Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/91/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201852 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Široká ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021201852.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou, v právnej veci žalobcu: L. L., M.. XX.XX.XXXX, Š.. U.Š. U. I. D., bez cestovného dokladu, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA9-99-041/2021-AV zo 06.10.2021 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 09.09.20201 hliadka Obvodného oddelenia PZ Trstín pri preverovaní oznámenia o pohybe cudzincov zistila, že v návese nákladného auta nachádzajúceho sa v areáli Papo Šelpice je ukrytých 5 osôb, z toho 2 štátni príslušníci Pakistanu a 3 Afganistanu. Tieto osoby, keďže nevedeli hodnoverne preukázať svoju totožnosť boli predvedení na správny orgán. Žalobca ako jedna z uvedených osôb nevedel predložiť žiadny cestovný doklad ani povolenie na pobyt, ktoré by ho oprávňovalo k pobytu na území Slovenskej republiky, prípadne členských štátov schengenského priestoru. 2. Žalobca, vzhľadom na to, že neovláda slovenský jazyk, bol správnym orgánom vypočutý za prítomnosti tlmočníka z/do jazyka urdu. Uviedol, že z domovskej krajiny Pakistan vycestoval asi pred rokom letecky do Rumunska na pracovné vízum. V Rumunsku pracoval a strávil tam asi 7 mesiacov, ale neplatili mu a robili mu zle. S kamarátom, ktorý je tiež na polícií, v Rumunsku nastúpil do kamióna pred dvoma dňami. Prevádzačovi nič neplatil. Vystúpil až na Slovensku, pričom to, že je na Slovensku, sa dozvedel až od policajtov. Myslel si, že kamión ide do Rakúska. Cieľom jeho cesty je Francúzsko. Žalobca uviedol, že má pri sebe asi 100 eur, ubytovanie nemá a nevie si zabezpečiť. Doklady mu ukradli v Rumunsku. Nechce sa vrátiť do Rumunska. O azyl nežiada ani nežiadal v inej krajine. Na otázku, či vie uviesť bezpečnú krajinu, kam by sa mohol vrátiť žalobca odpovedal, že Pakistan. 3. Rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BA9-99-013/2021-AV z 09.09.2021 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Pakistanu a zároveň uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 1 rok. 4. Rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA9-99-017/2021-AV z 09.09.2021 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) na účel administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 09.10.2021 a umiestnil ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. 5. Dňa 29.09.2021 požiadal žalovaný Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce z dôvodu blížiaceho sa konca lehoty na zaistenie o stanovisko k tomu, aké úkony boli vykonané počas zaistenia, do akej krajiny bolo začaté realizovanie návratu, či cudzinci počas pobytu v zariadení uviedli nejaké nové skutočnosti, v akom časovom horizonte je vyhostenie reálne, prípadne iné relevantné skutočnosti. 6. Dňa 30.09.2021 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce zaslal žalovanému stanovisko, v ktorom uviedol, že 30.09.2021 požiadal Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru Bratislava o lustráciu daktyloskopického materiálu, bol vykonaný vstupný pohovor za prítomnosti tlmočníka, na ktorom žalobca odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad, neprejavil záujem o poskytnutie azylu na území Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že do Pakistanu sa vrátiť nechce pre pretrvávajúce rodinné spory. Možnosť dobrovoľného návratu prostredníctvom IOM odmietol. Ohľadom návratovej procedúry útvar uviedol, že ak príslušník Pakistanskej islamskej republiky nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu, po preštudovaní spisového materiálu sa pristupuje k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti, zasiela sa žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad. V tomto prípade odporúča zaistiť štátnych príslušníkov Pakistanu bez platného cestovného dokladu na dobu 6 mesiacov. Zo skúseností vyplýva, že vystavenie dokladu môže trvať aj viac ako 6 mesiacov. Zvažuje presun žalobcu do ÚPZC Medveďov, ktorý má prístup k elektronickému systému riadenia prípadov readmisie s Pakistanom. 7. Dňa 06.10.2021 žalovaný spísal so žalobcom za prítomnosti tlmočníka zápisnicu o vyjadrení účastníka konania. Žalobca uviedol, že všetko už povedal v predchádzajúcich zápisniciach a nechce nič dodať. Oproti predchádzajúcej výpovedi však uviedol, že má pri sebe 525 eur nie 100 eur. 8. Žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA9-99-041/2021-AV zo 06.10.2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) rozhodol s poukazom na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincovo o predĺžení zaistenia do 09.03.2022. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že do konca doby zaistenia žalobcu (09.10.2021) sa nepodarí zrealizovať výkon administratívneho vyhostenia z dôvodu nevystavenia náhradného cestovného dokladu žalobcovi príslušnými autoritami Pakistanu. Žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez cestovného dokladu, nevlastní finančné prostriedky a nevie si ich zabezpečiť legálnou cestou, nemôže si zabezpečiť ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu legálnou cestou. Zaistenie žalovaný považuje za účelné a efektívne, pretože v prípade žalobcu je riziko, že by sa naďalej pohyboval po členských štátoch neoprávnene bez cestovného dokladu za pomoci prevádzača. Na územie Slovenskej republiky pricestoval iba z ekonomických dôvodov a následnej migrácie do iného štátu Európy. Je potrebné, aby žalobca bol k dispozícii správnemu orgánu (bol zaistený), aby bolo možné vykonať všetky úkony k reálnemu fyzickému výkonu administratívneho vyhostenia a tým eliminovať riziko úteku a skrývania sa, ktoré žalovaný považuje u žalobcu za reálne. Podľa žalovaného zo spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia vyplýva, že žalobca vedel o nelegálnom pobyte, ukrýval sa v návese nákladného auta, kam ho naložil prevádzač za odplatu, nevykonal žiadne opatrenia, aby si zabezpečil cestovný doklad, prípadne si pobyt zlegalizoval. Pokračoval by v nelegálnom pobyte a v ceste do cieľovej krajiny, ktorou je Francúzsko. Existencia rizika predstavuje rozhodujúci prvok pri stanovení, či má byť poskytnutá lehota na dobrovoľný odchod a potrebe zaistenia. 9. K dĺžke predĺženia zaistenia do 09.03.2022 žalovaný uviedol, že uvedená doba je nevyhnutná s ohľadom na to, že žalobca nie je držiteľom cestovného dokladu, a zo strany príslušných útvarov PZ bude vyvíjaná činnosť k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, aby mohol byť naplnený výkon administratívneho vyhostenia bez prekážok a s elimináciou rizika, ako aj s celosvetovou pandémiou COVID 19, ktorá sa opäť zhoršuje. V uvedenom prípade je proces vystavenia náhradného cestovného dokladu časovo náročný. Pred vykonaním vyhostenia je potrebné spracovať a zabezpečiť doklady, za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, je potrebné komunikovať s príslušným veľvyslanectvom, ktoré sa nenachádza na Slovensku, čo si vyžaduje určitý čas. Následne všetky zistené a zaslané podklady je potrebné spracovať, preložiť a vyhodnotiť a v prípade, ak nenastanú komplikácie alebo prekážky, až následne je možné pristúpiť k samotnému výkonu zrealizovania úkonov k výkonu vyhostenia aj vzhľadom na pandémiu COVID-19 a letecké spojenia. Každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a hlavne v prípadoch dožiadaní, nie je možné postupy nijako urýchliť, resp. naliehať na autority dožiadanej krajiny. 10. K alternatívam zaistenia žalovaný uviedol, že bral do úvahy aj možnosti zabezpečenia si ubytovania, ako aj starostlivosti o svoju osobu po stránke sociálnej, integračnej, zdravotnej, ale aj po stránke finančných možností, ktorú žalobca nevie preukázať. Žalobca má vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nie je držiteľom cestovného dokladu, nevie si zabezpečiť primerané ubytovanie a nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mohol správnemu orgánu preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení. 11. K bezpečnostnej situácií v Pakistane žalovaný uviedol, že si zabezpečil poklady a preveril aj online informácie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pričom nezistil prekážky administratívneho vyhostenia , ktoré by bránili bezpečnému návratu. 12. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobu odôvodnil tým, že zaistenie je za momentálneho skutkového stavu neúčelné, žalobca (zrejme malo byť žalovaný) sa nedostatočne vysporiadal so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu, a preto je samotné rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Uviedol, že stanovená dĺžka doby zaistenia nie je v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnená konkrétnymi dôvodmi a úkonmi, ktoré je potrebné v prípade žalobcu v rámci stanovenej doby zaistenia vykonať. Žalovaný len uvádza, že proces administratívneho vyhostenia je časovo náročný. Uvedené predstavuje vadu rozhodnutia, ktorá ho činí nepreskúmateľným. Absencia odôvodnenia dĺžky doby zaistenia predstavuje podstatnú vadu rozhodnutia ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. 13. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca podal žalobu je skutočnosť, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v prípade žalobcu je jeho domovská krajina Pakistan bezpečný štát. Ministerstvo zahraničných vecí síce neodporúča cestovať do Pakistanu primárne turistom, zároveň však uvádza, že v rôznych oblastiach Pakistanu, predovšetkým v Karáči (kde je aj vysoká kriminalita), provinciách FATA, Khyber-Pakhtunkhwa, Balučistan a Gilgit-Baltistan, prebiehajú protiteroristické operácie a strety pakistanskej armády s bojovníkmi Talibanu. Ministerstvo nevie vylúčiť ani nebezpečenstvo teroristických útokov. Žalobca nežiadal o osobnú účasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. 14. Vo vyjadrení zo 16.11.2021 dourčeným súdu spolu so žalobou žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo prvýkrát predĺžené zaistenie, pričom toto prvé zaistenie bolo na jeden mesiac. Žalovaný dobu zaistenia v napadnutom rozhodnutí riadne zdôvodnil na takmer pol strany (strana 4) a uviedol všetky potrebné úkony, ktoré treba zrealizovať za účelom vyhostenia a tiež ich časovú náročnosť. V prípade, ak bude zrealizovaný výkon vyhostenia pred vypršaním doby zaistenia alebo bude zaistenie žalobcu vyhodnotené ako neúčelné, bude zo zaistenia prepustený. K určeniu Pakistanu ako bezpečnej krajiny žalovaný uviedol, že žalobca opakovane v zápisnici o podaní vyjadrenia neuviedol prekážky alebo dôvody, ktoré by mu bránili navrátiť sa do Pakistanu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania . 15. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa § 221 až 230 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal vec a v zmysle § 228 SSP nariadil do siedmich pracovných dní pojednávanie. 16. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný v bodoch 1-11 tohto rozhodnutia. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným. 17. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zdôvodnenie lehoty zaistenia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný zdôvodnil lehotu zaistenia na str. 4 napadnutého rozhodnutia, ako je opísané v bode 9 tohto rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, skutočnosti, ktorými odôvodňuje predĺženie lehoty zaistenia, a to potrebou vystavenia náhradného cestovného dokladu, potrebou spracovať a zabezpečiť doklady, za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, komunikácie s príslušným veľvyslanectvom, ktoré sa nenachádza na Slovensku, spracovanie, preklad a vyhodnotenie podkladov, samotný výkonu úkonov k zrealizovaniu vyhostenia aj vzhľadom na pandémiu COVID-19 a letecké spojenia. 18. Takéto odôvodnenie považuje správny súd za dostačujúce v súlade s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Z uvedeného dôvodu správny súd nepovažuje časové rozpätie predĺženia zaistenia žalobcu za účelové alebo neodôvodnené. Vzhľadom k množstvu a nepredvídateľnosti počtu nevyhnutných úkonov a s ohľadom na potrebu kooperácie so zahraničnými orgánmi pri vystavení náhradného cestovného dokladu, by sa požiadavka na ešte konkrétnejšie vymedzenie úkonov javila ako prílišný formalizmus. Zároveň je potrebné uviesť, že dĺžka zaistenia neprekračuje maximálnu dobu, po ktorú môže byť príslušník tretej krajiny zaistený podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. 19. Úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy žalobcu o tom, ako podrobne má byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí ísť o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia (Rozsudok NS SR 10Sza/23/2015). 20. K námietke o bezpečnej krajine žalobcu správny súd uvádza, že ide o námietku smerujúcu k účelnosti a efektívnosti zaistenia. Z tohto dôvodu súd skúmal, či boli splnené podmienky na administratívne vyhostenie žalobcu do jeho domovskej krajiny Pakistan, napriek tomu, že predmetom konania nie je rozhodnutie o administratívnom vyhostení, s poukazom na názor kasačného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.: 10Szak/3/2021, podľa ktorého, keďže účelom zaistenia je realizácia administratívneho vyhostenia, naplnenie podmienky existencie účelu zaistenia potom nepochybne úzko späté s tým, aby vyhostenie bolo potenciálne možné, teda aby bola naplnená požiadavka vyhostiteľnosti žalobcu. Správny súd však nezistil prekážky, ktoré by bránili vyhosteniu žalobcu do jeho domovskej krajiny. 21. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca v konaní o administratívnom vyhostení, ani v konaní o zaistení nevzniesol žiadnu námietku týkajúcu sa bezpečnosti svojej domovskej krajiny, naopak sám uviedol, že ju považuje za bezpečnú. Ide o krajinu, ktorej je štátnym občanom a kde sa nachádza celá jeho rodina. Z administratívneho spisu nevyplývajú a žalobca ani netvrdil, že by v jeho domovskej krajine došlo k zmene bezpečnostnej situácie, v dôsledku ktorej by nebolo možné považovať žalobcovu domovskú krajinu za pre neho bezpečnú. Jediný dôvod, ktorý žalobca v podanej žalobe uvádza, sú odporúčania k cestovaniu pre turistov. V týchto odporúčaniach ministerstvo neodporúča cestovať do niektorých oblastí, v ktorých podľa ministerstva prebiehajú protiteroristické operácie a strety pakistanskej armády s bojovníkmi Talibanu, ktorý neustále hrozí cudzincom, že pokiaľ neopustia Pakistan, stanú sa terčom odvetných útokov. Z uvedeného odporúčania je zrejmé, že sa týka cudzincov, nie občanov Pakistanu a vzťahuje sa na určité územia krajiny, nie krajinu ako celok. 22. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ 15 1Sža/3/2015 v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a žalobu je povinný posudzovať neformálne (§ 206 ods. 3 SSP), správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie aj nad rámec žalobných námietok, pričom nenašiel v postupe orgánu verejnej správy a v napadnutom rozhodnutí pochybenie nad rámec žalobných námietok. 24. Ako je zrejmé žalovaný sa zaoberal aj možnosťou uloženia miernejších prostriedkov podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. S poukazom na ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov žalobca nie je schopný si zabezpečiť na území Slovenskej republiky ubytovanie a disponuje minimálnou výškou finančných prostriedkov, teda nemá finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací predpis k § 6 zákona o pobyte cudzincov) suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Suma, ktorou disponuje žalobca by teda nepostačovala ani na 10 dní. 25. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žalobca však svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia o predĺžení jeho zaistenia, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo (viď. rozsudok NS SR 10SZa/16/2016). 26. V preskúmavanej veci možno teda uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj Správnym poriadkom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Súd nezistil ani pochybenie správneho orgánu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 229 SSP zamietol. 27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, pretože ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 449 SSP).