Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoCsp/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320200114 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320200114.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: Š. L., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XXX, A., zastúpeného: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO: 52 274 896, proti odporcovi: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom: Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy a o uloženie povinnosti zamestnávateľovi: MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 975 268, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. januára 2020 č.k. 60Csp 1/2020-30 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi navrhovateľa spoločnosti MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 975 268 povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi ako veriteľovi zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, zamietol (výrok II.). Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať na súd proti odporcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, o určenie neexistencie práva odporcu ako veriteľa požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom alebo prípadne o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom (výrok III.). Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Bratislava III vo výške 33 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok V.). 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľom tým, že je zamestnancom v spoločnosti MEDROP s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 975 268 ako zamestnávateľa (ďalej len „zamestnávateľ“), na ktorého sa obrátil odporca ako veriteľ so žiadosťou (výzvou) zo dňa 22.11.2019 na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu; prílohou žiadosti bola zmluva o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a pôvodným veriteľom - spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou Úverovej zmluvy je v bode 4 aj dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“), ktorú dohodu obsiahnutú priamo v texte spotrebiteľských zmlúv považuje judikatúra za neprijateľnú podmienku a takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dohodnutá s veriteľom individuálne, ale bola predtlačená ako integrálna súčasť Úverovej zmluvy a bez súčasného uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy nemal navrhovateľ možnosť uzavrieť Úverovú zmluvu, čím sa veriteľ dostáva do neoprávnenej výhody oproti navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, a to tak, že si môže vymôcť od navrhovateľa plnenie bez súdnej kontroly oprávnenosti prijatia takéhoto plnenia, k čomu zo strany veriteľa v tomto prípade aj dochádza. Odporca chce nútene prijímať plnenie od navrhovateľa bez toho, že by musel dokazovať existenciu svojej pohľadávky. Navrhovateľ uviedol, že jeho dlh z Úverovej zmluvy neexistuje a bol v minulosti riadne splatený, ak navrhovateľ aj mal dlh voči odporcovi z Úverovej zmluvy, tento je premlčaný, navrhovateľ súčasne vzniesol voči pohľadávke odporcu z Úverovej zmluvy aj námietku premlčania. Prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy chce odporca získať od neho finančné prostriedky, na ktoré buď nemá žiadny nárok, lebo dlh bol celkom uhradený, alebo je jeho nárok premlčaný, a to všetko cez obídenie súdnej kontroly takéhoto konania zo strany veriteľa. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že plánuje podať žalobu vo veci samej, a to žalobu na určenie neexistencie oprávnenia odporcu požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v Úverovej zmluve. Kým sa tak ale stane, zamestnávateľ bude musieť realizovať zrážky zo mzdy navrhovateľa, čím dôjde ku vzniku škody na strane navrhovateľa, ktorá by ale nemusela vzniknúť, ak by súd nariadil prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa odporca a rovnako aj zamestnávateľ zdržali výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko u zamestnávateľa sa blíži deň zúčtovania miezd za predchádzajúci mesiac, považuje navrhovateľ za nevyhnutné podať návrh na neodkladné opatrenie, aby sa zabránilo zrážke možno už z tohto mesačnej mzdy navrhovateľa alebo aspoň z nasledujúcej a počkať na právoplatné rozhodnutie súdu o navrhovateľovej žalobe na určenie neexistencie oprávnenia odporcu požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie proti tretej osobe - zamestnávateľovi, ktorá nie je stranou sporu. 3. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov pripojených navrhovateľom k návrhu: Pracovná zmluva zo dňa 30.06.2017, žiadosť odporcu zo dňa 22.11.2019 o vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľa, Zmluva o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/353/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 8Co/329/2015, kópia strany z publikácie „Civilný sporový poriadok, Komentár, str. č. 1094 a 1095, článok na webovom portáli www.najpravo.sk s názvom „Neodkladné opatrenie proti inej osobe ako strane sporu“. 4. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, 2, 3, § 337 ods. 1,3 Civilného sporového poriadku (ďalej klen „CSP“), § 551 ods. 1, 2 a 3, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 5a ods. 1 písm. a), § 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom po 01.05.2014, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 137 písm. c) a d) CSP. 5. Mal za zrejmé, že navrhovateľ ako dlžník uzavrel s právnym predchodcom odporcu (veriteľa) - spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ako bankou), Úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľovi úver s mesačnou splátkou 69,29 eur. Súčasťou Úverovej zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená priamo v texte Úverovej zmluvy ako bod 4 v znení: Klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžník vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky. V konaní mal tiež za nesporné, že navrhovateľ je zamestnancom zamestnávateľa a že odporca listom zo dňa 22.11.2019 vyzval zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, avšak najviac vo výške splátky dohodnutej v pôvodnej úverovej zmluve a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, vrátane príslušenstva pohľadávky. Odporca v liste uviedol, že k uvedenému dňu eviduje voči navrhovateľovi ako zamestnancovi zamestnávateľa pohľadávku vo výške 5.451,25 eur (pohľadávka je naďalej úročená). 6. Vyslovil, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil, teda osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť nevyhnutne dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie vzhľadom na krátkosť času. 7. Konštatoval, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ uvádza práve potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov, v ktorom prípade súd neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach strany alebo účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku. 8. V kontexte predložených listinných dôkazov mal za nesporné, že medzi stranami sporu (resp. medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu) bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy. Navrhovateľovi ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv mu predkladá vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovo právneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd. 9. Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je uzavretá v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013). 10. Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania dôvodil tým, že kým bude rozhodnuté o žalobe vo veci samej, ktorú plánuje podať o určenie neexistencie oprávnenia odporcu požadovať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v Úverovej zmluve, bude musieť zamestnávateľ realizovať zrážky zo mzdy navrhovateľa, čím dôjde ku vzniku škody na strane navrhovateľa, ktorá by ale nemusela vzniknúť, ak by súd nariadil prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa odporca a rovnako aj zamestnávateľ zdržali výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. 11. Súd prvej inštancie na základe tvrdení navrhovateľa a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré pripojil k návrhu, dospel k záveru, že v prejednávanej veci navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď osvedčil existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami, založeného Úverovou zmluvou spolu s Dohodou o zrážkach zo mzdy, ako aj skutočnosť, že zrážky zo mzdy sú mu zamestnávateľom na základe výzvy zo dňa 22.11.2019 skutočne vykonávané, keď túto povinnosť má zamestnávateľa podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ namieta neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, skutočnosť, že Úverová zmluva a/alebo Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahujú alebo predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania a právneho posudzovania v konaní vo veci samej, a zároveň namieta neexistenciu akéhokoľvek (vymáhateľného) dlhu navrhovateľa voči odporcovi, možno v danom prípade vzhľadom na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, považovať jeho nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu, za osvedčený spôsobom dostatočným pre účely nariadenia neodkladného opatrenia. 12. Pri skúmaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami z hľadiska hrozby postihu majetku navrhovateľa súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ tvrdí, že dlh z Úverovej zmluvy neexistuje, bol riadne splatený alebo je premlčaný. Mal preto za to, že pre posúdenie dôvodnosti uspokojenia (sporného) nároku odporcu ako veriteľa opakovanými zrážkami zo mzdy navrhovateľa bude potrebné vykonať náležité dokazovanie v konaní vo veci samej. Vyslovil názor, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy, ktorých výkon je sporný a ktorých výkon môže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu ako veriteľa, treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Ak by sa totiž v spore vo veci samej neoprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy potvrdila, predstavovalo by pokračovanie vo výkone týchto zrážok vo vzťahu k zamestnancovi taký závažný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý od neho nemožno spravodlivo požadovať. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej, ak si nárok voči navrhovateľovi uplatní žalobou, nič mu nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej Dohody o zrážkach zo mzdy. 13. Listinnými dôkazmi bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal (vyzval) odporca listom zo dňa 22.11.2019 zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vo výške splátky podľa Úverovej zmluvy. Pokiaľ by bol navrhovateľ vo veci samej úspešný, nemal by odporca ako veriteľ nárok na zrážky zo mzdy v sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa navrhovateľa, resp. by nemal nárok na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech odporcu na úkor navrhovateľa, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude zamestnávateľovi navrhovateľa ako tretej osobe, od ktorej to možno spravodlivo požadovať nariadenie neodkladného opatrenia, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a na strane odporcu nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku č. I. 14. Navrhovateľ sa však podľa názoru súdu nedôvodne domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, keď tieto spolu so žiadosťou (výzvou) odporcu o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.11.2019 už boli zamestnávateľovi navrhovateľa predložené, teda už boli použité, čo sám navrhovateľ v návrhu potvrdil a uviedol. V súlade s ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca ako veriteľ nadobúda voči zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a zároveň týmto okamihom zamestnávateľovi vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa ako dlžníka a poukazovať ich odporcovu veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. 15. Nakoľko navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a nespája ho s konaním vo veci samej, súd prvej inštancie v súlade s ust. § 336 ods. 1 a 2 CSP vo výroku uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku č. III tohto uznesenia. Vzal do úvahy a prihliadol na to, že neodkladným opatrení navrhovateľ žiada, aby sa zamestnávateľ zdržal výkonu zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky odporcu, ktorá pohľadávka podľa navrhovateľa neexistuje alebo je premlčaná a skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje podľa navrhovateľa neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prihliadol aj na záujem odporcu, keď v prípade, ak by nebolo vedené konanie vo veci samej, trvanie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia by bolo neprimeraným obmedzením odporcu ako povinnej osoby. V nadväznosti na to, súd prvej inštancie obmedzil trvanie neodkladného opatrenia a postupom podľa ust. § 330 ods. 1 CSP určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku č. I uznesenia. V prípade, ak žaloba nebude v uvedenej lehote podaná na súd žalobkyňou, súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení. 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 17. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 1 ods. 1 a ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov s odôvodnením, že navrhovateľ bol od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený, preto na jeho úhradu zaviazal odporcu. 18. Proti tomuto uzneseniu v jeho zamietajúcej časti a v časti trov konania (výroky II. a IV) podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal v napadnutej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti vyhovieť a uložiť veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu svojich práv z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom. V napadnutej časti trov konania žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že veriteľ svoje práva z Dohody o zrážkach zo mzdy už úplne vyčerpal (skonzumoval) a nikdy viac ich nebude môcť v budúcnosti použiť, pretože ak by to tak bolo, možno by malo uznesenie vo svojom výroku II. opodstatnenie, ale tento záver nepovažoval za správny. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa snaží dosiahnuť účinnú a efektívnu súdnu ochranu svojich práv (práva na mzdu), ktoré mu veriteľ svojim konaním opierajúcim sa o Dohodu o zrážkach zo mzdy ohrozuje a snaží sa ich priamo poškodiť. Uviedol, že dnes pracuje u zamestnávateľa, avšak tento stav je aktuálny a môže sa kedykoľvek zmeniť, keďže môže kedykoľvek z vlastnej vôle alebo aj čiastočne proti svojej vôli zmeniť zamestnávateľa. Keďže dnes platné uznesenie zaväzuje nevykonávať zrážky z jeho mzdy len jeho zamestnávateľa, ak dôjde k zmene platiteľa mzdy na jeho strane, uznesenie sa jeho zamestnávateľa už nebude týkať. Veriteľ tak môže bez obmedzenia opäť zaslať výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy novému zamestnávateľovi a nemusí mať to šťastie, že sa o takejto výzve dozvie hneď a včas zabráni jej následkom. Z uvedeného mal za to, že ak bude chcieť dosiahnuť súdnu ochranu svojich práv, musí opätovne podávať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči jeho novému zamestnávateľovi. Takéto konanie považoval za nehospodárne. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku považoval za nedostatočné, čo sa týka súdnej ochrany jeho práv. Naopak, ak by súd vyhovel jeho návrhu tým, že by zaviazal veriteľa k držaniu sa výkonu svojich práv z Dohody o zrážkach zo mzdy, jeho práva by mali zabezpečenú riadnu, trvalú a účinnú súdnu ochranu až do definitívneho rozhodnutia vo veci (o platnosti/neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy) a nemusel by sa obávať následkov vyplývajúcich mu zo zmeny zamestnávateľa alebo iného platiteľa mzdy. Zároveň by práva veriteľa neboli takýmto neodkladným opatrením nijako navyše obmedzené, čiže primeranosť neodkladného opatrenia smerovanému priamo voči nemu by bola zachovaná. Konštatoval, že práva veriteľa z Dohody nie sú vôbec skonzumované, a ten ich môže kedykoľvek znovu použiť, ak dôjde k zmene okolností, napr. k zmene zamestnávateľa na jeho strane. Bol preto toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď z tohto dôvodu zamietol jeho návrh, aby zaviazal veriteľa neodkladným opatrením k zdržaniu sa výkonu svojich práv z Dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ napadol svojim odvolaním aj výrok IV. o nároku o náhrade trov konania ako závislý od toho, či odvolací súd zmení ním napadnutý II. výrok uznesenia v jeho prospech v zmysle odvolania. Mal za to, že tento výrok IV uznesenia by mohol byť zmenený v jeho prospech aj v prípade, že výrok IV. uznesenia nebude odvolacím súdom zmenený, a to z dôvodov, že ak zamestnávateľ dostane výzvu veriteľa k výkonu zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, zamestnanec, teda aj on, mal veľmi krátky čas na to, aby dokázal zabrániť realizácii akejkoľvek zrážky zo mzdy. Pri koncipovaní petitov návrhu sa preto musel zamyslieť nad tým, či žiadať len obmedzenie výkonu práv veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy alebo len zákaz určený zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody alebo či žiadať o obe neodkladné opatrenia. Keďže netuší, či konajúci sudca o jeho návrhu bude alebo nebude mať vedomosti o judikatúre umožňujúcej nariadenie neodkladné opatrenia aj voči tretej osobe, ktorým je v danom prípade zamestnávateľ, rozhodol sa podať návrh aj s návrhom neodkladného opatrenia (obmedzenie výkonu práv veriteľa z Dohody). Stále sa totiž podľa neho stáva, že súdy odmietajú nariaďovať neodkladné opatrenia voči tretím osobám. Ak by sa neodkladné opatrenie nedostalo zo súdu priamo aj zamestnávateľovi, mohlo by byť problémom v praxi dosiahnuť účinné okamžité zastavenie výkonu zrážok zo mzdy, ak je zamestnávateľovi predložené len neodkladné opatrenie obsahujúce obmedzenie výkonu práv veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy a neobsahujúce priamy zákaz určený zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody. Preto sa rozhodol podať návrh aj s návrhom neodkladného opatrenia (zákaz určený zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody). Uviedol, že „bojoval“ pri koncipovaní návrhu s právnou neistotou, ktorá je podľa neho v súdnom systéme SR žiaľ prítomná, a zvolil si cestu pre neho najviac istú. Myslí si, že vo svetle všetkých týchto okolností je zamietavý výrok IV. uznesenia rozhodnutím, ktoré porušuje základný princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 CSP. Poukázal na fakt, že súd prvej inštancie sa stotožnil so základnými dôvodmi pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu. Ak odvolací súd výrok č. IV uznesenia nezmení v jeho prospech a potvrdí správnosť nepriznania mu nároku na náhradu trov konania, takýmto spôsobom by podľa neho bol sankcionovaný za to, že v dôsledku prítomnej právnej neistoty „bojujúc“ s ňou, uviedol v petite svojho návrhu nadbytočný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a takéto konanie súdu by nebolo podľa jeho názoru súladné s princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 CSP. 19. Odporcovia odvolací návrh nepodali. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379, § 380 CSP) preskúmal vec v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 21. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 22. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. 28. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie) je nutné, aby zo samotného návrhu a doložených dokladov preukazujúcich osvedčenosť nároku vyplývala zrejmosť tohto ohrozenia. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje navrhovateľovi neodkladného opatrenia škodu, a to nenahraditeľnú. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. 29. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v odvolateľom napadnutej zamietajúcej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť odporcovi povinnosť ako veriteľovi zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere „dostupná pôžička“ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., ako pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie aj s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacia námietka navrhovateľa, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa snaží dosiahnuť účinnú a efektívnu súdnu ochranu svojich práv (práva na mzdu), ktoré mu veriteľ svojim konaním opierajúcim sa o Dohodu o zrážkach zo mzdy ohrozuje a snaží sa ich priamo poškodiť, nakoľko dnes pracuje u zamestnávateľa, avšak tento stav je aktuálny a môže sa kedykoľvek zmeniť a keďže dnes platné uznesenie zaväzuje nevykonávať zrážky z jeho mzdy len jeho zamestnávateľa, ak dôjde k zmene platiteľa mzdy na jeho strane, uznesenie sa jeho zamestnávateľa už nebude týkať, môže bez obmedzenia opäť zaslať výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy novému zamestnávateľovi, nie je dôvodná. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného súdneho rozhodnutia bol nemožný. Pri navrhovateľom uplatnenom petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi navrhovateľ po osvedčení svojho hmotného nároku neosvedčil, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik škody tým, že došlo už k zmene zamestnávateľa, ktorému ako jeho novému zamestnávateľovi by odporca doručoval opätovne výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom reálnosť a bezprostrednosť znamená, že musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi neodkladného opatrenia škodu, a to nenahraditeľnú. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, Dohody o zrážkach zo mzdy, keď tieto spolu so žiadosťou (výzvou) odporcu o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.11.2019 už boli (terajšiemu) zamestnávateľovi navrhovateľa predložené, teda už boli použité, čo sám navrhovateľ v návrhu potvrdil a uviedol. V súlade s ust.§ 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca ako veriteľ nadobúda voči zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a zároveň týmto okamihom zamestnávateľovi vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa ako dlžníka a poukazovať ich odporcovu veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Nie je dôvodná ani námietka navrhovateľa, že nemusí mať to šťastie, že sa o takejto výzve dozvie hneď a včas zabráni jej následkom a že ak bude chcieť dosiahnuť súdnu ochranu svojich práv, musí opätovne podávať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči jeho novému zamestnávateľovi. 30. Za správne rozhodnutie vyhodnotil odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v navrhovateľom napadnutej časti týkajúcej sa trov konanie, keď súd prv ej inštancie správne v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech v konaní žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 31. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.