Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/4/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120215956 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120215956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): DODS SYSTEM, s. r. o., Nové Sady č. 173, 951 24 Nové Sady, IČO: 47 813 709, práv. zast. JUDr. Pavel Vöröšváry, advokát, Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému (odporcovi): Tabita, s.r.o., Štefanov 241, 906 45 Štefanov, IČO: 36 408 760, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/19/2020-64 zo dňa 24.11.2020, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/19/2020-64 zo dňa 24.11.2020 p o t v r d z u j e . II. Súd odporcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením zo dňa 24.11.2020 rozhodol súd prvej inštancie v prvom výroku, o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného dňa 27.10.2020 s odkazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“), § 44 ods. 1 a ods. 2 písm. j), § 50 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“). Druhým výrokom súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi s odkazom na ust. § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca doručil dňa 27.10.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek znení uvádzania, rozširovania a zverejňovania informácií: 1/ že ponuky žalobcu obsahujú produkty a know-how spoločnosti žalovaného, 2/ že spoločnosť žalobcu prevzala dokumentačný systém spoločnosti žalovaného a integrovala ho do svojho produktu, 3/ že spoločnosť žalobcu predáva produkty, ktoré obsahujú dokumenty žalovaného, 4/ že produkty spoločnosti žalobcu pri implementácii podmienok kvality, ako aj dokumenty v opatrovateľskom procese spoločnosti žalobcu nie sú aktualizované a odborne evidované, 5/ že produkty spoločnosti žalobcu sú zastarané. 3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že on aj odporca sú vo vzťahu súťažiteľov v hospodárskej súťaži. Navrhovateľ je podnikateľom, ktorého hlavným predmetom podnikania je vývoj, výroba a následné udeľovanie licencie na používanie jeho vlastného informačného systému s názvom F., ktorý je komplexným riešením pre riadenie a evidenciu prevádzky domovov dôchodcov a obdobných zariadení. Odporca je podnikateľom, ktorého hlavným predmetom podnikania je vykonávanie vzdelávacích programov v oblasti sociálnych služieb zameraných na vykonávanie vybraných pracovných činností a ďalšie vzdelávanie v domovoch dôchodcov a obdobných zariadeniach. V prípade navrhovateľa a odporcu sa jedná o rovnaký okruh prijímateľov služieb a produktov. Ďalej uviedol, že odporca má majetkovú účasť spojenú s podielom na zisku spoločnosti CareSee, s.r.o., IČO: 52 591 581, ktorej hlavný predmet podnikania je produkt obdobný produktu navrhovateľa, teda informačný systém, ktorý je riešením pre riadenie a evidenciu prevádzky domovov dôchodcov a obdobných zariadení. Tvrdil, že odporca rozširoval protiprávne údaje o navrhovateľovi v prospech spoločnosti CareSee, s.r.o.. Navrhovateľ a odporca a aj spoločnosť CareSee, s.r.o., sa k svojim zákazkám dostávali tak, že aktívne oslovovali svojich klientov a tí si informačný systém od účastníkov objednali. Navrhovateľ a odporca sú zároveň hlavnými konkurentmi na trhu a potenciálni klienti, ktorých je asi 800, ich poznajú. Navrhovateľ tvrdil, že odporca o jeho pomeroch a výrobkoch a výkonoch uvádza a rozširuje nepravdivé informácie, spôsobilé mu privodiť ujmu, a to prostredníctvom e-mailovej komunikácie, uverejnením na webovej stránke, ako aj facebookovom profile. Odporca mal rozoslať e-maily veľkému počtu koncových zákazníkov, pričom príkladmo poukázal na e-mail zaslaný organizácii HUMANITÁR na adresu B. @.S..sk. Navrhovateľ tieto tvrdenia odporcu označil za nepravdivé, nekalosúťažné a protiprávne. Zároveň uviedol, že zastáva názor, že pokiaľ by aj boli pravdivé, ak boli uvedené a rozširované, stále boli naplnené skutkové znaky nekalosúťažnej podstaty zľahčovania v zmysle § 50 ObZ, pričom v konaní vo veci samej mieni vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Navrhovateľ argumentoval, že predmetné konanie odporcu spočívajúce v rozširovaní nakalosúťažných údajov bolo spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu, najmä v podobe zníženého podnikateľského výsledku a poškodzuje jeho dobré meno. Preto navrhol súdu, aby nariadil neodkladné opatrenie a zároveň zaviazal navrhovateľa na podanie žaloby vo veci samej. Súd prvej inštancie z predloženej e-mailovej komunikácie a webovej stránky navrhovateľa zistil, že tieto obsahovali totožný text, na ktorý reagoval navrhovateľ, ktorého podstatná časť znela: „Už niekoľko mesiacov nás naše partnerské organizácie upozorňujú, že k nim prichádzajú ponuky na implementáciu podmienok kvality s procesným prístupom, ako aj na samotný predaj softvéru, ktorý obsahuje dokumentačný systém s opatrovateľským modelom W.. V. K.. Tieto ponuky obsahujú produkty a know-how spoločnosti Tabita, s.r.o., neoprávnene a situáciu už vyhodnocujeme s právnikmi. Niektoré z Vás poznajú naše produkty, pretože si ich buď zakúpili, alebo sa zúčastnili prezentácii aktivít, alebo čakajú na digitálne spracovanie spoločnosti CareSee, s.r.o., (komplexný softvérový systém pre sociálne služby caresee - starostlivosť, ktorú vidieť;www.caresee.sk), ktoré už je k dispozícii a pomáha zariadeniam sociálnych služieb. Nakoľko sme neorganizovali celoslovenské marketingové podukatia, niektorí z Vás zatiaľ tieto produkty nepoznáte a preto si Vás dovoľujeme s úctou a rešpektom informovať o konfliktnej situácii, ktorá sa v teréne vyskytuje. Možno ste si už objednali alebo sa chystáte objednať si podmienky kvality od osoby, ktorá nie je vlastníkom týchto produktov a nemá žiadne oprávnenie ich predávať, alebo iným spôsobom, napríklad vzdelávaním, ďalej šíriť. Osoba, ktorá podniká s našimi produktmi (s malými úpravami) u nás rok pracovala. Zároveň Vás chceme upozorniť, že spolupráca s pani W.. V. K. je na Slovensku od roku 2015 oficiálne a výhradne dohodnutá so spoločnosťou Tabita sro. K tomuto pracovnému aj osobnému priateľskému partnerstvu je podpísané vzájomné unikátne memorandum o spolupráci. Dnes je v procese zisťovanie, kto poskytol náš dokumentačný systém, ktorý prevzala softvérová spoločnosť F. a integrovala ho do svojho produktu. Vzhľadom k tomu, že sme viac ako štyri mesiace poskytovali bezplatné poradenstvo v krízovom riadení pre zariadenia sociálnych služieb 24/7 aj počas víkendov, nestihli sme sa zaoberať vyššie uvedenými skutočnosťami. Každý deň k nám však prichádzajú nové upozornenia o predaji produktov, ktoré obsahujú naše dokumenty. Preto sme sa rozhodli upozorniť Vás, že uvedené produkty pri implementácii podmienok kvality, ako aj dokumenty v opatrovateľskom procese F. nie sú aktualizované a odborne validované. To znamená, že sú zastarané.“ 4. Navrhovateľ uviedol, že tvrdeniami odporcu, ktoré rozširoval cestou e-mailu a zverejnil na svojej webovej stránke, sa odporca dopustil nekalosúťažného konania, ktoré bolo spôsobilé a aj spôsobujúce navrhovateľovi ujmu. Z predložených listinných dôkazov mal súd za dostatočne osvedčené, že navrhovateľ aj odporca sú v pozícii súťažiteľov tak, ako to opísal navrhovateľ, pričom poskytujú produkty a služby domovom dôchodcov a obdobným zariadeniam, najmä informačný systém pre riadenie a evidenciu prevádzky týchto zariadení. 5. Súd sa stotožnil s navrhovateľom v tom smere, že právna ochrana proti konaniu odporcu, ktorej sa domáhal, spadá pod skutkovú podstatu nekalej súťaže podľa § 44 ods. 2 písm. j) ObZ, bližšie upravenú v § 50. 6. Z predložených listinných dôkazov však už ďalšie, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, nevyplývajú. Navrhovateľ tvrdil, že jeho hlavným predmetom podnikania je vývoj, výroba a následné udeľovanie licencie na používanie jeho vlastného informačného systému s názvom F., k čomu predložil súdu ako príklad licenčnú zmluvu s používateľom Prosocia oz. Predmetná licenčná zmluva síce v záhlaví ako zhotoviteľa a autora uvádzala navrhovateľa, v ďalšom texte bola ako autor už označená spoločnosť LET. IT SYSTEM, s.r.o., (čl. III), ktorá zmluvu aj podpísala ako zhotoviteľ. Napriek uvedenému však súd nemal zásadné pochybnosti o predmete podnikania navrhovateľa. 7. Súd sa však nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že v danom prípadne nebolo podstatné, či tvrdenia odporcu boli nepravdivé alebo nie. Obsahom tvrdení odporcu bolo podozrenie, že informačný systém F. obsahoval prvky systému odporcu tak, ako to bolo konkretizované v odseku 6. Navrhovateľ v tomto smere iba uviedol, že išlo o absolútne nepravdivé tvrdenia, pričom otázku ich pravosti považoval vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za nepodstatnú. Z obsahu tvrdení odporcu však možno v dostatočnej miere vyrozumieť, že upozornil na porušovanie svojich práv vo vzťahu k informačnému systému F., pričom tieto aj v primeranej miere konkretizoval. Tieto tvrdenia mali byť rozširované e-mailom, ktorého príklad navrhovateľ súdu predložil a je aj zverejnený na webovej stránke odporcu. V tomto smere súd poukázal na predložený e-mail, z ktorého záveru vyplývalo, že bol zaslaný formou tzv. newsletteru. Navrhovateľ sa k týmto tvrdeniam žiadnym konkrétnym spôsobom nevyjadril, iba uviedol, že to nebola pravda a v návrhu a obmedzil na všeobecný výklad právnej úpravy. 8. Súd poukázal na § 50 ods. 2 ObZ, ktorý pripúšťa výnimky a stanovuje, že oprávnená obrana nie je nekalou súťažou. Oprávnenou obranou je uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu, prípadne ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami. Tvrdenia odporcu boli obsahovo ochranou jeho práv, k porušovaniu ktorých malo dochádzať v súvislosti so systémom F.. Navrhovateľ v návrhu však okrem strohého popretia tvrdenia odporcu, neposkytol žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo smerovať minimálne k predbežnému záveru o pravdivosti, prípadne nepravdivosti tvrdení odporcu. Z návrhu, podľa názoru súdu, síce vyplynul určitý právny spor medzi stranami, ale zo všeobecného návrhu navrhovateľa nebolo možné vyvodiť ani predbežne, že to boli práva navrhovateľa, ktoré sú porušované a ktorým mala byť poskytnutá súdna ochrana formou neodkladného opatrenia, tak ako to žiadal navrhovateľ. Zo strany odporcu nevyplývalo, že by pri možnej ochrane svojich práv konal neprimerane, keď porušenie svojich práv dostatočne konkretizoval a informáciu šíril formou newsletteru a zverejnil na svojej webovej stránke. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v dostatočnej (zrejme miere) nepreukázal porušenie alebo ohrozenie svojho práva, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, ako dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, a preto návrh zamietol. 9. Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a doposiaľ neevidoval žiadnu žalobu vo vec samej, predstavovalo toto rozhodnutie v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a teda súd zo zákona obligatórne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. S prihliadnutím na osobitosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol navrhovateľ v súčasnom štádiu konania jediným, komu mohli vzniknúť trovy konania. Zároveň však navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v plnom rozsahu, z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Podľa jeho názoru, boli splnené predpoklady na to, aby súd svojím uznesením nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu navrhovateľa, nakoľko existuje dôvod, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Nesúhlasil s názormi súdu v bodoch odôvodnenia 17., 18. a 19. z dôvodu, že na strane 3 iba poznamenal, že aj pokiaľ by sa ukázali tvrdenia odporcu ako pravdivé, stále bude naplnená nekalosúťažná skutková podstata podľa § 50 ObZ. Uviedol, že všetky konkretizované tvrdenia odporcu boli absolútne nepravdivé. Mal za to, že z návrhu bolo zrejmé, že považoval tvrdenia odporcu za nepravdivé, a to úplne. Domnieval sa, že súd nesprávne zistil skutkový stav, keď aplikáciou ust. § 50 ods. 2 ObZ o oprávnenej obrane odporcu akoby vychádzal z toho, že jeho tvrdenia boli pravdivé. Z odôvodnenia súdu vyplynulo, že navrhovateľ mal preukázať to, že tvrdenia odporcu boli nepravdivé, že nestačilo označenie jeho tvrdení ako nepravdivé. Mal za to, že pokiaľ odporca uviedol o navrhovateľovi nejaké tvrdenia a navrhovateľ tvrdí, že sú nepravdivé, tak odporca by mal niesť dôkazné bremeno a on by mal dokazovať pravdivosť svojich tvrdení. Mal tým za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ tvrdil, že odporca konal to, že o spoločnosti navrhovateľa šíril informácie cez e-mail a jeho webstránku, tak toto súdu doložil a preukázal. Nesúhlasil s názorom súdu, že zo strany odporcu nevyplynulo, že by pri ochrane svojich práv konal neprimerane. Podľa jeho názoru odporca jednoznačne konal veľmi neprimerane, pretože jeho konanie, a to rozširovanie predmetných nepravdivých informácií formou newsletteru a uverejnením na svojej webovej stránke, priamo viedlo k likvidácii navrhovateľovej spoločnosti. Konkretizoval, prečo boli tvrdenia odporcu nepravdivé: - „že ponuky žalobcu obsahujú produkty a know-how spoločnosti žalovaného.“ Spoločnosť navrhovateľa ani nepoznala produkt spoločnosti odporcu. Jeho produkt vznikol na základe samostatných právnych vzťahov so zákazníkmi, pričom bol tvorený na základe požiadaviek zákazníkov, a tento proces trval niekoľko rokov. Tvrdenie, že by jeho systém obsahoval know-how odporcu je klamstvo. - „že spoločnosť žalobcu prevzala dokumentačný systém spoločnosti žalovaného a integrovala ho do svojho produktu.“ Spoločnosť navrhovateľa nepoznala produkt odporcu a ani jeho dokumentačný systém. Vytvoril vlastný systém na základe konzultácií s asi 150 riaditeľmi rôznych poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku, na základe ich požiadaviek. - „že spoločnosť žalobcu predáva produkty, ktoré obsahujú dokumenty žalovaného“ Spoločnosť navrhovateľa nepozná dokumenty odporcu a ani jeho produkt. - „že produkty spoločnosti žalobcu pri implementácii podmienok kvality, ako aj dokumenty v opatrovateľskom procese spoločnosti žalobcu nie sú aktualizované a odborne validované.“ Produkty navrhovateľa boli pravidelne aktualizované a na ich aktualizácii pracujú jeho zamestnanci. Odporca nemohol vedieť, či jeho produkty boli alebo neboli validované a aktualizované, pretože nebol zákazníkom ani držiteľom licencie. Preto sa jednalo o ohováranie. - „že produkty spoločnosti žalobcu sú zastarané.“ Odporca nie je oprávnený používateľ systému, nemá licenciu na jeho systém, a preto nemohol poznať obsah jeho systému F.. Tvrdenia odporcu boli klamstvo, ohováranie a nekalá obchodná praktika. Záverom žiadal odvolací súd, aby uznesenie zo dňa 24.11.2020 zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a sám vydá nasledovné uznesenie: „Žalovaný je povinný zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek znení uvádzania, rozširovania a zverejňovania údajov a informácií: 1/ že ponuky žalobcu obsahujú produkty a know-how spoločnosti žalovaného, 2/ že spoločnosť žalobcu prevzala dokumentačný systém spoločnosti žalovaného a integrovala ho do svojho produktu, 3/ že spoločnosť žalobcu predáva produkty, ktoré obsahujú dokumenty žalovaného, 4/ že produkty spoločnosti žalobcu pri implementácii podmienok kvality, ako aj dokumenty v opatrovateľskom procese spoločnosti žalobcu nie sú aktualizované a odborne validované, 5/ že produkty spoločnosti žalobcu sú zastarané. Neodkladné opatrenie bude trvať do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd ukladá povinnosť, aby do 60 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu vo veci samej. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.“ 11. Odporca sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadril. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania odporcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 18. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Po oboznámení sa s odvolaním navrhovateľa a k nemu doloženými listinami dospel odvolací súd k záveru, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie neboli osvedčené stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. 24. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 25. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v posudzovanom prípade nedostatočným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď aplikáciou ust. § 50 ods. 2 ObZ o oprávnenej obrane odporcu akoby vychádzal z toho, že jeho tvrdenia boli pravdivé. Navrhovateľ rovnako tak namietal, že z odôvodnenia súdu vyplynulo, že navrhovateľ by mal preukázať to, že tvrdenia odporcu boli nepravdivé, že nestačilo jeho označenie tvrdení ako nepravdivých. Odvolací súd sa rovnako tak nestotožnil s domnienkou navrhovateľa, že pokiaľ odporca uviedol o navrhovateľovi tvrdenia, a navrhovateľ tvrdí, že sú nepravdivé, tak by mal odporca niesť dôkazné bremeno a dokázať, že jeho tvrdenia sú pravdivé. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nesie dôkazné bremeno hodnoverného osvedčenia skutočností navrhovateľ pri podaní návrhu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že uverejnenie namietaných informácií na webovej stránke odporcu priamo vedie k likvidácii jeho spoločnosti. Tieto tvrdenia však žiadnym spôsobom neosvedčil. Odvolací súd si uvedomuje citlivosť informácií predstavujúcich know-how navrhovateľa, ale zastáva názor, že nemôže predstavovať problém pre navrhovateľa hodnoverne osvedčiť tvrdenia odporcu označené ako nepravdivé v odvolaní pod č. 1/, napríklad predložením materiálov súvisiacich so vznikom jeho produktu, pod č. 2/ osvedčiť proces vzniku vlastného dokumentačného systému, pod č. 4/ osvedčiť validáciu a aktualizáciu svojich dokumentov a rovnako tak vyvrátiť zastaralosť svojho systému. Na preukázanie týchto skutočností nie je potreba dokazovania, ale len predloženie vlastných dokladov, ktoré by tieto tvrdenia odporcu vyvracali. Toto však navrhovateľ počas konania neurobil, len stroho skonštatoval, že odporcom uvádzané tvrdenia nie sú pravdivé. 26. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v meritórnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012). Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012). Odvolací súd preto nevypočul navrhovateľom označeného svedka A.. V. M.. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017, zo dňa 10.05.2017). 27. Odvolací súd, na základe vyššie uvedených skutočností, zodpovedajúcich stavu v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, vyhodnotil navrhovateľom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, pretože ako súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí v bode 20. skonštatoval, navrhovateľ v dostatočnej miere nepreukázal porušenie alebo ohrozenie svojho práva, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení ako dočasnú úpravu pomerov medzi stranami. Odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a v celom rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie. 28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou odporca, mal by proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal. 30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).