Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/476/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200304 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315200304.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti o maloletého: P. G. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - I.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., W. S. 4, otec - N. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P XXXX U. X. H., XXXXX, S., U., G. štáty americké, zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., Nábrežie arm.gen. L. Svobodu 32, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/7/2015-614, zo dňa 17.04.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zmenil styk otca s maloletým P. G. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej maloletý) tak, že otec má právo sa s ním stretávať vždy prvé dva víkendy v párnom kalendárnom mesiaci, a to v sobotu od 09:00 hod. do 19:00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 09:00 hod. do 15:00 hod. s tým, že si prevezme maloletého v mieste bydliska matky, kde ho v stanovenom čase vráti späť matke, s výnimkou letných prázdnin a vianočných sviatkov. Otec má právo sa s maloletým stretávať každý kalendárny rok prvý júlový týždeň každý deň od pondelka 10:00 hod. do 20:00 hod., posledným dňom styku je nedeľa, s tým istým miestom prevzatia maloletého a jeho odovzdania. Každý nepárny kalendárny rok v dňoch 26.12., 27.12., 29.12. a 30.12. a nasledujúceho párneho roka 1.1. vždy každý deň od 10:00 hod. do 19:00 hod. Súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vo zvyšku návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému zamietol a zmenil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/46/2013-105 zo dňa 04.11.2013 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/351/2013-52 zo dňa 05.06.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/408/2014-110 zo dňa 03.02.2015. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého, keď matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, neboli potvrdené ani preukázané tvrdenia otca o zanedbávaní starostlivosti, užívaní drog, či iného nevhodného správania. Súd prvej inštancie vzhľadom na doporučenie znalca upravil styk otca s maloletým, pričom vytkol otcovi, že zaťažuje maloletého tým, že mu rozpráva o údajne nevhodnom správaní matky. Taktiež bolo potrebné zvažovať výber vhodných filmov a rozprávok tak, aby boli jeho veku primerané a rozvíjali jeho schopnosti a kreativitu. Tvrdenia otca súd prvej inštancie považoval za nevieryhodné, pričom svoje rozhodnutie oprel o rozsiahle dokazovanie a stanoviská znalca, ktorý uviedol, že maloletému je potrebné zabezpečiť pokoj, obmedziť rušivé vplyvy otca, ktorý na výchovu a výučbu syna má nepriaznivý vplyv. DVD-nahrávky sú v psychologickej rovine považované za nevieryhodné, maloletý bol väčšinou vyzývaný a usmerňovaný čo má povedať. Na základe takto vykonaného dokazovania konštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým tak, ako je vo výroku rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti maloletého, ktorá je matkou riadne zabezpečovaná. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého, ktorý vytýkal súdu prvej inštancie, že boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku postupu súdu prvej inštancie, keď mu nebol zabezpečený preklad rozhodnutia a vyhlásenie rozhodnutia, nemal čas sa oboznámiť s dôvodmi, pre ktoré súd rozhodol. Toto považuje za diskrimináciu zahraničného účastníka konania, čo je v rozpore so zásadou rovnosti, zákaz diskriminácie je porušením základného princípu stanoveného v čl. 12 C.m.p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, keď súd je povinný zistiť skutočný stav, pričom súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho námietkami, ktoré vznášal proti vykonanému znaleckému dokazovaniu a taktiež napadol odborné vyjadrenie PhDr. D.. Súd prvej inštancie v tomto smere žiadne dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom v odvolaní spochybňuje závery všetkých odborných inštitúcií k veci, namieta pohovor s maloletým, pričom závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel sú v rozpore s týmto pohovorom. Namietal závery psychologického vyšetrenia PhDr. C. Y. C., odborné vyjadrenie PhDr. Q. D., znalecký posudok a výpoveď dr. Y., namietal objektivitu týchto posudkov a záverov znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne posúdil najlepší záujem dieťaťa, zdôraznil, že on miluje svojho syna, syn miluje svojho otca, túži byť so synom, chce mu dopriať to najlepšie. Preto by sa súd mal snažiť pomôcť jemu aj synovi, aby sa odstránili akékoľvek výchovné nedostatky, ktoré bránia širokému kontaktu otca so synom. Súd nesprávne hodnotil matku, že po vylúčení zo škody K. zabezpečila maloletému základnú slovenskú školu, pričom nijako nezohľadnil, že toto robila bez jeho súhlasu. Súd neumožnil synovi prespávať u neho ani počas školských prázdnin. Súd dospel k svojim záverom na základe neaktuálnych podkladov. Žiadal zabezpečiť preklad napadnutého rozhodnutia do anglického jazyka, zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že maloletý bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v intervaloch ako odporučí znalec v novom znaleckom posudku, alebo vrátiť vec na ďalšie konanie s pokynom zabezpečiť uvedené dokazovanie. 4. Okresná prokuratúra Bratislava III sa k odvolaniu otca vyjadrila, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, čo vyplýva zo zápisníc z pojednávaní. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutočný stav a ďalšie dokazovanie už preto nebolo potrebné vykonať. Nariaďovanie ďalších pojednávaní po tom, čo súd považuje zistený skutkový stav za skutočný a dostatočný pre rozhodnutie vo veci by bolo nehospodárne a predlžovalo by už aj tak niekoľko rokov trvajúce súdne konanie. K námietke otca, že boli porušené práva maloletého, keď ho súd nevypočul uviedol, že súd prvej inštancie sa týmto opakovaným návrhom otca vysporiadal. Uviedol dôvody, pre ktoré upustil od ďalšieho výsluchu maloletého. Poukázal na to, že maloletý bol v priebehu konania vypočutý kolíznou opatrovníčkou a poukázal aj na konštatovanie znalca o dopade výsluchov na maloletého, či jeho návštev na policajných oddeleniach, vyšetreniach lekárov a tiež na zásahy polície pred tromi rokmi. S názorom súdu prvej inštancie súhlasil. Nejaví sa ako vhodné vystavovať maloletého ďalšiemu výsluchu, a to najmä vtedy, keď už bol maloletý v priebehu konania vypočutý. Nesúhlasil tiež s námietkou, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho nezistil náležite skutočný stav veci, uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení jasne uviedol, prečo nevykonal výsluch maloletého a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, keď súd nemusí vykonať každý navrhnutý dôkaz účastníkmi konania a každý návrh účastníka konania nemôže mať automaticky za následok vznik odvolateľom namietanej vady. Nesúhlasil ani s tvrdeniami odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odvolateľ síce prejavuje o maloletého záujem, no nemá cit pre vedenie jeho výchovy a k maloletému pristupuje ako k dospelému. Súd vzal do úvahy, že maloletý otca pozná a teší sa na neho. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, popísal stanoviská účastníkov konania, podrobne rozpísal celý priebeh konania, uviedol, ktoré dôkazy vykonal, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, citoval ustanovenia právnych predpisov, ktoré aplikoval. Súd prvej inštancie prezentoval svoje úvahy, ktorými sa pri posúdení veci spravoval a svoje právne závery riadne vysvetlil. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Matka žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a vec ukončil. 5. V replike k vyjadreniu okresnej prokuratúry otec zotrval na svojich prednesoch, pričom vyvracal tvrdenia a stanoviská okresnej prokuratúry a trval na vyhovení svojmu odvolaniu. 6. Taktiež v ďalších podaniach otec zotrval na svojich tvrdeniach a žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu. 7. V replike k vyjadreniu matky otec žiadal ustanoviť znalca pre odvetvie „medzinárodné právo súkromné a procesné“ s cieľom zodpovedať na otázky, či ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktorých obsahom je ochrana základných ľudských práv a slobôd, právo dieťaťa na vypočutie pred súdom, či sú súdy povinné vypočuť dieťa priamo v súdnom konaní, či v takomto prípade ide o porušenie medzinárodných záväzkov, v akom postavení voči sebe stoja právo dieťaťa na vypočutie a princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, či je možné odôvodniť nevypočutie dieťaťa princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré atribúty zahŕňa najlepší záujem dieťaťa. Vo svojich podaniach žiadal nariadiť vo veci pojednávanie, keď tvrdil, že vec nie je možné rozhodnúť verejným vyhlásením rozhodnutia. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Paragraf 385 ods. 1 C.s.p. stanovuje, kedy je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, pričom v danom prípade odvolací súd konštatuje, že v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem, z uvedených dôvodov boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozhodnutia za podmienok stanovených v § 219 ods. 1, 3 C.s.p. Odvolací súd konštatuje, že boli dané podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť požiadavke otca maloletého, keď boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozhodnutia. 11. Pokiaľ ide o námietku otca maloletého týkajúcu sa prekladu rozhodnutia súdu prvej inštancie a porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým, že mu rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo doručené v anglickom jazyku, teda jazyku, ktorému rozumie, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2008, z ktorého vyplýva „Z Ústavy Slovenskej republiky ani Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie doručovať otcovi napádané rozhodnutie vo veci samej v jeho materinskom jazyku. V danom prípade je totiž jednoznačné, že otcovi je zrejmý nielen účel konania, ale aj jeho výsledok, nakoľko rozhodnutie bolo doručené právnej zástupkyni otca, ktorá má adresu sídla na území Slovenskej republiky a naviac o tom, že otec rozhodnutiu porozumel svedčí fakt, že podal kvalifikované odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom argumentuje ku všetkým napádaným výrokom rozhodnutia, ako aj podal vyjadrenia k podaniam matky a okresného prokurátora. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 579/2016-17 zo dňa 21.09.2016, z ktorého vyplýva, že ústavný súd riešil obdobný prípad, keď konštatoval, že zohľadnil všetky okolnosti danej veci, ak považoval za dostatočné na zachovanie práv sťažovateľa, že v súdnom konaní bol rozhodnutím krajského súdu zabezpečený tlmočník, sťažovateľ bol oboznámený s priebehom pojednávania ako aj s rozhodnutím vo veci samej, aj so stručným odôvodnením, ako aj skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa bol schopný komunikovať v jazyku sťažovateľa ako aj v jazyku konajúceho súdu. Nedoručenie písomného prekladu rozhodnutia krajského súdu nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi zjavne nevýhodnejšie postavenie v súdnom konaní oproti žalovanému orgánu verejnej správy, ktoré by dosahovalo intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.“ V danej prejednávanej veci bol otcovi ustanovený v konaní tlmočník za účelom zabezpečenia prekladov v priebehu pojednávaní, ako aj tlmočenia vyhláseného rozhodnutia súdom prvej inštancie, oboznámením sa s jeho stručným odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok. O tom, že otec riadne porozumel obsahu napadnutého rozhodnutia svedčí aj podané kvalifikované odvolanie a doplnenia odvolania a repliky k vyjadreniam zúčastnených strán. Odvolací súd teda dospel k záveru, že účastníci konania mali zabezpečené rovnaké možnosti na uplatnenie svojich práv a právo otca na spravodlivý proces nebolo porušené. Odvolací súd preto vyhodnotil námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako nedôvodné. 12. K námietke otca, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhnú, ale len tie dôkazy, ktoré vedú k objasneniu skutočného stavu veci. V konaní podľa Civilného mimosporového poriadku je súd povinný zistiť nie skutkový stav, ale skutočný stav veci. Tu sa teda súd neobmedzuje na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací princíp civilného procesu. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie aj riadne spravoval, keď zistil riadne skutočný stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. 13. K námietke otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky, ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového, v danom prípade skutočného stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j., ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v odvolaní otca absentuje, len jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. námietky týkajúce sa nesprávneho zistenia skutkového stavu nezodpovedajú požiadavkám o nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zároveň opakuje, že súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným, pripomienkam, námietkam a tvrdeniam, ktoré vznášal v priebehu konania otec maloletého. 14. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a skutočností tam uvedených. V konaní odvolací súd nezistil žiadnu manipuláciu dôkazov, pričom odvolací návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď sa pôvodne domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti vyhodnotil ako nedôvodný, keď pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neboli zistené dôvody. Ďalšie dôkazy, ktoré otec vo svojich odvolacích návrhoch predniesol považoval odvolací súd za právne irelevantné, ktoré nezmenia zistený stav veci a rozhodnutie vo veci samej. 15. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa vypočutia maloletého, súd prvej inštancie dôsledne zvážil vykonanie uvedeného dôkazu, čím sa zaoberal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom treba súhlasiť aj so stanoviskom okresného prokurátora, že uvedené vypočutia a zisťovanie názorov maloletého, maloletého neprimerane zaťažujú a sú v rozpore s jeho záujmom. K dokazovaniu, ktoré otec maloletého navrhol, a to vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie medzinárodných zmlúv, určenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, či povinnosti súdu vypočuť maloletého odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o otázky, na ktoré nie je potrebné odborné posúdenie, je vecou súdu a posúdenia súdu ako vyhodnotí vykonané dokazovanie v záujme maloletého a potrebu zistenia jeho stanoviska v konaní. Na uvedené návrhy odvolací súd neprihliadol, keď súd prvej inštancie náležite vyhodnotil najlepší záujem maloletého a povinnosť vypočutia maloletého, resp. zisťovania názoru maloletého v konaní nie je v § 41 ods. 1 Zákona o rodine daná ako povinnosť súdu, ale ako právo dieťaťa vyjadrovať sa slobodne ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú. Uvedeným ustanovením sa súd prvej inštancie aj spravoval, pričom uvedené ustanovenie nekladie súdu takúto povinnosť a je na súde, aby zvážil vek, vyspelosť, psychický stav dieťaťa a jeho záujem na takomto zisťovaní názoru. Pokiaľ mal súd prvej inštancie zabezpečené dostatočné dôkazy pre rozhodnutie, uvedenú situáciu vyhodnotil správne v súlade so záujmom maloletého. 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).