Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/141/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225777 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314225777.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: S., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka 1, deti rodičov - matka : - Q.. U. S., V.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. J. XXX, J., zast. JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, so sídlom AK Miletičova 3/A, 821 08 Bratislava, a otec - P..H.. P. S., V.., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., zast. Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o zmenu tvorby úspor a prerušenie konania a o zmenu trvalého bydliska, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/533/2014-1840 zo dňa 18.10.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie obe maloleté deti: S. S., nar. XX.XX.XXXX a Q. S., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť na výživu maloletej S. prispievať sumou XXX eur mesačne a na výživu maloletej Q. sumou XXX eur mesačne od 18.10.2018, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi s asistenciou tak, že otec má právo sa s nimi stretávať po dobu 3 mesiacov za súčinnosti a v priestoroch Občianskeho združenia Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, Ševčenková 21, Bratislava, a to každý týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že matka zabezpečí prítomnosť oboch maloletých detí na uvedenej adrese a deti na styk riadne pripraví, a po skončení styku si obe maloleté deti prevezme. Po uplynutí tohto asistovaného styku má otec právo sa stretávať s obomi maloletými deťmi vždy v nedeľu v každom párnom kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod tak, že si otec deti vyzdvihne a vráti späť matke v mieste bydliska matky. Súd prvej inštancie zamietol návrh na zákaz styku, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, zrušil povinnosť matky prispievať na tvorbu úspor oboch maloletých detí, zamietol návrh otca na zníženie tvorby úspor, určil, že uplatňovať daňový bonus si bude matka a trvalé bydlisko maloletých detí bude J., Q. J. XXX. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh na prerušenie konania, vo zvyšku návrh matky a vzájomný návrh otca zamietol a týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/174/2013-210 zo dňa 27.02.2014 v časti osobnej starostlivosti o maloleté deti, v časti výživného, v časti tvorby úspor a uplatňovania daňového bonusu a v časti trvalého bydliska maloletých detí. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa oboznámil s posledným rozhodnutím vo veci, kedy konštatoval, že naposledy bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/174/2013-210 zo dňa 27.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 01.04.2014. Manželstvo rodičov bolo týmto rozhodnutím rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platením výživného na malol. S. v sume XXX eur mesačne a na malol. Q. v sume XXX eur mesačne a zaviazal sa prispievať aj na tvorbu úspor sumami po XX eur mesačne, tiež matka v sume XX eur mesačne. Určil, že poberateľkou rodinných prídavkov je matka, uplatňovateľom daňového bonusu je otec a za trvalé bydlisko detí bol určený I., V. XX. Súd prvej inštancie porovnal zmenu pomerov od posledného rozhodnutia do času podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie, vykonal dokazovanie vypočutím svedkov, nariadil znalecké dokazovanie, ktoré dôkazy podrobne popisuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom dospel k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom je čiastočne dôvodný, preto návrhu čiastočne vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný. Taktiež zamietol protinávrh otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti ako nedôvodný. Po uplynutí pomerne dlhej doby štyroch rokov došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, ktorí zmenili svoj osobný stav, ako aj na strane oboch maloletých detí, ktoré vyrástli, zmenili bydlisko, navštevujú gymnázium, I. stupeň základnej školy, venujú sa športovým aktivitám a tanečnej, zmenil sa vzťah medzi deťmi a otcom, ktorý je naštrbený a nie je ideálny. Obe deti zmenili svoj postoj k otázke stretávania sa s otcom a nechceli styk realizovať aj napriek podpore matky. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je nefunkčná, neplní svoj účel, deti odmietajú osobnú starostlivosť otca, a preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s čím nakoniec v priebehu konania súhlasil aj otec. Matka žiadala zakázať styk otca s maloletými deťmi, preto na uvedené skutočnosti nariadil súd prvej inštancie znalecké dokazovanie, pričom dospel k záveru, že dôvodný je návrh na zmenu výchovného prostredia, ale nebol zistený dôvod, aby bol styk otca s maloletými deťmi zakázaný. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na opakovane podávané návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia na dĺžku súdneho konania, existujúcu právnu neistotu ako aj aktuálnu medializáciu v danej veci, dospel k záveru, že ďalšie dokazovanie nevykoná a je potrebné v merite veci rozhodnúť, preto obe maloleté deti, čo bolo tiež dôvodom pre rozhodnutie vo veci, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má s deťmi vybudovaný pevný citový vzťah, má vytvorené stabilné rodinné zázemie, ktoré vytvorila so svojim terajším manželom, ktorý je oporou, a tiež je potrebné, aby upravil styk otca s maloletými deťmi na začiatok aspoň v minimálnej miere, ktorý sa bude realizovať formou asistovaného styku v zariadení, ktoré bude dbať na riadny priebeh styku, usmerňovať ho a bude obom maloletým deťom nápomocné pri realizácii tohto styku, prípadne obnovenia vzájomného vzťahu a naštrbenej dôvery. Zároveň poskytne odborné stanovisko o výkone a realizácii styku. Takáto asistovaná úprava má sledovať obnovenie vzťahu, dôvery maloletých detí k otcovi za asistencie tretej osoby, čo však môže mať úspech iba za súčasnej korekcie prístupu otca pri rešpektovaní názoru maloletých detí, ich pocitov, bez akéhokoľvek spochybňovania, vyvolávania pocitu viny a povzbudzujúceho prístupu matky k obnoveniu vzájomných kontaktov a komunikácie medzi deťmi a otcom. Súd prvej inštancie apeloval na rodičov, aby upravili svoje správanie a bol toho názoru, že je potrebné situáciu v rodine urýchlene zastabilizovať a eliminovať negatívne dopady na psychický stav maloletých detí. Obnovenie striedavej osobnej starostlivosti by bolo neprimeranou záťažou pre obe maloleté deti. Súd prvej inštancie nezistil dôvody pre vyhovenie návrhu týkajúceho sa zákazu styku s maloletými deťmi, upravil styk aj za podporného vyjadrenia prokuratúry a kolíznej opatrovníčky. Upravil styk po uplynutí asistovaného styku každú párnu nedeľu v určenom čase. Súd prvej inštancie prihliadol na aktuálne prebiehajúce trestné konanie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby, ktoré doposiaľ nebolo skončené, maloleté deti budú vyšetrené znalcom, bude vykonané ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ sa nepreukáže, s akým výsledkom bude trestné konanie ukončené, nie je možné rozhodnúť o širšej úprave styku otca s maloletými deťmi už bez prítomnosti tretej osoby a je potrebné vyčkať na rozhodnutie v trestnom konaní, od ktorého sa bude odvíjať ďalšia možnosť, či nemožnosť širšej úpravy styku. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o úprave vyživovacej povinnosti otca, keď posúdil potreby maloletých detí, možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, vzal do úvahy, že obe deti od posledného určovania výživného vyrástli, čím sa zmenili náklady, posúdil jednotlivé výdavky na bežné potreby maloletých detí, ako aj mimoriadne výdavky, pričom mal za to, že výživné, tak ako ho určil, zabezpečí odôvodnené potreby maloletých detí. Konštatoval, že otec bol spoločníkom troch obchodných spoločností okrem zamestnania, v roku 2015 svoj obchodný podiel previedol na terajšiu manželku, pretože nemal čas na túto činnosť, súd prvej inštancie uvedené správanie otca posúdil ako vzdanie sa majetkového prospechu, čo je nesporne na ujmu maloletých detí, a je v schopnostiach otca maloletých detí platiť súdom stanovené výživné. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca, čo sa týka zrušenia a zníženia tvorby úspor a s prihliadnutím na ust. § 63 ods. 3 Zák. o rodine, zrušil túto súdom určenú povinnosť matke, nakoľko má za to, že pri zmene výchovného prostredia povinným na tvorbu úspor zostáva otec, ktorému takáto povinnosť vyplýva zo zákona. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Poukázal na neprimeranú dĺžku konania, pričom jeho konanie sa dostalo do pozície večného sťažovateľa,a úkonov súdu smerujúcim k náprave tohto stavu sa nedočkal. Doposiaľ nedostal odpoveď, prečo súd nevyužil v prípade neodkladných opatrení inštitút vylúčenia veci na samostatné konanie, pričom popisuje priebeh jednotlivých pojednávaní, vykonávanie dokazovania a vyhodnocuje jednotlivé dôkazy, či znalecké dokazovanie alebo odborné stanoviská. Deti nemajú vzhľadom k svojmu veku kapacitu k objektívnemu pohľadu na nezhody medzi rodičmi, preberajú matkin pohľad. Deti verbalizujú strach z neho, avšak toto preukázané nebolo. Vyžadujú od neho, aby plnil ich očakávania, aby sa riadil ich vôľou. Má k deťom prirodzený, láskyplný otcovský vzťah, sleduje ich život, záleží mu na podmienkach ich dozrievania, vývinu, na zdravotnom stave, vzdelaní. V prítomnosti matky produkujú obe dievčatá absolútnu loajalitu s ňou, ukazovanie strachu nebolo spozorované. Nemôže sa ubrániť pocitu, že súd prvej inštancie sa nespravodlivo jednostranne, neobjektívne prikláňal na stranu matky a vinu za stav, ktorý nastal odmietaním detí a celej rodiny, pripisuje jemu. Uvedené závery nie sú ničím podložené. Svedčia o tom niektoré prejavy detí. Je zarážajúci fakt, že k nenávisti, k opovrhovaniu a dehonestácii jeho ako otca, vedú deti Dr. Kasarda spolu s matkou. Nesúhlasil ani s určeným výživným, keď súd prvej inštancie nedostatočne zistil a vyhodnotil majetkovú a príjmovú situáciu na strane matky a odôvodnené potreby na strane detí. Výživné bolo stanovené nesprávne. Niektoré výdavky na maloleté deti sa znížili. Namietal výdavky na výlety, letné a zimné dovolenky, ako aj vreckové, ktoré s ním matka nikdy nekonzultovala. Keby mu matka deti odovzdala, rád by s nimi trávil čas, zobral by ich na výlety, športové aktivity, dovolenky a podobne. Pomery na strane maloletých detí sa zmenili len minimálne. Zmena na jeho strane nastala tým, že už nie je 50% spoločníkom vo firme EHBstav, s.r.o., ani jediným spoločníkom v spoločnosti EHBconsulting, s.r.o., z ktorých činností nemá žiadny príjem. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa vzdal majetkového prospechu. Životná situácia ho donútila k tomu, aby sa vzdal podnikania, teraz pracuje na plný úväzok ako vysokoškolský pedagóg. Odmietol akékoľvek obvinenia o účelovosti zbavenia sa príjmu. Pre stratu dôvery v rozhodovanie súdom prvej inštancie žiadal odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude určená jeho vyživovacia povinnosť na maloletú S. sumou XXX eur mesačne a na malol. Q. sumou XXX eur mesačne, ktoré sumy bude posielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Žiadal upraviť styk s asistenciou po dobu troch mesiacov za súčinnosti a v priestoroch občianskeho združenia Úsmev ako dar, každý týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. tak, že matka zabezpečí prítomnosť oboch maloletých detí na uvedenej adrese, kde si ich potom prevezme a po uplynutí tohto asistovaného styku, žiadal upraviť styk počas školského roku každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok, s tým, že si vyzdvihne deti v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú, po poslednej vyučovacej hodine a odovzdá matke o 18.00 hod. v mieste jej bydliska a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok vyzdvihne si deti v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú po poslednej vyučovacej hodine a odovzdá matke o 18.00 hod. v mieste jej bydliska a v piatok si deti vyzdvihne deti v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú po poslednej vyučovacej hodine a odovzdá ich v pondelok ráno do 07.30 hod. v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú deti. Počas školských prázdnin a ostatných sviatkov: každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin, a to od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 22.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 30.12. od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas polročných prázdnin, a to od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin, a to od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od piatka pred Veľkonočnými sviatkami od 10.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod., každý párny rok počas letných prázdnin v čase od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 31.07. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas letných prázdnin v čase od 14.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., vo voľných dňoch počas školského roku, každý párny rok 1. mája, každý nepárny rok 8. mája, každý párny rok 15. septembra, každý nepárny rok 17. novembra od 10.00 hod. do 18.00 hod., a to vždy tak, že si obe maloleté deti vyzdvihne v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ich v určenom čase vráti späť matke v mieste bydliska matky a v prípade pobytu oboch maloletých detí v školskom zariadení v určenom čase styku, si otec prevezme, resp. odovzdá obe maloleté deti v školskom zariadení, ktoré deti aktuálne navštevujú. Zároveň žiadal, aby matka riadne a včas pripravila deti na styk a odovzdala so všetkými osobnými vecami, osobnými dokladmi. Ak sa styk otca s maloletými deťmi nebude realizovať, matka je povinná sa dohodnúť na náhradnom termíne v čo najkratšom čase. Návrh matky na zrušenie povinnosti prispievať na tvorbu úspor zamietnuť a zaviazať matku prispievať na tvorbu úspor sumou XX eur mesačne na každé dieťa. Daňový bonus si bude uplatňovať otec a trvalé bydlisko bude: B. XX, XXX XX O. 5. 3. Na odvolanie otca sa vyjadrila okresná prokuratúra, ktorá navrhla vzhľadom na vykonané dokazovanie, odvolanie zamietnuť v celom rozsahu. Odvolateľ namieta neprimeranú dĺžku celého súdneho konania, ktorá však na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá žiadny vplyv. Zároveň otec namieta znalecký posudok a výsluch PhDr. Karola Kleimanna, ktorý je podľa jeho názoru zaujatý, ako aj posudok PhDr.Mgr. Eleny Fortis, ktorá vypracovala posudok neobjektívne. Jej výsluch na pojednávaní nebol neprípustný a súd na uvedené skutočnosti prihliadal. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď dôkazy produkované v tomto konaní posudzoval jednotlivo, vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie nevychádzal len z namietaných znaleckých posudkov, ale i iných vykonaných dôkazov, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vychádzal najmä z potrieb a záujmom maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek (10 a 12 rokov), vedia relevantne posúdiť svoje potreby a záujmy, ako aj vzťahy k rodičom. Odvolateľ z účelových dôvodov bagatelizuje výpoveď maloletých detí. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne prihliadol na ich názor, preto v tomto smere tiež nie je možné mu vytknúť žiadne pochybenie. Pokiaľ ide o námietku, že súdom stanovený rozsah styku je neadekvátny a neprimeraný, uviedol, že z vykonaných dôkazov je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil k takejto úprave styku v záujme detí, ako aj v záujme zlepšenia napätých vzťahov v rodine. K výške výživného uviedol, že je primeraná, odôvodnená výškou nákladov, ktoré v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o obe maloleté deti vznikajú. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, má každý rodič právo vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Právo rodiča na výchovu a starostlivosť o svoje dieťa zahŕňa aj finančnú starostlivosť a materiálne pokrytie jeho potrieb, čomu sa však odvolateľ do určitej miery bráni. Ostatné námietky považoval okresný prokurátor za nepodstatné, preto sa k nim nevyjadril. 4. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu prokurátora spochybňoval jeho závery, zotrvával na svojich prednesoch a poukazoval na to, že viackrát upozorňoval okresného prokurátora na kontroverzné rozhodnutia a postup súdu prvej inštancie. Poukazoval na postup súdu pri vybavovaní jeho sťažností na prieťahy a vytýkal súdu rôzne procesné pochybenia. Opätovne spochybňoval vykonané znalecké dokazovanie, pričom okresnému prokurátorovi vytýkal, že sa vyhýba zaujať stanovisko k faktu, že matka neuviedla a zámerne zamlčala súdu prvej inštancie svoje a manželove schopnosti a možnosti a majetkové pomery. Podaním zo dňa 07.05.2019 žiadal vo veci nariadiť ústne pojednávanie a vykonať dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu a to znalecký posudok PhDr. Františka Valucha z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Bratislave a predvolať a vypočuť znalca Františka Valucha. 5. Matka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správne. Vyjadrovala sa k odvolaniu k jednotlivým námietkam otca, týkajúcich sa neprimeranej dĺžky súdneho konania s čím sa tiež stotožňuje, avšak poukázala na to, že vo veci bolo 28.04.2016 nariadené znalecké dokazovanie, ktoré sa následne realizovalo a bol to práve otec, ktorý maril rôznymi ospravedlneniami minimálne dve súdom nariadené pojednávania. Otec skresľuje skutočnosti aj pokiaľ ide o medializáciu tejto veci, k čomu sa podrobne vyjadrila. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, vyjadril sa k jednotlivým dôkazom, pričom pokiaľ ide o posudok PhDr.Mgr. Eleny Fortis, na tento súd neprihliadol. Taktiež za nesprávne považuje tvrdenie otca, že názor maloletých detí je pod tlakom preferenčného rodiča, pričom deti od roku 2015 začali odmietať prespávať otca v súvislosti s núteným opustením bytu na B. ul. matkou a deťmi a správaním sa otca v prítomnosti detí. Nesúhlasí s tým, že otec po skončení asistovaného styku bez ohľadu na jeho výsledky, žiada veľmi rozsiahlu úpravu styku aj s prespaním, i keď už niekoľko rokov napriek psychoterapeutickej intervencii sa nepodarilo takýto styk realizovať. Za súčasnej situácie takýto styk nie je možné určiť. Práve nadväzovaním kontaktu a postupným oboznámením vzťahu medzi otcom a deťmi sa vytvorí v budúcnosti priestor pre rozširovanie styku, ale rozhodne nie spôsobom, ako si to za posledné tri roky vynucoval otec, výlučne podľa jeho názoru. Tiež nie je pravda, že ona označila otca za obvineného z trestného činu, keď podnet na začatie trestného konania podal ÚPSVaR v Dunajskej Strede, ktorá bola vec postúpená na príslušný úrad policajného zboru do Bratislavy - Petržalky, kde sa realizoval prvý krát nevhodný styk maloletých detí s otcom, deti boli zatvorené v byte, následne otcovi ušli. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. V konaní neboli zistené porušenia ust. § 365 ods. 1 CSP, keď súd prvej inštancie procesne postupoval správne a nemožno konštatovať, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu môže dôjsť vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňuje realizáciu práv strany sporu a dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Skutočnosť, že otec maloletých detí pociťuje postup súdu a jeho rozhodnutia ako nespravodlivé ešte nie je možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, keď v konaní súd riadne procesne postupoval a neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali za následok konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o námietku podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd uvádza, že povinnosťou súdu prvej inštancie nie je vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú, ale len tie, ktoré sú potrebné na zistenie skutočného stavu, ktorým ustanovením sa súd prvej inštancie riadne spravoval. Taktiež nie je naplnený dôvod podľa písm. f) citovaného ustanovenia a písm. h) citovaného ustanovenia, keď súd prvej inštancie použil správnu právnu normu a túto správne aplikoval a vec podradil pod túto právnu normu. Len jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. námietky týkajúce sa nesprávneho zistenia skutkového stavu, významovo nezodpovedajú požiadavkám o nesprávnom právnom posúdení veci. Uvedené závery odvolacieho súdu podporuje aj vyjadrenie okresného prokurátora k odvolaniu otca maloletých detí. Pokiaľ ide o dĺžku celého súdneho konania, odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť, aj keď možno konštatovať, že je v rozpore so záujmom maloletých detí, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ďalšími námietkami otca týkajúcimi sa vykonaného dokazovania vo vzťahu k zvereniu detí, sa odvolací súd nezaoberal, pretože v tejto časti otec odvolanie nepodal. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie v tejto veci vykonal potrebné dokazovanie, pričom postupoval v súlade s kritériami určenými v Zákone o rodine (§ 62 Zák. o rodine a nasl.)- Riadne vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré nemožno považovať za nadsadené. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že došlo k zmene zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pričom je potrebné vyhodnotiť aj mieru osobnej starostlivosti matky, ktorá je ekvivalentom finančného plnenia zo strany povinného rodiča. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa,až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, v čo najväčšom rozsahu. Nemožno spochybňovať ani odôvodnené potreby maloletých detí, keď tieto je potrebné posudzovať okrem iného aj podľa všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosť obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú preň špecifické. Ak v poslednom rozhodnutí súdu sp.zn. 38P/174/2013 zo dňa 27.02.2014 bola schválená rodičovská dohoda o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti s výživným na malol. S. v sume XXX eur a malol. Q. v sume XXX eur, nastala zmena pomerov zverením detí matke, ktorá sa vo väčšej miere bude podieľať na ich výchove, zabezpečovať osobnú starostlivosť, ktorú nemožno opomenúť a treba ju vyhodnotiť tiež ako finančný ekvivalent zo strany otca. Od posledného určenia výživného potreby detí vzrástli vekom, rastom, vzdelávaním, čo tiež správne súd prvej inštancie zohľadnil. 9. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, v tejto časti nebolo možné vyhovieť odvolaniu otca, keď z obsahu jeho odvolania vyplýva, že súhlasí s asistovanou úpravou styku počas troch mesiacov, avšak pokiaľ ide o ďalšiu úpravu styku, je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, kedy bez vyčkania výsledku asistovaného styku a pri zistení skutočností súdom prvej inštancie nemožno upraviť styk v tak širokom rozsahu, ako navrhuje otec. Je potrebné konštatovať, že kontakt detí s otcom je vážne narušený a tento je potrebný do budúcnosti stanoviť tak, ako urobil súd prvého stupňa. Úprava styku po realizácii asistovaného styku nevylučuje dohodu medzi rodičmi, ak sa vzťahy napravia, resp. takto upravený styk nie je nemenný a pokiaľ sa zmenia pomery, možno ho upraviť iným spôsobom, ale najdôležitejším kritériom je záujem maloletých detí. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj názor maloletých detí, ktorí nie je možné podceňovať. Deti vo veku maloletých detí, sú schopné prejaviť svoj názor a tento názor tak, ako vyslovili, je potrebné akceptovať. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením otca, že deti sú pod vplyvom preferenčného rodiča, keď pôvodne boli deti na základe dohody rodičov zverené do striedavej osobnej starostlivosti a otec mal rovnaké možnosti vplývať na maloleté deti ako matka. Pri úprave styku je najideálnejší spôsob dohoda rodičov, ak sa však rodičia nemôžu dohodnúť, čo vyplýva z obsahu spisu, že k dohode medzi rodičmi nedošlo ani za pomoci odborných inštitúcií, znalcov, či zásahov všetkých zainteresovaných osôb, je potrebné, aby styk upravil súd. Za situácie, že deti vyžadujú stabilné prostredie, pokoj a zaťahovanie do tohto rodičovského konfliktu ich neúmerne vyrušuje, správne rozhodol súd prvej inštancie, keď upravil styk tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia. Žiadne súdne rozhodnutie nezabezpečí deťom pokoj a istotu, pokiaľ rodičia nebudú spolu slušne komunikovať a nebudú sa snažiť vytvoriť pre deti také prostredie, ktoré deťom zabezpečí pocit bezpečia a dôvery vo vlastných rodičov a bude schopné vrátiť ich do prežívania šťastného detstva bez strachu a obáv, bez ďalších psychologických vyšetrení a výsluchov. Iba rodičia majú priamy vplyv na maloleté deti a sú priamo a bez akýchkoľvek pochybností zodpovední za ich fyzický a psychický vývoj a tejto svojej zodpovednosti sa nemôžu zbaviť a nemôžu ju ani prenášať na súdy a ich rozhodnutia, alebo iné štátne orgány. Rodičia sú povinní v záujme malol. detí dospieť ku korektnej komunikácii, prijať zodpovednosť a o starostlivosti o malol. detí sa dohodnúť. Iba dohoda rodičov môže zmierniť negatívny dopad na prežívanie malol. detí, spôsobený pretrvávajúcim rodičovským konfliktom a súdnymi konaniami. Otcov nepriateľský postoj k matke detí nepomôže napraviť jeho vzťah s deťmi a deťom ubližuje, v konaniach starostlivosti o deti je rozhodujúci záujem detí, ktorý je nad pocitmi a predstavami rodičov. 10. Správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o určenie trvalého bydliska maloletých detí, keď maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, je logické, že uvedené miesto bude ich trvalým bydliskom. Taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ ide o daňový bonus. Odvolaciemu návrhu otca, pokiaľ ide o tvorbu úspor na malol. deti nebolo možné vyhovieť, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, keď uvedené ustanovenie Zákona o rodine o tvorbe úspor (§ 63 ods. 3 Zák. o rodine) ukladá túto povinnosť povinnému rodičovi v prípade, že to jeho majetkové pomery dovoľujú. V danom prípade matka nie je povinným rodičom a nie je jej povinnosť tieto úspory vytvárať. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).