Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/154/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200855 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7018200855.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: Pohoda Ro s.r.o., Kpt. Nálepku 1117/16, Vranov nad Topľou, IČO: 48 213 187, zastúpený: JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka, Stará Prešovská 10, Košice, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/300/008558/02864 zo dňa 27.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Dňa 15.08.2017 bol podľa zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o metrológii) inšpektormi z pracoviska inšpektorátu v Košiciach vykonaný u žalobcu na prevádzke Bufet POHODA, Biokúpalisko, Rybnická 3951, RO Sninské rybníky, 069 01 Snina metrologický dozor. Pri metrologickom dozore inšpektori zistili, že kontrolovaná osoba (žalobca) používa pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál, určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III., typ ACS - A, 6/15 kg, výr. č.: 7090797, dátum overenia: 30.07.2014, platnosť overenia do 30.07.2016, t.j. bez platného overenia. Ďalej pri metrologickom dozore zistili, že kontrolovaná osoba neviedla evidenciu všetkých používaných určených meradiel, umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia. 2. Z metrologického dozoru bol vyhotovený Protokol P č. 4149/2017, s ktorým bol žalobca oboznámený. Žalobcovi boli podľa § 33 ods. 6 zákona o metrológii v protokole uložené nápravné opatrenia - ihneď používať pri meraniach súvisiacich s platbami určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III. s platným overením, o ktorého kalibrácii bol vydaný doklad a výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám a tiež ihneď viesť evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overení v zmysle § 19 písm. e) zákona o metrológii, zistené nedostatky ihneď odstrániť a písomne informovať o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov a zaslať doklady dokumentujúce odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 15.09.2017. 3. Slovenský metrologický inšpektorát listom č. 351/2018/600-548 zo dňa 09.02.2018 oznámil žalobcovi podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) začatie správneho konania za porušenie ustanovení bližšie špecifikovaných v oznámení, ktorých porušenie odôvodňuje uloženie pokuty a zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom do 5 dní od doručenia tohto oznámenia a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca oznámenie prevzal dňa 16.02.2018, následne sa vyjadril listom zo dňa 19.02.2018, v ktorom uviedol svoje námietky. 4. Rozhodnutím č. 351/2018/600-805 zo dňa 15.05.2018 Slovenský metrologický inšpektorát podľa § 36 ods. 1 písm. d) a i) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložil žalobcovi pokutu vo výške 370,- eur za porušenie ustanovení: - § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že na prevádzke Bufet POHODA, Biokúpalisko, Rybnická 3951, RO Sninské rybníky, 069 01 Snina v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál na prevádzke verejného stravovania na hmotnosť, používal určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, ACS - A, 6/15 kg, výr. č. : 7090797, bez platného overenia, - § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii tým, že v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 neviedol evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III). 5. Uviedol, že kontrolovaná osoba za plnenie povinností stanovených zákonom o metrológii zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie, či už úmysel alebo nedbanlivosť alebo iné okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Pri určovaní výšky postihu zohľadnil inšpektorát závažnosť zisteného protiprávneho konania, čas trvania protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 15.08.2017. Inšpektorát vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a ďalej následky protiprávneho konania. Inšpektorát pri určovaní výšky prihliadol na skutočnosť, že žalobca porušil viaceré povinnosti stanovené zákonom o metrológii, ale bral do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť aj tú skutočnosť, že ide o prvé porušenie ustanovení zákona o metrológii. Pokuta bola uložená v zmysle ust. § 36 ods. 1 zákona o metrológii s tým, že inšpektorát za uvedené porušenie ustanovení zákona o metrológii môže uložiť pokutu od 200,- eur do 10.000,- eur. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa 23.05.2018 odvolanie. 6. Rozhodnutím č. 2018/300/008558/02864 zo dňa 27.07.2018 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 351/2018/600-805 zo dňa 15.05.2018 o uložení pokuty 370,- eur. 7. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti a subjektívna stránka týchto správnych deliktov nie je založená na báze zavinenia, a pre rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty je preto podstatná existencia protiprávneho stavu. Uviedol, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo vyplýva zo spisovej dokumentácie, ako aj zo všetkých zistených skutočností, ktoré boli jednoznačne zistené, dostatočne zdokumentované a preukázané. Konštatoval, že určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III. bola a je kontrolovaná osoba povinná na svojej prevádzke používať pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a predaji jedál s platným overením a podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii je následné overenie povinný zabezpečiť používateľ meradiel, teda žalobca, zaslaním objednávky na následné overenie ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe, najmenej 30 dní pred skončením platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia, čo kontrolovaná osoba nedodržala. Zároveň bola a je kontrolovaná osoba povinná viesť evidenciu používaných určených meradiel, s uvedením dátumov ich overenia. 8. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní, sú právne irelevantné a napadnuté rozhodnutie a ani správne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, netrpí takou vadou, pre ktorú by ho bolo potrebné zrušiť. II. Žaloba 9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 14.09.2018, následne postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.10.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2018/300/008558/02864 zo dňa 27.07.2018 a rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu č. 351/2018/600-805 zo dňa 15.05.2018. 10. Žalobca namietal nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť protokolu o vykonanej kontrole. Bol toho názoru, že protokol č. 4149/2018 zo dňa 15.08.2017 neobsahuje zákonnú náležitosť a to uvedenie času trvania protiprávneho konania. Protokol podľa žalobcu obsahuje len citáciu: „Protiprávne konanie trvá: v čase metrologického dozoru“. Avšak žalobca poukázal na skutočnosť, že tento protokol vôbec neobsahuje žiadny čas metrologického dozoru, nie je uvedené, v ktorom čase kontrola začala a nie je ani uvedené, v ktorom čase metrologický dozor bol ukončený. Len v závere protokolu je uvedený dátum 15.08.2017. Podľa názoru žalobcu zákonná náležitosť protokolu - uvedenie času protiprávneho konania musí byť uvedená jednoznačne a v súlade so skutočnosťou. Dátum 15.08. a následne konštatovanie, že protiprávne konanie trvá: v čase metrologického dozoru je nezrozumiteľné podľa žalobcu a nepreskúmateľné. Mal za zrejmé, že metrologická kontrola nebola vykonávaná celý deň 15.08.2018 a absencia uvedenia času vykonania metrologického dozoru v protokole spôsobuje, že žalobca nevie, ako dlho trval protiprávny stav. Zastával názor, že nie je jeho povinnosťou v rôznych domnienkach a dohadoch sa domnievať, ako dlho mal vlastne protiprávny stav trvať. 11. Žalobca trval na skutočnosti, že fotodokumentácia, ktorá je súčasťou protokolu, je absolútne nezrozumiteľná, nie sú z nej čitateľné žiadne údaje o meradle, nie sú z nej čitateľné údaje z vývesky, to znamená, že táto fotodokumentácia bola pre toto správne konanie irelevantná a žiadal, aby bola zo spisu vybraná ako irelevantná. Tvrdil, že z fotodokumentácie nie je vôbec čitateľné, zrozumiteľné a preskúmateľné výrobné číslo váhy, značka váhy a dokonca ani dátum overenia, nakoľko overovacia značka je vo viacerých častiach jasne perforovaná viacerými dierkami, pričom dôvodné sú len 2 dierky na overovacej značke. Žalobca bol presvedčený, že predložená fotodokumentácia nemôže slúžiť ako dôkaz, tvrdenia inšpektorov v protokole o triede presnosti, type váhy, rozsahom váženia, výrobnom čísle váhy a presným dátumom overenia. Aj z uvedeného dôvodu žalobca žiadal o predloženie dokladu preukázania zhody zariadenia, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená. Takýto doklad nebol predložený aj vzhľadom na kvalitu fotodokumentácie, žalobca bol toho názoru, že zariadenie, ktorým bola vyhotovená fotodokumentácia, nevyhovuje zákonným požiadavkám na určené výrobky a tým pádom dôkazy z takéhoto zariadenia nemôžu slúžiť ako zákonné. Okrem toho, ako už žalobca uviedol, tieto dôkazy sú podľa jeho názoru zmätočné pre ich nečitateľnosť a nepreskúmateľnosť. Žalobca ďalej uviedol, že fotodokumentácia je súčasťou protokolu, ktorý je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, v ktorom sa inšpektorát pri svojom tvrdení o neplatnom overení predmetnej váhy opiera, tak potom, ak príloha protokolu je nepreskúmateľná, tak aj protokol je nepreskúmateľný a v celkovom rozsahu je potom aj rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 12. Žalobca ďalej namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje popis skutku tak, ako sa v skutočnosti stal, to znamená, že výrok rozhodnutia je v rozpore so skutočnosťou. Podľa žalobcu je výrok v rozpore aj s podkladmi pre rozhodnutie (protokol č. P 4149/2017 zo dňa 15.08.2017, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.05.2018), nakoľko je podľa žalobcu jasné a zrejmé, že inšpektori žalovaného vôbec nezistili, aby počas kontroly žalobca používal pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál na prevádzke verejného stravovania na hmotnosť meradlo bez platného overenia. Taktiež používanie predmetného meradla pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál na prevádzke verejného stravovania na hmotnosť nepotvrdili ani pracovníci správneho orgánu pri ústnom pojednávaní dňa 03.05.2018. Uviedol, že žalobca na ústnom pojednávaní riadne a preukázateľne dokázal (predložením denných uzávierok z elektronickej pokladne žalobcu), že ani deň pred kontrolou, ani v deň kontroly, ani deň po kontrole nepredal žiadny tovar, nie to ešte jedlá, resp. tovar na hmotnosť a tak výrok rozhodnutia je z uvedených dôvodov nepreskúmateľný a v nesúlade so skutočnosťou. Ďalej uviedol, že z vyššie uvedených dôkazov je zrejmé, že výrok rozhodnutia mal obsahovať iný opis skutku a nie taký, aký je uvedený vo výroku, pričom zákon o metrológii v § 8 ods. 2, písm. a) (jasne pojednáva, že o porušenie zákona ide len vtedy, ak sú neplatné meradlá pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál na prevádzke verejného stravovania na hmotnosť, len používané a nie, že o porušenie ide, ak takéto meradlá v kontrolovanej prevádzke sa nachádzajú. Ďalej žalobca dôvodil, že pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii považuje za porušenie zákona podnikateľom také porušenie zákona, ktoré je založené na používaní neplatných meradiel, je pre posúdenie používania neplatných meradiel, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru používania takéhoto meradla zistenie, či bolo používané v súvislosti s platbami. 13. Žalobca aj druhú časť výroku rozhodnutia považoval za nesprávnu a nepreskúmateľnú. V prvostupňovom rozhodnutí žalobca je postihovaný aj za porušovanie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii tým, že v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 nemal viesť evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumu jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III). Uviedol, že z § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii je zrejmé, že podnikateľ musí viesť evidenciu meradiel a nie, že ju má viesť v čase metrologického dozoru. Predmetné ustanovenie nepojednáva, akým spôsobom má podnikateľ viesť evidenciu meradiel a kde sa musí táto evidencia nachádzať a tak konštatovanie vo výroku rozhodnutia, že žalobca si neviedol evidenciu meradiel v čase metrologického dozoru je nepresné, nedôvodné, neurčité a tým pádom aj nepreskúmateľné. Žalovaný na trestanie žalobcu použil podľa názoru žalobcu nesprávny právny predpis, resp. použil správny právny predpis, ale nesprávne ho aplikoval na daný skutkový stav. 14. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť vedenia ústneho pojednávania s tým, že podľa názoru žalobcu inšpektori žalovaného nie sú správnym orgánom, ale sú vo veci svedkami, nakoľko aj za ich pričinenia, /či už správneho so správnym právnym posúdením nimi zisteného stavu, alebo nesprávneho, s nesprávnym posúdením nimi zisteného stavu/ k spáchaniu správnych deliktov došlo a to znamená, že postup žalovaného pri vedení správneho konania konkrétne na ústnom pojednávaní, nebol správny a zákonný, nakoľko nezákonne pripustil prítomnosť svedkov na vypočutí účastníka konania pred vypočutím týchto svedkov, resp. odmietol vypočuť navrhovaných svedkov - inšpektorov žalovaného s odôvodnením, že aj títo inšpektori sú správnym orgánom. Žalobca zastával názor, že vyššie uvedeným nesprávnym a neobjektívnym spôsobom vykonania ústneho pojednávania, bolo zmarené dokazovanie vo veci, a preto bolo správne konanie zaťažené vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 15. Žalobca zastával názor, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú pochybnosť o tom, či prvostupňový správny orgán, aj žalovaný v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a či podľa § 32 ods. 1 splnil svoju povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a či skutočne za týmto účelom obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, dôkazy vôbec v správnom konaní nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia ani nijakým spôsobom nezdôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri uložení pokuty. Konštatoval, že odôvodnenie ako obsahová náležitosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom nepresvedčila žalobcu o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia a tak neposilnilo dôveru v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutie viedlo žalobcu k dobrovoľnému plneniu povinností. Žalobca zastával názor, že odôvodnenie rozhodnutia nie je presvedčivé, je príliš formalistické a nedostatočné. 16. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe vo vyjadrení zo dňa 06.03.2019, v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie právnych predpisov zo strany správnych orgánov. Žalobca v žalobe opakovane uvádza námietky, ktoré boli v priebehu celého správneho konania vyriešené a vyvrátené. 18. K námietke žalobcu, že nemožno určiť presný čas metrologického dozoru, keďže je zrejmé, že metrologický dozor nebol vykonaný celý deň, ale len určitý časový úsek, žalovaný zotrval na svojom tvrdení, ktoré uviedol v rozhodnutí, že protokol obsahuje všetky zákonné náležitosti. Uviedol, že je povinnosťou žalobcu plniť všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii môže žalobca používať určené meradlo na daný účel len, ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje, pričom je povinný predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa zákona o metrológii. Zároveň podľa § 17 ods. 1 je následne overenie povinný si zabezpečiť používateľ určeného meradla, teda žalobca pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia. Váham, ktoré sa nachádzali na prevádzke žalobcu, uplynul čas platnosti overenia 30.07.2016. Uvedené jasne vyplýva z protokolu a teda váhy boli 381 dní bez platného overenia. Žalovaný konštatoval, že v rozhodnutí sa zohľadnil čas trvania protiprávneho konania uvedený v protokole, teda deň metrologického dozoru. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval tieto námietky ako neopodstatnené. 19. K námietke žalobcu, že nepovažuje fotodokumentáciu za dôkaz z dôvodu, že je nečitateľná a nezrozumiteľná, žalovaný uviedol, že nie je na posúdení žalobcu, čo je dôkazom v správnom konaní a čo nie, ale uvedené je v kompetencii inšpektorátu a žalovaného, nakoľko podľa § 34 ods. 4 a 5 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že overovacia značka je vo viacerých častiach značne perforovaná, žalovaný uviedol, že podľa § 19 ods. 2 písm. b) zákona o metrológii je podnikateľ alebo iná právnická osoba povinná udržiavať používané určené meradlá v náležitom technickom stave, pričom, ak by inšpektorát vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú, musel by žalobcovi uložiť aj pokutu podľa § 36 ods. 1 písm. l) zákona o metrológii za to, že neudržiaval používané určené meradlo v náležitom technickom stave. Žalovaný dodal, že vyššie uvedenú námietku nepokladá za dôvodnú, považoval fotodokumentáciu k protokolu za dostatočne čitateľnú. Zároveň uviedol, že fotodokumentácia je len podporný prostriedok k samotnému protokolu, ktorý všetky žalobcom spochybňované skutočnosti obsahuje. Podotkol, že výrobné číslo sa zhoduje aj s výrobným číslom váh, ktoré si žalobca následne po metrologickom dozore nechal opraviť podľa podkladov, ktoré žalovaný sám predložil. Bol presvedčený, že protokol by bol preskúmateľný a kompletný, aj keby k nemu nebola pripojená žiadna fotodokumentácia. 20. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že z dôvodu nezrozumiteľnosti a nečitateľnosti žiadal o predloženie dokladu preukázania zhody zariadenia, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená, a to vzhľadom na kvalitu fotodokumentácie, že nebol predložený takýto doklad a vyhotovená dokumentácia nevyhovuje zákonným požiadavkám, a tým pádom dôkazy z takéhoto zariadenia nemožno považovať za zákonné, žalovaný uviedol, že na túto námietku nie je možné prihliadať. Podľa žalovaného ide o úplne mylný výklad už neplatného zákona č. 264/1999 Zb. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň je nerelevantná. Uviedol, že vyhlásenie o zhode je potvrdenie, ktorým preukazuje výrobca, dovozca, splnomocnený zástupca výrobcu alebo distribútor splnenie všetkých základných požiadaviek a požiadaviek ustanovených zákonom č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu, a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody, najmä to, že tento výrobok je bezpečný a spĺňa požiadavky legislatívy, ale vyhlásením o zhode sa nezaručuje, že fotografie vyhotovené takýmto zariadením budú kvalitné, nakoľko kvalita fotografií je len technickým parametrovom fotoaparátu a žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje najnižšiu alebo predpísanú kvalitu fotografií, aké má napr. inšpektor vyhotoviť, a zároveň, ak by to aj ustanovoval, tak nie zákonom č. 56/2018 Z. z. alebo technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody. 21. K vyjadreniu žalobcu, že výrok rozhodnutia žalovaného je nesprávny a nepreskúmateľný, pretože výrok rozhodnutia nie je v súlade so skutočnosťou, žalovaný uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu obsahuje všetky zákonné náležitosti aj konkrétne ustanovenie zákona o metrológii, k porušeniu ktorého došlo, pričom inšpektorát vo výroku opísal, ako k predmetnému porušeniu došlo. Žalobca pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál na prevádzke verejného stravovania, na hmotnosť používal určené meradlo a to váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, značky ACS - A, 6/15 kg, výrobné číslo: 7090797, bez platného overenia, čím sa dopustil porušenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c), nakoľko určené meradlo možno používať na daný účel, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje a bol povinný predkladať používané určené meradlo na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, čo žalobca neurobil, keďže v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 používal určené meradlo bez platného overenia, čo odôvodňuje uloženie pokuty podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o metrológii. 22. Ďalej k tvrdeniu žalobcu, že si správny orgán nekonformne vykladá ust. § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii a nesprávne ho používa na opis skutku vo výroku rozhodnutia, nie je v súlade so zákonom o metrológii uviedol, že práve naopak, žalobca celkom zjavne nerozumie zmyslu a účelu zákona o metrológii, nakoľko je nespochybniteľné, že sa dopustil jeho porušenia a snaží sa vyviniť používaním argumentov, ktoré nie sú v súlade s právom a ide len o subjektívny názor žalobcu. 23. Žalovaný ohľadom vyjadrenia žalobcu, že skutkový stav bol nedostatočne zistený, keďže inšpektorát nedokázal, že predmetné meradlá boli vôbec používané, či už pred, počas alebo po metrologickom dozore pri meraniach súvisiacich s platbami a pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku, žalovaný uviedol, že na uloženie pokuty podľa zákona o metrológii nie je potrebné preukázať fyzické používanie určeného meradla, pretože na uloženie pokuty stačí, že sa predmetné určené meradlo nachádzalo v prevádzke a bolo pripravené na používanie. Povinnosť žalobcu používať určené meradlo pri meraniach súvisiacich s platbami, vyplýva z § 19 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii, pričom za meranie súvisiace s platbami, možno považovať podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu ceny cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia. Z toho dôvodu považoval žalovaný predložené dôkazy žalobcu - výpisy z elektronickej registračnej pokladne, ako aj vyjadrenia žalobcu uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 351/2018/600-2044 zo dňa 03.05.2018 za irelevantné. Žalovaný dodal, že tým, že má žalobca meradlá platne overené, sa zaistí, že meradlá zodpovedajú legislatívnym požiadavkám a taktiež, že sú zaručené metrologické vlastnosti uvedených určených meradiel. 24. Vo vzťahu k námietke, že aj druhú časť výroku rozhodnutia považuje žalobca za nesprávnu a nepreskúmateľnú, žalovaný uviedol, že v protokole je uvedené, že žalobca porušil § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii tým, že neviedol evidenciu všetkých používaných určených meradiel, umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumom jeho overenia. Toto konanie trvalo v čase metrologického dozoru. Uviedol, že bol v protokole žalobcovi určený termín 15.09.2017 na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré čiastočne žalobca odstránil zaslaním fotodokumentácie dočasnej zabezpečovacej značky PK V 48/01 zo dňa 18.08.2017, t.j. splnil povinnosť podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii. K odstráneniu zistených nedostatkov v rozsahu § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii v určenom termíne nedošlo, nakoľko evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla, s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia, žalobca zaslal až 07.05.2018, ktorá však reálne nekorešpondovala so skutkovým stavom zisteným v čase metrologického dozoru, a preto mu inšpektorát uložil pokutu aj za toto porušenie zákona o metrológii. Zároveň žalovaný uviedol, že odstránenie zistených nedostatkov je povinnosťou žalobcu a ich odstránenie ho nezbavuje zodpovednosti za protiprávne konanie v rozhodujúcom období a to s poukazom na to, že pokuta mu bola uložená za porušenie ustanovení § 19 ods. 1 a 2 písm. c) a e) zákona o metrológii. 25. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne vedenia ústneho pojednávania, ktoré žalobca považoval za nesprávne, uviedol, že inšpektorát vyšiel žalobcovi v ústrety, keď zohľadnil jeho ospravedlnenie za neúčasť a následne vykonal aj ústne pojednávanie na pracovisku Inšpektorátu v Košiciach. Zápisnicu z ústneho pojednávania v odvolacom konaní žalovaný preštudoval a mal za to, že všetky otázky splnomocneného zástupcu žalobcu, ktoré boli z jeho strany na ústnom pojednávaní položené a ktoré možno chápať ako námietky žalobcu, inšpektorát vo svojom rozhodnutí vyvrátil a žalovaný sa s inšpektorátom plne stotožnil. Dodal, že žalobcu počas ústneho pojednávania zastupoval splnomocnený zástupca, ktorý bol prítomný po celý čas ústneho pojednávania, preto neboli porušené práva žalobcu, nakoľko jeho práva mal v zmysle predloženého splnomocnenia účinne obhajovať splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý tak aj preukázateľne urobil. Tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za nedôvodné. 26.V súvislosti s otázkou svedka, žalovaný uviedol, že svedkom je fyzická osoba v správnom konaní nezameniteľná a nezastupiteľná. Svedok vypovedá skutočnosti dôležité pre správne konanie, ktoré vnímal svojimi zmyslami, zapamätal si ich a je schopný kvalifikovaným spôsobom ich reprodukovať. Uviedol, že svedkom môže byť ktokoľvek bez ohľadu na vek, postavenie, spôsobilosť na právne úkony, či zdravotný stav a to za predpokladu, že bol schopný vnímať dané skutočnosti a tie ich správnemu orgánu interpretovať, avšak svedkom nemôže byť zamestnanec správneho orgánu, ktorý vo veci koná, účastník správneho konania. Z uvedeného dôvodu inšpektorát nevypočul inšpektorov ako svedkov, nakoľko uvedení inšpektori viedli správne konanie ako zamestnanci správneho orgánu. 27. Bol presvedčený, že skutkový stav bol riadne zistený a žalobcovi bola uložená sankcia v súlade so zákonom o metrológii a spôsobom, ktorý zákon o metrológii ukladá. Podľa názoru žalovaného je povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čo znamená, aby sa vysporiadal jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Zastával názor, že zo spisového materiálu a rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní všetky podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli a sú uvedené aj v rozhodnutí, zároveň tak urobil aj prvostupňový správny orgán, a preto námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nesúhlasil. 28. K vyjadreniu žalobcu, že analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená, a pokiaľ sa vyskytnú o vykonaní dôkazov pochybnosti, je nutné rozhodnúť v jej prospech, žalovaný uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu a tak, ako inšpektorát ani žalovaný nepoužíva v rozhodovaní o správnych deliktoch analógiu v neprospech páchateľa a rovnako ju nepoužil ani v tomto prípade. Žalovaný mal za to, že zásadu „in dubio pro reo“ nie je možné ani použiť v danom prípade, nakoľko skutkový stav bol spoľahlivo zistený a preukázaný v priebehu celého správneho konania. 29. Zároveň konštatoval, že tak inšpektorát ako aj žalovaný posudzoval daný prípad individuálne a pri stanovení výšky pokuty inšpektorát prihliadol na všetky požadované kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii, nakoľko z výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát prihliadol na závažnosť zisteného protiprávneho konania, čas trvania protiprávneho konania a spôsob, akým došlo k porušeniu zákona o metrológii a zároveň prihliadol aj na následky protiprávneho konania. Uviedol, že nevedením evidencie všetkých používaných určených meradiel, s uvedením dátumov ich overenia v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii môže dochádzať k zanedbaniu následného overenia určených meradiel používaných žalobcom, nakoľko žalobca sám nemá ucelený prehľad o ich predchádzajúcich overeniach, čo sa stalo aj v uvedenom prípade. 30. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu pre jej nedôvodnosť zamietnuť. IV. Právna úprava 31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 18.06.2020 v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 35. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 36. Podľa § 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o metrológii), tento zákon na zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania upravuje a) zákonné meracie jednotky, b) požiadavky na určené meradlá, ostatné meradlá a ich metrologickú kontrolu, c) podmienky úradného merania, d) požiadavky na spotrebiteľsky balené výrobky, e) podmienky autorizácie a registrácie, f) pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie, g) metrologický dozor, h) ukladanie pokút. 37. Podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 38. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii, o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. 39. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o metrológii, zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia. 40. Podľa § 8 ods. 3 zákona o metrológii, meranie súvisiace s platbami je najmä meranie v obchodných vzťahoch, meranie na určovanie ceny pri priamom predaji verejnosti a meranie na účely výpočtu ceny, cla, taríf, daní, zvýhodnení, pokút, odškodnenia a poistenia. 41. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, ak sa meranie uskutočňuje podľa osobitných predpisov a nevykonáva sa určeným meradlom, musí sa vykonať určeným výrobkom alebo ostatným meradlom s vhodným meracím rozsahom na príslušný účel, o ktorého kalibrácii bol vydaný doklad a výsledky kalibrácie vyhovujú ustanoveným požiadavkám. 42. Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 43. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. 44. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii je podnikateľ alebo iná právnická osoba povinná viesť evidenciu všetkých používaných určených meradiel a ostatných meradiel podľa § 9 ods. 7 umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia alebo dátumov jeho kalibrácie. 45. Podľa § 33 ods. 6 zákona o metrológii, ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila. 46. Podľa § 36 ods. 1 písm. d) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. 47. Podľa § 36 ods. 1 písm. i) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákon tým, že nevedie evidenciu používaných určených meradiel podľa § 19 ods. 2 písm. e). 48. Podľa § 39 ods. 1 zákona o metrológii, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V. Posúdenie veci 49. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení aj s prvostupňovým rozhodnutím. 50. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 2018/300/008558/02864 zo dňa 27.07.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 351/2018/600-805 zo dňa 15.05.2018, ktorým podľa § 36 ods. 1 písm. d) a písm. i) zákona č. 142/2000 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 370,- eur. 51. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 52. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol správnym orgánom sankcionovaný za porušenie povinnosti uvedenej v § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že na prevádzke Bufet POHODA, Biokúpalisko, Rybnická 3951, RO Sninské rybníky, 069 01 Snina v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 pri meraniach súvisiacich s platbami - váženie pri príprave a predaji jedál na prevádzke verejného stravovania na hmotnosť, používal určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, ACS - A, 6/15 kg, výr. č.: 7090797 bez platného overenia a za porušenie povinnosti uvedenej v § 19 ods. 2 písm. e) citovaného zákona tým, že v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 neviedol evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III) a to uložením pokuty vo výške 370,- eur. 53. Krajský súd vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (správne delikty právnických a fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. 54. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor, na základe ktorého žalovaný konštatoval, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Poznamenal, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby nie je potrebné zisťovať ani preukazovať jej zavinenie, ani stupeň zavinenia (či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivosť) a kontrolovaná osoba sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Zákon o metrológii neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa kontrolovaná osoba uvedenej zodpovednosti zbavila. Na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správne delikty podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. Ak inšpektorát zistí porušenie zákona o metrológii, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého zo správnych deliktov zakotvených v § 36 zákona o metrológii, nemôže upustiť od uloženia pokuty, pretože na takýto postup nie je zo zákona oprávnený. Ďalej uviedol, že cieľom inšpektorátu ani úradu nie je sankcionovať kontrolované osoby, ale postupovať na základe a v medziach zákonov a súvisiacich právnych predpisov, tak ako túto povinnosť ukladá Ústava Slovenskej republiky. 55. Správny súd sa stotožnil s vyššie uvedeným záverom žalovaného a pokiaľ ide o námietky žalobcu uvedené v žalobe, tieto vyhodnotil ako nedôvodné. 56. Zistené výsledky vychádzali z kontroly vykonanej Slovenským metrologickým inšpektorátom a to v zmysle oprávnenia vyplývajúceho zo znenia § 33 ods. 2 a ods. 3 zákona o metrológii, v zmysle ktorého je Slovenský metrologický inšpektorát orgánom metrologického dozoru a kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby plnia povinnosti ustanovené zákonom o metrológii v spojení so znením § 35 ods. 1 zákona o metrológii. Slovenský metrologický inšpektorát vykonal kontrolu v rámci metrologického dozoru podľa zákona o metrológii, účelom ktorého je zabezpečenie jednotnosti a správnosti merania a následne pristúpil k uloženiu pokuty, čo bolo súladné s predmetom zákona o metrológii stanoveným v § 1 citovaného zákona. 57. V prvom rade sa správny súd zaoberal námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že výrok prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľný, pretože neobsahuje popis skutku tak, ako sa v skutočnosti stal. 58. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 59. I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. 60. Vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia je formulovaný spôsob spáchania správneho deliktu, čas, aj konkrétne ustanovenia zákona o metrológii, k porušeniu ktorých došlo a skutok je dostatočne určitý, ktorého sa žalobca dopustil nedodržaním povinností vyplývajúcich z § 19 ods. 1 a 2 písm. c) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii. 61. Krajský súd zastáva názor, že výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. V súvislosti s touto námietkou súd súhlasil s argumentáciou žalovaného, že nie je povinnosťou žalovaného a ani inšpektorátu preukazovať, že v daný deň metrologického dozoru boli konkrétne meradlá používané žalobcom, ale naopak povinnosťou žalobcu je mať na svojej prevádzke platne overené určené meradlá a tieto používať na príslušný účel. Ešte je potrebné dodať, že spojenie „v súvislosti s platbami“, tento vyjadruje, že účel používania určeného meradla je na určovanie napr. ceny a váhy, ktoré má mať ten, kto predáva tovar na hmotnosť na svojej prevádzke, a tieto musia byť počas celej doby prevádzkovania svojej prevádzky riadne overené. 62. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že aj druhá časť výroku rozhodnutia je nesprávna a nepreskúmateľná, túto súd považoval za účelovú. Z výroku prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobca je postihovaný aj za porušovanie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii tým, že v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 neviedol evidenciu všetkých používaných určených meradiel umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumu jeho overenia (1 ks váh s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III). Zo znenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii vyplýva, že podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná viesť evidenciu všetkých používaných určených meradiel a ostatných meradiel podľa § 9 ods. 7 umožňujúcu jednoznačnú identifikáciu každého meradla s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia alebo dátumov jeho kalibrácie. V nadväznosti na citované ustanovenie súd uvádza, že inšpektorát splnenie uvedenej povinnosti môže zistiť len v rámci metrologického dozoru, ktorý vykonáva na určitom mieste a v určitom čase. Z výroku rozhodnutia tieto údaje vyplývajú. Súd ešte dodáva, že splnenie tejto povinnosti je potrebné vykladať v kontexte zmyslu a účelu zákona o metrológii a s tým spojenej činnosti inšpektorátu výkonom štátneho metrologického dozoru, v rámci ktorého absencia vedenia evidencie všetkých používaných určených meradiel a ostatných meradiel s uvedením miesta jeho používania a dátumov jeho overenia alebo dátumov jeho kalibrácie, komplikuje resp. marí realizáciu štátneho metrologického dozoru poskytnutím neúplných, resp. nesprávnych informácii o overení používaných určených meradiel. 63. Rovnako sa krajský súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v skutkovom stave. Z rozhodnutia nepochybne vyplýva, že určené meradlo - váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III. žalobca je povinný na svojej prevádzke používať pri meraniach súvisiacich s platbami pri príprave a predaji jedál s platným overením a podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii je následné overenie povinný zabezpečiť žalobca ako používateľ meradiel, zaslaním objednávky na následné overenie ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe, najmenej 30 dní pred skončením platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia, čo zo strany žalobcu splnené nebolo. Žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a tieto považoval za dostatočné. Rozhodnutie inšpektorátu preskúmal žalovaný v súlade s ust. § 59 správneho poriadku v celom rozsahu a nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti, že správny orgán je v súlade s ust. § 32 správneho poriadku povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nebol povinný na základe tvrdenia žalobcu ako účastníka správneho konania ešte vykonať ďalšie dokazovanie, keďže správny orgán nepochybne zistil skutočný stav veci. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v čase metrologického dozoru prevádzkoval zariadenia verejného stravovania označené ako „BUFET POHODA“, táto prevádzka bola v deň metrologického dozoru otvorená, sú zrejmé otváracie hodiny prevádzky, ďalej že sa na prevádzke nachádzalo určené meradlo (váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, značky: ACS - A, 6/15 kg, výrobné číslo: 7090797). V prípade žalobcu váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III, mali dátum overenia dňa 30.07.2014 a platnosť overenia bola do 30.07.2016. Z uvedeného vyplýva, že v čase metrologického dozoru dňa 15.08.2017 boli váhy s neautomatickou činnosťou bez platného overenia. Tá skutočnosť, že v deň metrologického dozoru, žalobca, žiadne merania neuskutočnil, ho nezbavuje objektívnej zodpovednosti z porušenia povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, ktoré napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu stanovenú v § 36 zákona o metrológii. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu plniť povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii môže žalobca používať určené meradlo na daný účel len, ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje, pričom je povinný predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa zákona o metrológii. Zároveň podľa § 17 ods. 1 je následne overenie povinný si zabezpečiť používateľ určeného meradla, teda žalobca pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia. Správny súd zastáva názor, že v preskumávanom prípade bol správnym orgánom skutkový stav riadne a dostatočne zistený, a preto ani neprichádza do úvahy v prípade žalobcu aplikácia zásada „in dubio pro reo“, ako sa domnieval žalobca. 64. Vo vzťahu k žalobcovej námietke ohľadne toho, že nemožno určiť presný čas metrologického dozoru, keďže je zrejmé, že metrologický dozor nebol vykonaný celý deň, ale len určitý časový úsek, správny súd uvádza, že z Protokolu P č. 4149/2017 vyplýva, že váhy, ktoré sa nachádzali na prevádzke žalobcu, mali čas platnosti overenia do 30.07.2016, teda dlhšiu dobu ako jeden rok, váhy boli bez platného overenia. Z rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán zohľadnil čas trvania protiprávneho konania uvedený v protokole, teda v trvaní len jedného dňa, dňa metrologického dozoru. Zo znenia § 35 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii vyplýva, že inšpektori sú povinní uviesť v protokole o výsledku kontroly zistené nedostatky alebo porušenia tohto zákona s označením príslušného ustanovenia, ktoré bolo porušené, s uvedením času trvania protiprávneho konania a s označením kontrolovaných meradiel. Z Protokolu P č. 4149/2017 nachádzajúcom sa v administratívnom spise nesporne vyplýva, že tieto zákonom stanovené náležitosti (§ 35 ods. 2 písm. e/) v spojení s náležitosťami určenými § 12 vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, obsahuje, a preto súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. 65. K námietke žalobcu, že nepovažuje fotodokumentáciu za dôkaz z dôvodu, že je nečitateľná a nezrozumiteľná, správny súd poznamenáva, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania. Z tohto jeho postavenia je odvodené aj oprávnenie vykonávať dôkazy v správnom konaní. Správny poriadok až na výnimky neupravuje postup pri vykonávaní dôkazov. Je preto vecou úvahy správneho orgánu, akým spôsobom dôkaz vykoná s tým, že aj pre vykonávanie dôkazov však platí zásada zákonnosti. V danom prípade správny orgán dôkazy hodnotil jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru o spáchaní správneho deliktu zo strany žalobcu, s čím sa plne stotožnil aj krajský súd. Z administratívneho spisu vrátane fotodokumentácie však nesporne vyplýva, že v prejednávanej veci išlo o prevádzku žalobcu označenú ako „BUFET POHODA“, ktorá bola v deň metrologického dozoru otvorená, rovnako sú z nej zrejmé otváracie hodiny prevádzky, a taktiež, že sa na prevádzke nachádzalo určené meradlo (váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III., značky: ACS - A, 6/15 kg, výrobné číslo : 7090797), potom nemožno súhlasiť s názorom žalobcu o tom, že fotodokumentácia obsiahnutá v spise ako dôkaz nie je dostatočne čitateľná. Správny orgán pri rozhodovaní o správnom delikte nevychádzal iba z fotodokumentácie, ktorá je len podporným prostriedkom k protokolu. Súd dodáva, že protokol všetky žalobcom spochybňované skutočnosti obsahuje a to výrobné číslo váhy, zn. váhy, dátum overenia, triedu presnosti váh a výrobné číslo váh, potom námietka žalobcu týkajúca sa fotodokumentácie je irelevantná. Rovnako je irelevantná s poukazom na vyššie uvedené potom aj námietka, v rámci ktorej žalobca žiadal o predloženie dokladu preukázania zhody zariadenia, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená. 66. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatkoch v procesnom postupe t. j. ohľadne vedenia ústneho pojednávania, ktoré žalobca považoval za nesprávne, pretože podľa názoru žalobcu inšpektori žalovaného nie sú správnym orgánom, ale sú vo veci svedkami, krajský súd nemohol súhlasiť. V tomto smere súd uvádza, že pojem svedok správny poriadok nedefinuje. Z hľadiska procesnej teórie možno pojem svedok vymedziť ako fyzickú osobu, ktorá vypovedá o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Ide o skutočnosti, o ktorých svedok získal poznatky vlastnými zmyslami v určitom mieste a čase, alebo o ktorých sa dozvedel iným spôsobom (napr. o nich počul od iných osôb). Z hľadiska negatívneho vymedzenia predpokladov spôsobilosti byť svedkom treba uviesť, že svedkom nemôže byť účastník správneho konania, t.j. osoba, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa koná, osoby požívajúce výsady a imunity, osoby, ktoré nie sú schopné riadnej svedeckej výpovede a tiež aj zamestnanec správneho orgánu, ktorý vo veci koná. Preto, keď správny orgán nevypočul inšpektorov ako svedkov, nakoľko uvedení inšpektori viedli správne konanie ako zamestnanci správneho orgánu, postupoval súladne so zákonom a nemožno hovoriť, že by z tohto dôvodu bolo zmarené dokazovanie vo veci a zaťažilo správne konanie vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 67. Rovnako k námietke žalobcu, že je zrejmé, že správny orgán na ústnom pojednávaní nepoučil zúčastnené osoby žiadnym spôsobom, súd uvádza, že žalobca nie je v procesnom postavení zúčastnenej osoby podľa § 15a správneho poriadku, ale v postavení účastníka konania podľa § 14 správneho poriadku, na ktorého sa poučovacia povinnosť podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku nevzťahuje, a preto táto námietku je nedôvodná. 68. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán nezdôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri uložení pokuty, s ktorým tvrdením nebolo možné súhlasiť. V nadväznosti na uvedené, súd konštatoval, že žalovaný správny orgán v danej veci zohľadniac všetky okolnosti prípadu svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z ktorého nijakým spôsobom nevybočil, svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočným spôsobom odôvodnil (str. 13-14), pričom jeho správna úvaha pri výške a druhu pokuty je súladná so zákonom. Pri ukladaní sankcie žalovaný zohľadnil, že žalobca je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie s tým, že zavinenie sa v tomto prípade neskúma. 69. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 36 ods. 3 zákona o metrológii a to závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania žalobcu, bral do úvahy, že zo strany žalobcu išlo o viac porušení zákona o metrológii, na druhej strane prihliadol na to, že išlo o prvé protiprávne konanie žalobcu, čo vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia (od 200 eur do 10 000 eur). 70. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného v tom smere, že odstránenie zisteného nedostatku je povinnosťou kontrolovanej osoby a ani dodatočné odstránenie zisteného nedostatku nezbavuje kontrolovanú osobu zodpovednosti za protiprávne konanie v rozhodujúcom období. V prípade, ak by žalobca v určenej lehote nedostatky neodstránil, tak by naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. h) zákona o metrológii, v dôsledku čoho, je inšpektorát oprávnený uložiť pokutu za uvedené porušenie zákona o metrológii. 71. Krajský súd v Bratislave pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Postup správnych orgánov bol legitímny a nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by postupom príslušných správnych orgánov došlo k zásahu do procesných práv žalobcu. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave, a vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona o metrológii. Žalobcove námietky vznesené v žalobe vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím inšpektorátu o uložení pokuty. 72. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol. 73. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.