Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/108/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112242443 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112242443.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, 851 05 Bratislava 5, IČO: 00 169 765, právne zastúpený: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.145,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/243/2012-155 zo dňa 19.9.2016, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/243/2012-155 zo dňa 19.9.2016 v časti I. výroku mení tak, že žalobu zamieta. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/243/2012-155 zo dňa 19.9.2016 v časti II. výroku potvrdzuje. III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.353,29 eur spolu s 9 % úrokom omeškania ročne zo sumy 972,58 eur odo dňa 07.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.983,93 eur odo dňa 22.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,39 eur odo dňa 10.01.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,39 eur odo dňa 17.01.2012, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 18,4 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 domáhal zaplatenia sumy 18.145,71 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.12.2004 uzavrel so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. Zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi, predmetom ktorej je dodanie elektriny do odberných miest uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, pričom jedným z týchto odberných miest je aj odberné miesto S. XXXXXXXXXX, U. Č.. X, XXX XX U.. Uviedol, že dňa 31.05.2007 bola medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE Energia, a.s. ako kupujúcim podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená Zmluva o predaji časti podniku, ktorej účinnosťou dňa 01.07.2007 došlo k prevodu činnosti dodávky elektriny zabezpečovanej spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa spoločnosť ZSE Energia, a.s. ktorá vstúpila do všetkých jej práv a povinností. Žalobcovi na základe uvedeného žalovaný zasielal vo vzťahu k predmetnému odbernému miestu za jednotlivé zúčtovacie obdobia rokov 2008 až 2011 faktúry, ktoré žalobca žalovanému uhrádzal. V rámci týchto faktúr bola vyfakturovaná aj položka rezervovanej kapacity, ktorej cena je závislá od hodnoty ističa v odbernom mieste spotreby. Žalovaný požadoval od žalobcu uhradenie rezervovanej kapacity a túto mu aj fakturoval tak, že vychádzal z hodnoty hlavného ističa pred elektromerom číslo miesta spotreby: XXXXXXXXX nad 315A (o čom však žalobca v tom čase nemal vedomosť), pričom žalobca mu za roky 2008 až 2011 takto vyčíslenú cenu rezervovanej kapacity aj uhradil. Dňa 07.07.2010 obdržal žalobca návrh Zmluvy o združenej dodávke elektriny, v ktorom vo vzťahu k vyššie uvedenému odbernému miestu bola v bode III. uvedená maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A. Nakoľko v pôvodnej zmluve tento údaj uvedený nebol, žalobca nemal do tohto okamihu vedomosť o skutočnosti, že žalovaný pri fakturovaní rezervovanej kapacity vo vzťahu k danému odbernému miestu vychádza z nesprávnej hodnoty rezervovanej kapacity ističa, kedy skutočná hodnota rezervovanej kapacity v predmetnom odbernom mieste je 120 A. Žalobca podaním zo dňa 13.07.2010 podal žalovanému Sťažnosť na neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu na čísle odberného miesta XXXXXXXXX za zúčtovacie obdobia rokov 2006, 2007, 2008, 2009 a ktorou žiadal o urýchlenú nápravu. Dňa 10.08.2010 obdržal odpoveď žalovaného, v ktorej žalovaný priznal nezrovnalosť údajov zaevidovaných v jeho systéme ohľadom hodnoty hlavného ističa (ďalej len „HI“) a jeho reálnej hodnoty, avšak vrátenie rozdielu medzi fakturovanou hodnotou HI a reálnou hodnotou Hl s platnosťou 24 mesiacov spätne, viazal na uzatvorenie novej zmluvy o pripojení s uvedením reálnej hodnoty a splnením technických podmienok. Žalobca mal za to, že keďže nepriame meranie za ističom 400A bolo zrušené prestavbou rozvádzača v roku 1996 a v máji roku 1996 bola vykonaná prestavba nahlásená a Východisková správa o revízii elektrického zariadenia zo dňa 19.05.1996 bola doručená na príslušnú pobočku Západoslovenskej energetiky, a.s., Čapajevova ulica č. 2 v Bratislave, žalovaný mal a mohol vedieť o skutočnej hodnote hlavného ističa, a ak nedošlo z jeho strany k zaevidovaniu týchto skutočností do systému žalovaného, bolo to spôsobené okolnosťami na strane žalovaného. Poukázal na to, že zamestnanec žalovaného inštaloval elektromer v predmetnom mieste odberu a z jeho strany došlo aj k opakovanému ciachovaniu tohto elektromeru, pri ktorých úkonoch tento opäť mal a mohol zistiť predmetnú nezrovnalosť, pričom pri ostatnej výmene elektromera v mieste spotreby XXXXXXXXXX zamestnanci žalovaného uviedli na pracovnom príkaze správnu hodnotu predmetného Hl 120A. Žalovaný nárok žalobcu neuznal z dôvodu, že žalobca nepostupoval pri uplatňovaní svojho nároku v súlade s Prevádzkovým poriadkom príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorým je ako účastník trhu s elektrinou viazaný. V dôsledku uvedeného sa žalovaný nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko do dnešného dňa neboli žalobcom splnené podmienky na vyplatenie uplatňovaného peňažného nároku, ktoré určuje právny predpis. Namietol, že väčšia časť žalobcom uplatňovaného nároku je premlčaná s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192, § 470 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ časti ním uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uhradil žalovanému faktúry za dodávku elektriny, pričom platil aj položku rezervovanej kapacity hlavného ističa vyššiu hodnotu, ako mal. Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a dospel k záveru, že v časti istiny došlo k premlčaniu, a to z faktúr č. FA XXXXXXXXXXX v sume 11.087,42 eur za obdobie od 01.01.2008-30.12.2008, č. FAXXXXXXXXXX v sume 2.335,50 eur za obdobie od 01.01.2009-31.12.2009, č. FA XXXXXXXXXX za obdobie od 01.01.2010-01.08.2010 v celkovej výške 14.792,42 eur, kedy žaloba bola podaná po uplynuté premlčacej lehoty. Podľa názoru súdu žalobca preukázal, že je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia a.s., ktorý je síce prevádzkovateľom a je zodpovedný za distribúciu, ale len žalovaný je dodávateľom elektriny a zmluvný vzťah je uzavretý medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Podľa súdu žalobca tiež preukázal, že právny predchodca Západoslovenská energetika a.s. už v roku 1996, keď prebiehala rekonštrukcia odberného miesta vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného, čo je potvrdené Východiskovou správou o revízii elektrického zariadenia, vedel že bol namontovaný 120 ampérový istič a už vtedy mal uvedený údaj zo 400 A HI upraviť na hodnotu 120A, čo neurobil. Uviedol, že v dôsledku porušenia povinnosti sa žalovaný dostal do omeškania, sankciou čoho je platiť úroky z omeškania v súlade s § 517 OZ. Okrem toho priznal žalobcovi trovy konania vo výške 18,4 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III. výroku. Podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania bola v konaní preukázaná úplná dôvodnosť žalovaného nároku a bolo potrebné žalobcovi priznať nárok v plnej výške. Mal za to, že žalobný návrh bol podaný včas a súd pochybil, keď žalobcom vznesenú námietku premlčania uznal za dôvodnú. Podľa žalobcu mal súd aplikovať všeobecnú 4 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko ide o zmluvný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, na ktorý sa vzťahujú, pokiaľ ide o právnu úpravu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 6 OBZ. Na podporu odvolacieho dôvodu poukázal na všeobecne známu aplikačnú prax vrátane rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/143/2015, judikatúru a odborné stanoviská právnických autorít. Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku absentuje vyhodnotenie, ako sa súd s jeho obranou k otázke premlčania vysporiadal. S poukazom na chybné a nedôvodné zamietnutie časti žaloby považoval za chybný aj výrok III. o náhrade trov konania. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti II. výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu sumy 14.792,42 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.087,42 eur od 13.01.2009 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.335,50 eur od 08.0.2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.369,50 eur od 17.08.2010 do zaplatenia a v časti III. výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.12.2016. Poukázal na to, že z okolností prípadu je zrejmé, že úhrady faktúr za roky 2006, 2007, 2008, 2009, ktoré žalobca uhrádzal, nemohli byť plnením bez právneho dôvodu, nakoľko právnym dôvodom na plnenie bola Zmluva o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004 a Zmluva o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010. Uviedol, že faktúry vystavované na základe Zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004 obsahovali údaj „Zmluvné hodnoty istič: 400 A“, pričom Zmluva o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 obsahovala údaj o hodnote ističa uvedený v zmluve a takáto hodnota bola žalobcovi fakturovaná a žalobca ju uhrádzal. Mal preto za to, že k bezdôvodnému obohateniu z titulu plnenia bez právneho dôvodu nemohlo prísť. Vzhľadom a uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne správny. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.06.2017. Uviedol, že žalovaný v rámci fakturácie za dodávku elektriny fakturoval cenu za rezervovanú kapacitu nesprávne, bez zohľadnenia reálnej výšky hlavného ističa v mieste spotreby, kedy rozdiel medzi skutočne fakturovanou cenou a cenou, ktorú bol oprávnený fakturovať, žalovaný získal bez právneho dôvodu a je povinný ju vydať ako bezdôvodné obohatenie. Dodal, že skutočnosť, že žalobca nesprávne vystavené faktúry uhrádzal, žalovaného nezbavuje povinnosti rozdiel ceny vydať, samotné uhradenie nesprávne vyhotovenej faktúry nezakladá žalobcovi právny titul na prijatie úhrady. Mal za to, že žalovaný nepreukázal žiadny relevantný dôvod na spochybnenie žalovaného nároku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/227/2016 zo dňa 22.02.2017, ktorým odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/143/2015. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.02.2018. Poukázal na to, že cenu za rezervovanú kapacitu fakturoval na základe a v súlade s cenovými rozhodnutiami schválenými Úradom pre reguláciu sieťových odvetví prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z.. Uviedol, že žalobca nebol oprávnený jednostranne zmeniť zmluvné dojednania a konať v rozpore s existujúcim zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Aby žalovaný mohol žalobcovi fakturovať iné údaje, ako boli dohodnuté, bolo nevyhnutné, aby došlo k zmene zmluvných údajov, ktoré evidoval príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkovateľ DS“) za súčinnosti žalobcu, k čomu však nedošlo od roku 1990. Zdôraznil, že pre zabezpečenie dodávky a distribúcie elektriny žalovaným je nevyhnutná súčinnosť žalobcu s Prevádzkovateľom DS, žalovaný ako dodávateľ nemá povolenie na distribúciu elektriny, toto povolenie má len Prevádzkovateľ DS. V tejto súvislosti poukázal na § 39 ods. 1 písm. a) bod 1, § 2 písm. b) bod 19, 8, 10 zákona č. 656/2004 Z.z., § 26 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z.. Konštatoval, že keďže žalobca nepreukázal výšku a čas zmeny hlavného ističa na jeho odbernom mieste v súlade s prevádzkovým poriadkom príslušného Prevádzkovateľa DS, ktorý sa po jeho schválení Úradom pre reguláciu sieťových odvetví stáva záväzná pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a nevykonal potrebné úkony, Prevádzkovateľ DS nebol povinný upraviť fakturačnú hodnotu hlavného ističa. Zdôraznil, že zmluva o pripojení do distribučnej sústavy sa dohaduje medzi žiadateľom o pripojenie odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy a jej prevádzkovateľom, t.j. žalobcom a Prevádzkovateľom DS, a teda nejde o vzťah, do ktorého by vstupoval dodávateľ elektriny, ktorým je žalovaný. Poukázal tiež na to, že na rozdiel od tohto konania, v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/143/2015 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže napriek explicitne dojednanej zmluvnej hodnote medzi žalobcom a dodávateľom elektriny, mu bolo fakturované viac, ako vyplývalo zo zmluvy o dodávke elektriny medzi žalobcom a dodávateľom. Uviedol, že z východiskovej správy z roku 1996 nie je zrejmé, že by došlo k oznámeniu zmeny ističa právnemu predchodcovi žalovaného a príslušnému Prevádzkovateľovi DS, naopak vyplýva z nej, že ju robila tretia osoba pre žalobcu. Dodal, že fotodokumentácia predložená žalobcom je z roku 2016. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.03.2018. Uviedol, že žalovaný pri zmene v roku 1996 sám zabezpečil montáž troch vlastných fakturačných meračov a vytvoril 3 oficiálne legálne odberné miesta, prostredníctvom ktorých sa dodnes realizujú a fakturujú dodávky a odber elektriny, pričom parametre odberného miesta po zrealizovanej zmene boli osvedčené východiskovou revíziou, ktorej kópiu mal právny predchodca žalovaného k dispozícii práve na ten účel, aby vzniknutú zmenu zaznamenal vo vlastnom evidenčnom systéme. Za nesporné označil, že v roku 1996 bolo legálne vytvorené miesto spotreby XXXXXXXXXX, v ktorom podľa doloženej revíznej správy je skutočná hodnota rezervovanej kapacity 120 A. Vyjadril názor, že právny predchodca žalovaného mal k dispozícii relevantné doklady k tomu, aby v jeho informačných a zákazníckych systémoch evidoval správne parametre hlavného ističa a pre zanedbanie tejto povinnosti aj súčasný prevádzkovateľ distribučnej siete evidoval v rozhodnom čase na dotknutom mieste spotreby nesprávnu hodnotu rezervovanej kapacity, v rozpore so skutočnou hodnotou hlavného ističa inštalovaného od roku 1996, pričom na tento rozpor sa došlo pri predložení nového návrhu zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie. Žalobca poukázal na to, že túto zmluvu nikdy neakceptoval a náležite nepodpísal, odmietol preto tvrdenie, že právnym dôvodom na platby za rezervovanú kapacitu vo výške 315 A za sporné obdobie je práve vyššie uvedená zmluva. Podľa neho neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, kedy žalovaný návrh zmluvy doručil písomne, prejavil teda pri uzatváraní zmluvy vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, čo žalobca neurobil. V tejto súvislosti poukázal na § 272 OBZ. Uviedol, že žalovaný napriek vedomosti o reálnom stave veci pokračoval vo fakturácii ceny v neoprávnenej výške a jej inkasom získaval bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi skutočne uhradenou cenou a cenou, na ktorú vznikol právny nárok. Ďalej uviedol, že k prestavbe odberového miesta v roku 1996 došlo v čase, keď právny predchodca žalovaného bol Prevádzkovateľom distribučnej siete a súčasne aj dodávateľom elektrickej energie, pričom prevádzkovateľ distribučnej siete nové odberné miesta akceptoval, vybavil ich vlastnými fakturačnými meradlami a zaradil ich do svojej siete odberných miest. Uviedol, že od vykonania prestavby odberného miesta v roku 1996 reálne mohol využívať iba reálne inštalovaný hlavný istič 120 A a tomu zodpovedajúcu rezervovanú kapacitu. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že tvrdenie súdu, že rekonštrukcia odberného miesta v roku 1996 bola vykonaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného, je nepravdivé. Uviedol, že zmena hlavného ističa zo 400 A na 120 A bola vykonaná na základe rozhodnutia žalobcu, bez vedomia právneho predchodcu žalovaného. Poukázal na to, že Východiskovú správu o revízii elektrického zariadenia z mája 1996, na základe ktorej mal podľa názoru súdu právny predchodca žalovaného upraviť hodnotu hlavného ističa 400 A na 120 A, vyhotovil Z.. Ľ. N., ktorý nekonal v mene právneho predchodcu spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., ale jedná sa o tretiu osobu. Uviedol, že jeho právneho predchodcovi nebola Východisková správa o revízii elektrického zariadenia z mája 1996 doručená, jej oznámenie/doručenie žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi alebo Prevádzkovateľovi DS, nebolo v konaní zo strany žalobcu preukázané. Mal za to, že zmena hlavného ističa zo 400 A na 120 A jednostranne žalobcom a na základe rozhodnutia žalobcu, nemôže mať za následok bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zdôraznil, že maximálna rezervovaná kapacita bola v rozsahu hlavného ističa 400 A Prevádzkovateľom DS zabezpečovaná, a teda reálne poskytovaná, žalobca však vykonal technický zásah, čím si obmedzil možnosť využívať maximálnu rezervovanú kapacitu. Mal za to, že neporušil žiadnu povinnosť, nekonal protiprávne, naopak, konal v súlade a podľa zmluvných dojednaní. Poukázal na to, že odberné miesto žalobcu bolo právnym predchodcom spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako príslušným prevádzkovateľom DS pripojené v roku 1990. Žalovanému skutočnosť, či došlo k písomnému uzavretiu zmluvy o pripojení v roku 1990, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom príslušného prevádzkovateľa DS a žalobcom, nebola známa, avšak poukázal na to, že aj napriek uvedenému možno mať za to, že došlo k jej konkludentnému uzavretiu, v ktorej bola dojednaná maximálna rezervovaná kapacita 400 A. Za nesporné považoval, že v čase pripojenia odborného miesta sa na odbernom mieste nachádzal istič určujúci 400 A, na základe ktorého bola určená maximálne rezervovaná kapacita, čo nerozporoval ani žalobca, ktorý v sťažnosti na neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu zo dňa 13.07.2010 potvrdil, že na odbernom mieste bol nainštalovaný istič 400 A. Odo dňa pripojenia odberného miesta v roku 1990 právny predchodca žalobcu ako aj právny predchodca príslušného prevádzkovateľa DS vykonávali fakturáciu distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu s hodnotou 400 A. Uviedol, že na základe Zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, bola v rokoch 2008 až 2011 fakturovaná dodávka a distribúcia elektriny, pričom distribúcia elektriny bola fakturovaná príslušným prevádzkovateľom DS žalovanému a žalovaný ju v rovnakej výške refakturoval žalobcovi. Dal do pozornosti, že žalobcom predložené faktúry obsahujú údaj „Zmluvné hodnoty istič: 400 A“. Ďalej uviedol, že dňa 07.07.2010 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o združenej dodávke elektriny, kde prišlo výlučne k potvrdeniu výšky maximálne rezervovanej kapacity (príslušným Prevádzkovateľom DS) s ističmi nad 315 A, t.j. táto zmluva len potvrdzuje už existujúci stav. Poukázal na to, že samotný žalobca uvádza, že vo faktúrach od roku 2006 bol údaj o zmluvnej hodnote istič: 400 A, a teda o hodnote ističa 400 A mal žalobca vedomosť, pričom prvýkrát kedy rozporoval maximálnu rezervnú kapacitu nad 315 A bolo až po podpísaní zmluvy o združenej dodávky elektriny zo dňa 07.07.2010. Ďalej uviedol, že na sťažnosť žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 06.08.2010, v ktorom informoval žalobcu o potrebných krokoch, aby došlo k zmene zmluvne dohodnutej maximálne rezervovanej kapacity a zároveň ho informoval o možnosti vrátenia rozdielu za fakturáciu maximálne rezervovanej kapacity v zmysle čl. 3 bod 3.1 písm. i) Prílohy č. 1 Prevádzkového poriadku Prevádzkovateľa DS - spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., podľa ktorého bol povinný podať žiadosť o zmenu rezervovanej kapacity aj spolu s revíznou správou z roku 2008, uzatvoriť novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. s hodnotou hlavného ističa 3 x 120 A, uzatvoriť novú zmluvu o združenej dodávke elektriny na hodnotu hlavného ističa 3 x 120 A so spoločnosťou ZSE Energia, a.s.. Poukázal na to, že možnosť vrátenia rozdielu za nesprávnu fakturáciu maximálnej rezervovanej kapacity zo strany Prevádzkovateľa DS nie je vrátením bezdôvodného obohatenia, ale rozhodnutím spoločnosti za stanovených podmienok v prevádzkovom poriadku Prevádzkovateľa DS vrátiť fakturovaný rozdiel v prípade preukázania inej hodnoty ističa, pričom o vrátení rozhoduje priamo Prevádzkovateľ DS a nie žalovaný. Dodal, že až po uzatvorení uvedených zmlúv bol Prevádzkovateľ DS povinný upraviť fakturačnú hodnotu hlavného ističa v zmysle uzatvorených zmlúv a následne by žalovaný refakturoval takto preukázateľne zmenenú hodnotu ističa, žalobca však od roku 1990 nevykonal kroky smerujúce k zmene maximálnej rezervovanej kapacity, k zmene zmluvy o pripojení s Prevádzkovateľom DS s údajom hodnoty ističa 400 A tak nedošlo od roku 1990. V tejto súvislosti poukázal na § 39 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 656/2004 Z.z.. Keďže žalobca nepreukázal výšku a čas zmeny hlavného ističa na jeho odbernom mieste v súlade s Prevádzkovým poriadkom a nevykonal potrebné úkony, Prevádzkovateľ DS nebol povinný upraviť fakturačnú hodnotu hlavného ističa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v časti výroku I. tak, že žalobu v tejto časti zamieta a v časti výroku III. tak, že nárok na náhradu trov konania priznáva žalovanému. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.01.2017. Odmietol tvrdenie žalovaného ohľadom jednostranného vykonania zmeny nového ističa zo 400 A na 120 A bez vedomia právneho predchodcu žalovaného. Uviedol, že požiadavku na rozdelenie okruhu a nový spôsob merania dal interný útvar energetiky žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného, čo je priamo konštatované v bode II. východiskovej správy zo dňa 19.05.1996. Poukázal na to, že nový spôsob merania, rozdelený na 3 okruhy merania zabezpečený 3 fakturačnými meračmi bol realizovaný so súhlasom právneho predchodcu žalovaného, ktorý priamo sám zabezpečil montáž 3 fakturačných meračov a právny predchodca vytvoril 3 oficiálne odberné miesta, ktoré fungujú dodnes, pričom priamo v rozdeľovníku Východiskovej revíznej správy sa tiež uvádza, že 1 vyhotovenie Východiskovej revíznej správy je určené pre právneho predchodcu žalovaného. K otázke vyhotovenia Východiskovej revíznej správy ako aj jej doručeniu právnemu predchodcovi žalovaného navrhol výsluch svedka Z.. Ľ. N.. Poukázal na to, že žalovaný tvrdenie, že jeho právnemu predchodcovi Východisková revízna správa nebola doručená, nevie doložiť. Mal za to, že žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v podobe zaplateného rozdielu medzi skutočne fakturovanými cenami rezervovanej kapacity a cenami rezervovanej kapacity, na ktoré žalovanému vznikal nárok podľa inštalovanej hodnoty hlavného ističa. Keďže predmetné faktúry boli uhradené formou inkasa, žalobca zistené rozdiely môže riešiť iba následne, t.j. po úhrade faktúr. Samotná skutočnosť, že vo faktúrach bola uvádzaná hodnota ističa 400 A podľa neho v ničom neoslabuje alebo nevylučuje jeho nárok na vydanie žalovaným získaného bezdôvodného obohatenia. Námietky žalovaného, v ktorých sa dovoláva Prevádzkového poriadku odmietol ako dôvod odvolania, keďže ide o tvrdenie, s ktorým sa súd už vysporiadal. Trval na tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, vyplývajúcu zo zákona, nemožno obmedzovať obsahom Prevádzkového poriadku. Za nesporné označil, že právny predchodca žalovaného mal vedomosť o rekonštrukcii odberných miest od roku 1996, kedy priamo na mieste namontoval nové fakturačné merače, napriek tomu vo vlastnom evidenčnom systéme nezaznamenal zmenu údajov, týkajúcu sa nových odberných miest a reálne existujúcich údajov vrátane hodnoty hlavného ističa. Zdôraznil, že za nedostatky v evidenčnom systéme zodpovedá jeho právny predchodca, žalovaný kúpou časti podniku vstúpil do existujúcich vzťahov a prevzal zodpovednosť za údaje v evidenčných systémoch. Žalobca mal za to, že priamo v žalobe preukázal, že žalovaný písomne listom zo dňa 06.08.2010 uznal nezrovnalosť evidovaných údajov o hodnote HI v systéme žalovaného, napriek tomu vedome pokračoval, v roku 2010 aj 2011 v neoprávnenej fakturácii hodnoty rezervnej kapacity. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške 100 %. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.06.2017. Poukázal na to, že odberné miesto žalobcu bolo právnym predchodcom spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako príslušným Prevádzkovateľom DS, ako aj právnym predchodcom žalovaného, pripojené v roku 1990, v čase pripojenia sa na odbernom mieste nachádzal istič určujúci 400 A, na základe ktorého bola určená maximálna rezervná kapacita. Odo dňa pripojenia odberného miesta v roku 1990 právny predchodca žalovaného, ako aj právny predchodca príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vykonávali fakturáciu distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu s hodnotou 400 A. Podmienky pripojenia boli v čase pripojenia odberného miesta žalobcu dohodnuté medzi žalobcom a právnym predchodcom prevádzkovateľa distribučnej sústavy, teda subjektom ekonomicky a právne odlišným od žalovaného. V súvislosti s nezávislosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy od žalobcu poukázal na povinnosti uvedené v § 30 zákona č. 251/2012 Z.z.. Mal za to, že prestavbou odberného miesta žalobcom nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného ak v období, za ktoré k nemu malo dôjsť, bola žalobcovi zabezpečovaná maximálna rezervovaná kapacita dohodnutá s právnym predchodcom Prevádzkovateľa DS v rozsahu hlavného ističa 400 A. Žalovaný dodal, že nevie preukázať nedoručenie Východiskovej revíznej správy, ale žalobca by mal preukázať, že táto bola právnemu predchodcovi Prevádzkovateľa DS doručená, čo doposiaľ žalobca nepreukázal. Uviedol, že ak žalobca požadoval zmenu maximálnej rezervovanej kapacity pripojenia odberného miesta k distribučnej sústave Prevádzkovateľa DS, jeho povinnosťou bolo túto zmenu najskôr dohodnúť s Prevádzkovateľom DS v zmysle platného Prevádzkového poriadku Prevádzkovateľa DS. Čo sa týka navrhnutého dôkazu - výsluchu svedka Ľ. N., vyslovil pochybnosť o tom, či si svedok po viac ako 20 rokoch bude pamätať okolnosti a taktiež vyslovil pochybnosť o jeho nezaujatosti, keďže je členom orgánu žalobcu. Mal za to, že nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, keďže právnym dôvodom úhrady faktúr za roky 2006-2009 bola Zmluva o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004 a Zmluva o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010. Dal do pozornosti, že medzi žalovaným a žalobcom nemohla byť v Zmluve o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 dohodnutá iná výška amperickej hodnoty ističa ako tá, ktorú na odbernom mieste evidoval právny predchodca Prevádzkovateľa DS, nakoľko v opačnom prípade by bolo zabezpečovanie distribúcie elektriny pre odberné miesto zo strany Prevádzkovateľa DS zamietnuté. Zdôraznil, že minimálne vo faktúrach od roku 2006 je uvádzaný istič s hodnotou 400 A, teda žalobca mal o hodnote ističa 400 A vedomosť. Ďalej poukázal na to, že z tvrdení žalobcu je zrejmé, že nerozlišuje medzi žalovaným a Prevádzkovateľom DS, a preto nie je ani jeho argumentácia vecne správna. Uviedol, že ak zo strany žalobcu nedošlo k zmene zmluvných údajov u Prevádzkovateľa DS, žalovaný nebol oprávnený fakturovať poplatok v rozpore so zmluvnými údajmi registrovanými Prevádzkovateľom DS a Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010. S poukazom na § 26 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike uviedol, že zmluva o pripojení do distribučnej sústavy sa dohaduje medzi žiadateľom o pripojenie odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy a jej prevádzkovateľom, t.j. žalobcom a Prevádzkovateľom DS, a teda nejde o vzťah, do ktorého by vstupoval dodávateľ elektriny, ktorým je žalovaný. Zdôraznil, že žalobca až po uzatvorení zmluvy o pripojení môže požiadať dodávateľa elektriny, ktorých je na trhu niekoľko, o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny. Zdôraznil, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval oznámenie zmeny výšky ampérových hodnôt ističov právnemu predchodcovi Prevádzkovateľa DS a zmenu uzatvorením novej zmluvy o pripojení s Prevádzkovateľom DS, na základe čoho by bol žalovaný oprávnený fakturovať iný poplatok za maximálnu rezervovanú kapacitu, ktorú by následne refakturoval žalobcovi. 10. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 31Cb/243/2012-155 zo dňa 19.09.2016 je potrebné v časti I. výroku zmeniť a v časti II. výroku potvrdiť. 12. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie. 13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 14. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 16. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 17. Podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, oprávnený odberateľ je povinný spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave a prístupu do sústavy. 18. Podľa čl. III bod 3.3 (Údaje pre distribúciu elektriny) Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2010 (ďalej len „Zmluva o združenej dodávke elektriny“), je maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A. 19. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 20. Podľa § 153 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 21. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. Odvolací súd mal preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Západoslovenská energetika, a.s. bola dňa 16.12.2004 uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi, ktorá sa v zmysle Prílohy č. 1 týkala i dotknutého odberného miesta č. XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 31.05.2007 uzavretej medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE Energia, a.s. ako kupujúcim, došlo k prevodu činnosti dodávky elektriny zabezpečovanej spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa, ktorým sa stala spoločnosť ZSE Energia, a.s., a teda počnúc dňom 01.07.2007, kedy Zmluva o predaji časti podniku nadobudla účinnosť, došlo k prevodu všetkých práv a povinností spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. na spoločnosť ZSE Energia, a.s.. Zmluva o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi bola následne nahradená Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z predložených faktúr, že žalovaný fakturoval žalobcovi za jednotlivé zúčtovacie obdobia rokov 2008 až 2011 faktúry, v rámci ktorých bola vyfakturovaná rezervná kapacita s hodnotou hlavného ističa 400 A. Žalobca namietal, že rezervná kapacita na ističoch nachádzajúcich sa u žalobcu, kde dochádzalo k odberu elektrickej energie, bola od rekonštrukcie v máji roku 1996 v hodnote 120A. Žalobca sa preto domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať plnením bez právneho dôvodu a ktoré malo podľa neho spočívať v rozdiele medzi skutočne fakturovanými cenami rezervovanej kapacity a cenami rezervovanej kapacity, na ktoré žalovanému vznikal nárok podľa inštalovanej hodnoty hlavného ističa. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal právny základ časti ním uplatneného nároku, keď uhradil žalovanému faktúry za dodávku elektriny, pričom platil aj položku rezervovanej kapacity hlavného ističa vyššiu hodnotu ako mal. Okrem toho súd konštatoval, že v časti istiny došlo k premlčaniu, a to za obdobie od 01.01.2008-31.12.2008, 01.01.2009-31.12.2009, 01.01.2010-01.08.2010. Súd ďalej vyjadril názor, že žalobca preukázal, že je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia, a.s. a mal za to, že právny predchodca žalovaného mal už v roku 1996, keď prebiehala rekonštrukcia odberného miesta, vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného, upraviť hodnotu hlavného ističa na 120 A, čo neurobil. Odvolací súd sa s uvedenými právnymi názormi a závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, nakoľko tieto nevyplývajú z vyjadrení sporových strán ani z vykonaného dokazovania. 25. Odvolací súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah spĺňajúci kritériá ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Obchodnom zákonníku sa v zmysle § 1 ods. 2 OBZ subsidiárne použije právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku aj na obchodné vzťahy. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa však bude spravovať právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku, pretože inštitút premlčania ako celok upravuje Obchodný zákonník. Uvedený právny názor vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka a je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v SR. V zmysle § 397 OBZ je premlčacia doba 4 roky. Vzhľadom na uvedené, je nesprávny záver súdu prvej inštancie o premlčaní časti nároku žalobcu, pretože žaloba doručená súdu dňa 18.12.2012 bola podaná včas pred uplynutím premlčacej lehoty a nedošlo ani k čiastočnému premlčaniu nárokov uplatňovaných žalobcom v konaní, ktorých splatnosť v konaní nebola sporná (faktúra č. XXXXXXXXXX vyhotovená dňa 23.12.2008 a splatná dňa 12.01.2009, faktúra č. XXXXXXXXXX vyhotovená dňa 31.12.2009 a splatná dňa 18.01.2010 a faktúra č. XXXXXXXXXX vyhotovená dňa 09.08.2010 a splatná dňa 26.08.2010). Námietka premlčania vznesená žalovaným je preto nedôvodná. 26. Odvolací súd sa však v odvolacom konaní musel primárne zaoberať otázkou, či žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto smere bolo potrebné ustáliť, či žalovaný skutočne fakturoval žalobcovi vyššiu cenu za dodávku elektrickej energie ako mal, v dôsledku čoho by žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v čase pripojenia predmetného odberného miesta žalobcu k distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola dohodnutá rezervovaná kapacita vo výške hodnoty ističov na odbernom mieste 400 A. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu a žalovaného spochybnená, preto ju odvolací súd považoval za nespornú. Príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak žalobcovi garantoval vo svojej distribučnej sieti maximálnu rezervnú kapacitu vo výške 400 A, za ktorú bol žalobca povinný uhrádzať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prostredníctvom dodávateľa elektriny cenu za distribúciu určenú v súlade s platným cenníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy vo výške rezervovanej kapacity 400 A. Následnou prestavbou odberného miesta si sám žalobca navodil technický stav, ktorým si znemožnil využívanie služieb distribúcie v dohodnutom rozsahu, ktorý mu bol poskytovaný a dodávateľom elektriny fakturovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal v takomto prípade vo svojom vlastnom záujme upraviť zmluvné vzťahy tak, aby zohľadňovali vykonanú technickú prestavbu jeho odberného miesta. V konaní však nebolo preukázané, že by si žalobca splnil svoje povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity (zníženie rozsahu poskytovanej služby) potrebné vykonať, t.j. neupravil dovtedajšie zmluvné vzťahy tak, aby zohľadňovali vykonanú technickú prestavbu odberného miesta žalobcu. Žalobca v konaní síce tvrdil, že zmena v hodnote ističov zo 400 A na 120 A bola vykonaná so súhlasom právneho predchodcu žalovaného, žalovaný však toto tvrdenie poprel, a keďže ho žalobca nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ide len o nepreukázané tvrdenie žalobcu. Takýmto dôkazom nie je ani Východisková revízna správa z mája 1996 vypracovaná Z.. Ľ. N., nakoľko tento nebol zamestnancom právneho predchodcu žalovaného, ale bol revíznym technikom, t. j. vystupoval v pozícii tretej osoby. Žalobca navyše v konaní nepredložil dôkaz o tom, že by uvedená revízna východisková správa z mája 1996 bola doručená právnemu predchodcovi žalovaného, pričom žalovaný takéto tvrdenie žalobcu poprel, preto ide opätovne len o nepreukázané tvrdenie žalobcu. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nedoručenie uvedenej správy logicky nemôže žalovaný preukázať, preto bolo v tomto prípade na žalobcovi, aby preukázal doručenie predmetnej správy právnemu predchodcovi žalovaného, čo však žalobca nedokázal preukázať, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca je v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia, a.s. (po zmene obchodného mena Západoslovenská distribučná, a.s.), naopak v zmysle ustanovení zákona o energetike je zrejmé, že zmluvný vzťah založený na Zmluve o pripojení do distribučnej sústavy zakladá dohodu medzi príslušnými účastníkmi trhu s elektrinou o výške rezervovanej kapacity, ktorou sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy (v tomto prípade spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.) zaväzuje pre odberateľa elektriny vo svojej distribučnej sústave garantovať. 27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počas platnosti Zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ani počas platnosti Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, nedošlo zo strany žalobcu kvalifikovaným spôsobom k zmene týchto zmlúv, resp. k uzatvoreniu novej zmluvy, na základe ktorej by mohla byť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy zmenená (znížená) maximálna rezervovaná kapacita v dotknutom odbernom mieste zo 400 A na 120 A a žalovaný by bol na základe takejto zmeny povinný fakturovať žalobcovi za skutočne využívanú rezervnú kapacitu na danom odbernom mieste. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že úhrady sporných faktúr žalobcom neboli uskutočnené bez právneho dôvodu, ale ich právnym dôvodom boli práve nezmenené zmluvy, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným, resp. s právnym predchodcom žalovaného. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že podľa čl. III bod 3.3 Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010, je maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A. Vzhľadom na toto zmluvné ustanovenie mal odvolací súd preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za distribúciu elektriny (konkrétne jej časť za rezervovanú kapacitu) v súlade so zmluvnými dojednaniami a reálne zabezpečovanou výškou maximálnej rezervovanej kapacity. Skutočnosť, že žalobca v roku 1996 vykonal prestavbu odberného miesta, ktorým si sám žalobca na odbernom mieste navodil technický stav (výmenou pôvodných ističov za ističe s nižšou amperickou hodnotou), ktorým si znemožnil využívanie služieb distribúcie elektriny, aký mu bol poskytovaný na základe dohody s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy a aký mu bol fakturovaný dodávateľom elektriny, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že skutočnosť, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za rezervovanú kapacitu vo výške, ktorú už nemohol žalobca z dôvodu ním vykonanej zmeny ističov na odbernom mieste reálne využiť, preto nemožno posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok žalovaného na náhradu ceny za rezervovanú kapacitu možno uznať za opodstatnený a oprávnený iba v rozsahu hodnoty 120 A. 28. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na základe sťažnosti žalobcu na neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu zo dňa 13.07.2010 adresovanej žalovanému, žalovaný adresoval žalobcovi list zo dňa 06.08.2010 (č.l. 39-40), v ktorom konštatoval nezrovnalosti medzi údajmi zaevidovanými v jeho zákazníckom systéme (3 x 315 A) a reálnou hodnotou HI (3 x 120 A) a informoval ho o ďalšom postupe žalobcu potrebnom na vykonanie zmeny rezervovanej kapacity. Žalovaný v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca musí požiadať o zmenu rezervovanej kapacity, doručiť revíznu správu z roku 2008, uzatvoriť novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. (v súčasnosti Západoslovenská distribučná, a.s.) a následne uzatvoriť novú zmluvu o združenej dodávke elektriny s uvedením správnej hodnoty HI 3 x 120 A so žalovaným. Následne by žalovaný vystavil opravné faktúry, v ktorých by žalobcovi vrátil rozdiel medzi fakturovanou hodnotou HI (3 x 315 A) a reálnou hodnotou HI (3 x 120 A) s platnosťou 24 mesiacov spätne od uzatvorenia novej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si uvedené povinnosti nesplnil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmena rezervnej kapacity na odbernom mieste sa môže urobiť výlučne na základe dohody medzi odberateľom elektriny (žalobcom) a príslušným prevádzkovateľom distribučnej siete (spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.), ktorý je zodpovedný za jej evidenciu. Žalobca mal preto preukázať, že zmenu hodnoty ističa na 120 A (maximálne rezervovanej kapacity 120 A) oznámil prevádzkovateľovi distribučnej siete a splnil si svoje povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity potrebné vykonať, čo však nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie Východiskovej správy o revízii elektrického zariadenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy ani žalovanému. Taktiež žalobca neuzavrel novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy so spoločnosťou ZSE Distribúcia, a.s., resp. Západoslovenská distribučná, a.s. a neuzatvoril ani novú zmluvu o združenej dodávke elektriny s uvedením hodnoty HI 3 x 120 A so žalovaným. Vzhľadom na túto skutočnosť, napriek faktickej zmene na odbernom mieste žalobcu zostali pôvodné zmluvné vzťahy a dohody nezmenené, prevádzkovateľ distribučnej sústavy bol aj naďalej povinný žalobcovi zabezpečovať distribúciu elektriny v rozsahu pre 3 x 400 A a žalovaný bol povinný fakturovať žalobcovi túto rezervovanú kapacitu, keďže táto bola aj skutočne naďalej žalobcovi zabezpečovaná v súlade s dovtedajšími zmluvnými vzťahmi, a to bez ohľadu na to, či ju bol žalobca schopný technicky využiť alebo nie. 29. Žalobca ďalej namietal, že Zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 nikdy neakceptoval a náležite nepodpísal. Odvolací súd k tomu uvádza nasledovné. Zmluvu o združenej dodávke elektriny podpísal za žalovaného ako dodávateľa Z.. J. J. a J. D., za žalobcu ako odberateľa ju podpísal Z.. T. X., predseda predstavenstva žalobcu. Podľa § 234 ods. 3 OBZ „Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.“ Z výpisu z verejne dostupného Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odvolací súd zistil, že v mene Bytového družstva Petržalka (žalobca) koná navonok a podpisuje zaň predseda alebo podpredseda, právne úkony, pre ktoré je zákonom predpísaná písomná forma, podpisujú dvaja členovia predstavenstva. Nakoľko v danom prípade nešlo o právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná písomná forma, postačovalo, aby Zmluvu o združenej dodávke elektriny podpísal predseda alebo podpredseda Bytového družstva Petržalka, nevyžadoval sa podpis dvoch členov predstavenstva žalobcu. Odvolací súd mal preto preukázané, že žalobca podpísal Zmluvu o združenej dodávke elektriny v súlade s ustanovením § 243 Obchodného zákonníka ako aj v súlade so spôsobom konania v mene žalobcu zapísaným v Obchodnom registri. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Zmluva o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 obsahuje všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon, vrátane podpisov zmluvných strán, preto je platná, účinná a pre zmluvné strany záväzná. 30. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch svedka Z.. Ľ. N. k otázke vyhotovenia Východiskovej revíznej správy a jej doručeniu právnemu predchodcovi žalovaného, odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, § 153 CSP v spojení s § 366 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mohol tento návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je v zmysle § 149 CSP prostriedkom procesného útoku, uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno dospieť k záveru, že by žalobca tento prostriedok procesného útoku uplatnil včas v súlade s § 153 CSP. V danom prípade nejde o novotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle § 366 CSP, čo v konečnom dôsledku ani žalobca netvrdil, preto odvolací súd na tento návrh žalobcu neprihliadal. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia, titulom plnenia bez právneho dôvodu. Naopak, odvolací súd mal v konaní preukázané, že žalovaný oprávnene fakturoval žalobcovi za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste v zmysle uzavretých zmlúv, a teda žalovanú sumu od žalobu i oprávnene inkasoval. Na uvedenom závere nič nemení ani poukaz žalobcu na rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/143/2015-244 zo dňa 11.02.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/227/2016 zo dňa 22.02.2017, nakoľko uvedené rozhodnutia spočívajú na odlišnom skutkovom stave, kedy žalovaný fakturoval v rozpore so zmluvou za distribúciu elektrickej energie výkon 1200 A (3 x 400 A), hoci podľa zmluvy je veľkosť ističa 3 x 100 A. V prejednávanej veci však žalovaný fakturoval žalobcovi za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste v súlade s uzavretou zmluvou, preto rozhodnutia na ktoré sa odvolával žalobca neboli pre posúdenie veci významné. 32. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalovaného proti I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti sumy 3.353,29 eur s príslušenstvom vyhovel, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia, titulom plnenia bez právneho dôvodu. Keďže odvolací súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný oprávnene fakturoval žalobcovi za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste v zmysle uzavretých zmlúv, a teda žalovanú sumu od žalobcu i oprávnene inkasoval, napadnutý rozsudok v časti I. výroku zmenil tak, že žalobu zamietol a v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, napadnutý rozsudok potvrdil ako vo výroku vecne správny. Odvolací súd ďalej uvádza, že i napriek tomu, že sa stotožnil s právnym názorom žalobcu v odvolaní, a síce, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v časti premlčania žalobcom uplatneného nároku, táto skutočnosť nebola vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej právne významná, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a to z dôvodu, že žalobcovi žiadny nárok titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nevznikol. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné. 33. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP v časti I. výroku zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a v časti II. výroku napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny. 35. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 36. Podľa § 369 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, nakoľko žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).