Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/123/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203819 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319203819.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: O. Š., G.. X.X.XXXX, E. K. P. XX, K., zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: O. Q. N. A..P..U.., A. A. W. X, K.A., T.: XX XXX XXX, zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20. júla 2020 č. k. 24C74/2019-204 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v konaní vednom proti žalovanému o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam domáhal proti tretej osobe spoločnosti Xkraska, Q..A.., so sídlom A. X, K., T.: XX XXX XXX vydania rozhodnutia, že táto spoločnosť nie je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby nehnuteľností - záhrady zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia M. O. K., okres A.. 2. Žalobca tvrdí, že dňa 29.4.2008 bola medzi spoločnosťou Q. T. A..P..U.., so sídlom E. XX, K., IČO: XX XXX XXX a spoločnosťou Q., A..P..U.., so sídlom G. X, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Kúpna zmluva bola riadne podpísaná a notársky overená. Obe spoločnosti sú podľa aktuálneho právneho stavu zrušené. Dňa 9.3.2009 bola medzi spoločnosťou Q., A..P..U.. a žalobcom ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Aj táto zmluva bola stranami vlastnoručne podpísaná a podpisy overené. V čase prevodu vlastníckych práv na žalobcu mali predmetné nehnuteľnosti ťarchu v prospech spoločnosti I., A..P..U.., so sídlom Š. X, K., T.: XX XXX XXX. Žalobca mal o tejto ťarche vedomosť. Zmluva o úvere podľa žalobcu naplnila svoj účel, nakoľko dlžník uhradil svoj záväzok voči spoločnosti I. A..P..U.. v plnej výške, ba až nad rámec záväzkov. 3. Na základe uvedeného možno podľa žalobcu vyvodiť, že dlžník v plnej miere splatil dlžnú sumu a v takom prípade zaniká možnosť výkonu záložného práva. Žalobca sa preto vnímal ako dobromyseľný vlastník predmetných nehnuteľností, pretože po podaní návrhu na zrýchlený zápis práv do katastra nehnuteľností vkladom údajov z kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2011 nemal žiadnu vedomosť o tom, že by kataster tento návrh neuznal, a teda sa považoval za legitímneho vlastníka. 4. Dňa 2.7.2020 podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca navrhol nariadiť, že obchodná spoločnosť Xkraska Q..A.., A. X, K., IČO: XX XXX XXX, nebola oprávnená navrhnúť vykonanie dražby predmetných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a bola povinná zdržať sa výkonu svojho záložného práva, zriadeného na týchto nehnuteľnostiach, evidovaného na liste vlastníctva pod V-XXXX/XXXX. 5. Návrh žalobca odôvodnil tým, že po podaní žaloby o určenie vlastníctva žalovaný zriadil na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech spoločnosti Xkraska Q..A.. a záložný veriteľ začal takmer okamžite s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby napriek tomu, že na liste vlastníctva je vyznačená poznámka o prebiehajúcom spore o určenie vlastníctva. Uviedol, že snaha o speňaženie založenej nehnuteľnosti vykazuje znaky účelovosti a špekulatívnosti. Vydražením by podľa neho nepochybne došlo k zásadnému sťaženiu jeho právneho postavenia, keďže by sa navýšil počet prevodov, ktoré by musel kvalifikovane spochybniť. Ak by bol vydražiteľ objektívne dobromyseľný, žalobca by mohol úplne stratiť možnosť úspešne sa domôcť ochrany svojho vlastníctva. Opakovaná dražba by podľa dostupných informácii mala prebehnúť dňa 21.7.2020. Nemožno očakávať, že súd dovtedy rozhodne vo veci samej, preto za jediný efektívny a dostupný nástroj na ochranu svojich práv považoval navrhované neodkladné opatrenie, keďže mu hrozí enormná škoda, ktorú nebude možné reparovať ani v prípade, ak by súd následne určil jeho vlastnícke právo. 6. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ďalej poukázal na ust. § 325ods 1 a § 326 ods. 2 CSP, § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, na koncepciu neodkladných opatrení v CSP na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení a na zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie. 7. Zmenené skutkové okolnosti považoval žalobca za zásadné. Žalobca tvrdil, že zo strany konateľa žalovaného M.. B. Y. došlo ku eskalácii nátlaku. Pred Vianocami 2019 bol jemu a jeho rodine odstavený prívod vody a elektrickej energie, k odpojeniu elektriny došlo opakovane. Nasledovalo znepríjemňovanie pokojného spôsobu jeho života a jeho rodiny, najmä neustálym sledovaním. Konanie zúčastnených osôb nahlásil polícii, od ktorej dostal len odporúčanie podať ďalšie trestné oznámenie. Dňa 26.1.2020 nastala zmena držby nehnuteľností, kedy konateľ žalovaného násilným spôsobom obsadil jeho obydlie a odvtedy neho a jeho rodinných príslušníkov do domu nevpustil. Žalobca sa tak spolu s družkou a maloletou dcérou ocitli na ulici, navyše bez dokladov a vecí zabezpečujúcich ich základné potreby. Dňa 20.2.2020 mu žalovaný zaslal list, ktorým ho informoval o výmene zámkov a o uskladnení hnuteľného majetku, ktorý sa v dome nachádzal. V dôsledku pandémie COVID 19 sa mu podarilo získať prístup k veciam až dňa 24.2.2020. K prevzatiu vecí si pribral notára, ktorý o tom spísal notársku zápisnicu. Po otvorení lodných kontajnerov zistil, že časť majetku, najmä cennejšieho, si buď niekto prisvojil alebo sa naďalej nachádza v dome. Dražbu a predaj však dražobník začal inzerovať na portáli reality.sk. 8. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil inzerát o opakovanej dražbe na stránke reality.sk, oznámenie o uskladnení hnuteľných vecí a notársku zápisnicu. 9. O navrhovanom neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodol podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a § 325 ods. 1 CSP. 10. Konštatoval, že podľa ustanovení CSP môže nariadiť neodkladné opatrenie len z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, keď sa spravidla vychádza len z toho, čo tvrdí navrhovateľ/žalobca a aké listiny predkladá. Dôvodil, že v danej veci tak žalobca pre účely úspechu musel dostatočne osvedčiť, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov strán, v ktorej dôsledku je potrebné uložiť povinnosť tretej osobe - záložnému veriteľovi. 11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol daný naliehavý dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za to, že žalobca, napriek zmenenej a doplnenej žalobe dostatočným spôsobom neosvedčil svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Z doteraz predložených listinných dôkazov predbežne nevyvodil nerušené užívanie nehnuteľností počas celej zákonnej doby desiatich rokov. Mal za to, že na preukazovanie týchto skutočností bude vykonané dokazovanie najmä navrhnutými výsluchmi strán a svedkov, predbežne však z listinných dôkazov takýto záver nezistil. Uviedol, že túto skutočnosť žalobca navyše neosvedčil dôkazným prostriedkom, ktorý je obvyklý pri naliehavých situáciách , napr. čestnými vyhláseniami. 12. Za druhý a zásadný dôvod pre zamietnutie návrhu označil súd prvej inštancie to, že podľa neho ani v súvislosti s prípadnou dražbou nehnuteľností žalobcovi bezprostredne nehrozí škoda, ani sa nezhorší jeho právne postavenie. 13. Poukázal na to, že podľa § 228 ods. 2 CSP výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Podľa § 38 a § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. 14. Pripomenul, že žalobca nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval ďalšími neoprávnenými prevodmi vlastníctva nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, čím by sa malo zásadne zhoršiť jeho právne postavenie a hrozila mu enormná škoda. S týmto sa súd prvej inštancie nestotožnil, keďže je na liste vlastníctva zapísaná poznámka P-537/2019 o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníctva. Z hľadiska ochrany prípadných ohrozených práv žalobcu zaujal názor, že možno s poukazom na zapísanú poznámku a judikatúru (napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8Co/180/2016) považovať vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore na príslušnom liste vlastníctve za dostatočné. Uloženie zákazu nakladania so spornou nehnuteľnosťou neodkladným opatrením považoval za nadbytočné z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobu, prípadne tretích osôb. Dospel k záveru, že vzhľadom na právny význam informatívnej poznámky na liste vlastníctva v zásade nemôže nakladaním so spornými nehnuteľnosťami hroziť reálne nebezpečenstvo zhoršenia alebo oslabenia právneho postavenia žalobcu v konaní o určenie vlastníctva. 15. Súd prvej inštancie právne argumentoval, že dobrovoľná dražba podľa zákona č. 527/2002 Z. z. nie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko ide o zmluvný prevod vlastníckeho práva, kde sa tiež uplatňuje zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. Z toho vychádzajúc v dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka. V prípade úspechu v konaní vo veci samej o určenie vlastníckeho práva bude žalobca zapísaný ako vlastník nehnuteľností, pretože výrok rozsudku bude záväzný aj pre prípadného vydražiteľa, čo samozrejme vylučuje jeho dobromyseľnosť. 16. N záver uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 a § 354 CSP až v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej. 17. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Pokiaľ ide o argument neosvedčenia vydržania nehnuteľností mal za to, že súd prvej inštancie na jeho úkor v rozpore so základným princípom voľného hodnotenia dôkazov pripisuje čestnému vyhláseniu vyššiu silu ako ostatným listinným dôkazným prostriedkom ním predloženým. Tiež uviedol, že pravdivo a úplne opísal všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom vydržania. K nízkej dôkaznej sile čestných vyhlásení poukázal na viaceré súdne rozhodnutia. Závery súdu prvej inštancie označil za rozporné s princípmi rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pozornosť upriamil na komentár k CSP o tom, že hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia, keď pre účely vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné preukázanie rozhodných skutočností, postačuje ich osvedčenie. Za dôkaz toho, že rozhodné skutočnosti osvedčil, označil to, že súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu žaloby. Tiež poukázal na to, že procesný kódex nevylučuje výsluch strán a pojednávanie i v konaní o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia. Ak mu súd prvej inštancie vytkol nepredloženie čestného vyhlásenia, jeho postup označil za nesprávny a formalistický. Zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, ak jeho navrhovateľovi hrozí zhoršenie právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Záver súdu prvej inštancie o úlohe informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností mal za zjednodušený. Pripomenul, že vydražením nehnuteľností by došlo k sťaženiu jeho právneho postavenia navýšením počtu prevodov, ktoré by musel kvalifikovane spochybniť, s tým, že v prípade dobromyseľnosti vydražiteľa by stratil možnosť súdnej ochrany. Právny význam tu má len poznámka obmedzujúca na základe súdneho rozhodnutia, ktorej dôsledkom je prerušenie konania o návrhu na vklad až do zániku obmedzenia, pričom poznámka informatívna vplyv na priebeh vkladového konania nemá. Nepoprel, že jeho úspech v konaní vo veci smej by znamenal záväznosť rozsudku aj pre vydražiteľa nehnuteľnosti, čo však pre neho nemá dostatočný praktický význam, vzhľadom na zmenu pasívnej legitimovaného subjektu počas súdneho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie mu nenariadením neodkladného opatrenia odňal možnosť účinne sa brániť voči potenciálnym prevodom nehnuteľnosti, zriadeniu ďalších záložných práv alebo zaťaženiu ďalšími právami tretích osôb, keď konanie o určenie vlastníctva môže trvať aj viac rokov. Tiež dal do pozornosti ústavnú judikatúru o neprípustnosti formalizmu v rozhodovaní, ktorý znamená svojvôľu. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal za danú tým, že dražba nehnuteľností je určená na deň 17.09.2020, keď neskôr bude súdna ochrana neefektívna, oneskorená a iluzórna. Nenariadením neodkladného opatrenia by mohlo v prípade jeho úspechu vo veci samej dôjsť k neprimeranému zásahu do jeho práv, pokiaľ by sa s nehnuteľnosťou nakladalo. Nariadenie neodkladného opatrenia označil za prostriedok zabezpečujúci reálny význam konečného rozhodnutia vo veci. 18. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.09.2020. Poukázal na všeobecné náležitosti podania každého druhu a na náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ktoré patrí vymedzenie žalovaného subjektu. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko nie je subjektom, ktorý má rušiť práva žalobcu, pričom okruh subjektov konania určuje žalobca a konajúci súd je ním viazaný. Navyše z opatrnosti nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu o informatívnej a obmedzujúcej poznámke v katastri nehnuteľností. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu spis nevyplýva doposiaľ nerušené užívanie nehnuteľností žalobcom po dobu 10 rokov, nakoľko so žalobcom opakovane komunikoval pán K. K. o tom, že nie je vlastníkom nehnuteľností. Nehnuteľnosti teda neužíval v dobrej viere. Stotožnil sa aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní v príslušnom liste vlastníctva je z hľadiska ochrany práv žalobcu dostatočné. Katastrálny operát je verejný, preto uloženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťou považoval za nadbytočné. 19. Ďalšie písomné ani elektronické podania v rámci odvolacieho konania neboli podané. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 21 . Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 22. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 25. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 26. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 27. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 28. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného opatrenia navrhovaného do skončenia konania vo veci samej) je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu na riadny výkon exekúcie očakávaného súdneho rozhodnutia ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. 29. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. 30. V danej veci odvolací súd v zhode s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca dôkazné bremeno o potrebe nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia doposiaľ neuniesol. Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v podrobnostiach na toto odôvodnenie poukazuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP), nakoľko vyhodnotil, že žalobca neosvedčil v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existenciu nároku tvoriaceho predmet meritórneho konania, ktorým je aktuálne tvrdené vydržanie nehnuteľností žalobcom, ako ani existenciu hroziacej ujmy, ktorej náprava je možná jedine navrhovaným neodkladným opatrením. Odvolací súd vzal do úvahy z obsahu spisu vyplývajúcu skutočnosť, že žalobca žalobou zo dňa 04.07.2020 žiadal určiť vlastníctvo iným titulom ako vydržaním a dôkazy dokladané k žalobe mali preukazovať v žalobe tvrdené skutkové okolnosti. Následne inicioval tri neúspešné konania o neodkladnom opatrení. Návrh na zmenu žaloby v dôsledku zmeny skutkových tvrdení žalobca uplatnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.06.2020, navrhovanú zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 02.07.2020, č. k. 24C 74/2019-184. Z uvedenej chronológie je zrejmé, že žalobca sám mení tituly nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a jeho tvrdenia sú tak sporné, sám nemá jednoznačný názor na túto právnu otázku, ktorá je však pre účely právneho posúdenia opodstatnenosti práve zvoleného žalobného petitu a tým úspešnosti žaloby významná, a jeho tvrdenia o vydržaní nehnuteľností bude potrebné preskúmať v meritórnom konaní vykonaním rozsiahlejšieho dokazovania, keď aktuálne pre účely rozhodnutia o jeho poslednom v poradí štvrtom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné konštatovať, že existenciu meritórneho nároku neosvedčil bez vážnejších pochybností. Odvolací súd v súlade s právnym záverom súdu prvej inštancie právne posúdil, že žalobca neosvedčil ani nevyhnutnosť navrhovanej bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením v záujme vykonateľností prípadného budúceho súdneho rozhodnutia, nakoľko predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré určenie sa nemôže stať nevykonateľným, keď ako ani nerozporoval samotný žalobca v prípade existencie aj len informatívnej poznámky v evidencii nehnuteľností bude dobromyseľnosť akéhokoľvek vydražiteľa spochybnená, resp. vylúčená. Miera osvedčenia sa riadi naliehavosťou situácie, keď v danom prípade žalobcovia naliehavosť situácie neosvedčili, keďže sami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú, že nenamietajú správnosť právnej argumentácie, že určené vlastníctvo súdnym rozhodnutím bude pôsobiť proti každému. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri danej intenzite osvedčenia nároku vo veci samej žalobcom je pre účely jeho ochrany postačujúca informatívna poznámka na príslušnom liste vlastníctva, ktorá eventuálnych nadobúdateľov na prebiehajúce súdne konanie upozorní a ich dobromyseľnosť pri vydražení nehnuteľnosti teda nebude daná. Zmena pasívne legitimovaných subjektov je riešiteľná prostredníctvom zákonných procesných postupov. 31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie skončí (§ 262 ods. 133. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).