Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/277/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201682 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201682.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: žalobcu: Transdev Morava s.r.o., so sídlom Bozděchova 567/8, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 067 38 346, zastúpený advokátskym spoločenstvom: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Trnavský samosprávny kraj, so sídlom Starohájska 10, 917 01 Trnava, IČO: 37 836 901, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11866-9000/2020 zo dňa 04.11.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.12.2020 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 04.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 04.12.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11866-9000/2020 zo dňa 04.11.2020, ktorým Rada žalovaného zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 7989-6000/2020-OD zo dňa 20.07.2020 vydané v konaní o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa (kontrolovaného) - Trnavský samosprávny kraj (ďalší účastník) na základe námietok žalobcu (navrhovateľa) smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK, región Dunajská Streda“, vyhlásenej verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 27.03.2020 pod značkou 2020/S 062-148375 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 70/2020 dňa 30.03.2020 pod značkou 12277-MSS. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil predovšetkým tým, že po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je kontrolovaný oprávnený pokračovať v úkonoch verejného obstarávania a zadať verejnú zákazku vybranému dodávateľovi, tzn. spoločnosti, ktorá nevzíde z čestnej hospodárskej súťaže a zákonného procesu verejného obstarávania, čo vedie k narušeniu dôvery dodávateľov v zákonnosť konaní pred prvostupňovými a druhostupňovými orgánmi žalovaného a zmarenie účelu zákona č. 343/2015 Z.z. Pokiaľ kontrolovaný uzavrie s vybraným dodávateľom zmluvu, bude obrana žalobcu takmer nemožná, lebo nezákonný stav by už nebolo možné napraviť a žalobca by nemohol uspieť vo verejnom obstarávaní, hoci je k tomu plne spôsobilý, ale za súčasných podmienok verejného obstarávania s poukazom na kritéria výberu úspešného uchádzača môže uspieť len súčasný dodávateľ, pre ktorého sú nastavené podmienky zadávania nadlimitnej zákazky od počiatku. Žalobcovi takto vznikne značná škoda, lebo započal prípravu na prípadné plnenie zákazky, ak by bol úspešný, podal revízne postupy, zložil požadované kaucie, uhrádza trovy konania a pokiaľ by kontrolovaný nepostupoval v rozpore so zákona č. 343/2015 Z.z., podal by aj ponuku a teda by sa mohol stať úspešným uchádzačom na predmet zákazky v hodnote až 56 200 000,00 eur bez DPH. V dôvodoch návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi, ale aj spoločnosti, ktorá sa skladá daňami na úhradu služieb vo verejnom záujme, závažnú ujmu, značnú hospodársku, spoločenskú či finančnú škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok, keďže verejný obstarávateľ, t.j. Trnavský samosprávny kraj nepochybne smeruje k uzavretiu zmluvy s dopredu vybratým uchádzačom. Uvedené by nebolo možné v čase vyhlásenia rozsudku za predpokladu, že by súd žalobe žalobcu vyhovel a navodil tak zákonný stav, ktorý by viedol k čestnej hospodárskej súťaži. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom alebo so záujmom Európskej únie, keďže služby vo verejnom záujme majú byť poskytované až od 01. januára 2022. Žiadal, aby správny súd priznal odkladný účinok tejto žalobe argumentujúc aj tým, že v prípade nepriznania odkladného účinku bude ohrozený naliehavý verejný záujem na riadnom a nediskriminačnom prístupe dodávateľov k realizácii verejných zákaziek, rovnako ako aj právna istota účastníkov verejného obstarávania a dôvera v správne a zákonné rozhodovanie žalovaného ako jediného orgánu, ktorý vykonáva zákonný dohľad nad verejným obstarávaním. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 02.03.2021, osobne podaným správnemu súdu dňa 24.03.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobcom uvedené dôvody priznania odkladného účinku, a to predovšetkým obava, že víťazný uchádzač nevzíde z čestnej hospodárskej súťaže, čoho dôsledkom je privodenie ujmy tak žalobcovi, ale aj podľa vyjadrenia žalobcu „spoločnosti, ktorá sa skladá daňami na úhradu služieb vo verejnom záujme“ sú v každom popísanom bode založené len na hypotetickej rovine s účinkami v neurčitej budúcnosti a naviac nie sú podložené žiadnym dôkazom, čo podľa názoru žalovaného nepostačuje na naplnenie dôvodu priznania odkladného účinku. Podľa žalovaného návrh žalobcu neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce existenciu hrozby značnej hospodárskej alebo finančnej škody, inej závažnej ujmy, resp. iného vážneho a nenapraviteľného následku v zmysle zákonom uvedených dôvodov, ako ani v rámci ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Len všeobecné tvrdenie žalobcu nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe. žalovaný zastával názor, že práve priznanie odkladného účinku správnej žalobe by mohlo ohroziť verejný záujem, a to pravidelné poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy v predmetnom regióne verejnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe ako nedôvodný zamietol. 4. Ďalší účastník konania - verejného obstarávateľ (kontrolovaný) žiadal, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Správny súd uvádza, že podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcov a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa § 185 písm. a/ SSP ani podľa § 185 písm. b/ SSP. 11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcoch, aby označili zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň majú žalobcovia dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musia správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a/ SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: (i) hrozba následku závažnej ujmy, (ii) hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, (iii) hrozba následku ujmy na životnom prostredí, (iv) prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 13. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov, SSP však predpokladá hrozbu vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcov ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti majú žalobcovia zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať ich finančnú situáciu a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na ich ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Nie je vecou správneho súdu, aby nahrádzal aktivitu žalobcu a vyhľadával dôkazy, ktoré by osvedčovali dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. V kontexte vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného následku, závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Žalobca zameral argumenty na priznanie odkladného účinku výsostne na meritum veci a na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného; v tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného samé o sebe ešte nepredstavujú dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a treba ich odlíšiť od dôvodov predpokladaných § 185 SSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak (návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená). Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak; preto len stotožňovanie v žalobe prezentovaných dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a dôvodov priznania odkladného účinku správnej žaloby nestačí. Okrem toho, žalobca nepreukázal, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 15. Správny súd dodáva, že žalobcovia disponujú aj iným prostriedkom nápravy ako je priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je žaloba na civilný súd. Správny súd upriamuje pozornosť na § 181 zákona č. 343/2015 Z.z., v zmysle ktorého uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, môže po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody súdom. 16. Vzhľadom k tomu, že žalobcom uvádzané dôvody nie sú dôvodmi predpokladanými ustanovením § 185 SSP na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ale dôvodmi meritórnymi pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.