Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/116/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220590 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315220590.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX D., zastúpená Mgr. Dalmou Belákovou, nar. 10.12.1966, bytom Rebarborová 19/ B, 821 07 Bratislava a otec - C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 1, XXX XX D., zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08, IČO: 36 731 544, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 06.11.2018, č.k. 38P/352/2015-269, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 06.11.2018, č.k. 38P/352/2015-269 zvýšil výživné pre maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2017. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 06.11.2018 vo výške XXX eur otcovi povolil uhradiť v mesačných splátkach vo výške XX eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Návrh otca na zníženie výživného rovnako zamietol. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým K. J., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu od 14.00 hod do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.11.2013, č.k. 20P/383/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2014, č.k. 11CoP/10/2014 v časti určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), keď mal po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami prípadu za preukázané, že návrhy rodičov na zmenu úpravy styku otca s maloletým ako aj návrh matky na zvýšenie výživného sú vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého, čiastočne dôvodné. Konštatoval, že styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2014, č.k. 11CoP/10/2014, t.j. v čase, keď bol maloletý vo veku 3,5 roka. Vykonaným dokazovaním zistil, že realizácia styku otca s maloletým bola sprevádzaná problémami, ktoré vyústili až do súčasnej situácie, keď sa ich stretávanie náležite nerealizuje. Prihliadol na závery znaleckého posudku č. 09/2017 zo dňa 04.01.2018 vypracovaného v konaní ustanoveným znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých N.. K. H., v rámci ktorých znalec pripustil ovplyvňovanie maloletého zo strany obidvoch rodičov, ktoré však u nich vyhodnotil ako čiastočne neuvedomené. Mal za to, že úprava styku otca s maloletým bez prespatia reflektuje súčasné prežívanie maloletého a mieru narušenia jeho väzieb s otcom, pričom otec nerozporoval úpravu styku v matkou navrhovanom rozsahu. Otcom požadovanú úpravu jeho stretávania sa s maloletým vo štvrtok vyhodnotil ako nesúladnú so záujmom maloletého, keďže medzi rodičmi vznikol spor ohľadom odovzdávania maloletého. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo časové obdobie 5 rokov, počas ktorého došlo na strane maloletého k zmene pomerov a túto je potrebné premietnuť do výšky výživného, keď v čase posledného rozhodovania o výživnom bol maloletý vo veku necelých troch rokov a matka s ním bola na rodičovskej dovolenke, kým v súčasnosti maloletý navštevuje druhý ročník základnej školy. Mal za preukázané, že náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletého od posledného rozhodovania súdu vzrástli jeho nástupom na základnú školu, pribudnutím vzdelávacích a záujmových aktivít ako aj prirodzeným fyzickým vývinom. Vychádzal z matkou vyčíslených nákladov na výživu maloletého, zároveň vzal do úvahy náklady maloletého spojené s návštevou školy a aktivitami usporadúvanými školou, a tiež ďalšie výdavky, ktoré nie je možné exaktne vyčísliť, ale ktoré sú obvyklé u každého dieťaťa, napr. veci bežnej dennej spotreby, hygienické a kozmetické potreby, náklady na zdravotnú starostlivosť a pod. Na strane otca neprihliadol na jeho úverové zaťaženie, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a teda pokiaľ sa rodič rozhodne pre hypotekárny úver, nemôže predpokladať, že uvedené sa premietne do výšky jeho vyživovacej povinnosti. Bolo tiež potrebné, aby sa vysporiadal s argumentom otca, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov aj na jeho strane, keď mu dňa 25.05.2017 pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej I. a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Napriek tomu, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej I.i je nespochybniteľná, nevyhodnotil ju ako dôvod na pomernú úpravu vyživovacej povinnosti k maloletému. Bol toho názoru, že rodič si musí byť vedomý svojich možností a schopností, a počet svojich vyživovacích povinností korigovať tak, aby u jeho skôr narodených detí nemuselo dôjsť k obmedzeniu nákladov na ich výživu, čím by došlo k výraznému negatívnemu zásahu do ich života. Ako jedno z kritérií pre posúdenie výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že u otca absentovalo plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec súdom určeného výživného. Dospel k záveru, že otec je zdravým, ekonomicky činným jedincom, zúčastňuje sa pracovného procesu a dosahuje príjem, z ktorého je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v dostatočnom rozsahu, resp. má možnosti a schopnosti na to, aby dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný plniť si svoje vyživovacie povinnosti. Mal za to, že určená suma výživného vo výške XXX eur mesačne spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby a záujmy maloletého tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu. Výživné zvýšil od 01.09.2017, t.j. od nástupu maloletého na povinnú školskú dochádzku, čím došlo k zvýšeniu nákladov na jeho výživu a výchovu. Výšku výživného neupravil od podania návrhu z dôvodu, že maloletý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie a nevyskytovali sa u neho výdavky, ktorých pomerná úhrada by nebola pokrytá doposiaľ určeným výživným. Výšku zročného výživného ustálil na sumu XXX eur, ktorú otcovi povolil uhradiť v mesačných splátkach vo výške XX eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že výživné pre maloletého zníži na sumu XX eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP). S poukazom na pripojený prehľad svojich výdavkov namietal, že súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy jeho majetkové pomery, a to napriek ich dostatočnému zdokladovaniu z jeho strany, pričom tieto mu v súčasnosti neumožňujú platiť ani výživné vo výške XXX eur mesačne stanovenej predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné pre maloletého a vyvíja maximálne úsilie, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na jeho úhradu, keď je pracovne činný a dosahuje pravidelný príjem, avšak napriek tejto snahe jeho dlh na výživnom ku dňu 06.11.2018 predstavoval sumu XXX eur. Vyjadril sa, že úver si vzal za účelom zabezpečenia bývania pre seba, svoju partnerku, ich spoločné maloleté dieťa ako aj ďalšie dieťa, ktorého narodenie iba očakávajú. Výživné vo výške XXX eur mesačne pokladal za neprimerane vysoké, keď preukázal existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré nie je v jeho silách platiť takto určené výživné. Uvedomoval si, že bude povinný plniť vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom, avšak tieto by podľa jeho názoru mali byť úmerné jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, keďže ho považovala za správne, objektívne a súladné s najlepším záujmom maloletého. Súd prvej inštancie podľa jej názoru dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď vzal do úvahy nielen finančné možnosti rodičov, ale aj potreby maloletého. Mala za to, že otec sa pokúša o zníženie výšky výživného bez ohľadu na skutočné potreby maloletého, čím ešte viac poškodzuje ich vzájomný vzťah. Uviedla, že súdu prvej inštancie preukázala svoje náklady spojené so starostlivosťou o maloletého, výdavky na bývanie a ostatné relevantné náklady. Jej finančná situácia sa v zmysle jej vyjadrenia od posledného pojednávania v predmetnej veci nezmenila, avšak momentálne je ohrozená tým, že otec si neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, čím sa vedome dopúšťa trestných činov zanedbania povinnej výživy a marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Otcom predložené doklady o výdavkoch podľa jej názoru reálne nezobrazujú jeho súčasnú finančnú situáciu, keďže sa buď týkajú predchádzajúcich období, alebo na nich nie je uvedené jeho meno, prípadne ide o výpisy rôznych platieb z účtu, ktoré pokladala sa zmätočné. Poukázala na skutočnosť, že otec je členom hokejového klubu F. I. v D., kde aktívne hrá amatérsky hokej na poste brankára, pričom výstroj hokejového brankára stojí rádovo niekoľko XXX eur za sezónu. Vyjadrila sa, že otec sa okrem toho necháva najímať aj ako brankár pre skupiny hokejových amatérov, kde sa cena za hodinu výkonu brankára pohybuje od sumy XX eur vyššie. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. 9. Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozhodnutia o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého, resp. o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.11.2013, č.k. 20P/383/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2014, č.k. 11CoP/10/2014. 10. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletého porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2017/2018, v ktorom maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, pričom táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého dieťaťa jeho vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletého u tohto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2017/2018. Touto okolnosťou došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií usporadúvaných školou či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Otec starostlivosť a výchovu maloletého osobne nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletého naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jeho výživu, a rovnako to znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletého musí zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletého, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky zvýšeného výživného. Vo vzťahu k námietke otca, že určená výška výživného, s poukazom na jeho ďalšie výdavky, nezodpovedá jeho majetkovým pomerom, odvolací súd udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní neprihliadol na otcom tvrdené skutočnosti o existencii jeho nesplatených finančných záväzkov, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť právnou skutočnosťou vyhodnotenou v neprospech maloletého. V súvislosti s námietkou otca o tom, že súd prvej inštancie v konaní dostatočne nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť k jeho maloletej dcére, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného pre maloletého zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca v primeranej miere. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný záver korešponduje s právom maloletého dieťaťa, ktoré má zo zákona nárok na primerané výživné zo strany rodičov, pričom ochrana záujmov maloletého dieťaťa je v konaní starostlivosti o maloleté dieťa zo strany súdu prioritná, a to aj na úkor práv rodičov. V danom prípade, matkou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletého aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec aj pri zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené otcom v jeho odvolaní, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. 11. Určená výška výživného pre maloletého podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).