Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/97/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119203658 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:2119203658.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej JUDr. Ivany Jahnovej a vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. Š., G.Ý. V. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom: Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka - M. V., G. V. XX.XX.XXXX, E..Č.. K.: Š. XX, E., zastúpená splnomocneným právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Málekom, advokátom, so sídlom: Kraskova 2, Bratislava, otec - T.. C. Š.C., G. V. XX.XX.XXXX, K.: B. XX, K., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20. mája 2019, č.k. 37P/125/2019-91, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20. mája 2019, č.k. 37P/125/2019-91, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého Z. Š. G. V. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedených pod sp.zn 37P/190/2018, a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20. mája 2019, č.k. 37P/125/2019-91, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým Z. mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. Š. G. V. XX.XX.XXXX každý týždeň v roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod., do 19:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 15:00 hod., do nedele 19:00 hod., pričom otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení, respektíve v miestne bydliska matky (podľa toho, kde sa maloletý bude aktuálne nachádzať) a po ukončení styku otec maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi. III. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 37P/190/2018. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 20.05.2019, č.k. 37P/125/2019-91 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého Z. Š., G. V. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeným pod sp. zn. 37P/190/2018. Súčasne súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým Z. Š., G. V. XX.XX.XXXX na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú poslednú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod. Otec maloletého v čase začatia styku prevezme a v čase ukončenia styku odovzdá v mieste bydliska matky. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že matka prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 03.05.2019 na Okresný súd Trnava návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s maloletým a to tak, že otec sa bude stretávať s maloletým synom každú poslednú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 14:00 hod. do 17:00 hod., pričom matka maloletého má byť pri styku otca s maloletým prítomná, čo je otec maloletého povinný strpieť, styk s maloletým sa bude realizovať na verejnom priestranstve a v detskom centre na Sladovníckej ulici 1 v Trnave, v Aréna City označenom Kinder club, v prípade uzatvorenia tohto centra určuje náhradné miesto stretávania styku s maloletým Detské centrum Hopland, v obchodnom centre Arkadia v Trnave, na Veternej ulici č. 40/A, kde otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke. Spis bol dňa 06.05.2019 postúpený súdu prvej inštancie ako miestne príslušnému, nakoľko na predmetnom súde prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z., ktoré nie je ukončené. Skutkovo matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tvrdením, že matka maloletého umožňovala styk otcovi po ich vzájomnej dohode, vzhľadom k tomu, že rodičia spolu nežijú a doposiaľ neboli tieto práva súdom upravené. Problémy nastali po tom, ako bolo matkou zistené a lekárom potvrdené, že maloletý má zdravotné ťažkosti. Po návšteve ďalšieho odborníka z lekárskej správy vyplýva, že je tu podozrenie na sexuálne zneužívanie dieťaťa, nakoľko maloletý má poruchy emotivity a musí byť sledovaný. Maloletý mal prejavy netypické jeho veku a otec na túto tému s matkou odmietal komunikovať. Dňa 13.02.2018 podala matka oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich trestnému činu sexuálneho zneužívania. Toho času je daná vec riešená na Krajskej prokuratúre v Bratislave. Matka umožnila styk otcovi s maloletým v roku 2018, ale len za prítomnosti matky. Otec sa k matke správa agresívne, vyhráža sa jej, navádza maloletého, aby sa s matkou nerozprával. Otec maloletého stresoval sústavným nahrávaním na telefón a vodením si tretích osôb na stretnutia. V roku 2019 sa uskutočnili stretnutia v januári a vo februári. Na stretnutí dňa 26.02.2019 bolo dieťa mimoriadne stresované, keď otec žiadal od maloletého, aby sa s ním opakovane rozlúčil, maloletý bol z toho zmätený a otec si celú situáciu nahrával na mobil. Otec citovo vydieral dieťa, ukazoval mu hračky v taške, ktoré mu ale odmietal dať, vynucoval si neprirodzene a opakovane fyzický kontakt s dieťaťom. Následne po tomto stretnutí sa maloletý chcel lúčiť s cudzími ľuďmi v obchode a opakovane s blízkymi osobami. Vzhľadom na nežiaduce prejavy navštívila matka na radu lekára detského psychológa. Z posudku č. 15/18 zo dňa 29.11.2018, ktorý vyhotovila PhDr. Kopányiová vyplýva, že dieťa má na svoj vek nešpecifické prejavy a príznaky možného sexuálneho zneužívania. K posudku bol vypracovaný aj Dodatok č. 1 zo dňa 01.03.2019, z ktorého záverov vyplýva strach a obavy reaktívneho charakteru u dieťaťa, lebo dieťa spracúva v sebe silný negatívny zážitok zo vzťahu s otcom. Maloletý opakuje, že sa bojí tatina, že nechce ísť k nemu do domu, budí sa v noci, hľadá matku. Matka je plne kompenzovaná na výchovu dieťaťa, čo predložila aj k psychologickej správe. Maloletý potrebuje pocit bezpečia a istoty u toho rodiča, ktorý mu takýto stav vie zabezpečiť. Podľa matky nie je mysliteľné, aby otec maloletého stresoval tým, že ho bude neustále nahrávať a psychicky ho vydieral. Otec je neliečený diabetik a za danej situácie podľa matky nie je možné, aby mal otec maloletého bez kontroly matky. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods.1, § 331 ods.1, § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, § 367 ods. 1, 2, 3, § 58 CMP a vecne tým, že v danom prípade boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom k pretrvávajúcemu konfliktu rodičov ohľadom starostlivosti o maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je nevyhnutné z hľadiska ustálenia pomerov na strane maloletého a tiež z hľadiska súladu s faktickým stavom. Zároveň je v danom prípade nevyhnutné upraviť dočasne styk otca s maloletým, nakoľko ako vyplýva z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu spisu vedeného pod sp.zn. 37P/190/2018, otec bol s maloletým synom naposledy pred tromi mesiacmi, a to vo februári 2019 a odvtedy nie je možná dohoda medzi rodičmi, ohľadom styku otca s maloletým synom. V záujme maloletého syna je, aby styk s otcom prebiehal a to aj z hľadiska veku maloletého a možného odcudzenia sa medzi otcom a maloletým synom. Súd návrh matky vo zvyšku zamietol ako nedôvodný, nakoľko otec má právo styku s maloletým bez prítomnosti druhého rodiča a krátka doba styku otca s maloletým, čo predstavuje iba tri hodiny v mesiaci, nemôže negatívnym spôsobom ovplyvniť psychický vývin maloletého. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že je potrebné vykonať náležité dokazovanie, rozhodnúť v merite veci a opakované podávania neodkladných opatrení zo strany rodičov konanie vo veci samej predlžujú, pričom v záujme maloletého je, čo najskôr v merite veci rozhodnúť. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. j) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Otec v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia uvedené v návrhu matky, nakoľko sú klamlivé, zavádzajúce a v príkrom rozpore so skutočnosťou. Otec sa podrobne vyjadruje ku jednotlivým klamlivým tvrdeniam matky uvedených v jej návrhu s tým, že s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP k nim uvádza vlastné skutkové tvrdenia, ktoré podkladá konkrétnymi dôkazmi. V nadväznosti na charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom súd rozhoduje len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a bez vykonania dokazovania, má otec za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k zásadne nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré neobstoja, nakoľko sú prípustné prostriedky procesnej obrany otca, ktoré pri rozhodovaní o návrhu matky neboli uplatnené. Matka svoj návrh postavila na dvoch nosných skutočnostiach a to: a) na kriminalizácii otca, b) na spochybňovaní rodičovských kompetencií otca. Otec k predmetným tvrdeniam matky uviedol, že návrh matky je pokračovaním jej dlhodobo plánovaného, organizovaného a právne koordinovaného konania, ktoré zahájila ešte na jeseň roku 2017. Matka ospravedlňuje svoje konanie, ktorým bez vedomia a bez súhlasu druhého rodiča zo dňa na deň zobrala maloletého Z. zo spoločnej domácnosti, z jeho domova, zo starostlivosti primárneho rodiča - otca a presunula ho na otcovi neznáme miesto, kde od tohto momentu otcovi už 1,5 roka zamedzuje akokoľvek vykonávať jeho rodičovského práva a povinnosti k synovi, obvineniami otca z obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania syna. Matka tak systematicky pokračuje vo svojich krivých obvineniach na otca a v bode II. a III. návrhu opätovne uvádza skutočnosti, ktorými predostiera súdu ako fakty skutočnosti, ktoré sa v nijakom aspekte nezakladajú na pravde, čím chce otca diskvalifikovať zo starostlivosti o syna a získať výhody v rámci konania ÚPP. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že uznesením zo dňa 11.10.2018, ČVS: ORP-136/1-VYS-B3-2018 vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletého Z., nakoľko je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo sa nestal. Z vyjadrení popísaných v návrhu matky a z ňou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že matka odmieta prijať fakt, že jej procesná taktika spočívajúca v kriminalizácii otca zlyhala a za každú cenu, bez ohľadu na následky sa pokúša v tejto nalinkovanej verzii pokračovať. Za týmto účelom podala matka na Generálnu prokuratúru SR návrh na pokračovanie v trestnom stíhaní, žiadala prokuratúru o preskúmanie postupu policajta a navrhovala Ministerstvu spravodlivosti SR disciplinárne postihnúť znalca PhDr. Františka Valucha, ktorý vypracoval znalecký posudok, na podklade ktorého bolo trestné stíhanie zastavené. Otec má za to, že je potrebné uviesť, že matka uvádzaním týchto skutočností úmyselne zavádzala súd s cieľom získať súdne rozhodnutie o zverení syna do svojej starostlivosti, nakoľko už v čase podania tohto návrhu dňa 3.5.2019 mala matka preukázateľne k dispozícii vyrozumenia, že jej žiadosti boli vyhodnotené ako nespôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v danej veci. Napriek tomu tieto skutočnosti vo svojom návrhu prezentuje ako fakty a podáva ich takým spôsobom, akoby o nich doposiaľ rozhodnuté nebolo. Týmto si otec dovoľuje predložiť súdu vyrozumenia Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 6.6.2019 a Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 3.6.2019, ktoré potvrdzujú že matka podáva opakované žiadosti o preskúmanie postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa a snaží sa dosiahnuť obnovenie trestného stíhania otca. Matka teda podala proti uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 11.10.2018, ČVS: ORP-13Ŕ/1-VYS- B3-2018 v krátkom čase už dva podnety na obnovenie trestného stíhania otca, dňa 28.12.2018, ktorý bol zamietnutý dňa 28.1.2019 a dňa 28.3.2019, ktorý bol zamietnutý dňa 4.6.2019. Po opätovnom a dôkladnom prešetrení veci v kontexte nových dôkazov a skutočností produkovaných matkou orgány činné v trestnom konaní ani napriek tomu nezistili dôvod na pokračovanie v trestnom stíhaní otca. Otec je presvedčený, že uvedené zvyšuje závažnosť a nebezpečnosť konania matky, ktorá opakovane, systematicky a cielene kriminalizuje osobu otca, pričom navyše klame súd o výsledkoch týchto podnetov s cieľom získavania rozhodnutí vo svoj prospech a výhod v rámci ÚPP. Toto zároveň podľa názoru otca samo o sebe absolútne diskvalifikuje matku z jej rodičovskej spôsobilostí. Otec sa na základe vyššie uvedeného dôvodne domnieva, že rovnakým spôsobom bude vyhodnotená aj sťažnosť matky na súdneho znalca na MS SR, ktorým sa snaží zdiskvalifikovať znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre usvedčenie matky z krivých obvinení otca a zároveň otvárajúci tému z opačnej strany a síce, že práve matka sa dopúšťa činov na maloletom dieťati, z ktorých viní otca. Uvedenému nasvedčuje predbežná odpoveď MS SR, v rámci ktorej vo vzťahu k PhDr. Františkovi Valúchovi uviedli, že u neho evidujú 5 podnetov na prešetrenie jeho postupu, z čoho dva boli odložené, nakoľko neboli vyhodnotené ako správne delikty alebo podávateľ nimi sledoval ochranu svojich subjektívnych práv pred súdom a v žiadnom prípade mu doposiaľ nebola uložená sankcia za porušenie povinnosti. Je potrebné opätovne uviesť, že súdny znalec sa zaoberal matkou predloženými videozáznamami, na ktorých sa maloletý Z. neprimerane svojmu veku sexuálne prejavoval, pričom vo vzťahu k prešetrovaným podozreniam uviedol, že sa na týchto videách nevyskytovali žiadne dôkazy ohľadom sexuálneho zneužívania maloletého otcom. V tejto súvislosti znalec naopak konštatoval, že „matka maloletého v predmetných videách navodzovala situácie, aby maloletý reagoval tak, ako si matka želala, aby tak dokázala, že maloletý hovorí slová a vety, ktoré uvádza vo svojej výpovedi počas podávania trestného oznámenia na otca..“ Konštatovanie znalca je na základe získaných poznatkov jasné a jednoznačné: „Matka sa na priloženom videu prejavovala k svojmu synovi nevhodným až nežiaducim spôsobom z hľadiska jeho zdravého psychického vývinu, keď nechala maloletého, aby sa jej počas videa dotýkal v blízkosti genitálií (stehná, zadok), svojimi končatinami, rovnako keď ho nechala počas sprchovania, aby jej objímal stehno, aby ju po ňom capkal, aby sa jej dotýkal penisom a tak sa jašil a hral, načo maloletý reagoval tak, že chce ritku a nadvihol jej tričko, neskôr sa obkročmo privinul k jej obnaženej nohe, chytil sa za penis a začal si sťahovať predkožku." Znalec výslovne upozornil, že takéto hry medzi rodičom a dieťaťom môžu mať erotický kontext, a to na strane rodiča aj na strane dieťaťa. U maloletého to môže iniciovať práve také prejavy správania, ako je napríklad chytanie sa za penis, sťahovanie si predkožky alebo vyjadrovanie túžby, že chce ritku, či posilňovanie správania, že sa privíja telom k obnaženému telu a chce sa ho dotýkať svojim prirodzením. Javí sa, že matkou predložené videá ohľadom uvedeného správania boli fabrikované v dlhšom časovom období vzhľadom na ich početnosť, ako aj je vysoko pravdepodobné, že matka maloletého za účelom vyšetrenia u znalca „pripravovala" vyššie uvedeným spôsobom. Matka teda dlhodobo takýmto krajne nevhodným až nežiaducim spôsobom vplýva na maloletého Z., čo môže zanechať fatálne nepriaznivé následky na jeho psychike a zdravej sexualite maloletého. V neposlednom rade je podstatné upozorniť na skutočnosť, že maloletý má uvedené správanie, slovné, fyzické a psychické prejavy výlučne v prítomnosti matky, čo možno bezpochyby pripísať práve vyššie uvedenému nevhodnému správaniu sa matky vo vzťahu k maloletému. Taktiež v súvislosti s uvedeným otec opätovne upozorňuje na lekársku správu zo dňa 13.2.2018 predloženú matkou znova v návrhu (vyhotovenú v deň odchodu matky so synom, pokiaľ bol maloletý v starostlivosti otca). Podľa záverov správy je dieťa dobre kompenzované, orientačne neurologicky v norme, celkovo dobre komponované, bez, známok vonkajšej traumy, genitál kľudný. Podľa lekárskej správy zo dňa 1.3.2018 predloženej matkou znova v návrhu (vyhotovenej po odchode matky so synom, dieťa vo výlučnej starostlivosti matky) bol maloletý neistý, tenzný, na otázky odpovedá nesmelo, nezrozumiteľne, samostatne nekomunikuje, nálada celkovo úzkostná, emotivita polarizovaná, úzkostné sny, sťažené zaspávanie. Táto markantná zmena u maloletého Viktora nastala v priebehu iba 3 týždňov, počas ktorých bol maloletý vo výlučnej starostlivosti matky a otcovi bolo bránené v starostlivosti o syna, a teda možno ich pripísať výlučne okolnostiam na strane matky. Popísané správanie sa matky je absolútne nezlučiteľné s riadnym výkonom osobnej starostlivostí o maloleté dieťa tak, ako to myslí zákon o rodine. Na základe povahových črt matky popísaných súdnym znalcom, jej suicidálnych sklonov popísaných otcom v predchádzajúcich podaniach, dôkazov, ktoré predložila samotná matka do konania, v ktorých potvrdzuje svoju liečbu na psychiatrii, ako aj jej správania vo vzťahu k maloletému dieťaťu je zrejmé, že matka pre maloletého predstavuje vážne riziko a reálnu hrozbu v súvislosti s jeho zdravým fyzickým a psychickým vývinom. Z dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhom matkou je navyše zrejmé, že matka neustáva v produkovaní nových a nových dôkazov proti otcovi s cieľom preukázať svoje krivé obvinenia, a preto je dôvodné sa domnievať, že v negatívnom pôsobení na syna stále pokračuje. V ďalších bodoch svojho návrhu matka spochybňuje rodičovské kompetencie otca, pričom svoju argumentáciu stavia na údajne negatívnom zdravotnom stave otca, údajnej neschopnosti otca rešpektovať matku ako druhého rodiča a stretnutí otca so synom zo dňa 26.2.2019, ktoré matka popísala klamlivo a neobjektívne. Spochybňovanie zdravotného stavu otca nie je možné hodnotiť inak, ako pokračovanie matky v útokoch na osobou otca a jeho kriminalizácii s cieľom dosiahnuť odobratie jeho vodičského oprávnenia. Tieto zlomyseľné podania matky nemajú za cieľ „ochranu dieťaťa“ tak, ako to prezentuje matka, a to už iba z toho dôvodu, že otec od 7/2018, t.j. takmer rok maloletého Z. vo svojom aute ani raz neviezol z dôvodu, že matka mu bráni v styku otca so synom. Podania matky majú za cieľ jedine - šikanovať otca a privodiť mu postih v rámci administratívneho konania. Na dotvorenie predstavy súdu o konaní matky a na vyvrátenie jej klamlivých vyjadrení otec predkladá upovedomenie dopravného inšpektorátu o zastavení správneho konania zo dňa 13.6.2019 a odborné vyjadrenie MUDr. Patrika Zóna, na základe ktorého je otec plne zdravotne spôsobilý viesť motorové vozidlá. Čo sa týka tvrdení matky, že otec nie je schopný rešpektovať matku ako druhého rodiča, voči týmto sa otec v celom rozsahu ohradzuje a žiada, aby sa na súkromné znalecké posudky od PhDr. Kopányiovej a odborné vyjadrenia Mgr. Porubčanovej neprihliadalo, nakoľko sú neobjektívne, jednostranné a vypracované na objednávku matky. Otec nebol ani jedným z týchto psychológov vyšetrovaný a obe psychologičky vypracovali svoje správy výlučne na základe podkladov a vyjadrení dodaných matkou. Otec znalkyňu PhDr. Kopányiovú oslovil za účelom zobjektivizovania výsledkov znaleckého dokazovania, aby mohli tvoriť podklad pre rozhodovanie súdu. Znalkyňa však dodatok k posudku otcovi vypracovať odmietla, odmietla otca vyšetriť s odôvodnením, že ona vyšetrovala matku a syna a nepochopiteľne ho odkázala na iného znalca pre konflikt záujmov. Takýto postup nemožno hodnotiť inak ak neštandardný, v rozpore s účelom znaleckého dokazovania v rodinnoprávnych veciach a v neposlednom rade v rozpore so zákonom o znalcoch. Otec z uvedeného dôvodu podal Ministerstvu spravodlivosti SR podnet na prešetrenie postupu znalkyne a v tejto veci zvažuje ďalšie právne kroky. Otec vo svojich predchádzajúcich podaniach, ako aj osobne na pojednávaní uviedol, že plne rešpektuje rolu matky v živote ich spoločného syna a do budúcna sa zaručil robiť všetko preto, aby sa vzťah matky so synom priaznivo rozvíjal. Bohužiaľ matka obviňuje otca z toho, čo sama robí a hovorí - v skutočnosti je jej 1,5 ročné bránenie otcovi vo výkone rodičovských práv a povinnosti relevantným podkladom toho, ako matka rolu otca v živote syna chápe a „všestranne podporuje.“ Otec sa všetkými dostupnými právnymi prostriedkami zúfalo domáha nápravy tohto nežiaduceho stavu pre syna, ktorému ho vystavila matka, vo svojich podaniach upozorňuje na konanie matky, dokumentuje a predkladá všetky svoje tvrdenia podporené dôkazným materiálom. Súd opakované návrhy otca na okamžité zasiahnutie do situácie trpezlivo zamieta na návrhy otca na doplnenie dokazovania neprihliada. Otec v rámci svojho odvolania zdôraznil, že pokiaľ matka zakladá rodičovskú nekompetentnosť otca na priebehu styku zo dňa 26.2.2019, kedy videl otec svojho syna po 3 mesiacoch absolútnej izolácie vrátane Vianočných sviatkov a po ďalších 3 mesiacoch takmer absolútnej izolácie, otec uvádza, že za takýto priebeh styku nesie zodpovednosť prvoinštančný súd, ktorý do situácie nezasiahol, hoci otec na bezodkladnú potrebu neustále poukazoval. Maloletý Z. otca stráda, teší sa z jeho prítomnosti aj z prítomnosti starého otca a brata otca /nejde o tretie osoby, ako rodinných príslušníkov maloletého nazýva matka ale o jeho priamu rodinu, s ktorou má dieťa právo udržiavať a rozvíjať svoje vzťahové väzby/. Bohužiaľ aj na otca toto odlúčenie od syna vplýva negatívne, všetky kroky konzultuje so psychologičkou, a pri emotívnych vyjadreniach svojho syna sa neubránil emóciám. Otec je však dospelý, svoje správanie napriek tomu dokázal ovládnuť a nikdy by syna nevystavil psychickému stresu, ktorý popisuje matka. Na posúdenie skutočného priebehu styku dňa 26.2.2019, ako aj na vyvrátenie týchto klamlivých vyjadrení matky otec predkladá autentický a úplný audiozáznam z priebehu styku, ktorý si otec vyhotovuje na svoju obranu práve z dôvodu krivých obvinení matky. Zároveň otec dodáva, že ide o zákonný dôkaz, nakoľko rodiča si vzájomne poskytli súhlasy na zaznamenávanie svojich prejavov s účinnosťou aj do budúcna, o čom predložili dôkazné prostriedky. Otec v závere svojho odvolania zdôraznil, že odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočíva v nesprávnej interpretácii a/alebo nesprávnej aplikácii nižšie uvedených právnych noriem: a) nedostatok naliehavého právneho záujmu, pričom poukázal na ustanovenia § 325 CSP a§ 329 CSP. Uviedol, že z citovaných ustanovení, ako aj zo samotného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu, bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. Vychádzajúc z uvedeného má otec za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko návrh matky nespĺňa zákonné predpoklady. Vo vzťahu k výroku súdu, ktorým súd prvej inštancie maloletého Viktora zveril do osobnej starostlivosti matky otec uviedol, že otázka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je predmetom konania vo veci samej a nikdy nie konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa konštantnej judikatúry Krajského súdu v Bratislave, tieto konania je potrebné zásadne rozlišovať, pričom neodkladným opatrením možno dieťa zveriť do osobnej starostlivosti jedného z rodičov len vo výnimočných situáciách, t. j. napríklad za situácie, že medzi rodičmi by vznikla zložitá situácia vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorá je tak vážna, že ohrozuje zdravý vývoj maloletého dieťaťa a druhý rodič nemá informáciu, kde sa dieťa nachádza alebo každý z rodičov robí všetko kroky pre to, aby maloleté dieťa bolo v jeho starostlivosti, navzájom si rodiča vyhrocujú situácie v súvislosti so starostlivosťou o dieťa a podobne. Z návrhu matky je však zrejmé, že v uvedenom prípade o takúto situáciu nejde. Maloletý Z. sa od februára 2018 nachádza vo faktickej starostlivosti matky, pričom otec tento stav rešpektuje, dieťaťa sa násilím nedomáha a na zabezpečenie výkonu svojich rodičovských práv a povinností využíva výlučne právne nástroje. Zdôrazňuje, že k zvereniu maloletého dieťaťa by bolo potrebné pristúpiť výlučne v prípade, keby otec nerešpektoval skutkový stav, maloleté dieťa by bez vedomia matky bral do svojej starostlivosti, nevrátil by ho a matka by nemala vedomosť, kde sa maloleté dieťa nachádza, čo však matka netvrdila a práve naopak uviedla, že od februára 2019 otcovi styk s dieťaťom vôbec neumožňuje. Neodkladným opatrením nie je možné deklarovať stav, ktorý je v súčasnosti rešpektovaný oboma rodičmi. Súd prvej inštancie výrokom, ktorým v rámci neodkladného opatrenia dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky potvrdil skutočný stav, a tým rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov. Otec taktiež poukázal na to, že dochádza k obmedzovaniu rodičovských práv otca a súčasne poukázal na ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa komentovaného znenia citovaného ustanovenia je pri rozhodovaní predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Judikatúra sa a s týmto vysporiadala v rozhodnutí R 96/1967 tak, že súdy sú pri skúmaní povinné rozlišovať,, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho zdravie (dnes záujem) alebo, či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Odhalenie skutočnej príčiny, ktorá viedla rodiča k podaniu návrhu na obmedzenie styku s maloletým dieťaťom, má byť pilierom pre súdne rozhodnutie. Záujem dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení styku rodiča s maloletým dieťaťom možno vidieť nielen v ochrane fyzického a psychického zdravia maloletého, ale aj v dôsledku jeho ochrany pred možnou neurotizáciou a chroniŕikovaním až psychotizáciou dieťaťa z dôvodu styku s druhým rodičom., resp. ako ochrana maloletého dieťaťa pred rodičom, ktorý je pre neho nevhodným životným príkladom, napríklad v dôsledku preberania negatívnych vzorcov správania, neprijateľných postojov a reakcií k blízkym osobám či skupinám. S poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd napádaným uznesením de facto úplne bezdôvodne, len na základe klamlivých tvrdení matky, obmedzil otcovi výkon rodičovských práv a povinností na 3 hodiny mesačne, počas takto určeného styku, a to bez akékoľvek odôvodnenia takéhoto vážneho zásahu do jeho rodičovských práv, čo navyše spôsobuje aj jeho arbitrárnosť. Súd prvej inštancie v krátkosti iba v bode č. 15 odôvodnenia uviedol, že takýto styk otca s maloletým synom nemôže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho psychický vývin, avšak vôbec neuviedol, prečo situáciu takýmto spôsobom vyhodnotil, ako sa vysporiadal so znaleckým posudkom PhDr. Valúcha alebo výsledkami trestného stíhania, ktoré sú súdu známe z podaní otca. Záverom otec poukázal na ustanovenie § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Nakoľko trestné stíhanie vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu otca bolo právoplatne rozhodnuté s výsledkom, že sa skutok nestal, súd je týmto rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní viazaný, tento stav je povinný zohľadniť pri svojom rozhodovaní a nemôže si sám odlišne túto vec vyhodnocovať (ani pokiaľ toto vo svojom rozhodnutí explicitne neuvedie, avšak implicitne toto vyplýva zo samotného výroku súdneho rozhodnutia). Opačný výklad znamená porušenie ústavného princípu, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a zakladá porušenie otca na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, ako aj posúdenie veci v spojitosti s podaným odvolaním otca zo dňa 28.2.2019 proti uzneseniu zo dňa 1.2.2019, č.k. 37P/190/2018-432 týmto otec žiada odvolací súd, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.5.2019, č. k. 37P/125/2019-91 zmenil tak, že maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti otca a upravuje sa styk matky s maloletým Viktorom v rozsahu podľa úvahy odvolacieho súdu. Alternatívne, pokiaľ by súd napriek popísaným skutočnostiam v tomto odvolaní rovnako, ako prvoinštančný súd dospel k záveru, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa, otec navrhuje, aby bol II, výrok napádaného rozhodnutia v časti styku otca s maloletým zmenený nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. Š. vždy od stredy nepárneho kalendárneho týždňa od 15.30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.30 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v predškolskom zariadení maloletého a v prípade, že maloletý z akéhokoľvek dôvodu nebude v školskom zariadení, v mieste bydliska matky. 5. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 6. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež podala odvolanie voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia v jeho časti o zamietnutí jej návrhu, podľa ktorého žiadala, aby jej súd priznal právo byť prítomnou pri stretnutí - styku otca s ma- loletým Z.. Svoje odvolanie matka odôvodnila tým, že súd prvej inštancie so zreteľom a vzťahu k nej napadnutej časti rozhodnutia nie celkom dôsledne zohľadnil rad lekárskych správ a odborného posud- ku, z ktorých vyplynulo, že maloletý mohol byť objektom sexuálneho zneužívania. V danej súvislosti opätovne poukázala na lekárske správy zo dňa 03.01.2018, 13.02. 2018, 01.03.2018 a najmä znalecký posudok č. 15/18 PhDr. Kopányiovej zo dňa 29.11. 2018 a jeho dodatku č.1 zo dňa 01.03.2019, z ktorého vyplynulo, že dieťa má vzhľadom ku svojmu veku nešpecifické prejavy a príznaky možného sexuálneho zneužívania. Matka zdôraznila, že výsledky vyšetrení maloletého podľa záverov posudku PhDr.Kopányiovej, PhD., nevrhajú podozrenie na jej osobu, t.j. že by malo dochádzať k sexuálneumu zneužívaniu zo strany matky. Napriek tomu sa však chce podrobiť odbornému sexuologickému vyšetreniu, aby súd v prípade rozhodovania o úprave a povinností k maloletému mal dostatok podkladov pre objektívne posúdenie a rozhodnutie vo veci. V uvedenej súvislosti podľa jej názoru pri posudzovaní záverov znaleckého posudku PhDr. Kopányiovej. PhD. vo vzťahu k rozhodovaniu o neodkladnom opatrení v tejto veci, malo dôjsť k informatívnemu výsluchu znalkyne PhDr. Kopányiovej, PhD, a to za účelom objasnenia všetkých okolností uvedených v jej posudku, ktoré by mali byť „brané zreteľ“ pri styku otca s maloletým. Toto uviedla aj z dôvodu, že v danom prípade prevláda záujem ochrany a zdravého vývoja maloletého nad záujmom otca pri uplatňovaní jeho práva styku s maloletým synom. K výsluchu znalkyne pred vydaním neodkladného opatrenia však nedošlo. Je toho názoru že v súvislosti s uvedeným sú dané dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) CSP. Do pozornosti dala matka aj „Odbornú správu“ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 12.06.2019, z ktorej tiež nepochybne vyplýva, že prítomnosť matky je najoptimálnejším riešením i pri styku otca s maloletým Z., čím má byť maloletému Z. vysielaný signál, že rodičia sa navzájom akceptujú a tým pre neho vytvárajú emocionálne bezpečné prostredie. Súd prvej inštancie sa svojom odôvodnení tiež odvoláva na posudok MUDr. Ivana Andrého, PhD., ktorý do spisu zrejme založil otec maloletého. V čase po vydaní rozhodnutia chcela byť oboznámená s uvedeným znaleckým posudkom prostredníctvom nahliadnutia do spisu o čo bolo požiadané jej právnym zástupcom dňa 03.06.2019. Jej právnemu zástupcovi bolo oznámené, že do spisu môže nahliadnuť dňa 06.06.2010 o 10.00 hod., avšak pri návšteve súdu za účelom nahliadnutia do spisu jej bolo pracovníkmi súdu oznámené, že časť spisu, v ktorom sa nachádza znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého, PhD. sa nachádza v kancelárii zákonnej sudkyne a tento jej k nahliadnutiu predložiť nemôžu, t.j. teda doposiaľ nemala oboznámiť sa s jedným vo veci produkovaných dôkazov, na ktoré sa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odvoláva, resp. nemá takto možnosť k dotknutému dôkazu vyjadriť. I v tejto súvislosti je toho názoru, že i z týchto dôvodov sú naplnené podmienky a dôvody odvolania postupom podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) CSP. Z doterajších vyšetrení maloletého vyplynuli závery a podozrenia, že k prípadnému sexuálnemu zneužívaniu maloletého nedošlo, resp. nemalo dochádzať zo strany matky, ale zo strany inej osoby, ktorá je doposiaľ neustálená. Myslím si, že v danom prípade, je potrebné brať v prvom rade na zreteľ zdravý a normálny vývoj maloletého, s vylúčením akýchkoľvek možných prípadných rizík, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jeho vývoj, t.j. opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní tejto veci je potrebné brať na zreteľ prevládajúci záujem ochrany a zdravého vývoja maloletého nad záujmom otca pri uplatňovaní jeho práva styku s maloletým. Jednou z dôležitých podmienok pre vylúčenie rizík zdravého a normálneho vývoja maloletého by malo byť v tomto prípade i zohľadnenie odborných sexuologických vyšetrení oboch rodičov maloletého. Matka uviedla, že už začala robiť prvé kroky k tomu, aby sa takémuto odbornému vyšetreniu mohla podrobiť. Do doby, než budú prípadné riziká možného sexuálneho zneužívania maloletého vylúčené sexuologickými vyšetreniami oboch rodičov, tak v prípade by malo byť nepochybne vhodné a potrebné, aby jej zatiaľ bolo priznané právo byť prítomnou pri stretnutiach styku maloletého s otcom. Je toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich okolností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku. So zreteľom k uvedenému teda navrhuje a žiada, aby odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania v tejto veci, rozhodnutie resp. uznesenie súdu prvej inštancie v jeho časti o zamietnutí jej návrhu na priznanie jej práva byť prítomnou pri stretnutiach t.j. pri styku otca s maloletým zmenil tak, že jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v jeho časti III. vyhovie, t.j. teda matka maloletého má právo byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom, čo je otec povinný strpieť. 7. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). 9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 13. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na súde prvej inštancie bolo vedené konanie pod sp. zn. 37P/190/2018, o návrhu matky, ako aj otca maloletého, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z.i, pričom konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z obsahu spisu, ako aj z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že u maloletého Z. vzniklo podozrenie z dôvodu sexuálneho zneužívania maloletého. Z obsahu spisu (ako aj z vyjadrení rodičov) nie je možné jednoznačne ustáliť, kto sa mal prípadného sexuálneho zneužívania vo vzťahu k maloletému Z. dopúšťať. Predmetné skutočnosti boli predmetom zisťovania orgánov činných v trestnom konaní a súčasne v rámci konania vo veci samej. Odvolací súd si z tohto dôvodu nechal pripojiť vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava III číslo: ČVS: ORP-136/1-VYS-B3-2018 pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2b) Trestného zákona. Odvolací súd sa z predmetného vyšetrovacieho spisu oboznámil so závermi znaleckého posudku znalca PhDr.Františka Valúcha, ktorý mal posudzovať pravdivosť skutočností uvádzaných matkou (v rámci podania trestného oznámenia), posudzovať mentálnu vyspelosť a psychický stav maloletého Z., štruktúru jeho osobnosti, intelektové a pamäťové schopnosti, mal posúdiť, či sa u maloletého Z. neprejavujú tendencie ku konfabulovaniu, prípadne nadmernej fantázii a taktiež v prípade, že sa skutok stal, či zanechal na maloletom Z. nejaké následky, ak áno bolo potrebné uviesť aké. Taktiež úlohou znalca bolo na základe psychologického vyšetrenia posúdiť vzťah a väzby maloletého Z. k otcovi, ako aj k matke a spätne oboch rodičov k maloletému a súčasne vyšetriť osobnosť a intelektové schopnosti oboch rodičov. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že na základe prevedených psychologických vyšetrení znalec dospel k názoru, že maloletý vzhľadom k svojmu veku a psychickému vývinu nie je schopný o týchto skutočnostiach hovoriť, alebo podať relevantné informácie. Maloletý sa z pozorovania javí ako kompenzovaný a nevykazuje žiadne patologické znaky sexuálneho zneužívania. K obom rodičom sa správal veľmi prirodzene, v ich blízkosti sa cítil bezpečne a prejavoval im svoju náklonnosť ako na emocionálnej, tak aj na telesnej úrovni. Pokiaľ ide o mentálnu vyspelosť a psychický stav maloletého Z. štruktúru osobnosti, intelektové a pamäťové schopnosti znalec uviedol, že mentálna vyspelosť maloletého zodpovedá jeho aktuálnemu veku a psychickému vývinu a je v súlade s bežnou populačnou normou. Jeho psychický stav je kompenzovaný a nevykazuje prítomnosť žiadnych patologických príznakov. Vzhľadom k jeho psychickému vývinu a aktuálnemu veku nie je možné vykonať psychodiagnostické vyšetrenie za účelom zistenia jeho štruktúry osobnosti. Z pozorovania sa maloletý javí ako živý, zdravý, kompenzovaný, veselý, roztopašný. Je veľmi zvedavý, ľahko sa nechá rozptýliť, je emocionálne fixovaný na oboch rodičov. V ich prítomnosti sa cíti dobre, spokojne a bezpečne. Bez ich prítomnosti prežíva separačnú úzkosť. Jeho mnestické a kognitívne schopnosti sú v norme. Jeho intelekt je taktiež minimálne na úrovni bežnej populačnej normy. Na otázku, či sa u maloletého Z. neprejavujú tendencie ku konfabulovaniu prípadne nadmernej fantázii znalec uviedol, že vzhľadom k aktuálnemu veku a psychickému vývinu maloletého sa tendencie tohto druhu u neho môžu bežne objavovať rovnako, ako aj u ostatných detí v jeho vekovej skupine. Na otázku, aby v prípade, že sa skutok stal, či zanechal na maloletom Z. nejaké následky, ak áno, uveďte aké, znalec uviedol, že na základe prevedených vyšetrení znalec dospel k názoru, že maloletý nevykazuje žiadne patologické príznaky, alebo znaky sexuálneho zneužívania. Úlohou znalca bolo taktiež na základe psychologického vyšetrenia posúdiť vzťah a väzby maloletého Z. k otcovi a k matke, ako aj oboch rodičov k maloletému, pričom znalec uviedol, že na základe prevedených psychologických a psychodiagnostických vyšetrení zistil, že maloletý má vytvorený silný a autentický emocionálny vzťah k obom jeho rodičom. Svoju náklonnosť im vyjadruje ako na emocionálnej, tak aj na telesnej úrovni. V ich prítomnosti sa cíti bezpečne, prirodzene s nimi interaguje a teší sa ich prítomnosti. Bez ich prítomnosti prežíva separačnú úzkosť. Javí sa, že obaja rodičia sú pre neho najdôležitejšie osoby v jeho živote, a že niet signifikantného rozdielu medzi väzbami maloletého k jeho obom rodičom. Obaja rodičia majú vytvorený silný emocionálny vzťah k svojmu maloletému synovi. Obaja sa chcú o maloletého starať, podieľať sa na jeho výchove a plniť si svoju rodičovskú rolu. Znalec nezistil signifikantný rozdiel rodičov v ich osobných väzbách k ich synovi. V rámci iných zistení znalca tento uviedol, že na základe prevedených psychologických a psychodiagnostických vyšetrení znalec dospel k názoru, že Ing. Karol školník nevykazuje znaky sexuálnej deviácie, čo je taktiež vyjadrené v predmetnej správe z phalopetyzmografického vyšetrenia menovaného zo dňa 10. marca 2018, ktoré vyhotovila Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o. a tiež v záveroch znaleckého posudku č. 16/2018 zo dňa 22. marca 2018, ktorý vypracoval Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. Znalec uviedol, že nemá iné relevantné zistenia. 15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 16. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v tomto prípade boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a súčasne aj dôvody na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že medzi rodičmi pretrvávajú konflikty, medzi rodičmi je určitá komunikačná bariéra, ktorá bráni rodičom triezvo uvažovať a dohodnúť sa na starostlivosti o maloletého Z., a to aj napriek tomu, že obaja rodičia sledujú najlepší záujem maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na závažné skutočnosti tvrdené matkou v rámci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na závažné skutočnosti tvrdené otcom v rámci podaného odvolania, považoval za potrebné pripojiť vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava III číslo: ČVS: ORP-136/1-VYS-B3-2018 vedený pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2b) Trestného zákona. Z obsahu predmetného vyšetrovacieho spisu však neboli zistené ani potvrdené skutočnosti tvrdené matkou v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že matka sa domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti a súčasne sa otec taktiež domáhal zverenia maloletého do osobnej starostlivosti vzniká tu medzi rodičmi konflikt v starostlivosti o maloletého, pričom z dôvodu zastabilizovania situácie považoval odvolací súd za potrebné dočasne ponechať maloletého v starostlivosti matky tak, ako túto situáciu ustálil už súd prvej inštancie. Inak povedané, vzhľadom k záverom znaleckého posudku realizovaného znalcom PhDr. Františkom Valúchom nevznikla potreba maloletého Z. prezveriť v záujme ochrany jeho života a zdravia. Odvolací súd však súčasne uvádza, že samotné dočasné zverenie maloletého matke neznamená bez ďalšieho, že rozhodnutie vo veci samej bude kopírovať nariadené neodkladné opatrenie. Akým spôsobom sa vyvinie dokazovanie vo veci samej t.j., komu bude rozsudkom vo veci samej maloletý Z. zverený do osobnej starostlivosti, aká bude výška vyživovacej povinnosti, ako bude upravený styk maloletého s druhým rodičom respektíve, či bude pre maloletého vhodná striedavá starostlivosť oboch rodičov určí súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania. Momentálne dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, a dočasne upravený styk otca s maloletým synom je iba dočasným riešením, prijatým za účelom, aby medzi rodičmi nedochádzalo k ďalším konfliktným situáciám, aby sa rodičia vzájomne rešpektovali a svoj čas plnohodnotne prispôsobili času strávenému s maloletým synom. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého Z. Š. narodeného dňa 20.09.2015 do osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedených pod sp.zn 37P/190/2018, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 17. Pokiaľ ide o dočasnú úpravu styku otca s maloletým synom v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletého Z.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 18. V danom prípade odvolací súd uvádza, že boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že napriek tomu, že otec má s maloletým synom zabezpečený sporadický kontakt, avšak je možno uzavrieť, že kontakt otca s maloletým synom je minimálny a nepravidelný, a súčasne závisiaci na rozhodnutí matky, bolo potrebné upraviť styk otca s maloletým synom konkrétnym spôsobom. Podľa tvrdení matky je potrebné, aby sa styk otca s maloletým synom realizoval za prítomnosti matky, práve s poukazom na možnosť sexuálneho zneužívania maloletého zo strany otca. Keďže skutočnosti tvrdené matkou v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli potvrdené a preukázané ani v rámci trestného konania, ani v rámci nariadeného znaleckého dokazovania realizovaného v rámci trestného konania odvolací súd, ani súd prvej inštancie k týmto tvrdeniam matky nemusel prihliadnuť. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že styk otca s maloletým synom je potrebné zachovať v širšej miere, ako ho nariadil súd prvej inštancie (t.j. 3 hodiny v mesiaci). Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozšíril úpravu styku otca s maloletým synom na každý nepárny víkend v mesiaci od piatku do nedele, a rovnako tak každý utorok a štvrtok poobede od 15:30 hod do 19:00 hod. Uvedený styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky, nakoľko maloletý Z. nie je dieťa útleho veku, ide o približne 4 - ročné dieťa, ktoré vie verbalizovať svoje potreby, pričom odvolací súd má za to, že v tomto prípade je potrebné otca považovať za rovnocenného rodiča a nie je dôvod mu upierať, respektíve obmedzovať styk s maloletým synom, len z dôvodu vyhrotených vzťahov medzi rodičmi. Aj v rámci nariadeného znaleckého dokazovania v rámci trestného konania bolo preukázané, že maloletý Z. má veľmi pozitívny vzťah k obom svojim rodičom, pričom pri ponechaní nariadenej úpravy styku (t.j. 3 hodiny za mesiac) sa tento vzťah nebude rozvíjať, ale naopak bude stagnovať, respektíve nebude dochádzať k naplneniu rozvíjania vzťahu medzi otcom a synom. Na základe uvedeného je nepochybné, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil daný skutočný stav veci a nariadil neodkladné opatrenie ohľadom úpravy styku otca s maloletým synom, nakoľko tvrdenia oboch rodičov sa rozchádzajú, a súčasne možno uviesť, že obaja majú problém vzájomne sa dohodnúť ohľadom úpravy styku otca s maloletým synom, avšak odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vzhliadol potrebu rozšírenia predmetného styku nariadeného súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým synom zmenil (§ 388 CSP). Všetky ostatné argumenty rodičov uvedené v ich odvolaniach budú predmetom dokazovania vo veci samej. 19. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletému Z., nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletý Z. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).