Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/255/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201564 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201564.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobkyne: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 50/C, 831 04 Bratislava, právne zastúpená: WISE3 s.r.o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanej: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, IČO: 00 037 869, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej zo dňa 17.09.2019 č. 04906/2019, č. 04907/2019, č. 04908/2019 a č. 04909/2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 04906/2019 zo dňa 17.09.2019 v spojení s rozhodnutím Filozofického ústavu SAV sp. zn. 80/2019 zo dňa 01.08.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 04907/2019 zo dňa 17.09.2019 v spojení s rozhodnutím Historického ústavu SAV sp. zn. 158-05/2019 zo dňa 01.08.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. III. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 04908/2019 zo dňa 17.09.2019 v spojení s rozhodnutím Ústavu politických vied SAV sp. zn. 129/2019 zo dňa 01.08.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. IV. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 04909/2019 zo dňa 17.09.2019 v spojení s rozhodnutím Sociologického ústavu SAV sp. zn. 83/2019 zo dňa 01.08.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa v postavení žiadateľky podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) žiadosťou zo dňa 22.07.2019 žiadala povinné osoby: Filozofický ústav SAV (povinná osoba 1), Historický ústav SAV (povinná osoba 2), Ústav politických vied SAV (povinná osoba 3) a Sociologický ústav SAV (povinná osoba 4) o sprístupnenie v zásade totožných nasledovných informácií: 1. Zložky pracovných ciest, a to Príkaz na vyslanie pracovníka na plánovanú - neplánovanú cestu do cudziny, Krycie listy, Vyúčtovanie pracovnej cesty do zahraničia a Správy zo zahraničnej cesty. 2. Dokument, ktorým boli riaditelia ústavov upozornení na nedostatky zistené Odborom kontroly SAV. 3. Všetky informácie týkajúce sa kontroly a odstránenia zistených nedostatkov. 4. Pracovné zmluvy a grantové zmluvy spolu s prílohami všetkých štipendistov Programu SASPRO, ktorí boli zamestnaní príslušnými ústavmi SAV. 5. Dohody o zmene a doplnení pracovnej zmluvy so štipendistami. 6. Informáciu, či ústavy SAV poskytovali prichádzajúcim vedcom v rámci Programu SASPRO súčinnosť a pomoc pri získavaní povolení na prechodný pobyt, a ak áno, tak ktorým vedcom. 7. Informáciu, či sa štipendisti mohli počas celého trvania Programu SASPRO zdržiavať v zahraničí. 8. Informáciu, či štipendisti mohli bývať a pracovať v inej krajine ako na Slovensku počas trvania ich pracovného pobytu v rámci Programu SASPRO. 9. Informáciu, či príslušné ústavy SAV schválili, aby štipendisti dochádzali do práce na Ústav SAV len v niektoré dni do mesiaca na niekoľko hodín, a pritom sa dlhodobo zdržiavali v inom štáte ako na Slovensku. 2. Povinná osoba 1 o žiadosti žalobkyne rozhodla dňa 01.08.2019 tak, že rozhodnutím sp. zn. 80/2019 čiastočne nesprístupnila žiadané informácie v rozsahu otázok č. 2, 3, 4 (v časti týkajúcej sa pracovných zmlúv a prílohy č. 1 grantovej zmluvy), 5, 6, 7, 8 a 9. V rozsahu otázok č. 2, 3, 6 až 9 žiadané informácie nesprístupnila z dôvodu, že nimi nedisponuje a informáciu k otázke č. 4 z dôvodu, že prílohu č. 1 grantovej zmluvy štipendistov Programu SASPRO považuje za autorské dielo, ktoré je chránené autorským zákonom. Pracovné zmluvy štipendistov nesprístupnila, pretože sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, t.j. štipendistu Programu SASPRO. Z rovnakého dôvodu nesprístupnila informáciu k časti otázky č. 5 (dohody k pracovnej zmluve štipendistov Programu SASPRO). 3. Rovnako postupovala povinná osoba 2, keď rozhodnutím sp. zn. 158-05/2019 zo dňa 01.08.2019 čiastočne nesprístupnila žiadané informácie v rozsahu otázok 2, 3, 4 (v časti týkajúcej sa pracovných zmlúv a prílohy č. 1 grantovej zmluvy), 5, 6, 7, 8 a 9 z dôvodu, že nimi nedisponuje (2, 3, 6 až 9) a informáciu k otázke č. 4 z dôvodu, že prílohu č. 1 grantovej zmluvy štipendistov Programu SASPRO považuje za autorské dielo a pracovné zmluvy štipendistov z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia štipendistu Programu SASPRO. Z rovnakého dôvodu postupovala k časti otázky č. 5 (dohody o zmene a doplnení pracovnej zmluvy štipendistov Programu SASPRO). 4. Povinná osoba 3 o žiadosti žalobkyne rozhodla dňa 01.08.2019 tak, že rozhodnutím sp. zn. 129/2019 čiastočne nesprístupnila žiadané informácie v rozsahu otázok 1, 2, 3 (v časti týkajúcej sa pracovných zmlúv a prílohy č. 1 grantovej zmluvy), 4, 5, 6, 7 a 8. Dôvodom nesprístupnenia informácií v rozsahu otázok č. 1, 2, 5 až 8 bolo, že nimi nedisponuje a informáciu k otázke č. 3 z dôvodu, že prílohu č. 1 grantovej zmluvy štipendistov Programu SASPRO považuje za autorské dielo. K žiadosti o sprístupnenie pracovnej zmluvy štipendistov Programu SASPRO zaujala stanovisko, že požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby - štipendistu Programu SASPRO, čo je z dôvodu jeho ochrany prekážkou sprístupnenia informácie a preto v tomto rozsahu informácie odmietla sprístupniť. Z rovnakých dôvodov odmietla sprístupniť informáciu v časti otázky č. 4 (dohoda a zmena doplnení pracovnej zmluvy štipendistu Programu SASPRO, ktorý bol zamestnaný na Ústave politických vied SAV). 5. Na rovnakom právnom základe založila svoje rozhodnutie sp. zn. 83/2019 zo dňa 01.08.2019 i povinná osoba 4 a čiastočne nesprístupnila žiadané informácie v rozsahu otázok 2, 3, 4 (v časti týkajúcej sa pracovných zmlúv a prílohy č. 1 grantovej zmluvy), 5, 6, 7, 8 a 9. Ako dôvod nesprístupnenia žiadaných informácii v rozsahu otázok č. 2, 3, 6 až 9 uviedla, že nimi nedisponuje a informáciu k otázke č. 4 z dôvodu, že prílohu č. 1 grantovej zmluvy štipendistov Programu SASPRO považuje za autorské dielo, ktoré nemožno sprístupniť. Pracovné zmluvy štipendistov nesprístupnila z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia štipendistu Programu SASPRO. Pre ten istý dôvod nesprístupnila informáciu k časti otázky č. 5 (dodatok k pracovnej zmluve štipendistu Programu SASPRO, prof. H. L. L.). 6. Proti rozhodnutiam povinnej osoby 1 až 4 o čiastočnom nesprístupnení informácií podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaná odvolania neuznala dôvodnými, a preto ich dňa 17.09.2019 zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Ide o nasledujúce rozhodnutia: - rozhodnutie SAV č. 04906/2019 k rozhodnutiu Filozofického ústavu SAV sp. zn. 80/2019, - rozhodnutie SAV č. 04907/2019 k rozhodnutiu Historického ústavu SAV sp. zn. 158-05/2019/2019, - rozhodnutie SAV č. 04908/2019 k rozhodnutiu Ústavu politických vied SAV sp. zn. 129/2019 a - rozhodnutie SAV č. 04909/2019 k rozhodnutiu Sociologického ústavu SAV sp. zn. 83/2019. 7. Žalovaná svoje rozhodnutia založila na nedôvodnosti podaných odvolaní, pričom sa v plnom rozsahu stotožnila s právnym názorom, závermi a dôvodmi rozhodnutí povinných osôb. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu správnemu (ďalej aj len „správny súd“) dňa 19.11.2019 žalobkyňa napáda rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami prvostupňových správnych orgánov z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii pravidla selekcie (§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.) obmedzenia práva na informácie z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov (§ 9 zákona č. 211/2000 Z. z.) a obmedzenia práva na informácie z dôvodu ochrany duševného vlastníctva (§ 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z.). Nesprávne právne posúdenie sa týka požadovaných informácií - pracovných zmlúv a grantových zmlúv spolu s prílohami všetkých štipendistov Programu SASPRO, ktorí boli zamestnaní príslušnými ústavmi SAV a dohôd o zmene a doplnení pracovnej zmluvy, ktoré boli uzavreté so štipendistami. 9. Žalovaná v napadnutých rozhodnutiach uviedla, že požadované zmluvy, ich prílohy a dodatky nie je možné sprístupniť ako celok, pretože § 12 zákona neposkytuje dostatočnú ochranu osobnosti a osobných údajov štipendistov Programu SASPRO. Takýto postup žalovanej je podľa názoru žalobkyne v zjavnom rozpore s pozitívnym príkazom zákonodarcu poskytnúť informácie po vylúčení tých informácií, ktoré sú osobnými údajmi. Konanie žalovanej má v tejto súvislosti aj ústavnoprávne implikácie, keďže nesprístupnením požadovaných informácií po vylúčení ich častí (napr. osobné údaje) žalovaná porušila svoju ústavnú povinnosť minimalizovať zásahy do základného práva a slobôd v zmysle čl. 13 Ústavy SR. Zároveň svojim svojvoľným postupom porušila zásadu enumeratívnosti verejnoprávnych pretenzií, v zmysle ktorej môže štátny orgán konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom svoju právomoc môže uplatňovať iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. 10. Žalovaná popri nesprávnej aplikácii pravidla selekcie na ochranu osobnosti a osobných údajov nesprávne aplikovala pravidlo selekcie aj na informácie chránené právom duševného vlastníctva. Konkrétne žalovaná odmietla sprístupniť prílohu č. 1 grantovej zmluvy ako celok s odôvodnením, že celý obsah tohto dokumentu je chránený autorským právom, keďže obsahom prílohy č. 1 grantovej zmluvy je podrobný opis projektu štipendistu, ktorý je výsledkom duševnej tvorivej činnosti štipendistu. 11. Žalobkyňa s týmto názorom nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že štipendista udelil súhlas so sprístupňovaním informácií týkajúcich sa jeho projektu. Za zásadné považuje, že projekt nemožno považovať za autorské dielo, pretože samotný projekt je len abstraktom, ktorý nepodlieha autorskoprávnej ochrane. Žalovaná preto v rozpore so zákonom nesprístupnila prílohu č. 1 grantovej zmluvy. 12. Pre komplexnosť žalobkyňa uviedla, že prílohu č. 2 grantovej zmluvy tvorí Príručka pre príjemcov grantov z Programu SASPRO a prílohu č. 3 Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov medzi SAV ako poskytovateľom finančných prostriedkov na realizáciu projektu štipendistu a príslušným ústavom SAV ako príjemcom týchto prostriedkov. Z prílohy č. 2 a č. 3 vyplýva, že žalovaná má právo, a zároveň má i povinnosť sprístupniť požadované informácie o projekte aj napriek prípadnej autorskoprávnej ochrane. Súhlas na využívanie údajov o projekte a poskytovaní informácií o projekte tretím osobám v rozsahu nevyhnutnom pre účely administrácie, informovanosti a publicity špecifikovaných v príslušných právnych predpisoch, najmä v zákone č. 211/2000 Z. z. v rozsahu meno/názov, sídlo, údaje o projekte, celkové výdavky projektu a celkové spôsobilé výdavky projektu pritom vyplýva priamo z bodu 11. prílohy č. 3 grantovej zmluvy. Navyše žalovaná disponuje licenciou, v zmysle ktorej je oprávnená sprístupňovať tretím stranám a bezodkladne šíriť výstupy projektu v časovo, územne a kvantitatívne neobmedzenom rozsahu. Žalovaná preto nie je oprávnená na požadované informácie aplikovať obmedzenie z dôvodu ochrany autorských práv v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. Poukazuje tiež na ďalšiu skutočnosť, a to, že samotný projekt, na ktorý je udelený grant, je realizovaný v rámci pracovného pomeru ústavu SAV a štipendistu. Akékoľvek autorské dielo je preto potrebné považovať za zamestnanecké dielo, ku ktorému vykonáva majetkové práva vo vlastnom mene a na vlastný účet (§ 90 zákona č. 195/2015 Z. z., autorský zákon v platnom znení). I pre prípad, že by žalovaná takýmto súhlasom nedisponovala, bola by povinná na požadovanú prílohu č. 1 aplikovať pravidlo selekcie. S výnimkou abstraktu sa na tieto informácie ani hypoteticky nemôže vzťahovať ochrana autorských práv. Preto mala žalovaná sprístupniť žalobkyni minimálne tieto informácie v súlade s pravidlom selekcie podľa § 12 zákona 211/2000 Z. z. 13. Žalobkyňa má ale za to, že ani samotný abstrakt nie je chránený autorským právom, pretože za predmet autorského práva sa nepovažuje „myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela.“ Samotný abstrakt predstavuje len popis metód a konceptov, na základe ktorých sa má realizovať výskumný projekt. Predmetom autorského práva sa potom stáva až samotný výstup výskumného projektu. 14. Z uvedenej argumentácie žalobkyni vyplýva, že žalovaná sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy nesprávne aplikovala obmedzenia práva na informácie v poukázanom rozsahu a neaplikovala pravidlo selekcie, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. 15. S ohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami prvostupňového orgánu zrušil. Zároveň navrhla, aby súd uložil žalovanej povinnosť sprístupniť požadované informácie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 22.07.2019. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 16. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 08.01.2020, doručeným správnemu súdu dňa 10.01.2020. Vo vyjadrení uviedla, že pri vydaní rozhodnutia vychádzala z názoru, že obsah pracovných zmlúv a dodatkov k ním uzavretým tvoria aj informácie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby - štipendistu Programu SASPRO. Poukázala v tejto súvislosti na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, sa sprístupnia len ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby. Predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií boli o. i. pracovné zmluvy štipendistov Programu SASPRO (otázka č. 4) a dohody o zmene a doplnení pracovnej zmluvy štipendistov (otázka č. 5). V oboch prípadoch sa jedná o listiny, ktoré obsahujú konkrétne osobné údaje fyzických osôb, najmä meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a číslo dokladu totožnosti, ktoré podľa § 9 ods. 1 nie je možné sprístupniť bez predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, alebo bez toho, aby tak ustanovil osobitný právny predpis. Zároveň pripustil, že zákonodarca pre takýto prípad vytvoril tzv. nástroj anonymizácie (§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.), ktorého účelom je zamedzenie sprístupňovania tých informácií, ktoré sú uvedené v § 8 až 11 zákona, a teda aj osobné údaje, či údaje, ktoré sa dotýkajú súkromia fyzických osôb (§ 9). 17. V prejednávanom prípade k otázke č. 4 a 5 sa tento nástroj anonymizácie žalovanej javil ako nedostatočný spôsob ochrany súkromia fyzickej osoby, čo žalovaná odvodzuje od faktu, že na dotknutých ústavoch boli zamestnaní štipendisti Programu SASPRO na princípe „vždy jeden v rámci jednotlivých výziev“, pričom z verejne dostupných informácií (najmä web stránka Programu SASPRO - <https://saspro.sav.sk/sk>) možno získať menný zoznam všetkých štipendistov, ktorí sa zúčastnili tohto programu a identifikovať ich podľa mena a priezviska, avšak ďalšie osobné údaje a údaje týkajúce sa súkromia týchto štipendistov nie sú verejnosti známe. Zverejnením anonymizovanej pracovnej zmluvy by bolo možné oboznámiť sa s platovými pomermi, miestom výkonu práce, časovým ohraničením trvania pracovného pomeru, číslom bankového účtu a ďalšími dojednaniami v podobe práv a povinností zmluvných strán. Sprístupnenie pracovných zmlúv a dodatkov k týmto zmluvám by tak spôsobilo zásah do práva na ochranu súkromia dotknutej osoby, ktoré je garantované Ústavou SR a ďalšími právnymi predpismi. 18. Na základe aplikácie testu proporcionality, ku ktorému pristúpili povinné osoby, žalovanej a povinným osobám vyplynul záver, že sprístupnením pracovných zmlúv štipendistov a dodatkov k týmto zmluvám by došlo k zásahu do práva na ochranu súkromia dotknutých osôb. Preto povinné osoby žiadané informácie odmietli sprístupniť. Žalovaná sa s týmto postupom stotožnila, prihliadajúc i na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 15/98, ktoré bližšie vo vyjadrení k žalobe rozvádza. Žalovaná je orgánom verejnej moci, ktorý je povinný chrániť údaje dotknutých osôb podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Preto ak § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. nepovažuje za dostatočný nástroj ochrany týchto údajov, podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR nie je týmto ustanovením viazaná. 19. Žalobkyňa sa žiadosťou zo dňa 22.07.2019 domáhala sprístupnenia o. i. grantových zmlúv štipendistov Programu SASPRO, ktorí boli zamestnancami povinnej osoby spolu s ich prílohami. Povinná osoba žiadané informácie s výnimkou prílohy č. 1 grantovej zmluvy štipendistu Programu SASPRO žalobkyni sprístupnila. Z rozhodnutia povinnej osoby vyplýva, že táto vyhodnotila obsah prílohy č. 1 grantovej zmluvy ako autorské dielo chránené zákonom č. 185/2015 Z. z. V nadväznosti na uvedené posúdila žiadosť žiadateľky tak, že sprístupnením týchto informácií by mohlo dôjsť k porušeniu práv duševného vlastníctva dotknutého štipendistu. Preto povinná osoba odmietla sprístupniť žiadané informácie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. Obsah prílohy č. 1 grantovej zmluvy obsahuje totiž podrobný opis projektu štipendistu a je výsledkom duševnej tvorivej činnosti tohto štipendistu. Povinná osoba preto postupovala správne, ak odmietla sprístupniť žiadané informácie s poukazom na ochranu duševného vlastníctva dotknutej osoby (§ 11 ods. 1 písm. c/). Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na odporúčanie Rec (2002) 2 (čl. VII.2.). 20. Žalovaná nesúhlasí ani s názorom žalobkyne, že príjemca (ústav) zmluvou o poskytnutí finančných prostriedkov (čl. 11) udelil poskytovateľovi (SAV) súhlas na využívanie údajov o projekte a poskytovaní informácií o projekte tretím osobám v rozsahu nevyhnutnom pre účely administrácie, informovanosti a publicity špecifikovaných v príslušných právnych predpisoch, najmä v zákone č. 211/2000 Z. z. Tvrdí, že čl. 11 tejto zmluvy sa nevzťahuje na znenie prílohy č. 1, pretože znenie projektu, ktoré je uvedené v prílohe č. 1, sa v bode 11 neuvádza. Pokiaľ ide o informovanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., uvedený výpočet považuje žalovaná za nerelevantný, pretože tento režim nie je možné zmluvne upraviť. Podľa čl. 11.2 zmluvy dotknutý ústav udelil súhlas poskytovateľovi, t. j. žalovanej na uchovávanie, využívanie, sprístupňovanie a bezodkladné šírenie všetkých odovzdaných výstupov. Žalovaná ale má za to, že citované ustanovenie sa vzťahuje na výstupy štipendistu, ktoré boli odovzdané dotknutým ústavom až po účinnosti grantovej zmluvy, a preto súhlas sa nevzťahuje na výstupy štipendistu, ktoré tvoria obsah tejto zmluvy vo forme prílohy č. 1 - samotný projekt. Uvedené vyplýva i zo skutočnosti, že súhlas na zverejnenie informácií o priebehu realizácie projektu, jeho cieľoch a výsledkoch udelil dotknutý ústav, nie štipendista Programu SASPRO. Žalobkyňou poukázané ust. § 90 zákona č. 185/2015 Z. z. sa na obsah prílohy č. 1 - projekt teda ani nemôže vzťahovať. Samotný projekt musel štipendista vytvoriť v čase, keď ešte nebol štipendistom, t. j. za účelom účasti na výberovom konaní. Až následne sa projekty všetkých úspešných uchádzačov stali prílohami zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov a grantovej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že uvedené autorské dielo nebolo vytvorené v režime zamestnaneckého diela a že pracovné zmluvy so štipendistami Programu SASPRO boli na jednotlivých ústavoch uzatvárané až po účinnosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkoch a po účinnosti grantovej zmluvy. Nesúhlasí preto žalovaná s názorom žalobkyne, že sa jedná o abstrakt, ktorý nepožíva autorskoprávnu ochranu. Príloha č. 1 - projekt štipendistu spĺňa všetky pojmové znaky diela a preto sa na neho vzťahuje ochrana podľa autorského zákona. Žalovaná pripomína, že podľa § 16 zákona č. 185/2015 Z. z. autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Z uvedeného vyplýva, že autorský zákon sa vzťahuje nielen na dokončené dielo, ale aj na jeho jednotlivé fázy, v rámci ktorých vzniklo. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že povinné osoby postupovali v súlade s § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z., vyzvali dotknuté osoby na udelenie súhlasu so zverejnením žiadanej informácie, pričom tieto osoby súhlas odmietli udeliť. 21. Na základe vyššie uvedeného žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Replika 22. K vyjadreniu žalovanej k žalobe sa vyjadrila žalobkyňa replikou zo dňa 28.01.2020, v ktorej zotrvala v plnom rozsahu na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v správnej žalobe a v správnom konaní. 23. Vo vzťahu k nesprávnej aplikácii pravidla selekcie zdôraznila, že žalovaná poskytla absolútnu ochranu práva na súkromie, pričom test proporcionality nevykonala. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, teda aj práva na informácie, je v súlade s Ústavou SR len v takom prípade, že prejde testom proporcionality skladajúcom sa z troch čiastočných testov - testu vhodnosti, potrebnosti a proporcionality v užšom zmysle. Pokiaľ obmedzenie práva neprejde čo i len jedným z čiastkových testov, je nutné ho vyhodnotiť ako protiústavné. Postup žalovanej by neuspel tak v teste potrebnosti, ani v teste proporcionality v užšom zmysle slova. V tejto súvislosti žalovaná odkázala na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR, konkrétne nález vo veci sp. zn. II. ÚS 184/2015 zo dňa 11.11.2015 a sp. zn. II. ÚS 439/2016 zo dňa 27.10.2016. Zároveň žalobkyňa pripomenula verejný záujem na sprístupnení požadovaných informácií vzhľadom na objem verejných financií, s ktorými žalovaná v rámci Programu SASPRO hospodári, t.j. X,XXX mil. eur, pričom hospodárenie s verejnými financiami je v odbornej literatúre príkladom, kedy existuje vyššia miera verejného záujmu na zachovaní práva na informácie v čo najširšom rozsahu. 24. Nemenný zostal aj názor žalobkyne vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprístupneniu požadovaných informácií vo vzťahu k prílohe č. 2 a 3 grantovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a konkrétnym štipendistom. Má za to, že v tomto rozsahu sa žalovaná ani k námietkam žaloby nijako nevyjadrila. K právnemu názoru žalovanej o právnej ochrane požadovaných informácií v zmysle zákona č. 185/2015 Z. z., t.j. ochrany požadovaných informácií z dôvodu, že sa jedná o autorské dielo, žalobkyňa zotrváva na svojej žalobnej argumentácii a zdôrazňuje, že informácie (osobitne projekt) nevykazujú takú kvalitu, aby ich bolo možné považovať za autorské dielo. V. Relevantné právne predpisy 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný správny súd vec preskúmal v rozsahu námietok žaloby a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. Rozhodol tak verejným vyhlásením rozsudku konaným dňa 22.06.2021 za splnenia zákonom predpokladaných podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku uvedených v § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), keď oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v zákonnej lehote zverejnené na informačnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. 26. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 27. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienka a spôsoby konania ustanoví zákon. 28. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje § 1 zákona o slobode informácií. 29. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 31. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. 32. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 33. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícií a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi informáciu do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícií, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 34. Podľa § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií, postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. 35. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. 36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z., autorský zákon, predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia. 37. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela, alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1. 38. Podľa § 5 písm. a/ cit. zákona, za predmet autorského práva sa nepovažuje myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. 39. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, dielo je zverejnené v deň, keď bolo prvýkrát oprávnene použité verejným vykonaním, verejným vystavením, vydaním alebo verejným prenosom, alebo inak prvýkrát oprávnene uverejnené. 40. Podľa § 16 cit. zákona, autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. 41. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 42. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 43. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 44. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. VI. Právne posúdenie veci 45. Predmetom preskúmania v rozsahu námietok žaloby boli rozhodnutia žalovanej zo dňa 17.09.2019 č. 04906/2019, č. 04907/2019, č. 04908/2019 a č. 04909/2019, ktorými žalovaná zamietla odvolania žalobkyne podané proti rozhodnutiu povinných osôb (Filozofický ústav SAV, Historický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Sociologický ústav SAV) zo dňa 01.08.2019 o čiastočnom nesprístupnení informácií, o ktoré žalobkyňa žiadala dňa 22.07.2019 a prvostupňové rozhodnutia povinných osôb ako vecne správne podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v súlade s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „ Správny poriadok“) potvrdila. 46. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon o prístupe k informáciám, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázanie právneho dôvodu alebo iného záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje ( § 3 ods. 1 a 3 zákona). 47. V posudzovanej veci zásadnou právnou a medzi účastníkmi konania aj spornou otázkou je, či žiadateľkou požadované informácie v rozsahu otázok týkajúcich sa pracovných zmlúv, ich dodatkov a prílohy grantovej zmluvy konkrétnych štipendistov Programu SASPRO obsahujúcich aj ich osobné údaje, je v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. dôvodom, aby povinná osoba odmietla informáciu sprístupniť ako celok s odôvodnením, že nástroj anonymizácie podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. neposkytuje dostatočnú ochranu konkrétnym osobným údajom štipendistov (napr. meno, priezvisko, miesto výkonu práce a pod.) v spojení s verejne dostupnou databázou (web stránka Programu SASPRO - <https:// saspro.sav.sk/sk>) a ďalej, či odmietnutiu sprístupnenia informácií mohol podliehať projekt vypracovaný konkrétnymi štipendistami z dôvodu tvrdenej povahy autorského diela, a či v spojení s touto námietkou bola zachovaná zásada legality, na ktorú má súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. ex offo. 48. Je treba už na tomto mieste pripomenúť, že právo na prístup k informáciám je právom garantovaným článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky a toto môže byť obmedzené len v zákonom stanovených prípadoch, čo súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že by sa malo jednať o tento daný prípad. 49. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že žalobkyňa dňa 22.07.2019 podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. požiadala Filozofický ústav SAV, Historický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Sociologický ústav SAV o sprístupnenie informácií - nasledovných dokumentov týkajúcich sa štipendistov Programu SASPRO: 1. Dokumenty týkajúce sa štipendistov Programu SASPRO, resp. zamestnancov ústavu počas trvania programu SASPRO - konkrétne zložky pracovných ciest: Príkaz na vyslanie pracovníka na plánovanú - neplánovanú cestu do cudziny, Krycie listy, Vyúčtovanie pracovnej cesty do zahraničia a Správy zo zahraničnej cesty. 2. Správu o výsledku finančnej kontroly vykonanej zamestnancami Odboru kontroly SAV (Ing. H. T., Ing. Anna I. a Ing. W. X.) v čase od 09.03.2017 do 05.05.2017 na mieste so zameraním na preverenie úplnosti dokladovej dokumentácie a správnosti dodržiavania pracovno-právnych vzťahov zamestnancov - štipendistov Programu SASPRO č. j.: 0599/G47/2017 zo dňa 16.05.2017. 3. Všetky informácie, týkajúce sa kontroly odstránenia získaných nedostatkov na všetkých ústavov SAV zo dňa 09.03.2017. 4. Všetky pracovné zmluvy a grantové zmluvy s prílohami všetkých štipendistov Programu SASPRO, ktorí boli zamestnaní príslušným ústavom SAV. 5. Dohody o zmene a doplnení pracovnej zmluvy štipendistov tak ako je uvedené v Oznámení o kontrole odstránenia nedostatkov zo dňa 25.10.2017. 6. Informáciu, či ústav poskytoval prichádzajúcim vedcom v rámci Programu SASPRO súčinnosť a pomoc pri získavaní povolenia na prechodný pobyt a ak áno, tak ktorým vedcom. 7. Či sa mohli štipendisti Programu SASPRO zdržiavať po celý čas trvania ich pracovného pobytu v rámci Programu SASPRO v zahraničí. 8. Či mohli štipendisti Programu SASPRO bývať a pracovať v inej krajine ako na Slovensku počas trvania ich pracovného pobytu v rámci Programu SASPRO. 9. Či ústav schválil, aby štipendisti Programu SASPRO chodili na túto inštitúciu len niektoré dni do mesiaca na niekoľko hodín a pritom sa dlhodobo zdržiavali v inom štáte ako na území SR. 50. Historický ústav SAV ako povinná osoba rozhodnutím sp. zn.: 158-05/2019 zo dňa 01.08.2019 žiadosť žalobkyne zamietol (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.) v rozsahu otázky č. 2, 3, 4 (v časti týkajúcej sa pracovných zmlúv a prílohy č. 1 grantovej zmluvy), 5, 6, 7, 8, 9. Svoje rozhodnutie k otázke 2 a 3 založil na skutočnosti, že nemá vo svojej dispozícií žiadny dokument týkajúci sa kontroly odstránenia zistených nedostatkov na všetkých ústavov SAV správne odmietol. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva postúpenie žiadosti v uvedenom rozsahu tomu subjektu, ktorý informácie má, alebo mať mohol, t.j. zrejme žalovanej (§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.), čo ale žalobkyňa v žalobe nenamietala. Vo vzťahu k otázkam č. 6 až 9 požadované informácie nesprístupnil z dôvodu, že žalobkyňa sa obrátila na povinnú osobu takým spôsobom, že odpoveďou na otázky by došlo k vytváraniu nových informácií, čo zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje (nenamietané žalobou). 51. Grantové zmluvy štipendistov Programu SASPRO, ktorí boli zamestnancami povinnej osoby spolu s prílohami povinná osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona nesprístupnila z dôvodu, že v prípade grantovej zmluvy - jej prílohy č. 1, sa jedná o výsledok duševnej tvorivej činnosti dotknutého štipendistu (projekt), ktorého sprístupnením by mohlo dôjsť k porušeniu práva duševného vlastníctva. 52. K otázke č. 4 (sprístupnenie pracovných zmlúv štipendistov Programu SASPRO - zamestnancov povinnej osoby) a otázke č. 5 v rozsahu sprístupnenia dodatkov k týmto pracovným zmluvám povinná osoba uviedla, že pracovné zmluvy a ich dodatky predstavujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, t.j. štipendistu Programu SASPRO a tieto možno sprístupniť len keď tak ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby, ktorý v danom prípade nebol udelený. 53. K uvedenému právnemu záveru povinná osoba dospela na základe vykonaného testu proporcionality, pričom sa do vzájomnej kolízie dostalo právo na informácie a právo na ochranu súkromia. Povinná osoba preto posudzovala kolíziu oboch týchto práv, aby mohla rozhodnúť, ktoré právo preváži dotknuté právo. Uvedenému poslúžili tri posudzované kritériá. Za primárne povinná osoba považovala „kritérium legitímneho cieľa“, v ktorom skúmala, či právo na informácie môže byť obmedzené v záujme určitého legitímneho cieľa. V danom prípade za legitímny cieľ považovala právo na ochranu súkromia chránené o. i. osobitným právnym predpisom - zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a zákonom č. 40/1994 Zb., Občiansky zákonník v platnom znení. Ako druhé kritérium preverila „kritérium vhodnosti“, t.j. odpoveď na otázku, či obmedzenie určitého základného práva (právo na ochranu súkromia) umožňuje dosiahnuť sledovaný cieľ (právo na informácie, t.j. kontrolu zo strany verejnosti nad hospodárením s verejnými prostriedkami), pričom uviedla, že podrobnosti o právach a povinnostiach štipendistov Programu SASPRO, vrátane nakladania s verejnými prostriedkami, sú priamo upravené v Štatúte Programu SASPRO dostupnom na webovom sídle Programu SASPRO. Tretím posudzovaným kritériom bolo „kritérium potrebnosti“ (nevyhnutnosti), kedy bolo nevyhnutné porovnať zákonný prostriedok obmedzujúci základné právo (právo na ochranu súkromia) s inými možnosťami, ktoré by umožňovali dosiahnuť rovnaký cieľ (právo na informácie). V tomto prípade potrebnosť nebola preukázaná, pretože toho istého výsledku by bolo možné dosiahnuť použitím iného prostriedku, ktorý predstavuje miernejší zásah do sféry chránenej právom na súkromie, tu bez bližšej konkretizácie o aký prostriedok sa má jednať. Z uvedeného povinnej osobe vyplynul záver, že akákoľvek legitimita požiadavky informovanosti nemôže obhájiť zásadný zásah do súkromia alebo jeho časti v akejkoľvek podobe. 54. Na rovnakom právnom názore založili svoje čiastočne zamietajúce rozhodnutia i ďalšie povinné osoby, a to Sociologický ústav SAV vydaním rozhodnutia sp. zn. 83/2019 zo dňa 01.08.2019 a Filozofický ústav SAV v rozhodnutí sp. zn. 80/2019 zo dňa 01.08.2019. 55. Aj Ústav politických vied SAV dňa 01.08.2019 rozhodnutím sp. zn. 129/2019 zamietol žiadosť žalobkyne zo dňa 22.07.2019 v rozsahu otázok č. 1, 2, 3 (v časti týkajúcej sa pracovných zmlúv a prílohy č. 1 grantovej zmluvy), 4, 5, 6, 7 a 8. V rozhodnutí uviedol, že nedisponuje informáciami žiadanými na základe otázky č. 1 a 2, a preto ich nemôže sprístupniť. Informácie k otázke č. 3 nesprístupnil z dôvodu ochrany práv duševného vlastníctva dotknutého štipendistu. K žiadosti o sprístupnenie dodatku k pracovnej zmluve štipendistu Programu SASPRO uviedol, že štipendista, ktorý bol zamestnancom jeho ústavu, nemal uzatvorený žiadny dodatok k pracovnej zmluve a pokiaľ oznámenie o kontrole, na ktoré sa odvoláva žiadateľka, obsahuje záznam o jeho existencii, ide o nesprávny údaj. Vo vzťahu k otázkam č. 5 až 8 s odvolaním sa na súdnu prax uviedol, že požadované informácie nie sú informáciami, ktoré by bolo možné vybaviť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko ich nemá k dispozícii, keďže žiadateľka sa obrátila na povinnú osobu takým spôsobom, že odpoveďou na ne by došlo k vytváraniu nových informácií, čo zákon neumožňuje (žalobou nenamietané). 56. Žalobkyňa rozhodnutia povinných osôb napadla včas podaným odvolaním, ktorým namietala vecnú nesprávnosť a nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí. Rozhodnutiam vytýkala nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnej aplikácii pravidla selekcie (§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.) obmedzenia práva na informácie z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov (§ 9) a obmedzenia práva na informácie z dôvodu ochrany duševného vlastníctva (§ 11 ods. 1 písm. c/). 57. Nesprávne právne posúdenie veci sa podľa žalobkyne týka požadovaných informácií - pracovných zmlúv a grantových zmlúv spolu s prílohami všetkých štipendistov Programu SASPRO, ktorí boli zamestnaní príslušnými ústavmi SAV (povinné osoby 1 až 4) a dohôd o zmene a doplnení pracovnej zmluvy, ktoré boli so štipendistami uzatvorené. 58. Žalobkyňa v odvolaní pripomenula, že štipendisti Programu SASPRO sú financovaní verejnými zdrojmi, a preto je dôležité, aby všetky dokumenty potrebné na vykonanie verejnej kontroly boli prístupné verejnosti. Finančná kontrola vykonaná na mieste v čase od 09.03.2017 do 05.05.2017 tematicky zameraná na preverenie úplnosti dokladovej dokumentácie a správnosti dodržiavania pracovno- právnych zamestnancov - štipendistov Programu SASPRO zistila, že štipendisti Programu SASPRO o. i. nedodržujú fond pracovnej doby v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy, čo im malo byť vedením ústavu umožňované (Správa o výsledku finančnej kontroly na mieste č. j. 0599/G47/2017 zo dňa 16.05.2017). Vychádzajúc z tejto správy boli riaditelia ústavov SAV písomne upozornení na zistené nedostatky. Nedostatky zistené u povinnej osoby mali byť odstránené podľa Prílohy č. 1 Oznámenia o kontrole odstránenia nedostatkov tak, že medzi štipendistami Programu SASPRO, ktorí nedodržiavali fond pracovnej doby a ústavom mala byť uzavretá dohoda o zmene a doplnení pracovnej zmluvy, k čomu smerovala žiadosť žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií v otázke č. 2, 3, 4 a 5. 59. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom povinnej osoby, že požadované informácie nie je možné sprístupniť z dôvodu ochrany osobnosti a súkromia, či z dôvodu porušenia práv duševného vlastníctva dotknutých štipendistov. Zdôraznila, že nežiadala o také informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby ako napr. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy fyzickej osoby a prejavy osobnej povahy. Keďže štipendisti Programu SASPRO boli platení z verejných zdrojov a ich práca sa realizovala na verejnej inštitúcii a mala sledovať verejný, nie súkromný záujem, na štipendistov sa preto mala vzťahovať zúžená ochrana súkromia. Preto v otázkach sprístupnenia pracovnej zmluvy, dodatku a prílohy č. 1 grantovej zmluvy všetkých štipendistov tohto programu platí princíp prevažujúceho verejného záujmu. Pokiaľ žalovaná svojvoľne rozhodla o nadmernom obmedzení práva žalobkyne na informácie v rozpore s pravidlom selekcie, zasiahla do samotného účelu práva na informácie, ktorý zásah je treba považovať za neprípustný. 60. Žalobkyňa rozporovala aj názoru žalovanej k odmietnutiu žiadosti v rozsahu otázok č. 4 a 5 z dôvodu ochrany duševného vlastníctva projektu ako autorského diela zhotoveného štipendistami Programu SASPRO. Vytýkala žalovanej, že v rozhodnutí ani bližšie neuviedla, o akú chránenú informáciu ide, či sa jedná o vynález, ochranné známky, resp. iné. Uvedené je podstatné z dôvodu, aby žiadateľ mohol pravdivosť odôvodnenia povinnej osoby skontrolovať tak, že si ho porovná so zverejneným zoznamom v registri úradu priemyselného vlastníctva. Povinná osoba však pri žiadnej z otázok č. 4 a 5 neuviedla konkrétne ktorá, ako a prečo je informácia chránená, teda nekonkretizovala dôvod ani titul ochrany na aké informácie. Z tohto dôvodu považovala rozhodnutia povinných osôb aj za nepreskúmateľné a nezákonné. 61. Žalovaná o odvolaniach žalobkyne rozhodla dňa 17.09.2019 tak, že odvolania ako nedôvodné zamietla a prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne potvrdila, pričom sa v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi a argumentáciou povinných osôb o dôvodoch, ktoré bránia požadované informácie v označenom rozsahu sprístupniť. Jedná sa o nasledujúce rozhodnutia: - rozhodnutie SAV č. 04906/2019 k rozhodnutiu Filozofického ústavu SAV sp. zn. 80/2019, - rozhodnutie SAV č. 04907/2019 k rozhodnutiu Historického ústavu SAV sp. zn. 158-05/2019/2019, - rozhodnutie SAV č. 04908/2019 k rozhodnutiu Ústavu politických vied SAV sp. zn. 129/2019 a - rozhodnutie SAV č. 04909/2019 k rozhodnutiu Sociologického ústavu SAV sp. zn. 83/2019. 62. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti ( čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ústavný cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 63. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až 13 tohto zákona, pričom súd so zreteľom na predmet preskúmania v danej veci sa bude zaoberať obmedzením len prístupu k informáciám podľa ustanovenia § 9 a § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré sú v danom prípade sporné. 64. Z dikcie ust. § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. 65. Žalovaná a v prvostupňovom rozhodnutí povinné osoby 1 až 4 žiadosti žalobkyne na sprístupnenie pracovných zmlúv, prílohy grantových zmlúv ( otázka č. 4 a 5) nevyhoveli a tieto nesprístupnili ako celok z dôvodu, že dokumenty obsahujú informácie, ktoré sa bezprostredne dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, t.j. štipendistov Programu SASPRO (napr. meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo dokladu totožnosti) s odvolaním sa na § 9 ods. 1 zákona. Žalovaná síce pripustila, že zákonodarca pre takýto prípad vytvoril tzv. nástroj anonymizácie cez ustanovenie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., toto však považovala vo vzťahu k otázke č. 4 a 5 ako nedostatočný spôsob ochrany súkromia štipendistu. Uviedla, že na dotknutých ústavoch boli zamestnaní štipendisti Programu SASPRO na princípe „vždy jeden v rámci jednotlivých výziev“ a z verejne dostupných informácií ako napr. <https://saspro.sav.sk/ sk> je možné získať menný zoznam všetkých štipendistov, ktorí sa uvedeného programu zúčastnili a identifikovať ich podľa mena a priezviska. Zverejnením anonymizovanej pracovnej zmluvy postupom podľa § 12 by tak bolo možné oboznámiť sa s platovými pomermi, miestom výkonu práce, časovým ohraničením trvania pracovného pomeru, číslom bankového účtu a prípadnými ďalšími zmluvnými dojednaniami, ktoré by spôsobilo zásah do práva na ochranu súkromia dotknutej osoby garantovaného Ústavou SR. Navyše povinná ani nedisponuje písomným súhlasom dotknutých fyzických osôb. 66. S uvedeným právnym názorom sa správny súd nemôže stotožniť a napokon tento je v priamom rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu ČR, na čo poukázala aj žalobkyňa. Najvyššie súdne autority v súvislosti so sprístupnením dokumentov obsahujúcich osobné údaje jednoznačne vyslovili, že prítomnosť osobných údajov v dokumente nie je dôvodom pre odmietnutie sprístupnenia dokumentu ako celku. Povinnosťou povinnej osoby v zmysle § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v takomto prípade je, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon. Pokiaľ teda žiadateľ požaduje sprístupnenie dokumentu, ktorý obsahuje informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie práva na informácie, povinná osoba nie je oprávnená nesprístupniť dokument ako celok, ale je povinná skúmať, ktoré časti dokumentu, napr. ustanovenia zmluvy obsahujúce meno, priezvisko, číslo účtu a pod. nie je možné sprístupniť a zvyšok je povinná sprístupniť, pričom tie časti, ktoré sprístupniť nemožno, začierni alebo inak spraví nečitateľnými. 67. Správne preto poukázala žalobkyňa, existencia príkladmo uvádzaných osobných údajov v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre nesprístupnenie celých požadovaných dokumentov. Ako je už vyššie uvedené, bolo povinnosťou povinnej osoby v súlade so selekciou podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 9 zákona po vylúčení chránených osobných údajov a prípadne i ustanovení zmluvy a jej dodatku zvyšnú časť dokumentov sprístupniť. Len takýto postup povinnej osoby je prejavom podstaty a zmyslu práva na informácie garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa napokon nedomáhala takých informácií, ktoré by sa dotýkali osobnosti, či súkromia štipendistov Programu SASPRO ako podobizne, obrazové snímky, obrazové, či zvukové záznamy, či iné prejavy povahy štipendistu, v prípade ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zásahu do osobnej integrity a preto aj udelenie súhlasu je pre tento prípad bez právnej relevancie. 68. Navyše, v danom prípade ako správne poukázala žalobkyňa, štipendisti Programu SASPRO boli platení z verejných zdrojov, ich práca sa realizovala na verejnej inštitúcií a mala sledovať verejný a nie súkromný záujem. Preto sa na uvedených štipendistov ani nemohla vzťahovať zúžená ochrana súkromia. Žiadosť žalobkyne úzko súvisí práve s výsledkami kontroly s nakladaním finančných prostriedkov z verejných zdrojov konkrétnymi ústavmi SAV, pričom finančnou kontrolou vykonanou na mieste v čase od 09.03.2017 do 05.05.2017 boli zistené závažné nedostatky v dokladovej dokumentácií a v správnosti dodržiavania pracovno-právnych vzťahov štipendistov Programu SASPRO, ktoré spočívali v nedodržiavaní fondu pracovnej doby s akceptovaním vedenia ústavov (Správa o výsledku finančnej kontroly na mieste č. j. 0599/G47/2017 zo dňa 16.05.2017). Objem finančných prostriedkov, s ktorým je žalovaná v rámci programu SASPRO hospodári s verejnými financiami - X,XXX mil. eur. Verejnosť má preto právo vedieť, či nakladanie s týmito verejnými financiami bolo účelné a transparentné. Žalovaná bola preto povinná sa v rozhodnutí vysporiadať dostatočne konkrétne aj s otázkou zníženej ochrany osobných údajov štipendistov. 69. Druhá žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci smerovala k nesprávnej aplikácii selekcie (§ 12) obmedzenia práva na informácie z dôvodu ochrany duševného vlastníctva (§ 11 ods. 1 písm. c/). 70. Žalovaná odmietla sprístupniť prílohu č. 1 grantovej zmluvy ako celok z dôvodu, že celý obsah tohto dokumentu je chránený autorským právom, pretože obsahom prílohy č. 1 grantovej zmluvy je podrobný opis projektu štipendistu, ktorý je výsledkom jeho duševnej tvorivej činnosti. 71. Žalobkyňa rozporuje názoru žalovanej a poukazuje na ust. § 5 písm. a/ zákona č. 185/2015 Z. z., podľa ktorého sa za predmet autorského práva nepovažuje „myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela“. Samotný abstrakt žalobkyňa považuje za popis metód a konceptov, na základe ktorých sa má realizovať výskumný projekt. Predmetom autorského práva sa potom stáva až samotný výstup výskumného projektu. Navyše žalovaná nekonkretizovala, za aké autorské dielo, na základe akého titulu a z akého dôvodu považuje požadovaný dokument za predmet požívajúci ochranu autorským zákonom. Inak povedané, k názoru o právnej ochrane požadovaných informácií z zmysle zákona č. 185/2015 Z. z., chýba v rozhodnutiach žalovanej, ale aj povinných osôb, jej právna argumentácia. 72. Aj v súvislosti s touto námietkou žalobkyňa zdôrazňuje verejný záujem na sprístupnení požadovaných informácií vzhľadom na objem verejných financií, s ktorými žalovaná v rámci Programu SASPRO hospodári, t.j. X,XXX mil. eur, čo je v odbornej literatúre príkladom existencie vyššej miery verejného záujmu na zachovanie práva na informácie v čo najširšom rozsahu. 73. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí sa s námietkou žaloby musí plne stotožniť. V rozhodnutiach povinnej osoby 1 až 4 a v rozhodnutiach žalovanej absentuje bližšie zdôvodnenie a podriadenie požadovaného dokumentu pod druh autorského diela, vymedzenie projektu a jeho subsumácia pod ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 autorského zákona a náležité čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti vysporiadanie sa žalovanej s touto odvolacou námietkou v spojení s ust. § 5 písm. a/ autorského zákona. Ak povinné osoby tvrdili, že príloha č. 1 grantovej zmluvy - projekt štipendistu spĺňa všetky pojmové znaky diela, a preto sa na neho vzťahuje ochrana podľa autorského zákona, mali toto vo svojich rozhodnutiach bližšie konkretizovať a charakterizovať druh diela s následnou jeho subsumáciou pod príslušné zákonné ustanovenia. Ak žalovaná vytýkané vady rozhodnutia povinnej osoby 1 až 4 svojimi rozhodnutiami neodstránila, za nezákonné a v rozpore s princípom legality treba považovať aj rozhodnutia žalovanej. I keď žalobkyňa explicitne konkrétnym ustanovením Správneho súdneho poriadku vadu nezákonnosti - nepreskúmateľnosť nepomenovala, z obsahu žaloby a aj repliky žalobkyne je zrejmé, že popri nesprávnom právnom posúdení veci nezákonnosť napadnutých rozhodnutí podľa žalobkyne spôsobuje i nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť. 74. Správny súd vo vzťahu k tejto námietke žaloby zásadný nedostatok právneho názoru žalovanej vidí práve v ponímaní projektu ako autorského diela chráneného zákonom č. 185/2015 Z. z., pričom v rozhodnutí chýba dostatočné zdôvodnenie chápania projektu ako autorského diela a jeho subsumácia pod príslušné ustanovenie autorského zákona. Za týchto okolností námietka žalovanej s argumentáciou zamestnaneckého diela je nadbytočná. 75. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uznal žalobu v plnom rozsahu dôvodnou pokiaľ ide o dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí a preto na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 22.06.2021 napadnuté rozhodnutia žalovanej č. 04906/2019, č. 04907/2019, č. 04908/2019 a č. 04909/2019, všetko zo dňa 17.09.2019 a z dôvodu procesnej ekonómie aj v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami povinnej osoby 1 až 4 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konania. Žalobkyňa sa síce žalobou domáhala popri zrušení napadnutých rozhodnutí aj uloženia povinnosti žalovanej sprístupniť podľa § 193 SSP informácie požadované žiadosťami z 22.07.2019, za daných skutkových a procesných okolností a vytýkaných nedostatkoch rozhodnutiu žalovanej súd uvedenému návrhu žalobkyne nevyhovel. 76. Bude preto povinnosťou žalovanej a povinných osôb po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, vo veci žiadosti žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií v rozsahu zrušenia rozhodnutí súdom pri zachovaní právneho názoru ako ho súd vyššie uviedol opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutia súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodniť. Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať časti zdôvodnenia rozhodnutia v rozsahu vyššie vytýkaných vád. V ďalšom konaní sa prvostupňový orgán zamerá aj na otázku možnosti aplikácie zúženej ochrany štipendistov so zreteľom na postavenie žalovanej a hospodárenie s verejnými financiami v rámci Programu SASPRO. 77. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni v konaní plne úspešnej priznal proti žalovanej úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.