Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/153/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226454 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1314226454.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: X/ F. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. N. Ž. XXX, X/ W.. V. K.K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. N. Ž. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Peter Chrašč, Červeňova č.6, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, zastúpený: FROLKOVIČ Legal s.r.o., Tyršovo nábrežie 12, Bratislava, IČO: 50 106 228, o zaplatenie 50.250,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. februára 2019, č.k. 45C/343/2014-233, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 50.250,- eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50.250,- eur od 28.04.2014 do zaplatenia, a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 708 ods. 1, ods.2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a), ods.4, ods.7, § 11 ods. 1, § 12 ods. 2, ods. 3, § 26, § 27 ods.1 zákona č.492/2009 Z. z., o platobných službách a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalovaný uzatvoril so žalobcom 2/ Zmluvu o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu, súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky banky. Na základe Dohody o pristúpení k právam a záväzkom a Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte zo dňa 18.07.2003 žalobca 1/ ako pristupujúci majiteľ účtu vyhlásil, že pristupuje ku všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy o bežnom účte. Banka a pôvodný majiteľ účtu súhlasili s pristúpením pristupujúceho majiteľa účtu, ktorý sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Predmetom sporu bol uplatnený nárok žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 50.250,- eur, titulom platobnej služby poskytnutej prostredníctvom elektronickej služby internet bankingu z dôvodu, že dňa 28.04.2014 z bežného účtu žalobcov bola zrealizovaná úhrada platby vo výške 50.250,- eur, došlo k odpísaniu finančných prostriedkov z účtu žalobcov ako používateľa platobných služieb vedeného u žalovaného, na základe neautorizovanej platobnej operácie, keďže žalobca 1/ uvedenú platobnú službu nerealizoval na základe príkazu na úhradu platby a nemal o nej ani vedomosť. Transakcia bola vykonaná prostredníctvom tretej osoby, jednalo sa o hackerský útok, pri ktorom došlo k napadnutiu počítača žalobcov aj mobilného telefónu škodlivým softvérom, prostredníctvom ktorého tretia osoba z účtu žalobcov vykonala úhradu platby vo výške 50.250,- eur do zahraničia. Uviedol, že v danom prípade ide o právny vzťah medzi poskytovateľom platobnej služby, bankou a používateľom platobných služieb, žalobcami 1/ a 2/ podľa zákona č.492/2009 Z. z. o platobných službách, ako lex specialis, ktorý upravuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za stratu finančných prostriedkov patriacich používateľovi, v súvislosti s neautorizovaním platobnými službami. Povinnosť poskytovateľa vyplýva zo Zákona o platobných službách č. 492/2009 Z. z., ide o objektívnu zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb, a nie o nárok na náhradu škody. Za platobnú službu sa považuje vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb, úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, inkasom, teda aj prostredníctvom internet bankingu, podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti, podľa § 12 ods. 2 Zákona o platobných službách. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcovia 1/ a 2/ sa dopustili podvodného konania, úmyselne nesplnili jednu alebo viaceré povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 26 Zákona o platobných službách. Žalobca 1/ vedome ani úmyselným nesplnením povinností neumožnil inštaláciu škodlivého softvéru do svojho počítača a mobilného telefónu, pri svojom prihlásení dňa 25.04.2014 zaznamenal nezvyčajnosť v podobe vyzvania na certifikát a zadal autorizačný PIN kód doručovaný formou SMS správy, ktorá obsahovala link na webovú stránku K..E.., následne si skontroloval stav účtu, prijaté a odoslané platby bez toho, aby realizoval platbu z účtu, podľa vyjadrenia žalobcu 1/ proces kontroly účtu prebehol bez podozrivých okolností. Vychádzajúc z analýzy fungovania škodlivého malvéru, škodlivý softvér zabezpečí, aby sa predmetná správa užívateľovi na jeho telefóne nezobrazila, SMS kľúč ako bezpečnostný predmet, prostredníctvom ktorého sa realizuje platobná operácia a je zasielaný na telefónne číslo majiteľa účtu. Žalobca 1/ nedal príkaz na úhradu predmetnej platobnej operácie z účtu, platobná operácia bola vykonaná treťou osobou, bez vedomia majiteľa účtu. Žalobca 1/ neudelil súhlas s vykonaním platobnej operácie vo výške 50.250,- eur, ktorú preto možno považovať za neautorizovanú platobnú operáciu. V roku 2014 sa začali vyskytovať viaceré prípady phisingu, na ktorú skutočnosť žalovaný upozorňoval svojich klientov banky formou správ v rámci internet bankingu, žalobcovia si správy prečítali dňa 02.03.2014 a dňa 25.04.2014, o čom žalovaný predložil výpis zo svojho informačného systému. Konanie žalobcov považoval za porušenie obvyklej opatrnosti používať platobný prostriedok, preto nebol toho názoru, že žalobcovia majú znášať straty súvisiace s neautorizovanou platobnou operáciou podľa § 12 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Dospel k záveru, že žalobca 1/ ako spotrebiteľ s priemernými znalosťami nemusí mať také odborné vedomosti, aby mohol spoznať, že ide o hackerský útok, ktorý je navyše ťažko rozpoznať, kedy útočník pomocou škodlivého softvéru na počítači používateľa získa prístup k používateľskému menu, používateľskému heslu a prístup k správam na mobilnom telefóne používateľa, škodlivý softvér sa navonok neprejavuje viditeľnou aktivitou, beží na pozadí, od klienta nič nevyžaduje, preto si ho používateľ nemusí všimnúť, útočník sám pristúpi zo svojho počítača na internet banking a zadá príkaz na úhradu bez vedomia platiteľa ako majiteľa účtu. Toto všetko sa uskutočnilo na počítači používateľa žalobcov a nie je v informačných systémoch banky a na webových stránkach banky, čomu sa dá predchádzať antivírusovým programom, ktorý vo väčšine prípadov dokáže odhaliť prítomnosť škodlivého softvéru. S poukazom na odpoveď na dožiadanie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre dňa 04.11.2014 vo veci ČVS: ORP -755/3-VYS-NR-2014 sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobcovia majú znášať straty súvisiace s neautorizovanou platobnou operáciou, v dôsledku hrubej nedbanlivosti používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie o používanie tohto platobného prostriedku podľa § 26 písm. a) Zákona o platobných službách. Neprihliadol na listinný dôkaz žalobcu, odborné vyjadrenie spoločnosti ESET s.r.o. zo dňa 17.09.2014 Ing. Milana Tomčíka, nakoľko neobsahovalo žiadne konkrétne zdôvodnenie na základe čoho znalec dospel k záveru, že dôkladná analýza nepreukázala prítomnosť škodlivého kódu v daných súboroch, že počítač, z ktorého bola realizovaná úhrada predmetnej platobnej operácie na sumu 50.250,- eur prostredníctvom internet bankingu bol chránený a neobsahoval škodlivý kód. Uvedený listinný dôkaz nepovažoval ani za súkromný znalecký posudok, keďže neobsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti a neobsahoval ani doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods.2 C.s.p. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné, že banka nedokázala vyhodnotiť zadanie spornej úhrady za podozrivé neštandardné a mala kontaktovať žalobcu 1/ k verifikácii postupu z dôvodu, že prihlásenie do internet bankingu žalovaného bolo z IP adresy počítača, z ktorej sa predtým nikdy žalobca 1/ do tejto služby internet bankingu neprihlasoval, žalobca používal iba jednu svoju IP adresu osobného počítača, sporná úhrada bola niekoľkonásobne vyššia ako žalobca bežne realizoval úhrady cez internet banking, zadanie spornej úhrady bolo do zahraničnej banky napriek tomu, že tento účet používal žalobca výlučne na platby v tuzemsku na Slovensku, sporná úhrada mala smerovať na účet, ktorý nikdy predtým nebol použitý ako partnerský účet na poukázanie akejkoľvek inej úhrady, žalobca nikdy nepoužil na úhradu formu urgentného prevodu, ktorý je navyše spoplatnený. Žalovanému nevyplýva takáto povinnosť zo Zákona o platobných službách, zo zmluvy o bežnom účte, preto žalovaný nemôže preverovať jednotlivé platby, či sú skutočným prejavom vôle klientov banky, či ide o prihlásenie do internet bankingu z IP adresy, ktorá predtým nebola používaná, vychádzajúc z údajov žalovaného, cez internet banking bolo v rozhodnom období v mesiaci apríli 2014 zadaných 2 302 080 platobných operácií, z toho 2 180 492 príkazov na úhradu, celkovo sa v tomto období prihlásilo do internet bankingu 543 227 klientov, a to viac ako 4 750 000 krát. Žalovaný v konaní preukázal, že si splnil svoju prevenčnú povinnosť v prípade hackerských útokov a informoval svojich klientov na opakovaný výskyt phishingu na internetovej stránke G..B..sk, v rámci internet bankingu, čo môžu urobiť klienti banky pre svoju bezpečnosť, navyše všetky negatívne interakcie sa uskutočnili mimo informačných systémov banky a webových stránok žalovaného. Vykonaným dokazovaním mal ďalej preukázané, že žalobca 1/ ako používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku nekonal podvodným spôsobom, splnil si svoju povinnosť a bez zbytočného odkladu oznámil poskytovateľovi platobných služieb neautorizované použitie platobného prostriedku, a to bezodkladne po tom, čo zistil vo večerných hodinách dňa 28.04.2014, že bola z jeho účtu realizovaná úhrada platby vo výške 50.250,- eur, na jemu neznámy účet do zahraničia, bez toho aby platobnú službu autorizoval formou zadaného kódu do systému prostredníctvom mobilného telefónu. Žalobca 1/ bezodkladne podal reklamáciu u žalovaného telefonicky dňa 28.04.2014 o 21:27 hod. prostredníctvom služby Spore Tel a žiadal o zablokovanie prístupu na jeho účet do internet bankingu, o zablokovanie úhrady, platby vo výške 50.250,- eur. Následne dňa 29.04.2014 o 08.04 hod sa žalobca 1/ osobne dostavil do pobočky SLSP a.s., v Zlatých Moravciach, kde podal aj písomnú reklamáciu pod číslom: 1404297574, ktorú vybavovala B. Š., žiadal o vrátenie predmetnej platby a v uvedený deň podal aj trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre, vo veci podozrenia z trestného činu podvodu. Mal za to, že žalovaný nepostupoval pri vybavovaní reklamácie žalobcu 1/ bez zbytočného odkladu dňa 28.04.2014 s náležitou opatrnosťou o zablokovanie platby, v písomnom potvrdení o priebehu reklamačného konania dňa 07.08.2018 uviedol, že predmetné finančné prostriedky boli ihneď po ich pripísaní ešte dňa 28.04.2014 v popoludňajších hodinách vybraté prostredníctvom výberu v hotovosti z bankomatu a nebolo ich možno žiadnym spôsobom na účte zadržať či zablokovať, dňa 29.04.2014 banka realizovala všetky štandardné postupy o sprostredkovanie vrátenia platby na švédsku banku prostredníctvom SWIFT správy interbankovej camp.056 správy. Z listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre žalobcovia preukázali, že výber finančných prostriedkov tretou osobou (útočníkom) zo švédskej banky B. Z. A., B., B. sa uskutočnil až na druhý deň 29.04.2014 na sumu 197.500 SEK, a na sumu 249.500 SEK. Žalovaný pri výkone svojej činnosti nepostupoval obozretne podľa zákona č.483/2001 Z. z. o bankách tak, aby nepoškodzoval záujmy klientov, nepostupoval pri vybavovaní reklamácie žalobcu 1/ bez zbytočného odkladu dňa 28.04.2014 s náležitou opatrnosťou o zablokovanie platby v zahraničí, v čase podania reklamácie žalobcom 1/ dňa 28.04.2014 boli finančné prostriedky na účte v banke B. Z. A., B., B., čo malo za následok, že útočník mohol vybrať finančné prostriedky v banke B. Z. A., B., B., ktoré neboli zablokované. Navyše uvedená banka v zahraničí vrátila dožiadanie SLSP a.s., z dôvodu nesprávne zvoleného typy požiadavky ohľadne reklamácie, nakoľko nebol správne realizovaný postup prostredníctvom bankovej SWIFT správy, žalovaný požiadal o vrátenie platby až dňa 30.04.2014 o 10:47 hod., a následne dňa 02.05.2014 žalovaný obdržal písomnú odpoveď zo švédskej banky, že finančné prostriedky boli vybraté dňa 29.04.2014 a nie sú schopní s touto žiadosťou pomôcť. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola dôvodne podaná a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ žalovanú istinu vo výške 50.250,- eur spolu s úrokom z omeškania. Nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, priznal im proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podľa § 255 ods.1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v tom, že súd prvej inštancie síce správne identifikoval relevantnú právnu normu avšak jej obsah nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, okrem toho na zistený skutkový stav aplikoval aj ďalšiu právnu normu, ktorá však nemala byť aplikovaná vôbec. Poukázal na to, že v prípade právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným ide o vzťah medzi poskytovateľom platobnej služby a jej používateľom, ktorý sa spravuje zákonom číslo 492/2009 Z.z. o platobných službách, používanie internetbankingu mal jasne dohodnutý zmluvný rámec, na ktorom sa strany dohodli a ktorého súčasťou boli aj obchodné podmienky pre elektronické služby. Poukázala na splnenie si prevenčnej povinnosti, čo bolo konštatované aj súdom prvej inštancie. Taktiež poukázal na infikáciu technických zariadení žalobcov a zavinené sprístupnenie bezpečnostných predmetov žalobcami. V rámci nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne odkázal na § 12 ods. 3 zákona o platobných službách. Predmetné pravidlo ustanovuje, že od okamihu oznámenia zneužitia platobného prostriedku žalobcovia neznášali nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia zneužitého platobného prostriedku. Táto norma však reguluje stav smerom do budúcnosti od realizovaného oznámenia zneužitia platobného prostriedku. V tejto situácii však nastal negatívny finančný dôsledok ešte pred zneužitím platobného prostriedku, a to v momente odpísania finančných prostriedkov z účtu žalobcov. Táto právna norma teda vôbec nemala byť na daný skutkový stav vôbec aplikovaná s ohľadom na časový moment vzniku negatívneho finančného dôsledku, ktorý predchádzal oznámeniu zneužitia platobného prostriedku. Na daný prípad bolo potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v § 12 ods. 2 Zákona o platobných službách, upravujúcej podmienky vzniku právnej zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb za stratu finančných prostriedkov patriacich používateľovi a obsahuje aj právnu úpravu liberačných dôvodov, v prípade naplnenia ktorých poskytovateľ platobných služieb stratu nie je povinný refundovať, ale v plnom rozsahu ju znáša platiteľ. Rovnako nemala byť aplikovaná ani právna norma obsiahnutá v § 11 ods. 1 Zákona o platobných službách, keďže zákon ustanovuje inak, a to práve v § 12 ods. 2, ktorý predstavuje z hľadiska vzájomného vzťahu medzi obidvoma normami pravidlo špeciálne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s hrubou nedbanlivosťou žalobcov v intenciách ustanovenia § 12 ods. 2 Zákona o platobných službách s poukazom na § 26 Zákon o platobných službách. Vôbec sa nezaoberal všetkými liberačnými dôvodmi, ktoré Zákon o platobných službách rozoznáva, vôbec sa nevenoval samostatnému liberačnému dôvodu spočívajúcemu v možnosti nesplnenia povinnosti podľa § 26 v dôsledku hrubej nedbanlivosti žalobcov. V tomto smere poukázal na nesplnenie povinnosti podľa § 26 Zákona o platobných službách v dôsledku hrubej nedbanlivosti žalobcov, a preto títo znášajú všetky straty súvisiace s platobnou operáciou. Poukázal na bod 3. 24 obchodných podmienok pre elektronické služby a povinnosť žalobcov používať internetbanking podľa podmienok upravujúcich jeho používanie. Zdôraznil, že medzi stranami bolo jasne zmluvne dohodnuté, že za bezpečnostné predmety sa považujú len tie, ktoré boli dohodnuté v zmluve a žiadne iné, žalobcovia sa výslovne zaviazali využívať výlučne vymedzené bezpečnostné prvky. Tiež poukazoval na upozornenia žalobcov, že mobilný PIN kód na prihlásenie sa do internetbankingu ako banka nevyžaduje. Ak sú raz v zmluvných podmienkach jasne vymedzené bezpečnostné predmety, je prinajmenšom hrubou nedbanlivosťou sa domnievať, že ich okruh bol bez zmeny zmluvy len tak rozšírený. Ďalej poukázal na bod 3.28 obchodných podmienok pre elektronické služby a povinnosť žalobcov oboznamovať sa s inštrukciami týkajúcimi sa používania internetbankingu. Poukázal na to, že opakovanie výrazne upozorňoval žalobcov na riziká podvodného phishingu, ktoré napokon nimi boli ignorované, keďže žalobcovia konali výslovne v rozpore s nimi. Ak by žalobcovia konali výlučne v súlade so svojimi povinnosťami akcentovanými viacerými adresnými upozorneniami (urgentné správy v internetbankingu, SMS správy o týchto rizikách a pravidelné výrazné upozornenia obsahujúce grafické znázornenia na webovej stránke, vrátane prihlasovacej stránky do internetbankingu), nikdy by nekonali tak, že by dobrovoľne umožnili neautorizovanej osobe infikovať ako ich počítať tak aj mobilný telefón - presne pred takými krokmi, aké žalobcovia zrealizovali, ich dôrazne a opakovane ako klientov vystríhal a varoval. Rovnako aj v tomto ohľade obchodné podmienky pre elektronické služby priamo označovali nedodržanie uvedených bezpečnostných pravidiel za hrubú nedbanlivosť. Poukázal tiež na bod 3. 30 obchodných podmienok pre elektronické služby. Žalobcom muselo byť zrejmé, že by nikdy neinicioval vyžiadanie si telefónneho čísla žalobcov za účelom zaslania linku na cudziu podozrivú webovú stránku K..E.., čo sa v posudzovanom prípade udialo zo strany inštalovaného malvéru. Ak by žalobcovia malvéru neposkytli svoje telefónne číslo, nemohlo by dôjsť ani k infikovaniu ich mobilného telefónu. Napriek tomu, že autorizačný PIN kód doručovaný formou SMS pri prihlasovaní nikdy nebol zmluvne dohodnutý a opakovane žalobcov upozornil na to, že obdobnú informáciu od klientov nikdy nepožaduje, tí takýmto spôsobom konali a umožnili infikáciu svojho mobilného telefónu škodlivých malvérom, žalobcovia mali povinnosť sledovať a riadiť sa bezpečnostnými inštrukciami týkajúcimi sa používania internetbankingu, avšak aj tie úplne ignorovali a konali v rozpore s nimi. Žalobcovia nevykonali všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku a svojím zavineným konaním umožnili prístup k týmto prvkom tretej osobe. Mal za to, že charakter a intenzitu porušenia je potrebné vykladať s ohľadom na vysoko proaktívne splnenie prevenčných povinnosti z jeho strany, predmetná ignorácia a priame konanie v rozpore so všetkými upozorneniami ako aj obchodnými podmienkami pre elektronické služby, napĺňajú z hľadiska zavinenia charakter hrubo nedbanlivostného konania a žalovaný nemohol spraviť v tomto smere viac, ako prevenčne spravil a to, že žalobcovia jeho inštrukcie ignorovali, konali v príkrom rozpore s nimi a tým umožnili realizáciu útoku, zakladá výlučné zavinenie na ich strane. Dodal, že nie je kompatibilné s priemernou spotrebiteľskou obozretnosťou, ak bola žalobcom ako klientom Slovenskej sporiteľne a.s., doručená podozrivá SMS správa obsahujúca linky na cudziu webovú stránku koloboka.com a z ich strany prišlo na kliknutie na tento podozrivý link a zadanie kódu, ktorý sa im zobrazil. Priemerný spotrebiteľ je jednoznačne schopný rozoznať a usúdiť v prípade, ak je jeho bankou žalovaný a jej internetbanking sa nachádza na webovom sídle www.spsp.sk, že banka s ním nevyžaduje akúsi atypickú autentifikáciu cez úplne cudziu webovú stránku s podozrivým názvom koloboka.com. Záverom dodal, že úkony, ktoré prebehli po zaznamenaní finančnej straty, ktorá nastala odpísaním finančných prostriedkov z účtu žalobcov prakticky okamžite po zadaní platobného príkazu 28. 4. 2014, nemajú akúkoľvek relevancie a vplyv vo vzťahu k režimu právnej zodpovednosti v intenciách § 12 ods. 2, respektíve absolútne nevplývajú na otázku liberačných dôvodov a možného zbavenia sa zodpovednosti na strane žalovaného. Nie sú preto žiadnym spôsobom relevantné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko režim právnej zodpovednosti je daný ustanovením § 12 Zákona o platobných službách, ktorý má svoje vlastné osobitné pravidlá a neobsahuje akékoľvek prepojenie s následným reklamačným konaním. Ustálený skutkový stav sa spravuje Zákonom o platobných službách, ktorý má z hľadiska vzťahu medzi poskytovateľom platobnej služby a používateľmi vo všeobecnosti nastavený značne prísny režim pre poskytovateľa, nakoľko ten objektívne zodpovedá za škodu. V tomto prípade sú však jednoznačne dané dôvody liberácie, ktoré Zákon o platobných službách jednoznačne rozoznáva a upravuje. Úkony, ktoré boli realizované v rámci reklamačného konania, nastali po vzniku škody, teda medzi vznikom škody na strane žalobcov a akýmikoľvek úkonmi žalovaného v rámci riešenia reklamácia absentuje príčinná súvislosť, keďže škoda v tomto prípade jednoznačne vznikla už odpísaním finančných prostriedkov z účtu žalobcu. 3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na to, že žalobca 1/ svojím postupom splnil všetky podmienky podľa § 26 zákona a postupoval pri používaní platobnej služby s bežnou spotrebiteľskou obozretnosťou. Žalovaný ako poskytovateľ platobných služby a prevádzkovateľ platobného prostriedku - internetbankingu nedokázal zabezpečiť ochranu peňažných prostriedkov žalobcu 1/ na jeho účte, a to v dvoch po sebe idúcich operáciách žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný nedokázal vyhodnotiť zadania spornej úhrady za podozrivé a kontaktovať osobne žalobcu 1/ k verifikácií postupu. Žalovaný po prvom oznámení reklamácie žalobcom 1/ 28. 4. 2014 nekonal neodkladne, nekonaním okamžite a formálnymi chybami pracovníkov žalovaného aj po podaní opakovanej osobnej reklamácie na pobočke 29. 4. 2014 bolo spôsobené, že banka príjemcu v čase, keď ešte mala peniaze na účte podvodného príjemcu ich nemohla zablokovať, a tak zabrániť ich vybratiu páchateľmi podvodu. Nekonanie (opomenutie) žalovaného zrealizovať neodkladné úkony voči banke príjemcu podvodnej platby, aby platbu zablokovala a neumožnila z neho akékoľvek výbery, preukazuje hrubé porušenie povinnosti žalovaného chrániť prostriedky svojich klientov podľa § 27 ods. 1 písm. b) Zákona o bankách. V tomto smere poukázal na § 12 ods. 3 Zákona o platobných službách. Rozsudok považovali za vecne správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Mali za to, že pochybenia pri vybavení reklamácie boli dôvodom vzniku škody u žalobcov tak ako to vyhodnotil prvoinštančný súd. Žalobca 1/ poukázal na svoje postavenie spotrebiteľa. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a odvolanie zamietol. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 5. V preskúmavanej veci sa žalobcovia ako klienti domáhajú voči žalovanému ako banke zaplatenia istiny 50.250 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje sumu, ktorá bola odpísaná z účtu žalobcov na základe neautorizovanej platobnej operácie ako dôsledok zneužitia internetbankingu treťou osobou. Žalovaný sa v konaní bránil, že zo strany žalobcov došlo k nesplneniu viacerých povinností v dôsledku ich hrubej nedbanlivosti, a teda sú povinní znášať všetky straty súvisiace s predmetnou platobnou operáciou. 6. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje ustanovenie odseku 1. 7. Podľa § 26 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané pre všetkých používateľov platobných služieb, b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku, c) po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku. 8. V preskúmavanej veci na základe vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca dňa 25.04.2014 zaznamenal nezvyčajnosť pri prihlasovaní sa do internetbankingu, a to v podobe vyzvania na certifikát, zadanie autorizačného PIN kódu doručeného na jeho mobilný telefón formou SMS správy, ktorá obsahovala link na cudziu webovú stránku. Je teda nepochybné, že po infikácii počítača žalobcov malvérom umožňujúcim sprístupnenie ich prihlasovacieho mena a hesla do internetbankingu tretej osobe, žalobca 1/ zaznamenal pri prihlasovaní sa do internetbankingu neobvyklý postup a v tejto súvislosti aktívne vykonal viaceré úkony, ktorými infikoval aj svoj mobilný telefón škodlivým malvérom, čím umožnil inštaláciu podvodnej aplikácie (certifikát) do svojho mobilného telefónu, a sprístupnil tak SMS notifikáciu (kód zasielaný vo forme SMS na autorizáciu platieb) tretej osobe. 9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danom prípade ide o vzťah medzi bankou ako poskytovateľom platobnej služby a žalobcami ako používateľmi platobných služieb podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, ktorý ako lex specialis upravuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za stratu finančných prostriedkov patriacich používateľom, v súvislosti s neautorizovanými platobnými službami. Ide o objektívnu zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb s možnosťou liberácie; nejde tak o nárok na náhradu škody. Zbaviť sa zodpovednosti poskytovateľ platobných služieb môže v prípade, ak straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami boli spôsobené podvodným konaním, nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav tak správne aplikoval § 12 ods. 2 Zákona o platobných službách, v zmysle ktorého v prípade naplnenia niektorého z liberačných dôvodov, poskytovateľ platobnej služby nie je povinný stratu refundovať, ale ju znáša v celom rozsahu používateľ služby. 10. Ak klient dodržiava základné bezpečnostné pravidlá starostlivosťou priemerného používateľa internetbankingu, banka je povinná mu peňažné straty spôsobené neautorizovanými platobnými operáciami (hackerskými útokmi) vrátiť. U klienta ako používateľa platobných služieb na internete; ktorý predstavuje zdroj rizika; sa predpokladá určitá bežná miera ostražitosti a kritického prístupu, aby bol rozvážny a nie unáhlený, je povinný konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Na druhej strane nemožno tolerovať nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť vo vzťahu k plneniu si svojich povinností. Používateľ platobných služieb je povinný vo vzťahu ku svojmu postaveniu konať svedomite a obozretne, aby tak predišiel ujme na svojich právach. Od priemerného používateľa tak možno očakávať, aby mal aspoň všeobecné vedomosti o nebezpečenstve neoprávnenej manipulácie s jeho softvérom a keď vznikne podozrenie, že bude primerane reagovať, resp., že nebude ignorovať procesy, ktoré mu musia pripadať neštandardné. Musí si byť vedomý rizika, s ktorým je spojený internetový priestor a toho, že sa môže stať terčom útokov za účelom zistenia jeho identifikačných údajov. Ide o základné; a nie odborné; znalosti, ktoré možno od každého používateľa počítača a elektronických služieb spravodlivo požadovať. Možno sa tiež stotožniť so žalovaným, že bežný používateľ internetbankingu si rovnako musí byť vedomý faktu, že banka od neho nevyžaduje pre fungovanie a využívanie elektronických služieb klikanie na cudzie webové stránky a sťahovanie a inštalovanie certifikátov z nich do mobilných telefónov. 11. V konaní nebolo sporné, že žalobca 1/ bol pred 25.04.2014 opakovane upozorňovaný žalovaným na potrebu zvýšenej ochrany pred phishingom (formou urgentných správ, SMS správou, upozorneniami na stránke internetbankingu a na webovej stráke žalovaného). V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný si riadne splnil svoju prevenčnú povinnosť a na zabránenie phishingu vyvinul všetko maximálne možné úsilie. Podľa obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie elektronických služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu 1/ používať len tie bezpečnostné predmety (prihlasovacie meno, heslo, SMS kľúč zaslaný na mobilné číslo), ktoré boli zmluvne so žalovaným dohodnuté (bod 3.24), povinný bol oboznamovať sa s bezpečnostnými inštrukciami týkajúcimi sa internetbankingu (bod 3.28) a bol informovaný o tom, že žalovaný nebude od neho požadovať číslo mobilného telefónu za účelom zaslania linku na (cudziu) webovú stránku (bod 3.30). Žalobca 1/ bol tiež povinný používať platobné prostriedky podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku a vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku (§ 26 písm. a/, c/ cit. zákona). 12. Zo skutkového hľadiska nebolo sporné, že žalobca 1/ svojím konaním v rozpore so svojimi zákonnými a zmluvnými povinnosťami sprístupnil bezpečnostné predmety internetbankingu (prihlasovacie meno, heslo, SMS notifikáciu) tretej osobe - útočníkovi. Je tiež nepochybne zrejmé, že žalobca 1/ svojím aktívnym konaním umožnil tretej osobe (útočníkovi) použitie internetbankingu presne takým spôsobom, pred akým ho žalovaný opakovane vystríhal a dôrazne varoval. Žalovaný totiž v rámci upozornenia na výskyt phishingu informoval žalobcov, že nikdy nevyžaduje registráciu mobilného telefónu, špeciálny PIN kód, ani inštaláciu žiadneho bezpečnostného certifikátu alebo softvéru. 13. Žalobca 1/ zaznamenal v súvislosti so vstupom do internetbankingu dňa 25.04.2014 neobvyklosť postupu, pričom vzhľadom na opakované bezpečnostné upozornenia mal bez ďalšej námahy a úsilia predvídať následky ich ignorovania a mohol sa tak podozrivému postupu ľahko vyvarovať. Žalobca 1/ pristupoval ľahkovážne k plneniu si svojich povinností, zanedbal požiadavku náležitej opatrnosti a ostražitosti a nebral ohľad na škodu, ktorú môže ignorovaním/porušením bezpečnostných pravidiel privodiť. Za situácie, keď žalobca 1/ mal vedomosť o potrebe zvýšenej opatrnosti z dôvodu viacerých upozornení na výskyt phishingu, nepočínal si dostatočne obozretne. Prekročil tak mieru obvyklej opatrnosti, ktorá je akceptovateľná a možno mu tak vytknúť výraznú mieru neopatrnosti, nevšímavosti a ľahkomyseľnosti, ktorými umožnil ľahký prístup k bezpečnostným predmetom tretej osobe. Žalobca 1/ nemusel disponovať žiadnymi odbornými znalosťami na to, aby rozpoznal, že mu hrozí hackerský útok v prípade, ak si bude sťahovať certifikát do mobilného telefónu z cudzej webovej stránky, vkladať PIN kód zaslaný mu formou SMS na prihlásenie do internetbankingu, za stavu, keď bol žalovaným adresne viackrát upozorňovaný na potrebu zachovania zvýšenej ochrany pred phishingovými útokmi, ktoré vyžadujú registráciu mobilného telefónu, špeciálny PIN kód a inštaláciu certifikátu alebo softvéru, ktoré banka od neho nikdy nevyžaduje. Vzhľadom na zistené okolnosti žalobca 1/ musel mať podozrenie, že elektronicky nekomunikuje s bankou. Navyše u žalobcu 1/; ako vyplýva zo žaloby; ide o niekoľkoročného používateľa služby elektronického bankovníctva. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nesplnenie viacerých dôležitých povinností žalobcom 1/ zakladá také zvlášť závažné porušenie nutnej opatrnosti (starostlivosti), ktoré je možné považovať za hrubú nedbanlivosť, v dôsledku ktorej zodpovedajú žalobcovia za všetky straty vzniknuté z neautorizovenej platby. 14. Žalobcovia založili svoju žalobu na tvrdení, že banka nedokázala vyhodnotiť zadanie spornej úhrady za podozrivé/ neštandardné a mala žalobcu 1/ kontaktovať osobne k verifikácii postupu z dôvodu, že prihlásenie do internetbankingu žalovaného bolo z IP adresy počítača, z ktorej sa predtým nikdy žalobca 1/ do tejto služby internetbankingu neprihlasoval, žalobca 1/ používal iba jednu svoju IP adresu osobného počítača, sporná úhrada bola niekoľkonásobne vyššia ako žalobca bežne realizoval úhrady cez internetbanking, zadanie spornej úhrady bolo do zahraničnej banky napriek tomu, že tento účet používal žalobca 1/ výlučne na platby v tuzemsku na Slovensku, sporná úhrada mala smerovať na účet, ktorý nikdy predtým nebol použitý ako partnerský účet na poukázanie akejkoľvek inej úhrady, žalobca 1/ nikdy nepoužil na úhradu formu urgentného prevodu, ktorý je navyše spoplatnený. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že takáto povinnosť žalovanému nevyplývala zo Zákona o platobných službách, ani zo zmluvy o bežnom účte, a preto žalovaný nebol povinný preverovať jednotlivé platby žalobcu 1/ v tom smere, či sú jeho skutočným prejavom vôle, či ide o prihlásenie do internetbankingu z IP adresy, ktorá predtým nebola používaná, či je výška transakcie obvyklá, či ide o platbu do zahraničia a len na predtým použité účty. Povinnosťou žalovaného, ako na to poukázal aj sám žalovaný, bolo zabezpečiť, aby sa každá transakcia uskutočnila len za korektného využitia bezpečnostných predmetov a autorizačného mechanizmu. 15. Porušenie povinnosti žalovaným konať v rámci reklamačného konania bez zbytočného odkladu a obozretne, s náležitou opatrnosťou, nemalo za následok vznik povinnosti žalovaného podľa § 12 ods. 3 Zákona o platobných službách, nahradiť žalobcom škodu v súvislosti s nezablokovaním peňazí na zahraničnom účte včas. V danom prípade žalobcom škoda vznikla odpísaním peňažných prostriedkov z ich účtu a nie okamihom oznámenia zneužitia platobného prostriedku žalovanému. Zánik zodpovednosti žalobcov za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia zneužitého platobného prostriedku je tak viazaný na úkony žalovaného po oznámení finančnej straty a zodpovednosť žalovaného smeruje k náhrade ďalších strát vyplývajúcich z neautorizovaného použitia platobného nástroja. Odvolací súd sa tak stotožnil so žalovaným, že medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaným nie je daná príčinná súvislosť. 16. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 17. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).