&V personal, s.r.o., ku ktorému mal zabezpečené dispozičné
oprávnenie F. B., ktorý z takto dosiahnutého príjmu, okrem DPH vo výške 16.278,80 eur, jeho časť vo
výške cca 54.262 eur vyplatil pracujúcim občanom Ukrajiny a zostatok vo výške cca 31.415 eur si ako
zisk na polovicu rozdelil s Y.. P.om T.;
3/ v máji roku 2009 P. T. a U. T. uzavreli v mene obchodnej spoločnosti DOM - STAV - PLOT, s.r.o.
s obchodnou spoločnosťou METROSTAV SK, a.s., Mlynské Nivy 68, IČO: XX XXX XXX (ďalej len
METROSTAV SK, a. s.) a aj s inými podnikateľskými subjektmi zmluvy o dodávkach stavebných prác,
na plnenie predmetu ktorých využili pracovnú silu občanov Ukrajiny menami N. X., P. X., N. V., F. V.,
ktorým Y.. P. T. pomohol so získaním povolení na prechodný pobyt na účel podnikania a za ich pracovné
výkony P. T. a U. T. inkasovali platby v prospech účtov obchodnej spoločnosti DOM - STAV - PLOT, s.r.o.,
ktorej podľa dohody s mjr. Y.. P.om T. obchodná spoločnosť M&S profesionál consulting s.r.o. od januára
roku 2009 do 31.03.2010 za mesačný poplatok 400 eur poskytovala účtovnícke služby, čím dosiahla od
spoločnosti DOM - STAV - PLOT, s.r.o., príjem v roku 2009 vo výške 4.400 eur a v roku 2010 vo výške
najmenej 800 eur, plynúc z toho Y.. P.ovi T. minimálne finančný prospech z úhrad faktúr za prevádzku
ním používaného mobilného telefónu z účtu obchodnej spoločnosti M&S profesionál Consulting s.r.o. v
roku 2009 vo výške 450,29 eur;
4/ od začiatku mája roku 2010 po dohode s F. B. uzavreli J. W. v mene dovtedy podnikateľsky nečinnej
obchodnej spoločnosti J., s.r.o. a P. U. v mene dovtedy podnikateľsky nečinnej obchodnej spoločnosti SV
Plus, s.r.o. zmluvy o dodávkach upratovacích a iných druhov prác a služieb s podnikateľskými subjektmi:

- BONI FRUCTI spol. s r.o. na plnenie predmetu ktorých od apríla roku 2010 do apríla roku 2011 využili
pracovnú silu občanov Ukrajiny menami C. W., F. G., B. Z., N. X., B. X., R. G., T. T., U. U., na pozíciách
pomocnej sily pri triedení ovocia a zeleniny v prevádzkach skladov na ulici Lipnická 3035/162, Dunajská
Lužná,
- LUNYS, s.r.o., so sídlom Vodárenská 2011/38, Poprad Veľká, IČO: XX XXX XXX (ďalej len LUNYS,
s.r.o.), na plnenie predmetu ktorých od júna roku 2010 do septembra roku 2011 využili pracovnú silu
občanov Ukrajiny menami P. U., R. T., W. B. a P. O., na pozíciách pomocnej sily pri triedení ovocia a
zeleniny v prevádzke skladu zeleniny a ovocia v Moste pri Bratislave,
- SERVIS, s.r.o., so sídlom Obchodné centrum ALIPARK, Einsteinova 3541/18, Bratislava 851 01, IČO:
XX XXX XXX (ďalej len SERVIS, s.r.o.), na plnenie predmetu ktorých od júna roku 2010 do marca roku
2012 využili pracovnú silu občanov Ukrajiny menami N. H., P. H., N. T., T. R., T. T., R. G., U. U., B. L., F.
G., N. Z., P. O., na pozíciách upratovacej sily dodávanej uvedenou spoločnosťou na údržbu priestorov
Obchodného centra AUPARK, Einsteinova XX41/18,
- ISS Facility Services spol. s r.o., so sídlom Mokráň Záhon 2, Bratislava 821 04, IČO: XX XXX XXX
(ďalej len ISS Facility Services spol. s r.o.), na plnenie predmetu ktorých od novembra roku 2010 do
decembra roku 2012 využili pracovnú silu občanov Ukrajiny menami V. V., T. R., B. W., B. Z., I. X., C.
G., H. W., U. U., na pozíciách upratovacej sily dodávanej uvedenou spoločnosťou na údržbu priestorov
Národného Onkologického centra Bratislava na ulici Klenová 1, Bratislava (Kramáre),



- TIP-TOP Services s.r.o., so sídlom Trstínska 10/681, 917 01 Trnava, IČO: XX XXX XXX (ďalej len TIP-
TOP Services s.r.o.), na plnenie predmetu ktorých od júna roku 2010 do decembra roku 2012 využili
pracovnú silu občanov Ukrajiny menami B. W., I. U., C. B., O. U., O. U., C. R., C. W., G. R., I. G., R.
W., I. B., U. U., H. L., U. L., B. Z., C. X., N. H., P. H., W. T., na pozíciách upratovacej sily dodávanej
uvedenou spoločnosťou na údržbu priestorov prevádzky spoločnosti Kraft Foods Slovakia, a.s. na ul.
Račianska 44, Bratislava,
a za pracovné výkony menovaných občanov Ukrajiny, ktorým Y.. P. T. pomohol so získaním a obnovením
povolení na prechodný pobyt na účel podnikania F. B., J. W. a P. U. inkasovali v uvedených obdobiach
platby v prospech účtov obchodných spoločností SV Plus, s.r.o. a J., s.r.o., ktorým podľa dohody s mjr.
Y.. P.om Maj bom obchodná spoločnosť M&S profesionál consulting s.r.o., za mesačný poplatok od 100
Eur do 200 Eur poskytovala účtovnícke služby, čím dosiahla príjem od obchodnej spoločností SV Plus,
s.r.o. v roku 2010 vo výške 300 eur, v roku 2011 vo výške 1200 eur, v roku 2012 vo výške 1200 eur,
v roku 2013 vo výške 800 eur a príjem od obchodnej spoločnosti J., s.r.o. v roku 2011 vo výške 1200
eur a v roku 2012 vo výške 300 eur, plynúc z toho Y.. P.ovi T. minimálne finančný prospech vyplývajúci
z podielu na zisku obchodnej spoločnosti M&S profesionál consulting s.r.o. vyplatený mu po dátume
09.05.2013 vo výške najmenej 3.000 eur a finančný prospech plynúci z úhrad faktúr za prevádzku ním
používaného mobilného telefónu z účtu obchodnej spoločnosti M&S profesionál consulting s.r.o. v roku
2010 vo výške 389,51 eur a v roku 2011 vo výške 32,27 eur.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § XX6 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods.
2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 10.000,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol
obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
policajta v služobnom pomere v Policajnom zbore na dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku v lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. bolo podané odvolanie zo strany
obžalovaného (odvolanie bolo podané ihneď po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku), pričom tento
odvolateľ bol oprávnenou osobou podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Podané odvolanie bolo
obhajcom obžalovaného podrobne odôvodnené písomným podaním doručeným na prvostupňový súd
dňa 16.04.2020 nasledovným spôsobom:

I.

„Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2020 po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Bratislava V (ďalej
len ..súd prvého stupňa" alebo ..súd”) zo dňa 07.02.2020, sp. zn. 31795/2017 (ďalej len „napadnutý
rozsudok") som proti výroku o vine, výroku o treste a všetkým výrokom, ktoré majú v tomto konaní svoj
základ ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo zahlásil odvolanie.

Napadnutý rozsudok bol môjmu obhajcovi doručený dňa 09.03.2020. Spolu s rozsudkom bola doručená
aj výzva súdu, aby som v lehote 10 dní odôvodnil podané odvolanie.

II.
II.1

Prostredníctvom môjho obhajcu zahlásené odvolanie zo dňa 07.02.2020 po doručení písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku môjmu obhajcovi dňa 09.03.2020 a mne dňa 23.03.2020 písomne
odôvodňujem takto:

1. Súd prvého stupňa v úvode odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku síce uvádza, že spáchanie
skutku, ktoré mi bolo kladené za vinu som poprel, avšak na žiadnom mieste odôvodňujúcej časti



napadnutého rozsudku nijako nezdôvodnil, prečo ponechal všetky moje mnohopočetné obhájobné
námietky a rozsiahle skutkové a právne argumentácie, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce
úplne bez povšimnutia. Riadne a presvedčivo neodôvodnil ani to, prečo nerozhodol o mojich
návrhoch prednesených počas hlavného pojednávania. Odôvodnenie rozsudku je prísne formálne a
nepresvedčivé, majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť.
2. Súd prvého stupňa nijako a už vôbec nie dostatočne neodôvodnil, prečo ma uznal za vinného.
Samotný rozsudok je tým arbitrárny, teda svojvoľný a nepreskúmateľný.
3. V odôvodnení absentujú transparentné právne úvahy súdu prvého stupňa, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil a ako vec právne posúdil. Podľa môjho názoru vyvodené závery sú zjavne neodôvodnené a
arbitrárne.
4. Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti
konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné
požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) vyplýva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) niet
zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.
5. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu
bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za
rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 265/05).
6. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné.
7. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi,
dôkazmi a návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre konanie, čo vyplýva aj zo známeho j udikátu
Kraska proti Švajčiarsko.
8. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým
predmetom posudzovania v rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany
práv, z čoho rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V
odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď
jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr.
Higgins c. Francúzsko z 19. ťebruára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, IE ÚS 410/06).
9. Spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného (a predovšetkým) princíp
„rovnosti zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy
a že každá z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane (rozsudok ESĽP vo veci Delcourt, séria
A z roku 1970). Tento princíp rovnosti je expressis verbis vymedzený čl. 47 ods. 3 ústavy a implicitne
tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
10. ESĽP vo veci Benderskiy proti Ukrajine (rozsudok z 15. novembra 2007, č. 22750/02, § 46)
uviedol, že dôvod sťažovateľa bol ak nie rozhodujúci, prinajmenšom veľmi dôležitý pre vyriešenie
sporu, a vyžadoval si teda špecifickú a explicitnú odpoveď zo strany súdov. Pri neexistencii akejkoľvek
odpovede na tento argument, súdy nezabezpečili sťažovateľovi jeho právo na spravodlivý proces v
zmysle článku 6 § 1 dohovoru, teda došlo k porušeniu tohto ustanovenia. Vo veci Vetrenko proti
Moldavsku (rozsudok z 18. mája 2010, č. 36552/02, § 55) uviedol, že jednou z požiadaviek čl. 6
dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi
konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Opomenutie zaoberať



sa podstatnými argumentmi alebo zjavné svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi
je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu, (napríklad: Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 31.05.2017, sp. zn. 3 To 8/2016).
II.2
11. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil (neodôvodnil) najmä:
- prečo nereflektoval na ťažiskové obhajobné dôvody, ktoré boli odhliadnuc od prípravného
konania súdu predostreté už v písomnom podaní datovanom 04.12.2017 označenom ako „Dôvody na
preskúmanie obžaloby samosudcom podľa § 241 Trestného poriadku“, ktorých sa v plnom rozsahu
naďalej pridržiavam. Nebral ich do úvahy buď vôbec alebo s niektorými sa vysporiadal iba veľmi
povrchne, preto nedostatočne zistil skutkový stav veci a vo veci nesprávne rozhodol,

- prečo moju výpoveď v napadnutom rozsudku nehodnotil dôsledne a v súlade s § 2 ods. 12 zákona č.
301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. por.")- Vo vzťahu k mojej
výpovedi sa obmedzil len na skutočnosť, že som spáchanie skutku poprel a v obžalobe som nenašiel
žiadne konanie, ktorým som mal naplniť skutkovú podstatu trestného činu,
- prečo moje zásadné obhajobné argumenty k obžalobe nechal buď úplne bez povšimnutia alebo sa
s nimi vysporiadal len veľmi povrchne, hoci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2018 som
podrobne vypovedal a zodpovedal som otázky či už prokurátora alebo súdu,
- prečo nechal úplne bez povšimnutia moju námietku, že tak v obžalobe ako aj v celom trestnom spise
absentuje akékoľvek rozhodnutie príslušných orgánov, že v dotknutých prípadoch išlo o nelegálnu prácu
alebo zamestnávanie a taktiež absentuje rozhodnutie o postihu za porušenie zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania,
- prečo nijako ani okrajovo nereagoval na môj argument, že neboli spochybnené živnostenské listy
dotknutých osôb, tieto boli riadne zapísané do príslušného registra,
- osobám uvedeným v rozsudku osvedčenie o živnostenskom oprávnení (živnostenský list) po splnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
vydal príslušný okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Oprávnenia na podnikanie neboli týmto
osobám doteraz zrušené,
- prečo nechal bez povšimnutia, že v trestnom spise absentujú kompletné spisové materiály cudzineckej
evidencie jednotlivých cudzincov, ktoré preukazujú druh povoleného pobytu a jeho účel od úplného
začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, navyše čiastkové spisové materiály sú viacnásobnými
kópiami kópií, mnohé vôbec nečitateľné,
- prečo nechal bez povšimnutia, že som nemohol mať vedomosť o tom, že predkladané doklady
môžu byť falošné. Overenie pravosti dokladov vykonané nebolo, teda dôkaz o tom, že by boli doklady
pozmeňované alebo falošné, neexistuje,
- prečo nechal bez povšimnutia v súvislosti s účtami cudzincov, že som nemal žiadnu vedomosť o tom, že
doklady preukazujúce finančné zabezpečenie cudzincov nemusia byť pravdivé. V tejto súvislosti, prečo
nebral do úvahy výpovede dotknutých svedkov, ktorí potvrdili pravosť nimi predložených potvrdení,
- prečo nechal bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu, že som nikoho nepodporoval v činnosti
či v podnikaní, poskytol som len bežné informácie v súlade so zákonom,
- prečo nechal bez povšimnutia moju obháj obnú argumentáciu, že nemôžem niesť zodpovednosť za
to, že doklady osoby môžu byť falošné,
- prečo nechal bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu, že ak sa obžalovaní dopustili
obchádzania opatrení na trhu práce, pričom tieto nijako ani okrajovo nekonkretizoval, nemôžem za to
niesť zodpovednosť ja,
- aké konkrétne pripravované opatrenia orgánov štátnej správy na úseku zamestnanosti som mal
obísť a akým konkrétnym konaním,
- prečo nechal bez povšimnutia vo vzťahu k nekonkretizovaným pripravovaným opatreniam orgánov
štátnej správy na úseku zamestnanosti moju obhajobnú argumentáciu, že som nevedel o žiadnych
takýchto opatreniach, ktoré mali byt pripravované na úseku zamestnanosti,
- prečo nechal úplne bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu k postupu policajného útvaru
pri aplikácii zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov") platného v čase údajných skutkov,
a to najmä, že o žiadosti cudzinca o udelenie pobytu rozhoduje správny orgán podľa zákona o pobyte
cudzincov a interného predpisu, pričom do styku s administratívnym spisom cudzinca prichádzali v čase
rozhodovania o jeho žiadosti minimálne 4 osoby - minimálne 2 policajti, ktorí vykonávali kontrolu pobytu,
potom samotný spracovateľ, ktorý vyhodnotil doklady, ich správnosť, legálnosť a platnosť a bol povinný
ihneď predložiť spis s vyhodnotením riaditeľovi na podpis. Do veci bol ešte zainteresovaný aj vedúci



zmeny, ktorého povinnosťou bolo skontrolovať činnosť policajta, vykonať kontrolu spisu, dodržania
lehoty, zákonných postupov, dokladov a svojím podpisom verifikovať správnosť údajov a zákonnosť
postupov. Tým bola zabezpečená objektívnosť daného konania, akési viacstupňové preverovanie
zákonnosti postupu,
- prečo nechal bez povšimnutia, že ako funkcionár OCP PZ Bratislava som nebol kompetentný
rozhodovať o žiadostiach cudzincov o udelenie pobytov a ani som o nich nerozhodoval,
- prečo nechal bez povšimnutia, že dotknutým osobám boli pobyty aj po mojom odchode z polície
obnovené,
- z akých dôkazných prostriedkov mal za preukázaný môj prísľub uplatnenia vplyvu z postavenia
zástupcu na urýchlený a úspešný priebeh konania o udelení pobytov a budúcej pomoci pri obnovovaní
pobytov,
- prečo nechal bez povšimnutia fakt, počas hlavného pojednávania bolo vykonané podrobné
oboznámenie administratívnych spisov vzťahujúcich sa na konania o žiadostiach cudzincov
obsiahnutých v obžalobe, ktorí mali byť údajne nelegálne zamestnaní, pričom nebolo čo i len náznakom
zistené a ani preukázané akékoľvek moje konanie alebo ovplyvňovanie,
- na základe akých dôkazov dospel k záveru, že od začiatku som konal s vedomím, že plánovaným
spôsobom budú cudzinci občania Ukrajiny vykonávať závislú prácu, teda inú činnosť, než na akú ich
oprávňuje povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania, a závažne tak porušia všeobecne záväzné
právne predpisy najmä na úseky zamestnanosti, vstupu a pobytu cudzincov na území Slovenskej
republiky, pričom vôbec nekonkretizoval právny predpis (číslo zákona, paragraf, odsek, písmeno),
- prečo nechal úplne bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu, že samotný úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny na svojej webstránke uvádza v ponuke voľných pracovných miest aj prácu na živnosť.
Ku konkrétnemu dátumu bolo 413 inzerátov s počtom 1800 voľných pracovných miest s označením
práca na živnosť. Sú to rovnaké prípady, o aké sa opiera obžaloba. Doposiaľ nebolo preukázané, že by
dotknuté osoby mali byť nelegálne zamestnané,
- prečo nechal v súvislosti s tým, že som si mal podľa obžaloby založiť spoločnosť na dosahovanie zisku,
úplne bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu, že L. W. mimo Oddelenia cudzineckej polície PZ
Bratislava stretol asi dvakrát. Viem o nej len toľko, že je právnička, venovala sa cudzineckej agende.
Nikdy som s ňou nebol v žiadnom vzťahu. Preto nie je ani logické, že by som si zabezpečil ovládanie
nejakej firmy cez osobu, ktorú bližšie nepoznám. Táto osoba bola vypočutá v prípravnom konaní a
podľa môjho názoru dostatočne vysvetlila spôsob založenia inkriminovanej spoločnosti a jej postavenia,
napokon zápisnica o jej výsluchu bola prečítaná na hlavnom pojednávaní,

- prečo nechal bez povšimnutia a nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k výpovedi L. W. ovej z
prípravného konania, ktorá podrobne opísala vznik, personálne obsadenie a fungovanie spoločností
S&V personal s. r. o. a M&S profesionál consulting s. r. o., pričom jednoznačne uviedla, že mňa nepozná,

- prečo nechal úplne bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu, že v súvislosti s v obžalobe
uvádzaným konaním osôb F. B., J. W. a P. T., sa nijako ani okrajovo neuvádza žiadne moje konkrétne
konanie, ktorým by som mal participovať na danej činnosti. Neviem z akého dôvodu som spájaný s
činnosťou týchto osôb, keďže ja som s nimi nemal nič spoločné, žiadne výhody ani žiadne príjmy,

- prečo nechal úplne bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu vo vzťahu k osobe s menom U.,
ktorý mal v Šamoríne zamestnávať asi 10 občanov Ukrajiny, ktorých som ja v rámci policajnej akcie
zadržal a všetci boli vyhostení. Keby bolo pravdou to, čo sa uvádza v obžalobe, zrejme by som toleroval
ich pobyt na Slovensku na základe víz na vstup do Slovenskej republiky na účel turistiky a nezadržal ich,

- prečo nechal úplne bez povšimnutia moju obhajobnú argumentáciu vo vzťahu k osobe menom T., ktorý
mal byť bratrancom P. T.. že ak by bola pravda to, čo je uvádzané v obžalobe, je pravdepodobné, že by
som toleroval pobyt blízkej osoby a nevyhostil ho z územia Slovenskej republiky,

- prečo nechal bez povšimnutia výpoveď I. H. (prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia), ktorý
dôveryhodne potvrdil pravosť potvrdení ako aj zabezpečenie ubytovania, .taktiež vylúčil akúkoľvek
spojitosť s mojou osobou. V súvislosti s dokladmi o mieste podnikania o ubytovaní nebolo vykonané
žiadne dokazovanie, preto dôkaz o tom, že by boli doklady pozmeňované alebo falošné, neexistuje,
nie je,



- z akých dôkazov mal za preukázané, že dotknutí cudzinci nemali v úmysle na území Slovenskej
republiky podnikať, ale sa zamestnať. Tieto osoby v procesnom postavení svedka vypovedali, že na
územie Slovenskej republiky prišli podnikať, resp. vykonávať činnosti na základe živnostenského listu,

- prečo nebral do úvahy, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na území Slovenskej republiky
dotknuté osoby vykonávali určitú sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s
cieľom vytvárať zisk, o čom svedčia aj nimi vystavené faktúry. Jedným z predpokladov obnovenia
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky je aj preukázanie splnenia účelu udeleného
prechodného pobytu. V prípade, ak by cudzinec, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania,
by túto reálne nevykonával, nespĺňal by podmienky pre obnovenie pobytu. Dovolím si iba pripomenúť,
že dotknutým cudzincom bol niekoľkokrát obnovený prechodný pobyt na účel podnikania, dokonca
niektorým z nich bol udelený dlhodobý pobyt, a to aj v čase, kedy som už nepracoval na cudzineckej
polícii,

- podľa § 17 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov platného v inkriminovanom čase povolenie na prechodný
pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo udelené
povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 zákona o pobyte cudzincov platného v inkriminovanom čase
povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe
oprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu alebo cudzincovi, ktorý koná v mene
obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti alebo k
družstvu. Z uvedeného vyplýva, že cudzinec, ktorý mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania
nemohol vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov (zákon to výslovne zakazoval), v opačnom prípade
by mohol byť sankcionovaný,

- prečo nehodnotil časť výpovede svedka L. W., že sme spolu nikdy osobne nekomunikovali, neboli
sme ani nikdy navzájom predstavený a celá jeho výpoveď je iba o sprostredkovaných informáciách od
osoby menom U.. Navyše, súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatuje „...Od U. a J. W.
vedel, že majú na cudzineckej polícii svojho človeka, ktorého volali P., priezvisko mu nepovedali, bol
zástupcom riaditeľa, cez ktorého mali byť zabezpečované bezproblémové vybavovania žiadostí, ktoré
mu za to dávali odplata, ale akým spôsobom a ako, to mu nepovedali... avšak takýto záver je v rozpore so
skutočnou výpoveďou svedka L. W.. Svedok nevypovedal, že mi dávali odplatu, ale vyslovil iba hypotézu,
svoju špekuláciu (subjektívny názor), pričom doslovne uviedol: „...Keď majú tam svojho človeka a niečo
im tam vybavuje a všetko prechádzalo tak som vychádzal z toho, že je to za odmenu, čo sa mi aj dnes
potvrdilo pri čítaní obžaloby... “ Inak povedané, svedok nevypovedal to čo sám vnímal, ale čo počul po
prečítaní obžaloby,
- nevysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné verifikovať výpoveď F. B. dostupnými dôkaznými
prostriedkami a prečo mu bezvýhradne uveril. Prečo na hlavnom pojednávaní nevypočul za účelom
overenia pravdivosti jeho tvrdení napríklad L. W. a B. Y. V.. Prečo nijako nereagoval, že na otázky
súvisiace s podnikaním, svedok odpovedal, že ja s tým nemám nič spoločné,
- prečo nechal bez povšimnutia výpoveď svedka P. T., keď na otázku prokurátora, aby vlastnými slovami
uviedol skutočnosti, ktoré sú mu známe ohľadne trestnej veci obžalovaného T., svedok doslovne uviedol
„...neviem o ničom...
- prečo vôbec nehodnotil výpoveď svedkyne T. A., a to o to viac, že jej kládol množstvo otázok, resp.
vykonal jej výsluch,
- ani jeden zo svedkov z prostredia polície nepotvrdil, resp. nemal žiadnu vedomosť, že by som svojím
konaním zasahoval do konania o žiadostiach cudzincov o udelenie pobytov na území Slovenskej
republiky, resp. ich nijako ovplyvňoval,
- dňa 18.10.2018 som navrhol zabezpečiť splnomocnenia p. W. ap. Y. V. za firmu M&S profesionál
consulting s. r. o. na zastupovanie v jednotlivých konaniach o žiadostiach cudzincov o udelenie pobytov
na území Slovenskej republiky. Súd síce vyžiadal tieto splnomocnenia a určil lehotu na ich predloženie,
avšak tieto predložené neboli a súd sa s uvedeným bez ďalšieho uspokojil,
- pokiaľ sa súd rozhodne návrhu obvineného na vykonanie dôkazu nevyhovieť, mal by toto odmietnutie
zároveň riadne odôvodniť (Sgarbi proti Taliansku),
- prečo nereflektoval na námietku nezákonnosti trestného stíhania vedené policajtom, ktorý nebol
vyšetrovateľom Policajného zboru. mjr. Mgr. K. W. bol personálnym rozkazom nadriadeného
preukázateľne odvolaný z funkcie vyšetrovateľa dňom 01.09.2014 a už nebol do tejto funkcie opätovne
ustanovený. Síce na návrh obhajoby vykonať listinné dôkazy považoval za dôležité vyžiadať z



Ministerstva vnútra Slovenskej republiky personálne rozkazy, avšak nijako ani okrajovo nevysvetľuje,
prečo ich nepodrobil hodnoteniu, keď z príslušného personálneho rozkazu preukázateľne vyplýva, že
mjf. Mgr. K. W. bol z funkcie vyšetrovateľa dňom 01.09.2014 odvolaný a už nebol do tejto funkcie
opätovne ustanovený. V tejto súvislosti sa obmedzil iba na konštatovanie, že odkazuje na argumenty
prokurátora. Takýto postup súdu je aj nezrozumiteľný, keď na jednej strane vyžiadal z Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky personálne rozkazy, no tieto však nehodnotil a len prísne formálne odkázal
na argumenty prokurátora. Uvedené som namietal z dôvodu, že keď mjr. Mgr. K. W. zastával funkciu
nadriadeného nemohol súčasne zastávať funkciu vyšetrovateľa Policajného zboru. Policajt, ktorý je
určený za vyšetrovateľa môže vykonávať vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie len ak je zaradený
vo funkcii vyšetrovateľ Policajného zboru. Ak je z funkcie vyšetrovateľ Policajného zboru prevedený na
akúkoľvek inú funkciu (okrem funkcie poverený príslušník Policajného zboru) vyšetrovanie ani skrátené
vyšetrovanie vykonávať nemôže, hoci bol ministrom v minulosti určený za vyšetrovateľa. Určenie za
vyšetrovateľa sa viaže výlučne na funkcie vyšetrovateľ Policajného zboru.
II. 3
12. Podľa môjho názoru nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku ďalej signalizuje
aj to, že súd prvého stupňa sa mojimi argumentmi ku konkrétnym bodom obžaloby, výsluchom,
listinným dôkazom prečítaným na hlavnom pojednávaní vôbec nevenoval, s mojimi návrhmi sa nijako
nevysporiadal a tento svoj postup nijako ani nezdôvodnil. Z uvedeného dôvodu, keďže súd prvého
stupňa tak moje argumenty ako aj návrhy, dokonca aj moju záverečnú reč a záverečnú reč môjho obhajcu
prednesené na hlavnom pojednávaní ponechal bez povšimnutia, žiadam odvolací súd, aby sa s nimi
riadne vysporiadal, preto opakovane a v takmer nezmenenej podobe záverečnú reč môjho obhajcu,
ktorú osobne predniesol na hlavnom pojednávaní, premietam do tohto písomného odôvodnenia takto:
- Obhajoba naďalej namietala nezákonnosť trestného stíhania vedené policajtom, ktorý nebol
vyšetrovateľom PZ. Mjr. Mgr. K. W. bol personálnym rozkazom nadriadeného preukázateľne odvolaný
z funkcie vyšetrovateľa dňom 01.09.2014 a už nebol do tejto funkcie opätovne ustanovený.
- O nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní svedčia najmä tieto skutočnosti:
- uznesenie o vznesení obvinenia, ale ani obžaloba v predmetnej veci neobsahujú konkrétnu dobu
údajného konania, skutok nie je presne časovo ohraničený, nemožno určiť konkrétne dátumy skutkov,
čo zakladá nepreskúmateľnosť a nezákonnosť obžaloby,

- nielen v rozhodnutiach orgánov prípravného konania, ale v celom trestnom spise predovšetkým
absentuje, v čom konkrétnom spočívala moja kvalifikovaná pomoc a v akej intenzite, preto nemožno
skúmať ani interpretovať žiadne porušenie mojich úloh, či obchádzanie zákona a už vôbec nie v takej
intenzite, resp. takým závažným spôsobom, ktorý by predpokladal moju trestnoprávnu zodpovednosť
nielen vo vzťahu k žalovanému zločinu, ale ani k žiadnemu inému trestnému činu,

- ani prokurátor vo svojej obžalobe vôbec nepoukázal na žiadne ustanovenie konkrétnej právnej normy,
ktoré som mal porušiť a v čom konkrétnom mala spočívať moja pomoc,

- ak orgány prípravného konania konštatovali moje možné porušenie povinnosti, bolo potrebné, aby sa
v odôvodnení svojich rozhodnutí (uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby) zaoberali otázkou, akú
konkrétnu úlohu a na základe akého právneho predpisu som mal porušiť, akým spôsobom a za akých
skutkových okolností,

- základným problémom. s ktorým sa v predmetnej veci takisto musel tak vyšetrovateľ PZ ako i dozorujúci
prokurátor vyrovnať, bola námietka o údajnom mojom konaní formou obchádzania, resp. napomáhania
obchádzať zákon. Pojem ..obchádzanie zákona" je primárne pojmom civilného práva. Riešenie tohto
problému je však z trestnoprávneho hľadiska nielen omnoho citlivejšie, ale v danej vyšetrovanej veci
aj rozhodujúce,

- do dnešného dňa nepoznám konkrétne skutkové okolnosti (výrok uznesenia o vznesení obvinenia ani
obžaloba vo vzťahu k mojej osobe neobsahuje riadnu identifikáciu skutku), v čom konkrétnom malo
spočívať moje údajné konanie a to dokonca zakladajúce trestnoprávnu zodpovednosť, údajne vo forme
„...napomáhania ako obchádzať zákon...“,

- vo vzťahu k slovnému spojeniu vzťahujúceho sa na moje údajné konanie - napomáhanie k obchádzaniu
zákona - považujem za potrebné zopakovať, že záver vyšetrovateľa PZ, s ktorým sa stotožnil i dozorujúci
prokurátor, nebol náležíte a presvedčivo odôvodnený a preto jeho „dôvody“ je treba považovať za



svojvoľné a arbitrárne. Tieto závažné nedostatky sa podľa môjho názoru nepodarilo odstrániť ani
rozsiahlym dokazovaním na hlavnom pojednávaní,

- obchádzať zákon môže iba ten, kto vykonal konkrétny právny úkon. Inými slovami, naplnenie
pojmu „obchádzanie zákona“ možno skúmať iba na základe konkrétneho konania, v tomto prípade -
vykonaného konkrétneho právneho úkonu a to vo vzťahu ku konkrétnemu ustanoveniu zákona. Do
dnešného dňa mi nie je známe, s ktorým všeobecne záväzným právnym predpisom a s ktorým jeho
konkrétnym ustanovením (§, ods., písm.) je v rozpore moje údajné konanie. Inými slovami, ktoré
konkrétne hmotnoprávne normy, prípadne procesnoprávne normy akých konkrétnych zákonov som mal
svojím údajným konaním porušiť tak, že by sa to dalo kvalifikovať nielen ako obchádzanie zákona, ale
dokonca by išlo o obchádzanie zákona, ktoré by zároveň zakladalo jeho trestnoprávnu zodpovednosť,

- v súvislosti s obchádzaním zákona do dnešného dňa nie je zrejmé ani to, ktorú osobitnú povinnosť
alebo dôležitú povinnosť som mal svojím údajným konaním porušiť. Skúmanie tejto základnej otázky
bolo povinnosťou vyšetrovateľa PZ ešte pred vznesením obvinenia, čo však zjavne neurobil,

- najmä preto, že som nebol zamestnávateľom žiadnych cudzincov a nevykonal žiadny právny úkon
nemohol som porušiť zmysel a cieľ žiadneho zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na
základe zákona, a teda som nemohol obchádzať zákon,

- pojem „obchádzanie zákona“ je nepochybne pojmom, ktorý otvára orgánom verejnej moci značný
diskrečný priestor, ktorý pravdaže nemôže byť a ani nie je neobmedzený a nemožno ho chápať ako
zdroj bezbrehej ľubovôle, v danom prípade vyšetrovateľa PZ. Diskrečný charakter pojmu „obchádzanie
zákona“ je citlivejší a zároveň limitujúcejší vtedy, keď je tento pojem predmetom skúmania v trestnom
konaní. Podľa môjho názoru dozorujúci prokurátor ešte v prípravnom konaní mal zasiahnuť a
zrušiť uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia, pretože interpretácia vyšetrovateľa PZ o
mojom údajnom konaní vo forme napomáhania k obchádzaniu zákona je v extrémnom rozpore s
pravidlami formálnej logiky a racionality. Prinajmenšom spochybňuje jeho koncept právneho uvažovania
a následného hodnotenia skutkových okolností, a rovnako i preto, že predmetný pojem nebol
vyšetrovateľom PZ dostatočne jasne vysvetlený s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, teda nebol
náležíte odôvodnený, i keď vyšetrovateľ PZ kvantitou sa snažil zakryť absenciu kvalitatívnej stránky
uznesenia o vznesení obvinenia, zo skutočnosti, že som v súvislosti s vyšetrovanou vecou neurobil
žiadny právny úkon. priamo vyplýva, že nemohol som ani tak konať, že by som vytvoril stav. ktorý by
bolo možné charakterizovať ako obchádzanie zákona. Nevykonaním žiadneho právneho úkonu, nemôže
existovať ani konanie, ktoré by mohlo byť považované za účelové, či špekulatívne, vykazujúce prípadné
črty obchádzania zákona a to dokonca s intenzitou zakladajúcou trestnoprávnu zodpovednosť. Z logiky
veci potom taktiež vyplýva, že z dôvodu nevykonania žiadneho právneho úkonu nemožno skúmať ani
vôľu (prejav vôle), ako jednu z nevyhnutných definičných znakov pojmu „právny úkon“. Obchádzať zákon
môže iba ten, kto skutočne vykonal právny úkon. Argument o obchádzaní zákona zo strany vyšetrovateľa
PZ i dozorujúceho prokurátora, resp. obžaloby preto ani z tohto pohľadu nie je dôvodný,

- v trestnom spise absentujú kompletné spisové materiály cudzineckej evidencie jednotlivých cudzincov,
ktoré preukazujú druh povoleného pobytu a jeho účel od úplného začiatku pobytu na území
Slovenskej republiky, navyše čiastkové spisové materiály sú viacnásobnými kópiami kópií, mnohé vôbec
nečitateľné,

- do dnešného dňa nie je (s poukazom na uvedené) preukázané, že by isto o nelegálnu prácu
alebo nelegálne zamestnávanie, čo tvorí časť podstaty stíhaného skutku. Tvrdenia vyšetrovateľa PZ
o nedovolenom zamestnávaní, čo napokon bolo premietnuté aj do obžaloby nie je ničím podložené,
potvrdené, je iba svojvoľným tvrdením vyšetrovateľa PZ, ktoré nemá žiadnu oporu v nijakom všeobecne
záväznom predpise. Nelegálne zamestnávanie je oprávnený kontrolovať podľa § 5 ods. 1 zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov iba Inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny. Vo vyšetrovacom spise absentuje akékoľvek rozhodnutie príslušných orgánov,
že v dotknutých prípadoch išlo o nelegálnu prácu alebo zamestnávanie a taktiež absentuje rozhodnutie
o postihu za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Vyšetrovateľ PZ nie je
oprávnenou, kompetentnou osobou rozhodovať o tom, čo je alebo nie je nelegálnou prácou. Napriek
tomu však vyšetrovateľ PZ tak konal. Otázka, či išlo o legálnu alebo nelegálnu prácu bola predbežnou



(prejudiciálnou) otázkou, s ktorou sa však vyšetrovateľ PZ vôbec nezaoberal. Názor vyšetrovateľa
PZ je svojvoľný, teda nezákonný, pretože takáto právomoc mu nebola zverená žiadnym všeobecne
záväzným právnym predpisom. Samotné rozhodovanie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
má charakter procesu správneho a priestupkového konania,

- podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. platného v čase spáchania údajných
skutkov nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu alebo je štátnym príslušníkom
krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom
hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti a
nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje
osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje
inak. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho
príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným
predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu. Definícia závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce
do 31.12.2012 ustanovovala, že „...Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom
čase. na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa
a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností..." Táto definícia
obsahovala 10 znakov závislej práce. Novelou účinnou od 01.01.2013 sa znížil počet znakov na 6
znakov, ktoré je potrebné naplniť, aby práca bola definovaná ako závislá práca. Z uvedeného vyplýva,
že v čase spáchania údajných skutkov bolo potrebné naplniť 10 znakov, aby práca mohla byť definovaná
ako závislá práca. V danom prípade však nebolo kumulatívne naplnených všetkých 10 definičných
znakov legálnej definície závislá práca,

- F. B., J. W. a P. T. vo svojich výpovediach podrobne uviedli, že osoby vykonávali činnosť na základe
živnostenského oprávnenia, neurčovali jednotlivým osobám činnosť, nerozhodovali o čase a spôsobe
výkonu činnosti ani ich rozsahu,
- ani počas hlavného pojednávania sa neodstránili zásadné rozpory, na ktorých sa zakladá podstata
obvinenia ako i obžaloby a to, že som mal vedomosť o nepravdivých dokladoch preukazujúcich finančné
zabezpečenie cudzincov. Predmetné tvrdenie je sporné, pretože cudzinci, ktorí boli vypočutí počas
prípravného konania vypovedali, že predložené výpisy z peňažných ústavov sú ich a potvrdili výšku
finančného vkladu. V tejto súvislosti akcentujem, že žiadnymi dôkazmi nebolo dokázané, že išlo o
pozmeňované alebo dokonca falzifikáty potvrdení peňažných ústavov.
II. 4
13. Jednou z najdôležitejších súčastí práva na spravodlivý proces je povinnosť súdu náležíte sa
vysporiadať s relevantnými argumentmi procesnej strany trestného konania. Procesnej strane súd
musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery napadnutého rozhodnutia v
závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich okolnostiach. Právo na spravodlivý proces zahrňuje
i povinnosť súdov vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania vyšlo najavo a čo procesné
strany tvrdia, keď to má vzťah k meritu veci. Ak súdy túto zákonnú povinnosť nedodržia, a to jednak
tým, že so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami sa nezaoberajú vôbec alebo sa s
nimi vysporiadajú nedostatočným spôsobom, má to za následok nedostatok konania, premietajúci sa
ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces podľa či. 6 ods. 1 dohovoru a do
práva na súdnu ochranu. Právu na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť súdov rozhodnutie riadne
odôvodniť a adekvátne sa, čo do myšlienkový konštrukcií, racionálne logickým spôsobom vysporiadať
so všetkými dôkazmi. Rovnako i s argumentačnými tvrdeniami uplatnenými účastníkmi konania, lebo v
opačnom prípade dochádza k ústavnoprávnemu deficitu obdobnému kategórii neústavnosti v podobe
tzv. opomenutých dôkazov, (napríklad: Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31.05.2017, sp. zn. 3 To 8/2016).
14. Možno tiež uviesť, že čím dôkladnejšia a podrobnejšia (hlbšia) je argumentácia procesnej strany, tým
dôkladnejšie musí byť vysvetlenie súdu, keď chce tieto argumenty vyvrátiť alebo spochybniť. Nestačí
ich procesnej strane iba odmietnuť, ale musí byť uvedené, v čom konkrétne ich nesprávnosť spočíva.
Proti argumentácia súdu musí byť jasná, zrozumiteľná a dostatočne konkrétna, aby naozaj smerovala
k vyvráteniu alebo spochybneniu námietky uplatnenej účastníkom konania (napríklad: Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2017, sp. zn. 3 To 8/2016).



15. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, súd prvého stupňa nevykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy a tie, ktoré vykonal následne jednotlivo ani vzájomne
nevyhodnotili a preto nedospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom. V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd nevyložik ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
16. Zločin prevádzačstva podľa § XX6 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, teda zákon vyžaduje
naplnenie priameho alebo aspoň nepriameho úmyslu páchateľa. To znamená, že chcel spôsobom
uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo aspoň vedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenia spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený.
17. Chráneným záujmom spoločnosti pri trestnom čine prevádzačstva podľa § XX6 Tr. zák. je záujem v
zabránení nedovoleného zotrvania alebo nedovoleného zamestnávania osobám, ktoré nie sú občanmi
Slovenskej republiky, členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, alebo nemajú trvalý pobyt na ich území.
18. Ako som už viackrát uviedol, neumožnil som a ani som nepomáhal žiadnym občanom Ukrajiny
zotrvať na území Slovenskej republiky, ani „nedovolene sa zamestnať“, teda tento pojmový znak zločinu
prevádzačstva podľa § XX6 Tr. zák. nebol a ani nemohol byť naplnený a podľa môjho názoru súd prvého
stupňa pochybil pri právnom posúdení môjho údajného konania, keď ma uznal za vinného zo spáchania
tohto deliktu spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.
19. Opakujem, nedopustil som sa žiadneho konania, ktorým by som umožnil a pomáhal zotrvať a
nedovolene sa zamestnať osobám, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky ani iného členského štátu
Európskej únie na území Slovenskej republiky, v úmysle získať finančnú výhodu.
20. Do dnešného dňa nebolo nijako preukázané ani len to, že by išlo o nelegálnu prácu alebo nelegálne
zamestnávanie, čo tvorí časť podstaty stíhaného skutku. Tvrdenia o nedovolenom zamestnávaní nie
sú ničím podložené, potvrdené. Nelegálne zamestnávanie je oprávnený kontrolovať podľa § 5 ods. 1
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov iba Inšpektorát práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V trestnom spise absentuje akékoľvek rozhodnutie príslušných
orgánov, že v dotknutých prípadoch išlo o nelegálnu prácu alebo zamestnávanie a taktiež absentuje
rozhodnutie o postihu za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Orgány
činné v trestnom konaní ani súd nie sú oprávnené rozhodovať o tom, čo je alebo nie je nelegálnou
prácou. Otázka, či išlo o legálnu alebo nelegálnu prácu bola predbežnou (prejudiciálnou) otázkou, s
ktorou sa však orgány činné v trestnom konaní ani súd vôbec nezaoberali. Ich názor je arbitrárny,
teda nezákonný, pretože takáto právomoc im nebola zverená žiadnym všeobecne záväzným právnym
predpisom. Samotné rozhodovanie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má charakter procesu
správneho a priestupkového konania.
21. V procese dokazovania v mojej trestnej veci neboli produkované žiadne dôkazy, na základe ktorých
by bolo možné konštatovať, že som spáchal skutok, ktorý by bolo možné právne posúdiť ako zločin
prevádzačstva spolupáchateľstvom.
22. Právne a skutkové závery súdu prvého stupňa sú podľa môjho názoru zjavne neodôvodnené a
arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
23. Súhlasím s právnym názorom ústavného súdu, že „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu
bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za
rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s či. 6 ods. 1 dohovoru."
24. Rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa kritéria jasnosti, jednoznačnosti a dostatočnosti dôvodov, na
ktorých je v mojom prípade založené.
25. Skutková veta má stručne a výstižne vyjadriť žalovaný skutok, ktorého sa obžalovaný podľa zistenia
súdu dopustil. Súd v nej uvedie konkrétne údaje týkajúce sa miesta, času a spôsobu spáchaného
skutku a údaje relevantné z hľadiska zákonných znakov stíhaného trestného činu, ako aj z hľadiska
individualizácie skutku, tak aby tento nemohol byť zamenený s iným (§ 206 ods. 3 Tr. por.).
26. Popis skutku (predovšetkým spôsob jeho spáchania) musí byť uvedený tak, aby jednotlivé
časti zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol obžalovaný
uznaný vinným. Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných
pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na
spravodlivý proces.



27. Závažnou vadou napadnutého rozsudku je nesprávne uvedená rozvláčna skutková veta (zrejme
len paušálne prevzatá z obžaloby), ktorá musí reflektovať len tie alternatívy môjho konania, ktoré boli
zistené dokazovaním a nie aj tie, ktoré vo výsledkoch dokazovania nemajú žiadnu oporu.
28. Ak je obžalovaný uznaný vinným z trestného činu spáchaného formou spolupáchateľstva, je potrebné
v skutkovej aj právnej vete výroku tieto okolnosti primerane formulovať, čo v mojom prípade zjavne
absentuje.
29. V mojom prípade formulácia výroku sa vyznačuje značnou nejasnosťou a siahodlhosťou, a tým aj
nepresnosťou.
30. Všeobecný súd poskytujúci ochranu účastníkovi konania je povinný poskytnúť mu ju v požadovanej
kvalite, ktorej zodpovedá odôvodnenie rozhodnutia reflektujúce na všetky zásadné otázky. Ide pritom o
tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam. V mojom prípade sa však súd prvého stupňa s uvedeným
zjavne neriadil.
31. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
32. Podľa stabilnej judikatúry ESĽP napríklad vo veci Velted-98 AD proti Bulharsku (rozsudok zlí.
decembra 2008) či vo veci Benderskiy proti Ukrajine (rozsudok z 15. novembra 2007) je potrebné
skúmať odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vzťahu k určitému špecifickému argumentu uplatnenému
sťažovateľom v opravnom prostriedku. Pokiaľ by súd konkrétny a relevantný argument sťažovateľa
ignoroval a v odôvodnení svojho rozhodnutia by naň nereagoval, nebolo by možné určiť, či mlčanie
súdu znamená, že daný argument považuje za neopodstatnený alebo či sa len zabudol k nemu vyjadriť.
(Uznesenie ústavného súdu zo dňa 12.09.2012 sp. zn. III. ÚS 426/2012-22).
33. Tak ako som už uviedol, že súd v napadnutom rozsudku dostatočne nereflektoval na moje zásadné
a podstatné argumenty ku konkrétnym bodom obžaloby, výsluchom, listinným dôkazom prečítaným
na hlavnom pojednávaní, uplatnené v záverečnej reči tak mojej ako aj môjho obhajcu a uprednostnil
formalizmus rozhodovania, ktorý povýšil nad zmysel súdnej ochrany, čo má za následok porušenie
mojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
34. V napadnutom rozsudku podľa môjho názoru nie je absolútne nič uvedené o tom, aké dôkazy
voči mne boli preukázané. Inak povedané, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktorý
konkrétny dôkaz ma usvedčuje zo spáchania zločinu podľa § XX6 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Tr. zák.
XX. Chýba akékoľvek presné označenie dôkazného prostriedku, z ktorého by takýto dôkaz vyplýval, s
prípadným stručným opísaním jeho obsahu. Ak súd prvého stupňa poukázal na obchádzanie akýchsi
bližšie nešpecifikovaných pripravovaných opatrení orgánov štátnej správy na úseku zamestnanosti,
porušenie bližšie nešpecifikovaných právnych predpisov, využitie môjho vplyvu pri rozhodovaní o
žiadostiach cudzincov o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, nelegálnu prácu
a podobne, tieto bol povinný konkretizovať a bolo na mieste, aby súd okrem toho pomenoval aj ten
konkrétny dôkazný prostriedok, z ktorého takéto dôkazy vyplynuli.
36. Svedkovia, ktorí boli ku žalovanému skutku vypočutí, neuviedli žiadnu vo vzťahu k potvrdeniu
spáchania skutku mojou osobou relevantnú skutočnosť.
37. V odôvodnení napadnutého rozsudku jednoznačne chýba uvedenie, resp. označenie čo i len jedného
dôkazu, o ktorý súd svoje skutkové zistenia oprel, a rovnako v ňom absentujú s tým späté úvahy súdu,
ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov.
38. Takéto odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku nemožno považovať za dostatočné.
39. Všeobecné súdy, ak majú dať spravodlivému procesu zadosť, sú povinné svoje konečné rozhodnutia
dostatočným spôsobom, jasne, určito a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k vyrieknutému výroku.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku však tieto požiadavky, tak ako som už uviedol, nespĺňa.
40. Súd bol ďalej povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré
z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o
ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
41. Aj keď žalovaného skutku som sa nedopustil, so zreteľom na všetky zistené skutkové okolnosti
a skôr uvedené skutočnosti namietam, že popri iných trestoch, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva)



roky je v extrémnom rozpore so zásadami primeranosti trestu a jeho proporcionality. Inak povedané,
je neprimerane prísny, so značnou prevahou represie. Súd prvého stupňa pri ukladaní tohto druhu
trestu dôvodil tým, že absentuje u mňa pre ukladanie trestu významný prvok sebareflexie, pričom podľa
jeho názoru som to bol ja, kto svojím konaním spustil na pozadí rozsiahlu ekonomickú kriminalitu,
na zamedzení ktorej (vo vzťahu k cudzincom, čo bola jeho hlavná náplň práce) som sa nepodieľal
a toleroval ju, ba vyvíjal som aktivity k vyviňovaniu spolupáchateľov. Takéto tvrdenie súdu prvého
stupňa však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery sa dôsledne neriadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Ako je vyššie uvedené, súd uložený trest odňatia slobody odôvodňoval okrem iného
aj tým. že som svojím konaním spustil na pozadí rozsiahlu ekonomickú kriminalitu, avšak ja som
nebol stíhaný a dokonca ani len vypočutý k žiadnej ekonomickej trestnej činnosti. Súd ďalej uložený
trest odňatia slobody odôvodňoval aj tým, že „...ako zástupcu riaditeľa cudzineckej polície v hlavnom
meste krajiny Európskej únie (ktorej záujmy v tomto ustanovení náš trestný zákon tiež chráni, činí
takéto konanie pre spoločnosť oveľa nebezpečnejšie (oproti tzv. bezmennému páchateľovi), keďže
práve z tejto pozície ako osoba majúca v zákonom chránenom smere chrániť celú spoločnosť, toto
postavenie zneužil... Ja som ale žalovaný skutok nemal spáchať ako policajt a nebolo mi ani preukázané
žiadne porušenie konkrétneho zákona, resp. konkrétneho jeho ustanovenia, dokonca v intenzite
zakladajúcej trestnoprávnu zodpovednosť. Odôvodňujúca časť rozsudku o porušení povinnosti policajta
(absencia zákona, paragrafu, odseku, písmena) neobsahuje ani len zmienku. Takéto odôvodnenie
súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie súdu aj vo výroku o treste je preto
nepreskúmateľné a arbitrárne.
42. Rovnako namietam, že peňažný trest vo výške 10 000,- eur (desaťtisíc eur) s uložením náhradného
trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu je
neprimerane prísny, resp. vysoký. Je potrebné zdôrazniť, že páchateľ trestného činu má trest pociťovať
ako ujmu a nie ako len formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého
znaky sú uvedené v osobitnej časti Tr. zák. Peňažný trest vo výške 10 000,- eur (slovom desaťtisíc eur)
však kritérium primeranosti podľa môjho názoru nespĺňa. Peňažný trest má byť uložený v takej miere,
aby bolo možné očakávať jeho riadne splnenie. Pri uložení výšky peňažného trestu musí súd dôsledne
skúmať osobné a majetkové pomery. Osobnými pomermi z hľadiska ukladania peňažného trestu
sa rozumejú najmä vek páchateľa, rodinné pomery, zdravotný stav, povolanie, pracovná kvalifikácia,
možnosť pracovného uplatnenia v danom čase a mieste, a podobne. Majetkové pomery zahŕňajú stav
všetkého páchateľovho majetku (jeho aktíva aj pasíva) a jeho zárobkové pomery. Význam teda majú
aj páchateľove záväzky, predovšetkým rozsah jeho zákonnej vyživovacej povinnosti (ak nejakú má),
ktoré majú zásadne prednosť pred zaplatením peňažného trestu. Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní
peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je
zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Pri ukladaní peňažného trestu súd vôbec neskúmal
moje zárobkové a majetkové pomery, hoci to zákon výslovne požaduje. Rovnako súd nevysvetlil, na
základe čoho (akého výpočtu) dospel k sume 10 000,- eur (slovom: desaťtisíc eur). Rozhodnutie súdu
aj vo výroku o peňažnom treste je preto nepreskúmateľné a arbitrárne.
43. Vychádzajúc z výrokov o treste je zjavné, že súd úplne opomenul ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., v zmysle
ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Tak ako už bolo uvedené, podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Mám za to, že súd v tomto prípade pri ukladaní trestu nijako ani okrajovo neprihliadol na zásady
personality a individualizácie trestu vyjadrené v ust. § 34 ods. 3 a 4 Tr. zák. V zmysle zásady personality
by trest zásadne mal postihovať len páchateľa a vplyv na jeho okolie by mal byť minimalizovaný. V
rámci zásady individualizácie súd okrem iného prihliada aj na osobné pomery páchateľa. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nijako ani okrajovo nevyplýva, že by súd v tomto prípade prihliadol na skutočnosť,
že som ženatý, mám maloletú dcéru vo veku sedem rokov. Zároveň mám tehotnú manželku, toho času
v piatom mesiaci tehotenstva. Je nesporné, že po narodení tohto dieťaťa bude potrebná aj starostlivosť
otca, teda mňa. V prípade, že by mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, malo by to
výrazný dopad na moju rodinu a mne blízke osoby, pretože manželka bude najskôr na materskej neskôr
na rodičovskej dovolenke a materiálne zabezpečenie už štvorčlennej rodiny bude výlučne na mojich
pleciach. S narodením ďalšieho dieťaťa budú nepochybne spojené zvýšené výdavky. S poukazom na
zásady personality a individualizácie trestu mám za to, že aj peňažný trest vo výške 10 000,- eur (slovom



desaťtisíc eur) je nespravodlivý a neprimerane vysoký. Aj výkon tohto trestu by mal výrazný dopad na
moju rodinu a mne blízke osoby a to jednak na moju maloletú dcérku, ako aj na moju tehotnú manželku,
pričom následne by uloženie a výkon peňažného trestu vo výške 10 000,- eur (slovom desaťtisíc
eur) malo zásadný vplyv aj na zabezpečovanie výživy a ďalších potrieb maloletej dcérky, manželky aj
novonarodeného dieťaťa.
44. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Druh a výmera
testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým
zvláštnostiam daného prípadu.
45. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dnbio pro reo, podľa ktorého, ak nie je v dôkaznom
konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné
dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním
ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného.
46. V predmetnej trestnej veci došlo k porušeniu mojich základných práv týkajúcich sa zákonnosti a
spravodlivosti trestného konania v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 17
ods. 2 ústavy a práva na riadne dokazovanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných, ktoré mohol a mal odstrániť súd prvého stupňa; ak tak neurobil, pokračoval v podstate
v zásahu do mojich označených základných práv.
III.
Z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. navrhujem, aby odvolací súd podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku ma oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry. Pre úplnosť treba dodať, že
obžalovaný Y.. P. T. sa samotného vyhlásenia rozhodnutia o podanom odvolaní nezúčastnil, pričom jeho
neúčasť ospravedlnil jeho obhajca z dôvodu náhlej indispozície.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhol, aby krajský súd z
dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodí spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Alternatívne navrhol, že pokiaľ by sa
odvolací súd nestotožnil s niektorými výrokmi napadnutého rozsudku, mal by sám vo veci rozhodnúť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Obžalovaný dodal, že on je slušný človek,
prácu v Policajnom zbore vykonával riadne a zodpovedne, za čo bol aj odmenený. V súčasnej dobe
pracuje v súkromnej sfére ako vyšetrovateľ poistných podvodov pre súkromnú poisťovňu.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y.. P.a
T. nie je dôvodné.

Čo sa týka výroku o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil
pochybenia, ktoré by mohli mat vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva na obhajobu. Pred okresným
súdom bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom, ako aj v potrebnom
rozsahu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. Súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym
skutkovým zisteniam.

Druhostupňový súd preto nemal pochybnosti a správnosti skutkových zistení, pretože zodpovedali
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a bolo nimi jednoznačne a nepochybne
preukázané, že obžalovaný Y.. P. T., spolu s ďalšími spolupáchateľmi, ktorí už boli právoplatne odsúdení,



v kritických období a za okolností ustálených v rozsudku súdu prvého stupňa, sa dopustil konania, ktoré
bolo opísané vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v
napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací súd, preto si
ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

Ani krajský súd nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí spolupracujúcich svedkov (tzv.
kajúcnikov) F. B. a J. W. z hlavného pojednávania, ako aj ďalších spolupracujúcich svedkov P. T. a P.
U., ktorých výpovede z prípravného konania boli „prenesené“ do hlavného pojednávania (pre rozpory
medzi skoršou a neskoršou výpoveďou boli ich výpovede z prípravného konania prečítané na hlavnom
pojednávaní), hoci obžalovaný týchto kľúčových svedkov spochybňoval nielen pred súdom I. stupňa,
ale aj v odvolacom konaní.

Aj odvolací súd je si vedomý, že k hodnoteniu výpovedí týchto spolupracujúcich svedkov (tzv. kajúcnikov)
je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. Nie je možné bez ďalšieho výpovede takýchto svedkov
odmietnuť len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať
páchateľov zo závažnejšej trestnej činnosti. Pri hodnotení výpovedí takýchto svedkov je potrebné
osobitne starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické, konzistentné, v podstatných bodoch
zhodné, či tieto sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi.

Senát krajského súdu rovnako ako súd I. stupňa výpovede spolupracujúcich svedkov F. B. a J. W.
vyhodnotil ako svedecké výpovede vnútorne logické, konzistentné, v dobrom logickom súlade medzi
sebou, ako aj s inými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ išlo o svedecké výpovede spolupracujúcich svedkov
P. T. a P. U., je pravdou, že na hlavnom pojednávaní ohľadom obžalovaného Y.. P.a T. vypovedali
vyhýbavo, na mnohé skutočnosti si už nepamätali, prípadne ich zamlčovali a preto došlo aj k prečítaniu
ich skorších výpovedí, z ktorých sa potom vychádzalo pri ustálení viny obžalovaného. Okrem týchto
svedeckých výpovedi bola vina obžalovaného preukázaná aj na základe ďalších dôkazov a to výpovedí
svedkov Z. S., L. W., Y. T., T.. T. L., U. T., P.lija O., P. X., výpovedí svedkov Ukrajincov tzv. klientov,
výsledkov znaleckého dokazovania, zabezpečených listinných dôkazov, čiastočne na základe výpovedí
T. J. a I. Y. a napokon ako podporný dôkaz slúžil aj vecný dôkaz - obálka spoločnosti Orange Slovensko,
a. s. (išlo o vecnú stopu č. 22 zaistenú pri domovej prehliadke obžalovaného).

Pokiaľ išlo o výpovede svedkov O. U., I. H., Y.. L. W. rodenej O. a J. Y. (manžela B. Y. V.), tieto krajský
súd vyhodnotil ako účelové, v snahe napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keďže
hodnovernosť týchto svedeckých bola vyvrátená inými relevantnými dôkazmi, svedčiacimi v neprospech
obžalovaného. Navyše išlo o také osoby, ktoré boli s obžalovaným previazané nielen priateľskými,
pracovnými, resp. kolegiálnymi vzťahmi, ale aj spoločnými obchodnými záujmami a finančným profitom.
Pokiaľ išlo o výpoveď svedkyne T. A. táto na hlavnom pojednávaní neuviedla žiadne podstatné
skutočnosti, či už v prospech alebo neprospech obžalovaného.

Ohľadom odvolacích námietok obžalovaného, krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú
obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými
sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za účelové, odvracajúce
pozornosť od podstaty veci.

Ani krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod na to, aby spochybnil všetky priame, resp. nepriame
dôkazy, ktoré boli zabezpečené počas vyšetrovania v rámci prípravného konania a ktoré napokon boli
aj v súdnom konaní zákonným spôsobom vykonané, prípadne oboznámené. Tieto dôkazy totiž vytvorili
priestor pre jednoznačné vyslovenie viny obžalovaného Y.. P.a T.. Senát krajského súdu poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to,
aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej
požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Súd pritom nie je povinný automaticky, resp. mechanicky vyhovieť návrhom strán
na doplnenie dokazovania, pretože podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a § 2 ods. 11 Tr. por. má v rámci rozsahu



vlastnej úvahy možnosť zvoliť dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie. Odvolací súd preto
uzatvára a opakuje, že v konaní pred súdom prvého boli vykonané všetky potrebné dôkazy, pričom
skutkový stav veci bol zistený v rozsahu nevzbudzujúcom žiadne relevantné pochybnosti.

Druhostupňový súd nezistil ani zásadné procesné chyby orgánov prípravného konania a súdu I. stupňa
v tomto trestnom konaní. V danej prípade sa postupovalo v súlade s Trestným poriadkom, nedochádzalo
k porušeniu práv obžalovaných na obhajobu, ani ku kráteniu jeho ďalších procesných práv a preto
takéto odvolacie námietky obžalovaného nemohol odvolací súd akceptovať, tieto považoval za účelové,
s cieľom spochybniť zákonnosť konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis,
dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že výrok o vine obžalovaného Y.. P.a T. bol založený
na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu
skutkového deja alebo iné osoby páchateľov, než ktoré boli na základe týchto dôkazov ustálené. V tomto
smere spochybňovanie dôkazov zo strany obžalovaného nemohlo obstáť.

Okresný súd správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného Y.. P.a T., keď ho uznal za vinného zo spáchania zločin prevádzačstva
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § XX6 Tr. zák.

Podľa § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov
(spolupáchateľov), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Spoločné konanie viacerých spolupáchateľov môže spočívať buď v tom, že každý z nich uskutočnil
celé konanie, alebo každý môže vykonať len časť konania predpokladaného skutkovou podstatou, ktorá
je naplnená a spojením jednotlivých čiastkových konaní, alebo každý zo spolupáchateľov vykonáva
určitú činnosť, ktorá je až ako celok posudzovaná ako trestný čin. Spôsob konania jednotlivých
spolupáchateľov nemusí byť rovnakej intenzity, stačí, že napĺňajú objektívnu stránku rovnakej skutkovej
podstaty. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je potrebná výslovná dohoda spolupáchateľov,
postačuje dohoda aj konkludentná, keď si každý zo spolupáchateľov uvedomuje, že jeho konanie a
konanie ostatných spolupáchateľov smeruje k spoločnému spáchaniu trestného činu, resp. je s tým
aspoň uzrozumený. Spoločný úmysel musí zahŕňať ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného
cieľa chráneného záujmu, pričom spolupáchateľstvo je možné len pri úmyselných trestných činoch.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný Y.. P. T. spolu s ďalšími osobami naplnil všetky
zákonné znaky stíhaného trestného činu spolupáchateľstvom tým, že spoločným konaním pomáhali
viacerým štátnym príslušníkom Ukrajiny prísť na územie Slovenskej republiky, vybaviť im povolenie
na prechodný pobyt za účelom podnikania, ako aj živnostenské oprávnenia, potvrdenia o finančnom
zabezpečení pobytu, potvrdenia o ubytovaní a sídle (mieste) údajného podnikania, ako aj skutočné
ubytovanie, ďalej im obdobne pomáhali zotrvať na území Slovenskej republiky, vybaviť im obnovenie
povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania a tiež vykonávať závislú prácu u podnikateľských
subjektov, s ktorými mali uzavreté v mene svojich obchodných spoločností rôzne typy zmlúv, ktorých
takto umiestňovali na výkon práce podľa potrieb týchto podnikateľských subjektov, pričom z takto
dosiahnutých príjmov štátnych príslušníkov Ukrajiny, týchto vyplácali hodinovou mzdou a zvyšok príjmu
z ich práce si ponechali a podelili medzi sebou. Samotné právne úkony (napr. išlo o žiadosti o povolenie
na prechodný pobyt), vykonávali spolupáchatelia obžalovaného Y.. P.a T., ktorí už boli za trestnú činnosť
právoplatne odsúdení, pričom išlo o konanie in fraudem legis, obchádzajúce zákon, keďže využívanie
legálnej konštrukcie smerovalo k inému účelu než tomu, ktorý zamýšľal zákonodarca tým, že zakotvil
možnosť požiadať o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania,
a nie predstierania podnikania (na vykonávanie závislej práce má slúžiť iný druh povolenia na prechodný
pobyt - za účelom zamestnania, kde sú stanovené iné podmienky, ktoré žiadatelia nespĺňali - napr.
povolenie z úradu práce).

Pojem neoprávnenosť, resp. protiprávnosť zahŕňajú v sebe okrem stavu, ktorý je možno označiť
ako contra legem aj stav, ktorý vznikol obchádzaním účelu zákona, teda konanie in fraudem legis.
Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý
sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho



práva nenapadnuteľným. Konanie in fraudem legis tak predstavuje postup, kedy niekto síce koná podľa
práva, ale tak, aby úmyselne dosiahol výsledok normou nepredvídateľný a nežiaduci.

Cudzinci Ukrajiny vykonávali v Slovenskej republike inú činnosť, než na akú im bolo udelené povolenie
na prechodný pobyt, v konaniach o udelení povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania uvádzali
nepravdivé údaje, predkladali falošné doklady (z ukrajinských bánk), porušovali predpisy v oblasti daní
a zamestnanosti, čím boli u nich naplnené dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle z vyššie
citovaných zákonných predpisov, a teda ich pobyt na území Slovenskej republiky bolo potrebné posúdiť
ako neoprávnený.

Pokiaľ ide o samotnú otázku posúdenia oprávnenosti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, v
predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní a súd, neriešili otázku týkajúcu sa osobného stavu osôb,
o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní, ale na základe zabezpečených a vykonaných dôkazov
vyvodzovali skutkové zistenia ako nevyhnutne potrebný podklad pre posúdenie viny alebo neviny
obžalovaného, teda ako predbežná otázka (podľa ustanovenia § 7 Tr. por.) bola riešená neoprávnenosť
pobytu cudzincov z tzv. tretích krajín na území Slovenskej republiky a ich nedôvodné zamestnanie sa,
čo je otázkou právnou, ktorú orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné posudzovať, nakoľko
ide o otázku viny, preto nie je viazaná žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím správneho orgánu.

Spolčenie sa obžalovaného Y.. P.a T. s cudzincami z Ukrajiny uvedenými v popise skutkovej vety
napadnutého rozsudku (s F. B., P. T., U.m T., J.m W.om, P. U.), vyplynulo z výpovedí týchto osôb a jeho
prejavom bola vzájomná dohoda napr. s F. B. vybaviť ženám z Ukrajiny pobyty na podnikanie, založiť si
vlastnú firmu, cez ktorú ich budú zamestnávať (čo bola inšpirácia od J. W., ktorý už predtým zamestnával
ženy na upratovacie práce v obchodných domoch, čo bolo z hľadiska výsledného finančného efektu
výhodnejšie ako zamestnávanie osôb v stavebníctve, kde boli problémy s platbami za vykonané práce),
a tiež rady pre osoby podieľajúce sa na skutku v tom smere, akým spôsobom umožniť príchod a zotrvanie
cudzincom z Ukrajiny na Slovensku za účelom vykonania prác pre nich (a ich obchodných partnerov)
podľa ich potreby, z čoho plynul pre nich finančný príjem z výsledkov ich práce, ako aj prísľub pomoci so
získaním a obnovením potrebných povolení na pobyt vyplývajúci z funkcie obžalovaného na oddelení
cudzineckej polície. Spoločnou dohodou týchto osôb je vypovedaná aj subjektívna stránka žalovaného
trestného činu vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. (zavinenie sa prejavilo v správaní
sa obžalovaného). V neposlednom rade bol z konania osôb zúčastnených na skutku zrejmý aj motív ich
aktivity v podobe finančných príjmov, ktorý sa vo vzťahu k obžalovanému mal prejaviť v dvoch formách -
jednak priamo pre neho v polovici z príjmov z pracovnej činnosti cudzincov z Ukrajiny, zamestnávaných
prostredníctvom spoločnosti S&V Personal s.r.o. a tiež pre iného (F. B.), ako aj pre spoločnosť M&S
profesional consulting s.r.o. prejavujúcich sa v platbách za spracovanie účtovníctva spoločností J., s.r.o.,
DOM - STAV - PLOT, s.r.o, SV PLUS, s.r.o., ktoré zamestnávali cudzincov z Ukrajiny a ktoré vedenie
účtovníctiev po dohode s obžalovaným preniesli od inej účtovníčky, ako aj v inej materiálnej výhode pre
obžalovaného vo forme prevádzky mobilného telefónu, za ktorú úhrady vykonávala spoločnosť M&S
profesional consulting, s.r.o.

Nadriadený súd napokon dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa
súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Pri preskúmaní výrokov o treste napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny podstatný dôvod na
zrušenie alebo zmenu týchto výrokov. Úvahy o vymeranom treste odňatia slobody, peňažnom treste a
treste zákazu činnosti, boli primeraným spôsobom uvedené v napadnutom rozsudku.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu (išlo o viac druhov trestov uložených popri sebe) dodržal základné
pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.
zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,



že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu na
základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za
spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada nulla poena sine lege sine crimine sine
iudicio. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu
(zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods.
3 Tr. zák.). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená
aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami,
a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v
každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd
jednotlivých občanov robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom
nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného a na to,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie,
negatívne hodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne ako aj etické. Ďalším ustanovením, ktoré musí
súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest
takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené
súdu (napr. určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, určenie rozsahu majetku, ktorý prepadá v
prospech štátu, určenie podmienok obmedzení alebo povinností pri podmienečnom odsúdení). Práve
rozpätie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu
povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky
okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 , ods. 5 Tr. zák. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo
všetkých súvislostiach pričom nemožno opomenúť možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu (R 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov
trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu treba
zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti
trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu), úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho
nápravy.

Odvolací súd rešpektujúc vyššie uvedené zásady dospel k záveru, že prvostupňový súd nepochybil, keď
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a pre výkon tohto druhu trestu ho zaradil do



ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takýto druh a výmera trestu (pri zohľadnení
jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.) aj podľa názoru krajského súdu spravodlivo a
objektívne zohľadňuje potreby a účel trestu z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie a tiež potrebu
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Samotnú výmeru trestu odňatia slobody treba skôr
považovať za miernu ako prísnu, čo treba chápať aj ako určitú satisfakciu pre obžalovaného z dôvodu,
že v prípravnom konaní došlo k subjektívnym prieťahom zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 28.03.2018 sp. zn. I. ÚS
608/2017 (na č. l. 4533 - 4554).

Taktiež rozhodnutie okresného súdu o uložení peňažného trestu vo výške 10.000,- eur spolu s dielčim
výrokom o náhradnom treste odňatia slobody a rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti, považuje
odvolací súd za opodstatnené, potrebné a správne. Preto nemal odvolací súd dôvod o týchto častiach
výroku o treste rozhodnúť inak ako okresný súd.

Prvostupňový súd správne obžalovanému uložil peňažný trest z hľadiska jeho druhu i výmery, pretože
na takýto postup boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 56 a § 57 Tr. zák. Pri trestnom čine
podľa § XX6 Tr. zák. je žiaduci sankčný postih vo forme peňažného trestu ako zásah do majetkovej
sféry obžalovaného, ktorú si chcel protizákonným spôsobom vylepšiť. Z hľadiska druhu trestu ide o
adekvátny zásah do majetkových pomerov páchateľa zodpovedajúci charakteru spáchanej trestnej
činnosti. Okresný súd tiež dostatočným spôsobom zohľadnil osobné a majetkové pomery obžalovaného.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, ani senát krajského súdu tento druh trestu nepovažuje za nadbytočný,
nakoľko obžalovaný sa trestného činu dopustil v súvislosti s výkonom svojej funkcie príslušníka
Policajného zboru. Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť ďalšiemu páchaniu trestných
činov, ktoré funkcia policajta paradoxne podnietila, resp. vytvorila príležitosť. Súčasne sa tým chráni
aj bezchybný výkon takejto funkcie. Účelom tohto trestu je zároveň vychovávať páchateľa a ostatných
občanov k náležitému morálnemu vzťahu k bezchybnému výkonu svojej funkcie, resp. povolania.

Na základe týchto dôvodov a vyslovených právnych názorov, odvolací súd v trestnej veci obžalovaného
Y.. P.a T. rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§163 ods. 4 Tr. por. v spojení
s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.