Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/80/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120209674 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120209674.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: DEVELOP - Residence s. r. o., Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 51 162 784, zast. BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 47 247 916, proti žalovanému: MONTIR, s.r.o. v likvidácii, Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 36 674 125, zast. Advokátska kancelária PROFICIO, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, IČO: 51 180 201, v konaní o zaplatenie 219.062,60 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/81/2020-303 zo dňa 08.02.2021, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/81/2020-303 zo dňa 08.02.2021 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 14.09.2020 zamieta. II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) nariadil neodkladné opatrenie, prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 219.062,60 Eur, a to do troch dní od vykonateľnosti tohto uznesenia s poukazom na ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 a § 329 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). Druhým výrokom rozhodol, že o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej, s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu 14.09.2020 sa žalobca opätovne domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava I sumu vo výške 219.062,60 Eur, a to do troch dní od vykonateľnosti uznesenia, pričom svoju argumentáciu zakladá na skutočnosti, že žalovaný je odo dňa 10.07.2020 v likvidácii, čo preukazuje výpisom z obchodného registra a je tu dôvodná obava, že výkon prípadného súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže žalovaný je v likvidácii a pohľadávka žalobcu nie je zabezpečená. Súd uznesením č.k. 33Cb/81/2020-141 zo dňa 05.10.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil, že by žalovaný mal predmet úschovy fakticky u seba, teda že disponuje finančnou hotovosťou, ktorú žalobca žiada zložiť do úschovy. Žalobca v tomto návrhu však osvedčil, že žalovaný smeruje k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, pravdepodobne utlmuje svoju podnikateľskú činnosť a je dôvodné domnievať sa, že po vysporiadaní majetku a záväzkov spoločnosti, dôjde k výmazu spoločnosti. Dňa 18.09.2020 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu proti uvedenému uzneseniu. Krajský súd v Bratislave o odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č.k. 4Cob/177/2020- 228 zo dňa 07.01.2021, ktorým uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/81/2020-141 zo dňa 05.10.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Z priložených listinných dôkazov považoval za preukázané, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril dňa 07.12.2017 so žalobcom ako kupujúcim Zmluvu o prevode nehnuteľností, konkrétne pozemku nachádzajúceho sa v okrese V., v obci V., v k.ú. V., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. V., katastrálny odbor, ako pozemok - parcela registra „E.“, parc. č. XXXX/XXX - Y. W. Y. M. XXXX V., predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k pozemku a záväzok kupujúceho uhradiť dohodnutú kúpnu cenu za pozemok. Dňa 05.04.2018 vydal Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, stanovisko, v zmysle ktorého nemôže byť časť pozemku využitá pre pôvodné stavebné účely, nakoľko pozemok zahŕňa aj ochranné pásmo respektíve prístupové pásmo. Dňa 07.08.2019 bol vyhotoviteľom Top Construkt, s.r.o., Ľ. Fullu 1640/3, 901 01 Malacky vyhotovený geometrický plán na zameranie parkoviska na pozemku p.č. XXXX/XXX autorizačne overeným dňa 08.08.2019. Dňa 28.06.2019 bola zostavená riadna účtovná závierka za obdobie od 01/2018 do 12/2018 účtovnej jednotky: PRIMUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 34, 821 08 Bratislava. Dňa 03.04.2020 bola vyhotovená kalkulácia ušlého zisku a preverenie ostatných nákladov zo dňa 03.04.2020 pre žalobcu z projektu Polyfunkčný dom E. T. V.. Dňa 14.12.2017 bola zadaná objednávka na zmenu projektu polyfunkčného domu E. T. V. objednávateľom DEVELOP - Residence s.r.o., so sídlom Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 51 162 784 dodávateľovi aphaus, s.r.o., so sídlom Bukovčana 16, 841 07 Bratislava, IČO: 46 400 907. Dňa 12.03.2020 bola vyhotovená cenová ponuka cestnej komunikácie City Residence Malacky, a to staviteľom W. B., so sídlom Bršlenová 31, 841 08 Bratislava, IČO: 34 296 212 celkovo spolu bez DPH na sumu 47.185,50 EUR. Dňa 24.04.2020 odoslal žalobca výzvu žalovanému, v ktorej okrem iného žalovaného vyzval o náhradu skutočnej škody a ušlého zisku spolu vo výške 3.773.586 EUR, a to do 10 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená dňa 28.04.2020. Žalovaný v písomnej odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 07.05.2020 uviedol, že na náhradu škody nevidí žiadny právny titul. Žalovaný je odo dňa 10.7.2020 v likvidácii. Súd konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisu a s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné vyhovieť. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že žalovaný smeruje k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, pravdepodobne utlmuje svoju podnikateľskú činnosť a je dôvodné domnievať sa, že po vysporiadaní majetku a záväzkov spoločnosti (podmienkou likvidácie je dostatok majetku na vysporiadanie záväzkov v plnej výške) dôjde k výmazu spoločnosti. Vo vzťahu k osvedčeniu žalobcu, že žalovaný, ktorý má zložiť peňažnú sumu do úschovy na súde, disponuje dostatkom peňažných prostriedkov, súd odkázal na závery Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 4Cob/177/2020-228 zo dňa 07.01.2021, podľa ktorého je faktická dispozícia s predmetom úschovy opodstatnená pri nezastupiteľných veciach, pričom v tomto prípade ide o peniaze, ktoré sa považujú za nesporne zastupiteľné, a preto v tomto prípade nie je potrebné požadovať od žalobcu povinnosť osvedčiť, že žalovaný má vec fakticky u seba. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a uznesenie je prekvapivé, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, čím je naplnený aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Mal za to, že argumentácia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia č. 2 a v odvolaní o tom, že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť skutočnosť, že žalovaný je momentálne v likvidácii, nemá žiadne opodstatnenie a nepredstavuje žiadnu ani len potenciálnu hrozbu, že by exekúcia mala byť ohrozená. Existencia obavy, že by exekúcia mala byť ohrozená, nevyplýva ani z odôvodnenia napádaného uznesenia, ktoré žalovaný považuje za nedostatočne odôvodnené, ktoré nijako nevysvetľuje, ako sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s nevyhnutnými zákonnými predpokladmi a skutočnosťami relevantnými pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že žalovaný vstúpil do likvidácie (a že teda smeruje k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti) ešte sama o sebe vôbec neznemená a nie je spôsobilá osvedčiť, že žalovaný by mal byť nemajetný resp. „v mínusových číslach“, ako sa neprávne domnieva žalobca. Likvidácia je dobrovoľný a štandardný proces ukončenia činnosti podnikateľského subjektu, ktorý predpokladá, že spoločnosť má dostatok majetku na uspokojenie veriteľov. Žalobca nijak nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce to, že by žalovaný mal byť v zlej finančnej situácii, resp. že by žalovaný nemal disponovať majetkom. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka, podstatou a účelom ktorého je zákonná ochrana veriteľov v procese likvidácie, a preto ním nemožno odôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia - práve naopak vylučuje ako lex specialis potrebu aplikácie neodkladného opatrenia. V zmysle citovaného ustanovenia totiž likvidátor nemôže začať s rozdeľovaním likvidačného zostatku skôr, kým sa neskončia všetky prípadné súdne konania. Ochrana záujmov a nárokov veriteľov (vrátane sporných) je teda v plnom rozsahu zabezpečená a garantovaná samotným Obchodným zákonníkom (a najmä ust. § 75 ods. 4) a nariaďovanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia preto vôbec nie je namieste. Vzhľadom na to, že žalobca si svoju pohľadávku prihlásil do likvidácie, vyplývajú pre neho príslušné pravidlá a garancie zakotvené Obchodným zákonníkom, ktorými sa riadi príslušné likvidačné konanie, a teda neexistuje žiaden dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko absentuje obava, že by exekúcia mala byť ohrozená. V nadväznosti na subsidiaritu a prednostnú aplikovateľnosť zákonných ustanovení o likvidácii uvedených v Obchodnom zákonníku, žalovaný vyslovil názor, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ani nie je možné právne vykonať, keďže by sa tým zasiahlo do zákonných limitov a kompetencií likvidátora, ktorý v prvom rade musí rešpektovať pravidlá likvidácie upravené v Obchodnom zákonníku (najmä spomínaný § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka), a likvidátor nemôže vopred nakladať s majetkom likvidovanej spoločností, ktorý by mal povahu likvidačného zostatku, inak ako podľa pravidiel likvidácie, ktoré sa majú uplatniť prednostne - t.j. likvidátor musí vyčkať s rozdeľovaním likvidačného zostatku až kým sa neskončia všetky súdne konania. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že nárok žalobcu považuje za absolútne nepodložený a nedôvodný a dokonca žalobca v žalobe nepreukázal, že by jeho nárok bol čo i len pravdepodobný - v tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoju podrobnú právnu a skutkovú argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol vo veci tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia č. 2 v celom rozsahu zamieta ako nedôvodný a zároveň, aby aj zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením o nariadení neodkladného opatrenia. 3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 6. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. b) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 12. Žalobca svoju argumentáciu zakladá na skutočnosti, že žalovaný je odo dňa 10.07.2020 v likvidácii a je tu dôvodná obava, že výkon prípadného súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže žalovaný je v likvidácii a pohľadávka žalobcu nie je zabezpečená. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že žalovaný smeruje k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti, pravdepodobne utlmuje svoju podnikateľskú činnosť a je dôvodné domnievať sa, že po vysporiadaní majetku a záväzkov spoločnosti (podmienkou likvidácie je dostatok majetku na vysporiadanie záväzkov v plnej výške) dôjde k výmazu spoločnosti. Proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie podal žalovaný odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, v uznesení nijakým presvedčivým a logicky konzistentným spôsobom nevysvetlil a neodôvodnil existenciu základných zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13. Je nesporné, že žalovaný je odo dňa 10.7.2020 v likvidácii, v rámci ktorej prebieha speňažovanie majetku a žalobca uvedenú skutočnosť považuje vo svojom návrhu za podstatnú pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že argumentácia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, že dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia by mala byť skutočnosť, že žalovaný je momentálne v likvidácii, nemá žiadne opodstatnenie a nepredstavuje bez ďalšieho hrozbu, že by exekúcia mala byť ohrozená. Súhlasí, že samotná skutočnosť, že žalovaný vstúpil do likvidácie (a že teda smeruje k dobrovoľnému zrušeniu spoločnosti) ešte sama o sebe neznamená a nie je spôsobilá osvedčiť, že žalovaný by mal byť nemajetný, resp. „v mínusových číslach". Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce to, že by žalovaný mal byť v zlej finančnej situácii, resp. že by žalovaný nemal disponovať majetkom. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal v návrhu hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by ohrozovala jeho nárok. 14. Podľa § 72 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „OBZ“), likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu. 15. Z uvedeného vyplýva, že v rámci likvidácie spoločnosti musí dochádzať ku speňažovaniu majetku likvidovanej spoločnosti a v likvidácii majú byť uspokojené všetky pohľadávky veriteľov. Samotná skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania vstúpil do likvidácie nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu hrozby obavy, že by exekúcia mala byť ohrozená. Odvolací súd zastáva názor, že bez osvedčenia ďalších skutočností nemožno vyvodiť záver, že predaj majetku v rámci likvidácie ohrozuje výkon súdneho rozhodnutia. Likvidácia je dobrovoľný a štandardný proces ukončenia činnosti podnikateľského subjektu, ktorý predpokladá, že spoločnosť má dostatok majetku na uspokojenie veriteľov. 16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že existencia obavy, že by exekúcia mala byť ohrozená, nevyplýva ani z odôvodnenia napádaného uznesenia, v ktorom sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s nevyhnutnými zákonnými predpokladmi a skutočnosťami relevantnými pre nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Pre nariadenie neodkladné ho opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, musia byť však osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti musí súdu javiť ako nanajvýš pravdepodobná. 18. Odvolací súd považuje za dôvodnú argumentáciu žalovaného, že odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje žiadnu bližšiu úvahu ani odôvodnenie a vysvetlenie toho, prečo a či vôbec by mali byť splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však nijakým spôsobom nevyslovil názor, že by dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia mali byť akokoľvek preukázané. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že osvedčenie odôvodnenosti nároku žalobcu je nevyhnutnou podmienkou sine qua non pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 326 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí neodôvodnil osvedčenie nároku žalobcu, ktorému sa mala poskytnúť nariadeným neodkladným opatrením ochrana. 19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že len samotné ust. § 75 ods. 4 OBZ ako lex specialis poskytuje náležitú ochranu veriteľom v priebehu likvidácie, má prednosť pred prípadným použitím právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku o neodkladnom opatrení a práve naopak vylučuje ako lex specialis potrebu aplikácie neodkladného opatrenia. 20. Podľa § 75 ods. 3, 4 OBZ, spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti. Ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len, ak sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. 21. Uvedené odseky stanovujú pravidlá pre vyplatenie likvidačného zostatku. Likvidátor je povinný uspokojiť všetky oprávnené pohľadávky veriteľov a po ich uspokojení môže byť spoločníkom vyplatený podiel na likvidačnom zostatku. V priebehu likvidácie likvidátor nemusí uznať všetky prihlásené pohľadávky a tieto môžu byť následne predmetom súdneho alebo iného konania. Aby veritelia týchto pohľadávok neboli ukrátení pre prípad, že ich pohľadávka sa dodatočne ukáže ako oprávnená, zákon zakazuje vyplatiť podiel na likvidačnom zostatku spoločníkom, až kým sa veriteľom spornej pohľad ký neposkytne zodpovedajúce zabezpečenie. Zákon neustanovuje, aký spôsob zabezpečenia sa má poskytnúť. Ak sa počas likvidácie speňažil celý majetok likvidovanej spoločnosti, najpraktickejším zabezpečením spornej pohľadávky bude zloženie príslušnej sumy do súdnej úschovy. Podľa výsledku súdneho sporu sa buď o uloženú sumu zvýši likvidačný zostatok, čo by malo byť vyjadrené v návrhu na rozdelenie podielu na likvidačnom zostatku alebo sa uložená suma alebo jej časť vyplatí veriteľovi. (viď Patakyová M. a kol. Obchodný zákonník, Komentár 4.vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2013, 366 s.) 22. Z návrhu ani priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za dostatočne preukázané základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia a nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia úspešný, odvolací súd mu priznal proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).