Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/97/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118288424 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118288424.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Jozef Bobok - ATLANTIS, Š. Moysesa 442/66, Žiar nad Hronom, IČO: 37 396 552, práv. zast. advokátkou JUDr. Luciou Sklenárovou, SNP 94, Žiar nad Hronom, IČO: 45 018 715, proti žalovanému BH SM, s.r.o., Pribišova 47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 46 212 485, práv. zast. advokátom Mgr. Ľudovítom Jendrálom, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 3.123,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/101/2018-84 zo dňa 15.1.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/101/2018-84 zo dňa 15.1.2019 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e a v napadnutý výrok III. m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 3.123,- EUR zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% p. a. zo sumy 2.823,- EUR od 19.4.2018 do 19.9.2018, ako aj náklady spojené z uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe objednávky žalovaného č. OBJ2018004 zo dňa 25.1.2018 žalobca realizoval stavebné práce na stavbe nájomné byty Dobrá Niva. Súčasťou objednávky bol aj cenník dohodnutých stavebných prác na stavbe: nájomné byty Dobrá Niva. Montážnymi denníkmi zo dňa 18.1.2018 až 2.2.2018, 4.2.2018 až 9.2.2018 a dňa 20.2.2018 bol vedený rozsah vykonanej práce. Predmetné denníky boli podpísané zmluvnými stranami prípadne poverenými osobami, ktoré boli oprávnené za nich konať. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20182 zo dňa 23.2.2018 splatná dňa 5.3.2018 vo výške 3.123,-EUR. Z výpisu z účtu zo dňa 20.9.2018 vyplývalo, že žalovaný poukázal žalobcovi sume 2.823,-EUR a dňa 11.4.2018 sume 300,-EUR spolu vo výške 3.123,-EUR. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť v časti uhradených dlžných súm a požadoval príslušenstvo z istiny a náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, žalobca vykonal ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa dohodnutý rozsah prác v požadovanej cene, ktorú žalovaný čiastočne plnil na istinu vo výške 3.123,-EUR a preto v tejto časti aj z dôvodu späťvzatia žalobcu súd konanie zastavil. Z dôvodu čiastočného plnenia záväzku súd mal za to, že žalovaný uznal dlh čo dôvodu a výšky i v časti príslušenstva, ktoré bolo súčasťou pohľadávky vo výške 3.123,- EUR a preto uložil povinnosť žalovanému, aby zaplatil žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8% p. a. z jednotlivých dlžných súm, ako príslušenstvo za obdobie kedy sa žalovaný dostal do omeškania s povinnosťou plniť svoj dlh žalobcovi ako veriteľovi riadne a včas. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému rozsahu 92%. 3. Proti výroku II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že podľa poučenia v odvolaním napadnutom rozsudku je možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 písm. b), C.s.p.). Znamená to, že ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného, podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie však neboli splnené, o čom svedčí, že pojednávania dňa 15.1.2019 sa zúčastnil ako splnomocnený právny zástupca žalovaného. Podľa § 274 súd na pojednávaní rozhodne rozsudkom pre zmeškanie na návrh žalobcu. Žalobca taký návrh na pojednávaní dňa 8.11.2018 nepredniesol, keďže žalobca, ani jeho právny zástupca neboli na pojednávaní prítomní. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 15.1.2019, výroky rozsudku sú zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Výrok III. rozsudku, zaznamenaný v zápisnici z pojednávania, znie: „Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,8 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím“. Výrok III. v písomnom vyhotovení rozsudku znie: Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím“. Podľa § 219 ods. 4 C.s.p. „Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný“, z uvedeného vyplýva, že výrok III. písomného vyhotovenia rozsudku má byť totožný s výrokom III., ktorý bol vyhlásený na pojednávaní a zaznamenaný v zápisnici z pojednávania. Rozsah náhrady trov 80,8% je správny, pretože zodpovedá pomeru úspechu strán v konaní. 4. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Výroky II. a III. považuje za správne, tiež výrok III. je správny, keďže z pôvodne uplatnenej pohľadávky 3 123,- EUR bolo 300,- EUR uhradených pred podaním návrhu na súd a zvyšná časť 2 823,- EUR až v priebehu konania. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v podľa § 388 C.s.p. zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.), ani na jeho zrušenie (389 C.s.p.). 6. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. K odvolacím námietkam žalovaného súd uvádza, že čo sa týka odvolacieho dôvodu žalovaného, že súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., odvolací súd uvádza, že pre odvolanie zákon vyžaduje osobitné náležitosti vymedzené v § 363 CSP. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uviedol nesprávne poučenie, nakoľko súd nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný prvú časť svojho odvolania proti rozsudku založil na chybnej prvej časti poučenia, ktoré však nezakladá žiadne účinky a nevytvára odvolací dôvod. Právny zástupca žalovaného bol osobne prítomný na pojednávaní dňa 15.1.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a strany sporu boli riadne súdom poučené o možnosti podania opravného prostriedku, a teda bolo zrejmé, že súd nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. I ÚS 562/2017 z 8.11.2017 „Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že okresný súd sťažovateľku nesprávne poučil o nemožnosti podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu. Pokiaľ ide o poučenie o opravnom prostriedku v napadnutom uznesení, ústavný súd sa už vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril, že pod právnymi účinkami rozhodnutí rozumieme platnosť (viazanosť súdu rozhodnutím po jeho vyhlásení, vyhotovení alebo doručení), právoplatnosť a (predbežnú) vykonateľnosť, ktoré nastávajú vždy, ak nedôjde k odloženiu týchto účinkov v dôsledku úkonov účastníkov konania. K právnym účinkom rozhodnutia preto nemožno radiť aj obsah rozhodnutia, ku ktorému patrí aj poučenie o možnosti použiť opravný prostriedok. Takéto poučenie nemá žiaden účinok, je iba plnením špeciálnej poučovacej povinnosti súdu (§ 160 Civilného sporového poriadku a iné), ktorej obsah sa môže meniť (a aj mení) v dôsledku zákonnej úpravy. To, že takéto poučenie nemá žiaden účinok, je potvrdené aj stabilnou praxou opravných súdov v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok (napríklad ak sa v poučení súdneho rozhodnutia uvádza, že účastník môže podať odvolanie, hoci podľa Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné) nezakladá žiadne účinky, najmä nevytvára procesné právo na podanie odvolania. Rozhoduje totiž len znenie zákona, a nie obsah poučenia (m. m. II. ÚS 264/04).“ K výroku III. rozsudku zaznamenaného v zápisnici z pojednávania odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že písomné vyhotovenie rozsudku, pokiaľ ide o výrok III. o trovách konania, sa nezhoduje s výrokom III. o trovách konania vyhláseným verejne na pojednávaní dňa 15.1.2019. Momentom vyhlásenia rozsudku s obsahom výroku, ako je uvedený v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku, sa ním stal súd viazaný a bolo povinnosťou súdu toto znenie výroku rozsudku uviesť aj v jeho písomnom vyhotovení. Odvolací súd ďalej uvádza, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže po podaní žaloby žalovaný dňa 20.9.2018 a 11.4.2018 uhradil žalovanú istinu a v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Čo sa týka náhrady trov konania, tak vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu v konaní vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti bola transformovaná do ustanovenia § 256 C.s.p. a znamená, že trovy je povinná uhradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. V danom prípade zobral žalobca návrh späť z dôvodu uhradenia dlžnej istiny a to po podaní žaloby a preto žalovaný svojim konaní zavinil späťvzatie návrhu na začatie konania, pričom žaloba bola podaná dôvodne, odvolací súd preto výrok III. napadnutého rozsudku v súlade s § 388, § 255 a § 256 ods. 1, C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).