Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/20/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202691 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221202691.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu A.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, R. práv. zastúp. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36795038 proti žalovanému Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35975041 práv. zast. AG LEGAL s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 50 326 511 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 7CbZm/27/2021-349 zo dňa 19.7.2021, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 7CbZm/27/2021-349 zo dňa 19.7.2021 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu. 2. Návrhom zo dňa 12.5.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie pohľadávok žalobcu vyplývajúcich zo splatných pohľadávok z titulu vlastných zmeniek vystavených žalovaným na rad žalobcu: a to : a) pohľadávka, vo výške 936.320,- EUR, splatná dňa 18.10.2020, b) pohľadávka, vo výške 672.000,- EUR, splatná dňa 21.2.2021, c) pohľadávka, vo výške 530.000,- EUR, splatná dňa 12.3.2021 a d) pohľadávka vo výške 535.000,- EUR, splatná dňa 22.4.2021 a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca žiadal zriadiť v jeho prospech záložné právo: - na obchodný podiel v spoločnosti Auto Lamač spol. s r.o., IČO: 31 327 931, so sídlom Hodonínska 13, 841 03 Bratislava, oddiel: sro, vložka č. 304/B, patriaci žalovanému, predstavujúci 51 % na základnom imaní, - na pohľadávky žalovaného, ktoré má voči spoločnosti Silverside, a. s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, oddiel: Sa, vložka č. 6261/B, ako dlžníkovi existujúce ku dňu vydania uznesenia o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ktoré vznikli na základe a) Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 13.1.2016, uzatvorenej medzi žalovaným v právnej pozícii veriteľa a Silverside a.s. v právnej pozícii dlžníka, ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 30.1.2017 a Dodatkom č. 2 zo dňa 27.2.2017 a b) Zmluvy o finančnej výpomocí zo dňa 26.7.2016, uzatvorene medzí žalovaným v právnej pozícii veriteľa a Silverside a.s. v právnej pozícii dlžníka, - na obchodný podiel v spoločnosti Panoramis s.r.o., IČO: 45 892 385, so sídlom Ulica 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava, oddiel: sro, vložka č. 68500/B, patriaci žalovanému, predstavujúci 100% na základnom imaní. 3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný v lehote splatnosti Zmenky 1 zmenkovú sumu žalobcovi ani z časti neuhradil, platobné miesto uvedené na Zmenke 1 potvrdilo žalobcovi nepreplatenie zmenkovej sumy zo Zmenky 1. Následne sa právny zástupca žalobcu za účasti notárskeho kandidáta dostavil dňa 3.11.2020 do sídla spoločnosti žalovaného s úmyslom prezentačného úkonu Zmenky 1 a doručenia výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, avšak zamestnanci žalovaného odmietli výzvu prevziať a nebolo právnemu zástupcovi žalobcu umožnené, aby Zmenku 1 predložil. O týchto skutočnostiach bola spísaná notárska zápisnica zo dňa 4.11.2020, evidovaná pod č. N 831/2020, Nz 35402/2020. Obdobne, ako v prípade pohľadávky zabezpečenej Zmenkou 1, bol žalobca neúspešný, nakoľko v prípade pokusu o vykonanie prezentačného úkonu Zmenky 3 a Zmenky 4 nebol právny zástupca žalobcu už ani len vpustený do kancelárskych priestorov žalovaného a ostal na tzv. dolnej recepcií administratívnej budovy, v rámci ktorej má žalovaný svoje sídlo. Žalobca dal do pozornosti nielen popísané obštrukčné konanie žalovaného po splatnosti zmeniek, ale už v úvode zmluvných vzťahom, keďže žalobcu zaviedol v údaji týkajúcom sa platobného miesta, s ktorým žalovaný nemal platné dojednanie o domicile. Žalobca poukázal na svoju obavu z insolvenčného konania vedeného voči žalovanému na návrh žalovaného v Českej republike, ktorým sa snaží dosiahnuť povolenie reštrukturalizácie, nakoľko podľa zákona č. 182/2006 Sb. Zákon o úpadku a zpúsobech jeho rešení (insolvenční zákon) absentuje obdobné ustanovenie ako v prípade ust. § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZKR“), podľa ktorého: „Súd uznesením zamietne plán, ak miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50% výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia.“ Z vyššie citovaného ustanovenia ZKR teda vyplýva, že reštrukturalizačný plán nemôže byť v podmienkach Slovenskej republiky schválený, pokiaľ by predpoklad uspokojenia nezabezpečených veriteľov (až na výnimky) nebol aspoň 50%. Právny poriadok Českej republiky však takúto podmienku nestanovuje, preto má žalobca odôvodnenú obavu a podozrenie, že insolvenčné konanie v Českej republike, o ktoré sa žalovaný pokúša, nemá v konečnom dôsledku slúžiť ničomu inému, ako ukráteniu veriteľov žalovaného. 4. K podmienke obavy z budúceho zmarenia výkonu práva žalobca uviedol, že tá u žalobcu existuje a vyplýva zo zlej finančnej situácie žalovaného a jeho spriaznených a závislých osôb; snahy žalovaného o reštrukturalizáciu v Českej republike; systematického zbavovania sa majetku žalovaného; založenia pohľadávok žalovaného voči spoločnosti Silverside ako i obštrukčného správania sa žalovaného. Zlá finančná situácia žalovaného vyplýva z poslednej zverejnenej účtovnej závierky žalovaného, podľa ktorej žalovaný účtovný rok 2019 ukončil so stratou -9.586.945,- EUR, uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpis z platformy Finstat. Žalovaný si je svojej situácie nepochybne vedomý, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že sám podal dňa 3.1.2021 na Mestskom súde v Prahe insolvenčný návrh na povolenie reštrukturalizácie (podľa českej právnej úpravy reorganizácie). Zároveň sa v zlej finančnej situácii nachádzajú aj ďalšie spoločnosti, v ktorých má žalovaný svoju majetkovú účasť, ako napríklad dcérska spoločnosť žalovaného - Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35 868 856 voči ktorej bola povolená reštrukturalizácia na základe uznesenia Okresného súdu v Bratislave, zo dňa 6.4.2021, zverejnenom v Obchodnom Vestníku č. 68/2021 dňa 12.4.2021. 5. Žalobca zdôraznil, že žalovaný od konca roka 2019 začal systematicky prevádzať svoje účastiny v rôznych spoločnostiach, v čoho dôsledku poškodzuje žalobcu aj iných veriteľov a sťažuje ich veriteľskú pozíciu. Žalovaný od začiatku decembra 2019 vykonal nasledovné prevody: a) s účinnosťou od 12.12.2019 previedol 100% obchodný podiel spoločnosti SOMO spol.s r.o., IČO: 17 328 519, na nadobúdateľa - spoločnosť BOCCARD INVESTMENTS LLC, so sídlom Coastal Highway 16192 Lewes, County of Sussex D E 19958, Spojené štáty americké. Následne bol tento 100% obchodný podiel spoločnosti SOMO prevedený s účinnosťou od 3.1.2020 na spoločnosť SOMO správcovská, a.s., IČO: 51 650 223, so sídlom: Vysoká nad Kysucou 524, 023 55 Vysoká nad Kysucou. /v zmysle jej účtovnej závierky za rok 2019 spoločnosť SOMO spol. s r.o. skončila daný rok so ziskom 859.924,- EUR/; b) s účinnosťou od 19.12.2019 žalovaný previedol obchodný podiel spoločnosti LIGHTPARK, s.r.o., IČO: 36 736198, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava na nadobúdateľa (svoju spriaznenú osobu) - spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agtos Dometios, Nicosia 2364, Cyperská republika. c) s účinnosťou od 21.12.2019 previedol žalovaný svoj 60% (a AC svoj 40% obchodný podiel) obchodný podiel na spoločnosti ACS 2, s.r.o., IČO: 50 058 924, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava na nadobúdateľa (svoju spriaznenú osobu) - spoločnosť ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, Nicosia 2364, Cyperská republika. Žalovaný bol ku dňu 31.12.2019 vlastníkom 55% účastiny na spoločnosti CES ePIatby a.s., IČO: 049 03 650, so sídlom: Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4 (ďalej len ako WCES“). V zbierke listín predmetnej spoločnosti sa nachádza notárska zápisnica zo dňa 11.11.2020, N 1047/2020, Nz 1308/2020, ktorou bol osvedčený predaj časti podniku tejto spoločnosti v prospech nadobúdateľa-spoločnosti: ADVANCED FINANCES a.s., IČO: 064 08 389, so sídlom Kaprova 42/14, Staré Mesto, 110 00 Praha 1. Nakoľko z insolvenčného návrhu vyplýva, že žalovaný je ovládajúcou osobou vo vzťahu k CES, tak nepochybne k predaju časti podniku nemohlo dôjsť bez súčinnosti žalovaného. Ďalej žalovaný s účinnosťou od 5.3.2021 previedol svoj 0,1% obchodný podiel na základnom imaní spoločnosti NETFINANCE spol. s r.o., IČO: 275 94 670, so sídlom Sokolovská 352/215, Vysočany, 19000 Praha 9, na nadobúdateľa - spoločnosť L2S Európe s.r.o., IČO: 044 32 100, so sídlom: U michelského mlýna 383/33, Michle, 140 00 Praha 4. Podľa príloh k insolvenčnému návrhu žalovaného, mal tento disponovať k 31.12.2019, 3,7% podielom na základnom imaní spoločnosti ONDRÁŠOVKA, a.s., IČO: 279 13, 805, so sídlom U Národní galerie 470, Zbraslav, 156 00 Praha 5, avšak z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe vyplýva, že jediným akcionárom predmetnej spoločnosti je Kofola CeskoSlovensko a.s., IČO: 24261980, so sídlom: Nad Porubkou 2278/31a, Poruba, 708 00 Ostrava. Žalovaný podľa výpisu z NCRzp zo dňa 30.4.2020 založil v prospech svojej spriaznenej osoby spoločnosti NOVA Money Market, investiční podfond s pramenným základním kapitálem, a.s, (ďalej aj ako NMM) svoje pohľadávky voči Silverside, a to do hodnoty istiny vo výške 52.000.000,- EUR. Z úradného výpisu z Notárskeho registra záložných práv č. 2545/2021 zo dňa 2.2.2021 vyplýva, že zo strany NMM došlo k začatiu výkonu záložného práva voči žalovanému, čo nepochybne bude mať dopad na vymožiteľnosť práva nezabezpečených veriteľov žalovaného. Žalobca mal za to, že z uvedených pokusov žalovaného a NMM, ktorí čo by spriaznené osoby zriadili v roku 2020 záložné právo k pohľadávkam spoločnosti Silverside, a následne vo februári 2021 začali s realizáciou záložného práva najmenej transparentným spôsobom formou priameho predaja, je tiež evidentná snaha o zbavovanie sa majetku. Žalobca k uvedenému doplnil, že členom správnej rady NMM je spoločnosť REDSIDE investiční společnost, a.s., IČO: 242 44 601, so sídlom Vcelnící 1031/4, 11 000 Praha 1, pričom z podkladov žalovaného k insolvenčnému návrhu vyplýva prepojenie medzi žalovaným a touto spoločnosťou. V správnej rade NMM do 27.3.2019 figuroval akcionár predseda predstavenstva žalovaného- Rastislav Velič. 6. Skutočnosť, že žalovaný je majiteľom obchodných podielov v spoločnosti Auto Lamač a Panoramis osvedčoval výpismi z obchodného registra. K existencii pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Silverside poukázal na registráciu záložného práva k týmto pohľadávkam v prospech spoločnosti NOVA Money Market, investiční podfond s proménným základním kapitálem, a.s, (ďalej aj ako NMM) záložné právo registrované dňa 30.4.2020 pod sp.zn. NCRzp: 11112/2020. Žalobca mal za to, že požadované zabezpečenie je primerané zabezpečovanej pohľadávke žalobcu. Za účelom zistenia hodnoty obchodných podielov dal žalobca vypracovať u znaleckej organizácie odborné vyjadrenie č. 2/2021 zo dňa 10.5.2021, z jeho záverov vyplýva, že obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Auto Lamač mal k 31.12.2020 zápornú hodnotu a finančne ho možno vyjadriť v sume - 54.651 EUR a hodnota obchodného podielu v spoločnosti Panoramis mala k 31.12.2019 zápornú hodnotu v sume - 78.337 EUR. Zároveň žalobca uviedol, že spoločnosť Auto Lamač vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v Okrese: R. B., Obec: R.- m.č. M., Katastrálne územie: M., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ku ktorému je zriadené záložné právo v prospech spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o.. Lustráciou v Centrálnom notárskom registri záložných práv žalobca zistil, že viaceré pohľadávky spoločnosti Auto Lamač sú zaťažené záložným právom v prospech tretích subjektov, v celkovom objeme 851 200 Eur. Nad rámec skutočností uvedených v Odbornom vyjadrení z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp. zn.: 26009/2010 zo dňa 30.12.2010 vyplýva, že Panoramis ako záložca a zároveň záložný dlžník v prospech Privatbanky zabezpečil pohľadávku vo výške 1.945.000,- EUR plynúcu zo zmluvy o úvere č. 80/2010 zo dňa 30.12.2010 (v znení prípadných budúcich zmien a dodatkov) všetkými svojimi (aj budúcimi) pohľadávkami a inými právami na peňažné plnenie Panoramisu voči Privatbanke. Predovšetkým záloh tvorí pohľadávka na peňažné plnenie vo výške 2.090.000,- EUR s príslušenstvom. 7. Vzhľadom na záporné hodnoty obchodných podielov nemôže dôjsť k disproporcionalite medzi pohľadávkami žalobcu a požadovaným zabezpečením, práve naopak, ani zriadenie záložného práva na tieto obchodné podiely sa nejaví byť dostatočnou ochranou práv žalobcu, v čoho dôsledku sa žalobca domáha aj zriadenia záložného práva na pohľadávky žalovaného voči spoločnosti Silverside. Žalobca navrhuje zriadenie záložného práva k predmetným obchodným podielom (napriek ich zápornej hodnote) z dôvodu, že nemožno vylúčiť možnú ziskovosť týchto spoločností do budúcna. 8. K pohľadávkam žalovaného voči spoločnosti Silverside žalobca uviedol, že podľa dostupných informácií eviduje žalovaný voči Silverside nasledovné pohľadávky: a) pohľadávka zo zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 13.1.2016, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť Silverside finančnú výpomoc až do čiastky 50.000.000,- EUR; b) pohľadávka zo zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 27.6.2016, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť Silverside finančnú výpomoc až do čiastky 100.000.000,- CZK (približne 3,8 mil. EUR). Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen z výpisu z NCRzp č. 11112/2020 (kde sú vyššie uvedené zmluvy uvedené ako pohľadávky, ktoré tvoria záloh) aj z prihlášky NMM do insolvenčného konania voči žalovanému v Českej republike, kde sú tieto pohľadávky (ako zabezpečené) evidované, a to aj s odkazom na predmetné zmluvy. K primeranosti požadovaného zabezpečenia žalobcu vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam žalovaného voči Silverside žalobca zdôraznil, že tieto už tvoria predmet záložného práva v prospech NMM, pričom hodnota zabezpečenia je do výšky 52.000.000,-EUR, teda je absolútna väčšina hodnoty pohľadávok žalovaného voči Silverside, pričom uvedená suma sa týka len istiny. 9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho zriadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t.j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. 10. Pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť originál zmenky, avšak v danom prípade sa originály zmeniek nachádzali v trezore tunajšieho súdu počas 2 dní, kedy bol i spis vo veci vedenej pod sp.zn. 7CbZm 27/2021 na tunajšom súde, počas konania na odvolacom súde boli originály zmeniek žalobcovi na jeho žiadosť vrátené. Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa možno odvodiť z ust. § 16 ods.1 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Na tomto základe, pre uplatnenie práv v predmetnom konaní je potrebné, aby bola zmenka, ako cenný papier, stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Súd tak nemal pohľadávku žalobcu za osvedčenú, keďže nevyhnutným predpokladom pre nariadenie nielen neodkladného ale i zabezpečovacieho práva je osvedčenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku svedčiacemu žalobcovi proti žalovanému, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 11. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Mestského soudu v Praze č.j.: MSPH 98 INS 723/2021- A-186 zo dňa 11.5.2021, na základe ktorého je žalovaný povinný zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pričom daná povinnosť sa týka majetku v Českej republike, teda obava, že by Arca Investmenst, a.s. naďalej vyvíjala činnosť smerujúcu sa k zbaveniu svojho majetku alebo k jeho zaťažovaniu v Českej republike v čase vydania tohto rozhodnutia nie je už osvedčená. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 33K 24/2021 rozhodnutím zverejneným v Obchodnom vestníku č. 113/2021 dňa 14.6.2021 začal konkurzné konanie voči Arca Investmenst, a.s.. S prihliadnutím na dané rozhodnutia osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, v čase rozhodovania o návrhu absentuje. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade absentuje osvedčenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako i existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie ako základných podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto súd návrh zamietol. 12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. a/,b/,f/,d/,h/, CSP. V odvolaní uviedol, že žalobca preukázal súdu svoju aktívnu legitimáciu tým, že už k svojmu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.5.2021 predložil prvostupňovému súdu potvrdenia o bankových prevodoch zo dňa 14.2.2017, zo dňa 13.3.2017, zo dňa 20.4.2018 a zo dňa 19.10.2018. Už z týchto dôkazov, ktoré žalobca do konania založil jasne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky - a teda voči žalovanému disponoval viacerými pohľadávkami (ktoré následne boli zabezpečené zmenkami vystavenými žalovaným), a ktorých zabezpečenia sa žalobca v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia domáha. 13. Dňa 26.5.2021 bola zo strany Okresného súdu Bratislava II žalobcovi poskytnutá informácia, že spisový materiál bol Okresnému súdu Bratislava V zasielaný dňa 24.5.2021. Po tom, ako sa žalobca dozvedel, pod akou spisovou značkou je predmetná právna vec vedená na Okresnom súde Bratislava V, bolo prvostupňovému súdu prípisom zo dňa 2.6.2021 oznámené, že v krátkom čase mu budú predložené aj originály zmeniek. Zároveň však prvostupňový súd upovedomil o tom, že voči žalovanému je vedené územné insolvenčné konanie na Mestskom súde v Prahe, pod sp. zn.: MSPH 98 SNS 723/2021 (ďalej len ako „Insolvenčné konanie“), do ktorého si v záujme ochrany a uplatnenia svojich práv žalobca bude svoje pohľadávky prihlasovať a ku ktorých uplatneniu bude potrebovať na Mestský súd v Prahe založiť originály zmeniek. Z tohto titulu bol preto prvostupňový súd zároveň požiadaný o informáciu, čí je možné originály zmeniek súdu len predložiť, prípadne ponechať ich v jeho dispozícií súdu kratší čas ako do rozhodnutia vo vecí. Dňa 4.6.2021 žalobca založil do konania originály zmeniek: -zmenku zo dňa 19.10.2018, vystavenú na rad RNDr. Jozefa Kleina, nar. 21.10.1961, trvalé bytom Trstínska 7908/51, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, o zmenkovej sume 936.320,- EUR; -zmenku zo dňa 22.2.2019, vystavenú na rad RNDr. Jozefa Kleina, nar. 21.10.1961, trvalé bytom Trstínska 7908/51, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, o zmenkovej sume 672.000,-EUR; -zmenku zo dňa 13.3.2020, vystavenú na rad RNDr. Jozefa Kleina, nar. 21.10.1961, trvalé bytom Trstínska 7908/51, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, o zmenkovej sume 530.000,- EUR; -zmenku zo dňa 23.4.2020, vystavenú na rad RNDr, Jozefa Kleina, nar. 21.10.1961, trvalé bytom Trstínska 7908/51, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, o zmenkovej sume 535.000,- EUR. Nakoľko prvostupňový súd na prípis žalobcu a jeho žiadosť o informáciu zo dňa 2.6.2021 nijakým spôsobom nereagoval, prevzal si žalobca zmenky dňa 23.6.2021 - teda v posledný deň, keď mal prvostupňový súd podľa objektívnej vedomosti žalobcu rozhodnúť. Žalobca nemohol vedieť (zo strany súdu o tom ani nebol notifikovaný), že prvostupňový súd s postúpením veci nesúhlasil, v čoho dôsledku o príslušnosti rozhodoval ako najbližšie spoločný nadriadený súd Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Ncb/5/2021 (ďalej aj ako „konanie o príslušnosti“), nakoľko o výsledku konania o príslušnosti sa dozvedel až z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2021, ktoré bolo doručené žalobcovi v rovnaký deň, ako napádané uznesenie. Žalobca má za to, že sa nemožno stotožniť s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého samotným výberom zmeniek z dispozície súdu prestali byť pohľadávky, a teda nárok žalobcu osvedčené, v čoho dôsledku mal podľa názoru prvostupňového súdu žalobca stratiť svoju aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej sporovej veci. Podľa výpisu z insolvenčného registra Českej republiky, z ktorého vyplýva, že si žalobca svoje nároky v insolvenčnom konaní v Českej republike prihlásil. Podľa názoru žalobcu začatím Insolvenčeného konania podľa ust. § 111 ods. 1,2,3, zákona č. 182/2006 Sb. bol žalovaný obmedzený s dispozíciou so svojím majetkom pod hrozbou možnej neúčinnosti takýchto úkonov voči svojim veriteľom. V tomto smere je však nevyhnutné uviesť, že prvostupňový súd nezohľadnil, že táto skutočnosť sama osebe nechráni žalobcu (ani iných veriteľov žalovaného) pred tým, aby sa žalovaný nezbavoval svojho majetku alebo aby nevykonával iné právne úkony, ktoré by poškodzovali veriteľov. Platnosť takýchto právnych úkonov tým však nie je nijakým spôsob dotknutá a neúčinnosti týchto právnych úkonov je potrebné sa dovolať. 14. Dňa 14.6.2021 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I o začatí konkurzného konania voči žalovanému na návrh veriteľa - spoločnosti RYG Investments s.r.o., IČO: 50 408 003, so sídlom Trstínska 11, 841 06 Bratislava, konkurzné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn.: 33K/24/2021, v súvislosti s ktorým je žalovaný oprávnený vykonávať len bežné právne úkony - nemôže sa teda napríklad zbavovať svojho majetku alebo svoj majetok zaťažovať, avšak je potrebné podotknúť, že takéto právne úkony sú nie sú postihnuté neplatnosťou a je možné im (za predpokladu, že by konkurzné konanie bolo vôbec vyhlásené) len odporovať- teda vykonávať ďalšie procesné úkony, čo nepochybne predstavuje sťaženie vymožiteľností pohľadávky žalobcu, pričom s poukazom na ust. § 57 ods. 1 ZKR sa musia veritelia v prvom rade spoľahnúť na to, že odporovať právnym úkonom dlžníka bude samotný správca a samí môžu podať odporovaciu žalobu len za predpokladu, že správa v primeranej lehote podnetu na odporovanie nevyhovie. 15. Žalobca odvodzoval obavu z ohrozenia vymožiteľnosti svojich nárokov z nasledovných skutočností: 1) zlá finančná situácia žalovaného a jeho spriaznených a závislých osôb; 2) snaha žalovaného o reštrukturalizáciu v Českej republike; 3) systematické zbavovanie sa majetku žalovaného; 4) založenie pohľadávok žalovaného voči spoločnosti Silverside, a.s., IČO: 50 052 560, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava a 5) obštrukčné správanie žalovaného. 16. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 866/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 1Cdo/201/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 3CoKR/59/2020, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4CoKR/3/2021. Žalobca namietal, že napadnuté uznesenia vykazuje známky arbitrárností, svojvôle a je (minimálne čiastočne) nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal len a výlučne skutočnosťou, že aktuálne voči žalovanému prebieha územné insolvenčné konanie v Českej republike a konkurzné konanie v tuzemsku, pričom celú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa obavy z ohrozenia exekúcie odignoroval a k tejto sa ani len nevyjadril. 17. V závere odvolania žalobca zhrnul odvolacie dôvody tak, že : -zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu procesných podmienok, nakoľko dospel súd k tomu, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou; -na základe vykonaných dôkazov prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď podľa názoru prvostupňového súdu nebola zo strany žalobcu nebola ani len osvedčená existencia pohľadávok voči žalovanému. Rovnako tak dospel prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nemal za dostatočne osvedčenú obavu žalobcu z ohrozenia vymožiteľnosti jeho práv voči žalovanému; -prvostupňový súd svojím nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými - pre vec podstatnými argumentmi a nevykonal viaceré navrhované dôkazy, pričom tento svoj postup v rámci odôvodnenia Uznesenia nijakým spôsobom neozrejmil; -nesprávnym právnym posúdením si prvostupňový súd vyložil požiadavku osvedčenia rozhodujúcich skutočností pre nariadenia neodkladného opatrenia spôsobom, že v zásade preniesol na žalobcu dôkazné bremeno v miere, ktorá je nezlučiteľná s osobitným procesným postupom konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a ktoré žalobca objektívne nemohol naplniť. 18. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 27.9.2021, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokmi uznesenia - zamietnutie návrhu a považuje ho za vecne správne. Žalovaný namietal, že súd nemal za osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže nebolo možné v súdnom konaní preskúmať, či zmenky alebo niektorá zo zmeniek neboli medzičasom zo žalobcu prevedené na inú osobu. Zmenky sú abstraktné a obligatórne listinné cenné papiere, ktoré inkorporujú v listine ako takej samo právo žalobcu. Jednou z osobitostí zmenkového konania je, že zmenkový veriteľ musí k žalobe, ktorou uplatňuje svoje nároky vyplývajúce zo zmenky, pripojiť originál zmenky, čím preukáže svoju formálnu legitimáciu. Dôvodom, prečo musí byť k žalobe pripojený originál zmenky, je jej obežiteľnosť. V súdnom konaní žalobca súdu v čase rozhodovania súdu o návrhu nepreukázal, že by bol držiteľom originálov zmeniek. 19. Podľa názoru žalovaného výpis z insolvenčného registra a ani prihlásenie pohľadávok - zmenky do Insolvenčného konania (ďalej len „Prihláška“) nie sú takým dôkazom, ktorý by osvedčoval skutočnosť, že žalobca je skutočným držiteľom a majiteľom zmeniek, a to z dôvodu, že výpis z insolvenčného registra a ani prihláška nepreukazuje, že do insolvenčného konania boli žalobcom predložené originály zmeniek, ktoré žalobca mohol medzičasom, t.j. odo dňa vrátenia originálov zmeniek z úschovy súdu, previesť na inú osobu. 20. Podľa názoru žalovaného žalobca v súdnom konaní neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného za účelom vymoženia pohľadávok - zmenky, t.j. neosvedčil existenciu zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Voči žalovanému je exekúcia neprípustná, je zrejmé, že žalovaný neuskutočňuje úkony, ktorými by sa chcel zbavovať svojho majetku a ukracovať uspokojenie svojich veriteľov, ale naopak podniká právne kroky k zabezpečeniu pomerného uspokojenia všetkých svojich veriteľov pretože: i) v Českej republike sa voči žalovanému vedie na Mestskom súde v Prahe Insolvenčné konanie a v Insolvenčnom konaní bolo právoplatne s účinkami odo dňa 11.5.2021 rozhodnuté o úpadku žalovaného; ii) v Slovenskej republike bolo na základe veriteľského návrhu voči žalovanému začaté na Okresnom súde Bratislava I konkurzné konanie pod sp. zn. 33K/24/2021 (ďalej len „Konkurzné konanie“), ktoré môže vyústiť do vyhlásenia konkurzu (čo Žalovaný vylučuje) alebo do povolenia reštrukturalizácie. Žalovaný poveril slovenského správcu prípravou reštrukturalizačného posudku a podľa ust. § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) bolo Konkurzné konanie prerušené na základe návrhu žalovaného. V dohľadnej dobe je preto možné očakávať, že na základe odporučenia správcu v reštrukturalizačnom posudku bude podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie podľa ust. § 111 ods. 1 ZoKR. Keďže v zmysle príslušných ustanovení ZoKR a Insolvenčného zákona platí, že exekúcia voči žalovanému je vylúčená, logicky nemôže byť ani ohrozená. 21. Žalovaný má to, že žalobcom tvrdená nepriaznivá finančná situácia žalovaného nie je dostatočným dôvodom obavy budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca v návrhu poukazuje na riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2019 (ďalej len „RIUZ 2019“), z ktorej má podľa žalobcu vyplývať, že žalovaný evidoval výsledok hospodárenia za účtovné obdobie rok 2019 po zdanení (riadok č. 67 RIÚZ 2019 - výkaz ziskov a strát) vo výške - 9.586.945,- EUR, čiže stratu cca. 9,5 miliónov EUR. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle riadku 01 RIÚZ 2019 (strana aktív) je majetok žalovaného vo výške 713.756.382,- EUR. V zmysle predmetného riadku RIÚZ 2019 zároveň platí, že hodnota majetku žalovaného sa v roku 2019 zvýšila oproti jeho hodnote v roku 2018 o 202.910,- EUR, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný dosiahol v roku 2019 záporný hospodársky výsledok. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného zrejmé, že hodnota majetku žalovaného niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávok - zmenky, a preto nie je znemožnené uspokojenie pohľadávok - zmenky z majetku žalovaného. Finančná situácia spriaznených osôb, na ktorú žalobca v návrhu poukazuje ako aj finančná situácia iných spoločností zo skupiny Arca Capital je vo vzťahu k súdnemu konaniu irelevantná, keďže finančná situácia spriaznených osôb a iných spoločností zo skupiny Arca Capital nemá žiadnu skutkovú ani právnu súvislosť s pohľadávkami - zmenky a so stranami súdneho konania. Podľa tvrdení žalobcu, prevody majetkovej účasti žalovaného majú preukazovať zbavovanie sa majetku žalovaného, avšak uvedené tvrdenia žalobcu neboli žalobcom žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca neuviedol dôvody, prečo by prevody majetkovej účasti žalovaného mali znemožniť uspokojenie pohľadávok - zmenky z majetku žalovaného ako dlžníka z tvrdených pohľadávok. Žalobca netvrdí a ani nepreukázal, že by žalovaný uskutočnil prevody majetkovej účasti žalovaného bezodplatne alebo za neprimerane nízku odplatu. Žalovaný zdôraznil, že nie každá dispozícia s majetkom predstavuje „zbavovanie sa majetku“ a teda nie každá dispozícia s majetkom predstavuje hrozbu zmarenia exekúcie. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by majetkové účasti žalovaného v spoločnostiach bližšie špecifikovaných v návrhu, ktoré boli predmetom prevodov majetkovej účasti žalovaného predstavovali rozhodný majetok žalovaného a prevody majetkovej účasti žalovaného znemožnili uspokojenie veriteľov, t.j. veriteľa pohľadávok. Žalovaný má preto za to, že žalobca nepreukázal, že sa žalovaný zbavuje, resp. vyvíja činnosť smerujúcu sa k zbaveniu svojho majetku, napr. jeho predajom za neprimerane nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. 22. Žalobca v návrhu a v odvolaní taktiež poukazuje aj na zriadenie záložného práva v prospech spoločnosti NOVA Money Market, investiční fond s proménným základním kapitálem, a.s. a k pohľadávkam žalovaného voči spoločnosti Silverside, ako na úkon žalovaného, ktorý predstavuje zbavovanie sa majetku žalovaného a v konečnom dôsledku aj ako na úkon žalovaného poškodzujúci veriteľov žalovaného. Z tvrdení žalobcu ani z dôkazov predložených žalobcom týkajúcich sa zriadenia záložného práva v prospech spoločnosti NMM vôbec nevyplýva, ako by malo zriadenie uvedeného záložného práva poškodiť veriteľov žalovaného a znemožniť uspokojenie pohľadávok. 23. K uzneseniu KS BA, č.k. 6CoCsp/35/2020-918 zo dňa 22.2.2021, žalovaný uviedol, že toto nemá žiadnu súvislosť s tvrdenými pohľadávkami - zmenky, a rovnako nemá žiadnu súvislosť s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia na majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia na základe uvedeného uznesenia KS BA nebolo nijakým spôsobom preukázané naplnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný poukázal na zjavnú neproporcionalitu hodnoty aktív vo vlastníctve žalovaného, na ktoré žalobca požaduje zriadiť záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, a hodnotu tvrdených pohľadávok, ktorých vymoženie má byť zabezpečovacím opatrením zabezpečené. Žalovanému nebolo doručené spolu s Výzvou, Návrhom, Uznesením - zamietnutie Návrhu a Odvolaním ani odborné vyjadrenie. Žalovaný ďalej uvádza, že odborné vyjadrenie spolu s niektorými ďalšími dôkaznými prostriedkami, na ktoré sa žalobca v návrhu a v odvolaní odvoláva nie sú ani súčasťou elektronického súdneho spisu vedeného v súdnom konaní. Žalobca neosvedčil reálnu aktuálnu hodnotu aktív vo vlastníctve žalovaného, na ktoré požaduje zriadiť záložné právo Zabezpečovacím opatrením. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené má za to, že žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k hodnote majetkovej účasti žalovaného v dotknutých spoločnostiach v súdnom konaní nepreukázal. Podľa názoru žalovaného hodnota aktív vo vlastníctve žalovaného na ktoré sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie podstatne prevyšuje hodnotu Pohľadávok - Zmenky (2.673.320,- EUR), na zabezpečenie ktorých žalobca navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie, preto má žalovaný za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť považované za proporcionálne. 24. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany v súdnych konaniach vedených pod sp. zn.: 4Cb/1/2021, 4Cb/30/2021, 4Cb/31/2021, 4Cb/29/2021, 4C/18/2021, 4Cb/19/2021, 4C/8/2021, 5C/18/2021 a 6C/17/2021, rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV v súdnych konaniach vedených pod sp. zn.: 8C/59/2020 a 8C/10/2021, rozhodnutia Súdu v súdnych konaniach vedených pod sp. zn.: 8CbZm/2/2021, 8CbZm/19/2020, 8CbZm/20/2020, 60Csp/216/2020, 6Csp/206/2020, 7CbZm/18/2020, 7CbZm/19/2020, 8CbZm/11/2021, 7CbZm/12/2021 7CbZm/8/2021, 8CbZm/10/2021, 7CbZm/11/2021, 8CbZm/13/2021, 8CbZm/27/2020, 12Csp/93/2021 a 12Csp/77/2021 a rozhodnutie Okresného súdu Nitra vydané v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 31CbZm/4/2021, v ktorých boli posudzované obdobné skutkové a právne otázky ako v Súdnom konaní, a v ktorých došlo k zamietnutiu návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne, a aby žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 25. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. 26. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 324 ods. 3, C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 343 ods. 1, C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 344 C.s.p. sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 27. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania. Neodkladným opatrením, teda súd poskytuje účastníkovi okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť inak. V návrhu je potrebné osvedčiť opodstatnenosť neodkladného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán. Skúmanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje C.s.p. pri konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Žalobca uložil dňa 8.6.2021 do trezoru OS BA V originály štyroch zmeniek (v hodnote 936.320,- EUR, 672.000,- EUR, 530.000,- EUR a 535.000,- EUR) . Uvedené zmenky boli žalobcovi vydané dňa 23.6.2021 za účelom ich predloženia do insolvenčného konania pred Mestským soudem v Praze č.j.: MSPH 98 INS 723/2021 -A-186. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho konania skúmanie podmienok na jeho nemá povahu dokazovania, ale len osvedčenia tvrdených skutočností. Pre osvedčenie návrhu je preto podstatné, aby exeistencia zmeniek a nimi tvrdeného nároku bola hodnoverne osvedčená. Uvedené zmenky boli v dispozícii súdu od 8.6.2021 do 23.6.2021. Je pravdou, že v konaní vo veci samej - uplatnený nárok na plnenie zo zmenky - je nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnú legitimácie žalobcu a to počas celého konania boli zmenky uložené v trezore súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má byť zriadené záložné právo zabezpečujúce nárok zo zmenky, nie je nevyhnutné, aby zmenky boli uložené v trezore súdu počas celého konania. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie existencie nároku, pričom z povahy záložného práva ako vecného práva, ktoré postihuje veci alebo majetkové hodnoty dlžníka je osoba veriteľa podstatná pri posúdení jeho aktívnej legitimácie v súvislosti s podaním návrhu. Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie mal za osvedčenú existenciu zmeniek a teda záväzku žalovaného. Zo zoznamu pohľadávok uplatnených v insolvenčnom konaní pred Mestským soudem v Praze č.j.: MSPH 98 INS 723/2021 -A-186 mal súd za osvedčené, že žalobca musel insolvenčnému správcovi zmenky predložiť, aby si pohľadávky z predmetných zmeniek v uvedenom insolvenčnom konaní mohol uplatniť. 28. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vecne správne vyhodnotil nedôvodnosť podaného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1, C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného a teda, či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcia za splnenú. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného/zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. 29. Okrem uvedeného uznesením OS BA I zo dňa 7.6.2021, zverejnenom v obchodnom vestníku dňa 14.6.2021 bolo voči žalovanému začaté konkurzné konanie sp. zn. 33K/24/2021. Do momentu tohto rozhodnutia odvolací súd neeviduje, že by voči žalovanému bol konkurz vyhlásený. Z verejne dostupných zdrojov odvolací súd zistil, že uvedené konkurzné konanie je prerušené. Samotné začatie konkurzného konania má voči žalovanému účinky zmysle § 14 ods. 5 písm. c) ZKR: „Na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu.“ Na základe uvedeného považuje odvolací súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému za nedôvodný. 30. Čo sa týka žalobcom namietanej obavy z prípadného ohrozenia exekúcie z dôvodu, že na základe uznesenia Mestského soudu v Praze č.j.: MSPH 98 INS 723/2021 -A-186 zo dňa 11.5.2021 bol zistený úpadok dlžníka - žalovaného 1/ a bolo začaté miestne insolvenčné konanie, ktoré sa týka majetku dlžníka na území Českej republiky, odvolací súd dospel k názoru, že uvedené insolvenčné konanie sa týka výlučne majetku nachádzajúcemu sa na území Českej republiky a preto nezasahuje a nepostihuje majetok žalovaného na území Slovenskej republiky. Uvedené insolvenčné konanie nemá za následok obmedzenie procesnej spôsobilosti žalovaného a jeho postavenia vo vzťahu k súdnemu konaniu na území Slovenskej republiky. Je pravdou, že uvedené uznesenie môže u žalobcu vzbudiť určitú obavu o prípadnú vymožiteľnosť jeho pohľadávky, ale takáto obava bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil súdu žiadnu skutočnosť, že žalovaný vykonáva v súvislosti s uvedeným uznesením Mestského soudu v Praze určité úkony alebo vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia týkajúca sa majetku žalovaného na území Slovenskej republiky môže byť ohrozená. 31. Žalobca v návrhu poukazuje na riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2019 (ďalej len „RIUZ 2019“), z ktorej má podľa žalobcu vyplývať, že žalovaný evidoval výsledok hospodárenia za účtovné obdobie rok 2019 po zdanení (riadok č. 67 RIÚZ 2019 - výkaz ziskov a strát) vo výške - 9.586.945,- EUR, čiže stratu cca. 9,5 miliónov EUR. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v zmysle riadku 01 RIÚZ 2019 (strana aktív) je majetok žalovaného vo výške 713.756.382,- EUR. V zmysle predmetného riadku RIÚZ 2019 zároveň platí, že hodnota majetku žalovaného sa v roku 2019 zvýšila oproti jeho hodnote v roku 2018 o 202.910,- EUR, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný dosiahol v roku 2019 záporný hospodársky výsledok. Uvedene má podľa žalobcu preukazovať, že Arca Investments, napriek krátkodobej splatnosti zmeniek, zjavne nepoužila finančné prostriedky na rezervu a na uspokojenie veriteľov, ale na iný účel. Podľa názoru odvolacieho súdu je cieľom podnikania skupiny Arca Capital generovať kapitálový rast v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Investície sú uskutočňované s cieľom poskytnúť financovanie pri založení, rozvíjaní a transformovaní súkromných spoločností, ktoré demonštrujú potenciál pre významný rast. Poskytovanie pôžičiek iným spoločnostiam generuje žalovanému zisk v podobe úrokov z poskytnutých pôžičiek. Poskytovanie pôžičiek iným subjektom nie je spôsobilé ohroziť prípadné uspokojenie zmenkovej pohľadávky. Odvolací súd dospel k názoru, že investičná činnosť žalovaného, ktorá sa prejavuje v kolísaní hodnoty finančných prostriedkov na účtoch žalovaného alebo v kolísanie hodnoty majetku na základe účtovnej závierky, nemôže bez ďalšieho osvedčiť prípadnú obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie. Bez osvedčenia takých úkonov alebo správania alebo postupu žalovaného, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená, nie je možné považovať investičnú činnosť žalovaného za dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neuviedol dôvody, prečo by prevody majetkovej účasti žalovaného mali znemožniť uspokojenie pohľadávok z majetku žalovaného ako dlžníka z tvrdených pohľadávok. Žalobca netvrdí a ani nepreukázal, že by žalovaný uskutočnil prevody majetkovej účasti žalovaného bezodplatne alebo za neprimerane nízku odplatu. Podľa názoru odvolacieho súdu nie každá dispozícia s majetkom predstavuje „zbavovanie sa majetku“ a teda nie každá dispozícia s majetkom predstavuje hrozbu zmarenia exekúcie. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by majetkové účasti žalovaného v spoločnostiach bližšie špecifikovaných v návrhu, ktoré boli predmetom prevodov majetkovej účasti žalovaného, predstavovali rozhodný majetok žalovaného a prevody majetkovej účasti žalovaného znemožnili uspokojenie veriteľov, t.j. veriteľa pohľadávok. 32. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o ukracujúcom úkone zbavovania sa majetku žalovaného a to prevodom obchodného podielu v spoločnosti SOMO spol. s r.o., prevodom obchodného podielu v spoločnosti LIGHTPARK, s.r.o., prevodom obchodného podielu v spoločnosti ACS 2, s.r.o., prevodu 55% účastiny v spoločnosti CES ePIatby a.s., prevodu 0,1% obchodný podiel na základnom imaní spoločnosti NETFINANCE spol. s r.o., založením v prospech svojej spriaznenej osoby spoločnosti NOVA Money Market, investiční podfond s pramenným základním kapitálem, a.s, (ďalej aj ako NMM) svoje pohľadávky voči Silverside, a to do hodnoty istiny vo výške 52.000.000,- EUR. Z úradného výpisu z Notárskeho registra záložných práv č. 2545/2021 zo dňa 2.2.2021 vyplýva, že zo strany NMM došlo k začatiu výkonu záložného práva voči žalovanému, čo nepochybne bude mať dopad na vymožiteľnosť práva nezabezpečených veriteľov žalovaného tak podľa názoru odvolacieho súdu má žalobca možnosť v súlade právnym poriadkom SR odporovateľné úkony žalovaného súdnou cestou napadnúť. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalobca vzhľadom na všetky uvedené argumenty (nevyplatenie zmenky, účtovná závierka, vznik záložných práv, nepriaznivé medializované informácie o celej skupine Arca) má obavu, že jeho pohľadávka nebude uspokojená alebo nebude uspokojená v celosti. Obava žalobcu môže byť zvýšená aj článkami publikovanými v Denníku N, ktoré však na osvedčenie návrhu nemôžu ako dôkaz osvedčovať nekalé konanie žalovaného. Je zrejmé, že všetky uvedené skutočnosti môžu u žalobcu vyvolať obavu o zmarení prípadnej exekúcie. Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti, že existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo, nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcie za splnenú. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a to zriadením záložného práva, pretože neosvedčil hodnoverným spôsobom také konkrétne konanie žalovaného, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalovaný vykonáva úkony alebo sa správa tak, že účelovo smeruje k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. 33. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd posúdiť zásadu primeranosti, proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že žalobcom tvrdené pohľadávky sú vo vyššej hodnote ako je nominálna hodnota akcii, na ktoré má byť zriadené záložné právo. Žalobca neosvedčil (a to ani len odhadom) hodnotu zálohy (obchodného podielu a pohľadávky) a preto súd nemohol potrebný test proporcionality ani vykonať. Je však potrebné uviesť, že posudzovanie princípu proporcionality je len jedným posudzovaných predpokladov dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 34. Rozhodovacia prax súdov SR nie je v obdobných veciach jednotná. Odvolací súd má z vlastnej činnosti vedomosť o tom, že v obdobných posudzovaných veciach, v ktorých boli posudzované obdobné skutkové a právne otázky došlo k zamietnutiu návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia. Sú to napr. konania pred Okresným súdom Topoľčany vedených pod sp.zn.: 4Cb/1/2021, 4Cb/32/2021, 4Cb/31/2021, 4Cb/29/2021, 4C/18/2021, 4Cb/19/2021, 4C/8/2021 a 5C/18/2021, konania pred Okresným súdom Bratislava IV vedených pod sp.zn.:8C/59/2020 a 8C/10/2021, 8CbZm/2/2021, 8CbZm/19/2020, 8CbZm/20/2020, 60Csp/216/2020, 6Csp/206/2020, 7CbZm/18/2020,7CbZm/19/2020, 8CbZm/11/2021, 7CbZm/12/2021 7CbZm/8/2021, 8CbZm/10/2021, 7CbZm/11/2021, 8CbZm/13/2021, 12Csp/93/2021 a 12Csp/77/2021 a konanie pred Okresným súdom Nitra vedenom pod sp. zn.: 31CbZm/4/2021. 35. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnuté uznesenie splnilo. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd posudzoval len podstatné odvolacie námietky. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súlade s § 343 ods. 1, v spojení s § 325 ods. 1, C.s.p. a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní bol úspešný. 38. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).