Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/179/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218542 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214218542.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: UltraLux Central Europe s.r.o., Na Revíne 29/C, 831 01 Bratislava, IČO: 35 941 324, proti žalovanému: O. V., D.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, o vydanie prospechu z obchodu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/162/2014-217 zo dňa 28.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/162/2014-217 zo dňa 28.03.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2014 a doplnenou 13.10.2014 a 01.04.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného vydania prospechu z obchodu vo výške 2.279,01 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaný porušil zákaz konkurencie vyplývajúci z § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), keď ako konateľ žalobcu z firemnej emailovej schránky žalobcu realizoval obchod s produktmi, s ktorými obchoduje žalobca, a to v prospech spoločnosti M & B STAVO SPRAY s.r.o., v ktorej žalovaný vystupuje ako jej spoločník a zároveň aj štatutárny orgán. 2. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 65 ods. 1, 2 ,3 a § 136 ods. 1, 2 OBZ a vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a nemá oporu v zákone. Predmetom žaloby je vydanie prospechu z obchodu žalovaným pre porušenie zákazu konkurenčného konania v zmysle § 136 ods. 1 OBZ s tým, že prospech z obchodu žalobca vyčíslil vo výške 2.279,01 eur ako rozdiel medzi predajnou cenou tovaru 3.269,32 eur (s DPH) a nákupnou cenou tovaru 990,31 eur (bez DPH). Predmetný obchod sa týkal objednávky 117 ks produktov v nákupnej cene 990,31 eur (bez DPH) vykonanej žalovaným s tým, že dodávateľ (N.-Z. C. A.) vystavil faktúru zo dňa 07.11.2013 na spoločnosť M & B STAVO SPRAY s.r.o., v ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov je žalovaný. Tovar bol uvedenej spoločnosti doručený dňa 15.11.2013. Skutočnosť, že k predmetnému obchodu došlo, nebola medzi sporovými stranami sporná. Žalovaný však odmietal, že by svojím konaním porušil zákaz konkurencie v zmysle § 136 ods. 1 OBZ, nakoľko časť tovaru použil výhradne na osobnú spotrebu a časť tovaru v rámci priateľských vzťahov dodal rakúskemu odberateľovi (J. C.). Žalobca tvrdil, že predajná cena predmetného tovaru bola 3.269,32 eur (s DPH), pričom na podloženie svojho tvrdenia založil do spisu cenník platný od 01.03.2014, ako aj cenník platný od 01.07.2013. Cenník platný od 01.03.2014 považoval súd prvej inštancie vzhľadom na čas vykonania obchodu (november 2013) za irelevantný a bol toho názoru, že neobstojí ani cenník platný od 01.07.2013, nakoľko z neho nie je zrejmé, že išlo o oficiálny cenník žalobcu - neobsahuje informáciu akej spoločnosti sa týka, neuvádza žiadne logo firmy a ani príp. informáciu, že uvedené ceny sú vyjadrené vrátane DPH a samotný cenník nepreukazuje, že žalobca predmetné produkty skutočne predal na rakúskom trhu za uvedené ceny. Mal za to, že táto skutočnosť nevyplýva ani z troch faktúr založených do spisu žalobcom, ktoré žalobca vystavil tretej osobe, keďže tieto nijak neuvádzajú ceny predmetných produktov platné v danom čase na území Rakúskej republiky. Taktiež podľa názoru súdu ceny produktov platné na rakúskom trhu v danom čase žalobca nepreukázal ani prostredníctvom troch screenshotov produktov predávaných na internetovej stránke V..X.-Y..Y., nakoľko z nich nie je zrejmé časové obdobie, v ktorom tieto ceny pre rakúsky trh mali platiť (resp. z nich nijak nevyplýva, kedy boli screenshoty vyhotovené). Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný skutočne získal prospech z obchodu v sume 2.279,01 eur, a to aj z dôvodu, že túto sumu vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou vrátane DPH a nákupnou cenou bez DPH, pričom v tejto súvislosti považoval súd za potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný, a to konkrétne, že mu vznikli náklady spojené s obstaraním produktov, ako aj daňové povinnosti (keďže sa produkty na rakúskom trhu predávali bez DPH). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a keďže v konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vykonal dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pochybenie súdu prvej inštancie, t.j. jeho posúdenie veci je zrejmé najmä v bode 3., 6., a 9. odôvodnenia predmetného rozsudku. Opätovne poukázal na to, že žalovaný prostredníctvom svojej spoločnosti M&B Stavospray s.r.o. preukázateľne nakupoval produkty X. od N.-Z. C., s ktorou má žalobca výhradnú zmluvu a následne ich predal spoločnosti J. C. & O. T. za účelom získania finančného prospechu pre seba, resp. túto spoločnosť a to na úkor žalobcu. Zdôraznil, že aj keby žalovaný použil časť kúpených produktov pre vlastnú potrebu, získal by tým prospech z obchodu, a to tým, že žalobca je oficiálny výhradný predajca týchto produktov, tzn. žalovaný by mohol nakúpiť tieto produkty len u žalobcu a za ceny poskytované žalobcom. Tým, že žalobca nakúpil tieto produkty za nižšiu ako predajnú cenu žalobcu, získal prospech obchodu v podobe zľavy z ceny produktu. Tvrdenie súdu a žalovaného, že žalobca nezohľadnil pri výpočte výšky prospechu z obchodu náklady žalovaného súvisiace s obstaraním tovaru, daňové zaťaženie a pod., považoval za úplne nesprávne a v rozpore s úmyslom a cieľom zákonodarcu pri právnej úprave porušenia zákazu konkurencie a vydanie prospechu z obchodu. Žalobca ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že odmietol pripustiť ďalšie dôkazy žalobcu, ktoré mali vyvrátiť účelovo vykonštruované dôkazy žalovaného, ktoré doložil do spisu pred pojednávaním konanom dňa 28.03.2017 a žalobca tak nemal možnosť na ne reagovať. V čl. II. odvolania žalobca chronologicky a podrobne opísal skutkový stav. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe vyhovel. V prípade, ak by sa súd nestotožnil so žalobcom vyčísleným prospechom z obchodu, navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom uloží žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť prospech z obchodu vo výške priznaným súdom, náhradu škody vo výške 2.279,21 eur zníženú o výšku prospechu z obchodu priznaným súdom, úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy prospechu z obchodu vo výške priznanej súdom od 7.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s tvrdeniami žalobcu absolútne nestotožňuje a považuje postup súdu a jeho následné rozhodnutie za plne lege artis. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že je údajne výhradným distribútorom a predajcom produktov značky X. pre Slovenskú republiku, Českú republiku a Rakúsko a poukázal na Zmluvu o výhradnom predaji č. I.-XX-XXXX, z ktorej vyplýva, že žalobca bol iba dočasný výhradný dovozca produktov osvetľovacej techniky X. (R. X.) a ich výhradný distributér v Slovenskej republike, Českej republike a v Rakúsku. V tejto súvislosti ďalej poukázal na predložené dôkazy, najmä list štatutárneho orgánu spoločnosti BORIANA LTD. p. S., z ktorého vyplýva, že exkluzivita žalobcu v rozhodujúcom období, čo sa týka dovozu produktov a aj ich distribúcie netrvala, nakoľko spoločnosť BORIANA LTD. považovala plnenie zmluvných povinností žalobcom za absolútne neadekvátne, kde poukázala aj na zmenu obchodného mena na UltraLux Central Europe s.r.o. bez jej súhlasu, čím porušila jej práva vyplývajúce z registrovanej ochrannej známky a v dôsledku uvedeného považuje Zmluvu o výhradnom predaji č. I.-XX-XXXX za neplatnú. 5. Žalovaný ďalej uviedol, že nielenže neporušil exkluzivitu pri distribúcii, resp. dovoze tovaru, ale ani nekonal konkurenčne ako spoločník a konateľ vo vzťahu k spoločnosti UltraLux Central Europe s.r.o., nakoľko výrobky, ktoré sú predmetom sporu, žalovaný zakúpil výhradne na svoju vlastnú spotrebu, kedy časť v rámci dobrých vzťahov poskytol p. J. C.. Bol toho názoru, že jeho konanie nenapĺňa základné znaky konkurenčného konania a postih žalovaného by v tomto prípade bol v rozpore s účelom predmetného právneho inštitútu. Poukázal na to, že zákaz konkurencie je inštitút, ktorý súvisí s ochranou hospodárskej súťaže, a teda treba skúmať tento inštitút z pohľadu súťažných vzťahov medzi spoločnosťou UltraLux Central Europe s.r.o. a spoločnosťou M&B STAVO SPRAY s.r.o.. Mal za to, že medzi týmito subjektmi nikdy nebol súťažný vzťah, pretože tieto subjekty reálne nesúperia na relevantnom trhu o zákazníkov, a teda postihovať v tomto prípade žalovaného za porušenie zákazu konkurencie je neprípustné, pretože z jeho konania spoločnosti UltraLux Central Europe s.r.o. nehrozí žiadna ujma. Zákaz konkurencie možno podľa názoru žalovaného reálne porušiť, len ak medzi dotknutými subjektmi existuje reálna hospodárska súťaž, reálne súperenie obchodných spoločností ako podnikateľov. Skutočnosť, že svojím konaním žalovaný nemohol ohroziť podnikateľské záujmy žalobcu, potvrdzujú aj skutočnosti zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Predmety činnosti oboch spoločností sa zhodujú iba v dvoch konkrétnych predmetoch (veľkoobchod a maloobchod) a sú podobné iba v jednom prípade (sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, výroby a služieb v rozsahu voľnej živnosti c/a sprostredkovateľská činnosť). Uvedené predmety činnosti sú klasické voľné živnosti, ktoré sú obsiahnuté v drvivej väčšine osvedčení o živnostenskom oprávnení podnikateľských subjektov, kedy podľa názoru žalovaného je v tomto prípade nesprávne tvrdiť, že predmetné spoločnosti majú rovnaký, či podobný predmet činnosti za účelom preukázania reálneho konkurenčného konania žalovaného. 6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nezrealizoval žiadny obchod, t.j. nevyvíjal žiadnu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (osobná spotreba respektíve výpomoc v rámci dobrých vzťahov ohľadom zanedbateľného počtu predmetných výrobkov). Na základe uvedeného vyslovil záver, že nedosiahol ani žiadny prospech, ktorý by bol povinný žalobcovi vydať. Opätovne zdôraznil, že žalobca ním uvedené ceny výrobkov pre rozhodné obdobie nepodložil akýmkoľvek relevantným dôkazom, iba opakovane predkladá linky s internetovými odkazmi na jednotlivé výrobky, ktoré len dokazujú dôkaznú núdzu žalovaného, nakoľko preukazujú iba cenovú hladinu výrobkov v súčasnosti. 7. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie odmietol pripustiť dôkazy žalobcu, ktoré podľa jeho tvrdenia mali vyvrátiť údajne účelovo vykonštruované dôkazy žalovaného, žalovaný uviedol, že je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ako aj v rozpore s obsahom súdneho spisu, kedy nič relevantné na podporu uvedených tvrdení nevyplýva ani zo žalobcom označenej zápisnice z pojednávania zo dňa 28.03.2017. K žalobcom v odvolaní namietanému odvolaciemu dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci - žalovaný uviedol, že je naplnený iba v tom prípade, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Bol toho názoru, že ani jedna z uvedených podmienok, ktorá by napĺňala žalobcom tvrdený odvolací dôvod, ale z postupu súdu a z obsahu súdneho spisu nevyplýva. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si v odvolaní alternatívne uplatnil aj nárok na náhradu škody, pričom nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie je kumulatívne splnenie podmienok, a to: porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (tzv. kauzálny nexus). Pre uplatnenie náhrady škody je nevyhnutné ustáliť skutočnosť, či bola porušená povinnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Citujúc ust. § 373 OBZ žalovaný uviedol, že sa aplikuje vždy v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý má obchodnoprávnu povahu. Dotknuté ustanovenie je nevyhnutné v dôsledku variability obchodnoprávnych vzťahov aplikovať aj na porušenie iných povinností vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, na čo poukazuje aj § 757 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalobca počas celého súdneho konania, a ani vo svojom odvolaní nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnú výšku údajného prospechu z obchodu, ani prípadnej údajnej výšky škody, túto akokoľvek riadne a jasne nešpecifikoval, čo sa týka skutočnej škody ani ušlého zisku. Žalobca sa len opätovne obmedzil na svoje ničím nepodložené výpočty s odkazom na údajné cenníky, podľa jeho tvrdenia platné v rozhodnom období, odkazy na internetové stránky s úplne inými cenami, ako sú tvrdené žalobcom a predloženie faktúr adresovaných iným odoberateľom vystavené pre nie relevantný trh (vystavené pre slovenský trh) - t.j. rakúsky trh. Zároveň účelovo opomenul zarátať náklady prirodzene spojené s obstarávaním a následným predajom akejkoľvek veci. Vzhľadom na uvedené nie je možné ustáliť výšku údajnej škody, čím žalobca neplnil svoje dôkazné bremeno, kedy nepreukázal splnenie ani jednej z troch kumulatívnych podmienok pre uplatnenie náhrady škody. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 12. Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 OBZ, ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. 13. Podľa § 136 ods. 1, 2 OBZ, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa. Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65. 14. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Pri porušení zákazu konkurencie sa spoločnosť môže domáhať vydania prospechu z obchodu, ktorý vznikol ako výsledok porušenia zákazu konkurencie. Predpokladom uplatnenia práva je tá skutočnosť, že osoba, na ktorú sa vzťahuje zákaz konkurencie, uzavrela obchod, ktorým porušila zákaz konkurencie. Právne relevantné je to, že uzavretím obchodu povinná osoba porušila zákaz konkurencie. Termín "obchod" je možné vykladať v tom najširšom význame podnikateľskej činnosti. Účelom zákazu konkurencie je zamedziť takému konaniu, výsledkom ktorého môže byť konflikt záujmov spoločnosti a osôb, na ktorých sa tento zákaz vzťahuje. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ustanovenia o zákaze konkurencie, ktoré sú spoločné pre všetky právne formy obchodných spoločností, upravujú len rozsah práva spoločnosti v prípade porušenia zákazu konkurencie povinnými osobami a lehoty pre ich uplatnenie. Pri jednotlivých právnych formách spoločností je uvedené, na ktoré osoby, ktoré sú v právnom vzťahu so spoločnosťou, sa vzťahuje zákaz konkurencie a vecný rozsah zákazu konkurencie. Všeobecná úprava zákazu konkurencie je obsiahnutá v ustanovení § 65 OBZ, ktorá je spoločná pre všetky typy obchodných spoločnosti. Okruh osôb podliehajúci zákazu konkurencie je upravený pri jednotlivých spoločnostiach v osobitnej úprave. V zmysle § 136 ods. 1 OBZ sa zákaz konkurencie vzťahuje na konateľov, pričom spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov podľa odseku 3. Žalobca sa domáhal vydania prospechu z obchodu, pri ktorom žalovaný ako konateľ porušil zákaz konkurencie vyplývajúci z ustanovenia § 136 ods. 1 OBZ, avšak v konaní svoje tvrdenie ohľadom porušenia zákazu konkurencie, ani získanie prospechu žalovaným nepreukázal. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že zákaz konkurencie je inštitút, ktorý súvisí s ochranou hospodárskej súťaže, a teda treba skúmať tento inštitút z pohľadu súťažných vzťahov medzi spoločnosťou UltraLux Central Europe s.r.o. a spoločnosťou M&B STAVO SPRAY s.r.o., medzi ktorými nikdy nebol súťažný vzťah, pretože tieto subjekty reálne nesúperia na relevantnom trhu o zákazníkov. Zákaz konkurencie možno reálne porušiť, len ak medzi dotknutými subjektmi existuje reálna hospodárska súťaž, reálne súperenie obchodných spoločností ako podnikateľov. V tejto súvislosti žalovaný svoje tvrdenia, že svojím konaním nemohol ohroziť podnikateľské záujmy žalobcu preukázal skutočnosťami zapísanými v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, z ktorých je zrejmé, že predmety činnosti oboch spoločností sa zhodujú iba v dvoch konkrétnych predmetoch (veľkoobchod a maloobchod) a sú podobné iba v jednom prípade (sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, výroby a služieb v rozsahu voľnej živnosti c/a sprostredkovateľská činnosť). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba je nedôvodná a nemá oporu v zákone. Žalobca nepreukázal konkurenčné konanie žalovaného, v súvislosti s ktorým by žalovanému vznikol prospech, ani výšku prípadného prospechu. Dôvodný je argument žalovaného, že žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že je výhradným distribútorom a predajcom produktov značky X. pre Slovenskú republiku, Českú republiku a Rakúsko. V odvolaní si žalobca v prípade, ak by sa súd nestotožnil so žalobcom vyčísleným prospechom z obchodu uplatnil aj náhradu škody vo výške 2.279,21 eur, zníženú o výšku prospechu z obchodu priznaným súdom. 15. Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 16. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 OBZ sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. 17. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757). Platí zásada, že bez protiprávnosti niet zodpovednosti. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. 18. Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Pre obchodné záväzkové vzťahy je všeobecnou úpravou náhrady škody úprava obsiahnutá v § 373 až 386 OBZ. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262. Oprávnená zmluvná strana má však právo na náhradu len tej škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo zmluvy. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v OBZ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Je potrebné súčasné naplnenie predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca počas celého súdneho konania, a ani vo svojom odvolaní, nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnú výšku údajného prospechu z obchodu, ani prípadnej údajnej výšky škody, ktorú riadne a jasne nešpecifikoval, čo sa týka skutočnej škody ani ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené žalobca neplnil svoje dôkazné bremeno, kedy nepreukázal splnenie ani jednej z troch kumulatívnych podmienok pre uplatnenie náhrady škody. 19. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 20. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 21. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že žalovaný získal z predmetného obchodu prospech v žalovanej výške 2.279,01 eur, relevantným spôsobom nepreukázal, za akú cenu predával jednotlivé produkty X. v danom čase na rakúskom trhu, pričom zo spisu ich cenu nie je možné riadne určiť, preto žalobcovi ani nemohlo vzniknúť právo na vydanie prospechu z obchodu vykonaného žalovaným v mene spoločnosti M & B STAVO SPRAY s.r.o.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nie je preukázané, že žalovaný získal z predmetného obchodu prospech v žalovanej výške, preto súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku. 22. V súvislosti s odvolacím dôvodom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný správne poukázal na to, že namietaný odvolací dôvod je naplnený iba v tom prípade, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že ani jedna z uvedených podmienok, ktorá by napĺňala žalobcom tvrdený odvolací dôvod, z postupu súdu a z obsahu súdneho spisu nevyplýva a dodáva, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok, alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby za dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak sporová strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdení a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). 23. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie odmietol pripustiť dôkazy žalobcu, ktoré podľa jeho tvrdenia mali vyvrátiť údajne účelovo vykonštruované dôkazy žalovaného, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko uvedené tvrdenie nevyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.03.2017. Ako je zrejmé z obsahu zápisnice z pojednávania, na pojednávaní konanom dňa 28.03.2017 žalobca nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz a súd prvej inštancie žiaden žalobcom navrhovaný dôkaz neodmietol. Odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na to, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu a súhlasí s jeho názorom, že konajúci súd správne postupoval pri vyhodnocovaní návrhov na vykonanie dôkazov. 24. Z uvedených skutočností vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní o žalobcovom nároku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).