Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/98/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201954 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1216201954.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PRELIKA, a.s. Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 467 782, práv. zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 11.920,41 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/50/2016-253 zo dňa 28.1.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/50/2016-253 zo dňa 28.1.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 28.1.2019 č.k. 22Cb/50/2016-253 vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady škody v sume 11.920,41 EUR s príslušenstvom, ktorá žalobcovi vznikla tým, že tento v období od 6.2.2012 do 28.5.2012, od 1.1.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.1.2015 a od 1.1.2016 do 31.1.2016 vykonával úhrady mýtnych poplatkov, ktoré žalovaný navýšil tým, že vozidlo žalobcu s hmotnosťou presne 12 ton zaradil do vyššej kategórie ,,12 t a viac", pričom spornou medzi stranami bola práve oprávnenosť zaradenia vozidla žalobcu do vyššej kategórie mýta (z kategórie 1 do kategórie 2). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v právnych predpisoch je podľa jeho názoru dostatočne presne stanovené, do akej kategórie spoplatnenia patria vozidlá, ktoré majú presne 12 ton, resp. ak má vozidlo rovných 12 ton a viac, patrí do vyššej kategórie spoplatnenia, pričom podporu svojho záveru našiel tak vo výklade ustanovení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a nariadenia prezentovaného ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj v dôvodovej správe ako súčasti zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. Konajúci súd mal za to, že ak má vozidlo rovných 12 ton a viac, patrí do vyššej kategórie spoplatnenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že príloha č. 3 Nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a príloha č. 4 Nariadenia vlády SR č. 497/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií sú v rozpore so zákonmi, ktoré vykonávajú, nakoľko sa v nich pri spôsobe výpočtu mýta uvádza matematické znamienko ,,....?.", ktoré môže navodiť dojem, že do vyššej kategórie vozidiel patria tie, s hmotnosťou vyššou ako 12 ton. V danom prípade mal súd za to, že ak je vykonávajúci právny predpis - nariadenie vlády v kolízii so zákonom, prednosť má právna norma s vyššou právnou silou, teda zákon a pri právnom posúdení veci vychádzal priamo z jeho znenia /č. 25/2007 a 474/2013 Z.z./. Konajúci súd mal za to, že predmetné vozidlo žalobcu s celkovou prípustnou hmotnosťou 12 ton bolo správne zaradené v kategórii 12 ton a viac a bola mu účtovaná správna výška mýta. Žalovaným prijaté mýto bolo teda podľa záveru súdu v súlade s právnymi predpismi. Na námietku žalobcu týkajúcu sa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/114/2013 z 13.8.2015, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/28/2012-107 z 30.4.2013 v obdobnej veci, súd prvej inštancie uviedol, že predmetné rozhodnutie a právne názory v ňom vyslovené sú právne záväzné len pre dané konanie, súd je pri rozhodovaní veci nezávislý, a preto ak dospel v obdobnej veci, ako už bola pred tým judikovaná k odlišnému názoru, nič mu nebráni rozhodnúť vec odlišným spôsobom, pokiaľ sa pritom oprie o relevantné a aktuálne právne predpisy a dôvody svojho rozhodnutia náležite objasní. 2. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Cob/105/2019-359 zo dňa 15.1.2020 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie správne vychádzal zo zák. ust. - § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta, podľa ktorého vozidlá s hmotnosťou presne 12 ton patria do vyššej kategórie spoplatnenia. K námietke žalobcu, že súd nepostupoval v súlade s rozhodovacou praxou súdov zdôraznil, že právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom odvolacom rozhodnutí je právne záväzný len v tej konkrétnej veci a nie je záväzným judikátom pri prejednávaní obdobných sporov. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn. 3Obdo/75/2020 zo dňa 31.3.2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.1.2020 č. k. 3Cob/105/2019-359 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 14.5.2020 č. k. 22Cb/50/2016-377 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 4. V odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol, že kľúčová námietka dovolateľa spočíva v nevysporiadaní sa súdov oboch inštancií so závermi odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 8Cob/114/2013. Osobitne významná pre rozhodnutie o dovolaní žalobcu bola tá skutočnosť, že v predmetnom konaní nešlo o skutkovú alebo právne obdobnú otázku, ale o jednu a tú istú otázku, ktorú v rámci svojho rozhodovania riešili súdy v oboch konaniach týkajúcich sa totožných sporových strán. V tejto súvislosti dovolací súd uviedol, že nie je relevantné, že súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 23Cb/28/2012 a odvolací súd v konaní sp. zn. 8Cob/114/2013 postupovali pri posúdení otázky kategorizácie vozidla s hmotnosťou presne 12 000 kg v zmysle ustanovení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§ 5) a Nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§ 1) a súdy v tomto konaní, okrem vyššie uvedených právnych predpisov, vec posudzovali i podľa zákona č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§ 4) a Nariadenia vlády SR č. 497/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (§ 1). Časť žalobou uplatneného nároku (za obdobie od 6.2.2012 do 28.5.2012) sa spravuje zákonom č. 25/2007 Z.z. a Nariadením vlády SR č. 350/2007 Z.z., t. j. právnym režimom, z ktorého vychádzal odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/114/2013. Rovnako tak aj neskoršia právna úprava vzťahujúca sa na zostávajúcu časť uplatneného nároku (od 1.1.2014) je obsahovo zhodná s právnou úpravou aplikovanou odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/114/2013. Odvolací súd sa s predmetnou skutočnosťou relevantným spôsobom nevysporiadal, hoci uvedené bolo jeho zákonnou povinnosťou podľa ustanovenia § 387 ods. 3 C.s.p., keďže relevantnú odpoveď neposkytol stranám vo svojom rozhodnutí už okresný súd. V rozpore s uvedeným zákonným ustanovením sa odvolací súd obmedzil iba na strohé konštatovanie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 5. Dovolací súd uviedol, že v rámci svojej praxe dospel k záveru, že „povinnosťou súdu je vysporiadať sa so skutočnosťou, či stranou sporu predložené rozhodnutie iného súdu s odlišným právnym názorom v skutkovo obdobne situácii je relevantné vo vzťahu k ním rozhodovaného sporu. Ak existuje skutková zhodnosť alebo príbuznosť s rozhodnutím predloženým stranou, je súd povinný presvedčivo a dôkladne zdôvodniť odklon od právnych záverov prijatých v skoršom rozhodnutí vydanom v analogickom prípade. Jedine rozhodnutie spĺňajúce uvedené nároky na kvalitu súdneho rozhodnutia možno považovať za dostatočne a presvedčivo odôvodnené, a teda za také, ktoré neporušuje základné právo strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň platí že len rozhodnutie disponujúce uvedenými atribútmi môže z pohľadu strán sporu, ale napokon i samotnej verejnosti, naplniť očakávania týkajúce sa predvídateľnosti práva a existencie právnej istoty v súdnom systéme„ (k tomu viď uznesenie z 28.2.2019, sp. zn. 4 Obdo/7/2018). 6. Dovolací súd dal ďalej do pozornosti, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.5.2016 č.k. 22Cb/50/2016-134 konanie prerušil do právoplatnosti konania vedeného na tom istom súde pod sp. zn. 23Cb/28/2012, nakoľko: ,,V predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam aj pre rozhodnutie v tomto konaní, a to konkrétne otázka oprávnenosti vyberania navýšených mýtnych poplatkov, pričom navrhovateľ považuje aj v tomto konaní (sp. zn. 22Cb/50/2016) konanie odporcu v súvislosti s vyberaním navýšených mýtnych poplatkov za protiprávne, uplatňujúc si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia." Následne, po právoplatnom skončení konania pod sp. zn. 23Cb/28/2012 však súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výsledok a tento svoj - iný, než prerušením konania naznačený - postup v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil. Bolo tak zrejmé, že okresný súd prerušením konania navodil u žalobcu isté očakávanie ďalšieho postupu v rozhodovanom spore. Okresný súd však bez uvedenia dôvodu v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval a tento procesný nedostatok neodstránil svojím postupom ani odvolací súd, hoci to bolo jeho povinnosťou. Tento naopak úplne rezignoval na poskytnutie súdnej ochrany žalobcovi a svojím formalistickým postupom v podobe ,,šablónového" odôvodnenia znemožnil žalobcovi realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie pred odvolacím súdom bolo tak poznačené vadou zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a jediným možným prostriedkom nápravy porušenia uvedených práv žalobcu bolo zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré už bude zodpovedať požiadavkám spravodlivého súdneho procesu. Dovolací súd zároveň zrušil uznesenie okresného súdu z 14.5.2020, č. k. 22Cb/50/2016-377, ktorým rozhodol o výške trov konania, ako závislý výrok. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, opätovne prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 8. Odvolací súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp.zn. 3Obdo/75/2020 zo dňa 31.3.2021, na základe podaného odvolania žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto nemohol vyvodiť správny právny o splnení uvedených podmienok na vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Súd prvej inštancie sa v danej veci musí vysporiadať s rozhodnutím v skutkovo a právne obdobnej tej istej veci (iné obdobie) vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/28/2012 a svoj prípadný odklon od právnych záverov prijatých v rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/28/2012 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/114/2013, ktorými súd žalobcovi vyhovel a konanie je právoplatne skončené, presvedčivo a dôkladne zdôvodniť . 9. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 380 ods. 2 C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3, § 453 ods. 3 C.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania. 10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).