Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/91/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214203441 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214203441.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: I.. Q. A., M.. XX.X.XXXX, Q.G. XXXX/XX, XXX XX U. X, Č. D., zast.: Advokátska kancelária Majeriková & Partners s.r.o., Kupeckého 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Compass Group Slovakia s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 31 342 809, zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 180.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/26/2014-450 zo dňa 10.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/26/2014-450 zo dňa 10.10.2017 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72.000,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že vykonával v období od 18.9.2009 do 27.5.2013 u žalovaného funkciu konateľa spoločnosti. Ako štatutárny orgán spoločnosti konal v mene spoločnosti a vykonával obchodné vedenie spoločnosti. Jediný spoločník žalovaného, spoločnosť Compass Group International B.V., ho odvolala bez uvedenia dôvodu z funkcie konateľa spoločnosti Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 27.5.2013 ku dňu prijatia rozhodnutia. Jediný spoločník žalovaného zároveň v tomto Rozhodnutí rozhodol, že v zmysle § 125 ods. 1 písm. f) v spojení s § 571 Obchodného zákonníka nemá nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Medzi ním a žalovaným nebola uzatvorená zmluva o výkone funkcie a zmluvné strany medzi sebou rovnako neuzavreli ani dohodu o výške odmeny žalobcu za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Právo na odmenu za výkon funkcie konateľa sa tak bude posudzovať podľa ustanovení § 566 Obchodného zákonníka a nasledujúcich o mandátnej zmluve. Žalovaný mal za to, že žalobcova odmena za výkon funkcie konateľa je zahrnutá a plne krytá mzdou poskytovanou na základe pracovnej zmluvy žalobcu uzavretej so spoločnosťou EUREST, spol. s r.o., so sídlom U Pergameky 1145/12, 170 00 Praha 7, IČO: 006 42 215 (ďalej len "Eurest CZ"), na základe ktorej bol žalobca zamestnancom tejto spoločnosti v pozícii finančného riaditeľa s riadnou mesačnou mzdou podľa interného predpisu spoločnosti Eurest CZ. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na určenie obvyklej odmeny za výkon funkcie konateľa Odborným vyjadrením Ing. Gabriely Bojničanovej a znaleckým posudkom Ing. Jakuba Kintlera. Poukázal na to, že v záveroch svojho Odborného vyjadrenia č. 1/2017 zo dňa 18.4.2017 znalkyňa Ing. Gabriela Bojničanová uvádza, že v rámci znaleckého zisťovania pri získavaní relevantných štatistických údajov potrebných pre určenie primeranej výšky odmeny žalobcu za výkon funkcie konateľa žalovaného zistila, že odmena konateľa ako samostatný štatistický údaj nie je v rámci SR štatisticky zisťovaná. Štatisticky sú relevantnými subjektmi zisťované iba výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnancov v členení podľa jednotlivých hospodárskych odvetví, počtu zamestnancov, druhu vlastníctva spoločnosti, rôznych pracovných pozícií, podľa jednotlivých regiónov a podobne. Je to tak pravdepodobne preto, že v praxi je v rámci SR funkcia konateľa vnímaná automaticky s riadiacou funkciou generálneho riaditeľa, resp. prezidenta obchodnej spoločnosti. Preto si dovoľuje tvrdiť, že výšku obvyklej mesačnej odmeny konateľa možno odvodiť od výšky mesačnej mzdy generálneho riaditeľa spoločnosti, naviac ak konateľ vykonáva funkcie spojené s pracovnou pozíciou generálneho riaditeľa. Na základe dostupných štatistických údajov stanovila výšku mesačnej odmeny konateľa obchodnej spoločnosti ako výšku priemernej mesačnej mzdy generálneho riaditeľa obchodnej spoločnosti za roky 2009 - 2013 v sume 6.075,78 EUR. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že zo záverov znaleckého posudku číslo 1/2014 zo dňa 29.9.2013 znalca Ing. Jakuba Kintlera, PhD. vyplýva, že určenie obvyklej odmeny za výkon funkcie konateľa žalovaného, ktorý pôsobí v oblasti hromadného stravovania za obdobie február 2010 - január 2011 bolo vykonané dvomi metodickými postupmi: - využitím metódy analógie - základom pre stanovenie obvyklej odmeny bol zistený pomer objemu vyplatených odmien členom orgánov spoločnosti na vybraných tržbách podniku, ktorý je členom skupiny Compass Group International B.V., Holandsko, - vykonaním komparatívnej analýzy - základom pre uskutočnenie analýzy bolo porovnanie hospodárskych výsledkov 50-tich vybraných firiem na základe vopred stanovených kritérií pôsobiacich v odvetví gastropriemyslu na Slovensku. Uplatnením metódy analógie obvyklá odmena za výkon funkcie konateľa v období 02/2010-01/2011 predstavuje sumu 2.592,38 EUR za celé obdobie. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom období vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného pôsobili dvaja konatelia, je túto sumu nevyhnutné rozdeliť medzi počet osôb v pôsobnosti štatutárneho orgánu. Každý z konateľov má nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa v sledovanom období v celkovej sumy 1.296,19 EUR. Je nutné doplniť, že spoločnosť EUREST, spol. s r.o. (Česká republika) v skutočnosti nevyplatila v sledovanom období odmeny členom orgánov spoločnosti za činnosti vykonávané v pôsobnosti štatutárneho orgánu-konateľ. V zmysle priložených dokladov je zjavné, že odmeny boli vyplatené osobám pôsobiacim v orgánoch spoločnosti DORA Gastro a.s., ktorá zanikla ku dňu účinnosti zmluvy o zlúčení-fúzia. V dôsledku fúzie sa však dopady zlúčenia prejavujú v účtovnej závierke spoločnosti EUREST, spol. s r.o. (Česká republika). Ak by sme abstrahovali od účtovnej evidencie a striktne by sme sa pridržiavali reálneho toku peňazí, potom by odmena konateľa uplatnením metódy analógie bola 0,- EUR. Využitím komparatívnej analýzy bolo zistené, že 44 spoločností v skúmanom období nevyplatilo odmenu osobám v pôsobnosti orgánov spoločnosti. Naopak šesť áno. Obvyklá odmena za výkon funkcie konateľa sa v období 02/2010-01/2011 uplatnením tejto metódy pohybuje v intervale ‹0;7000› € za celé obdobie. Vzhľadom na fakt, že v jednotlivých analyzovaných spoločnostiach figuruje rôzny počet osôb v pôsobnosti štatutárneho orgánu, je nevyhnutné tento interval objektivizovať. Objektivizáciou získame interval nároku jednotlivca za výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti. Obvyklá odmena jednotlivca po vykonaní objektivizácie sa v sledovanom období 02/2010-01/2011 pohybuje v intervale ‹0;2350› € sumárne za celé obdobie. Na základe všetkých vykonaných analýz sa výška obvyklej odmeny za výkon funkcie konateľa prislúchajúca jednotlivcovi v sledovanom období február 2010 - január 2011 pohybuje v intervale ‹0;2350› € sumárne za celé obdobie. Navrhuje, s ohľadom na nadpriemerné výsledky spoločnosti žalovaného, aby sa výška odmeny za výkon funkcie konateľa v hodnotenom období pohybovala v hornej hranici určeného intervalu. 5. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 66 ods. 3, § 566 ods. 1, § 571 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 6. Konštatoval, že medzitýmnym rozsudkom č. k. 25Cb/26/2014-150 zo dňa 30.4.2015, právoplatným dňa 30.7.2015 súd rozhodol, že základ žalovaného nároku je opodstatnený, t.j. žalobca má nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného. Predmetom konania tak zostalo určenie obvyklej výšky odmeny konateľa. Žalobcom požadovaná suma 180.000,- EUR predstavuje mesačnú odmenu vo výške 5.000,- EUR mesačne. 7. Žalobca výšku požadovanej odmeny odvodzoval jednak z výšky odmeny jeho predchodcu ako i zo mzdy prevádzkového riaditeľa a taktiež aj z odborného vyjadrenia, ktoré si dal vypracovať. Súd prihliadajúc na okolnosti daného prípadu pri určovaní primeranej výšky odmeny prihliadal na viaceré skutočnosti. Žalobca bol v zamestnaneckom pomere v inej dcérskej spoločnosti v rámci skupiny a na základe pracovnej zmluvy poberal mzdu. Funkcia konateľa v jeho prípade nebola zároveň spojená s funkciou generálneho riaditeľa, ako to bolo v prípade predchádzajúceho konateľa a nevenoval sa preto tejto funkcii na plný úväzok, ale aj po ustanovení do funkcie konateľa aj naďalej zostal pracovať na rovnakej pozícii u zamestnávateľa. Na výkon funkcie konateľa bol v podstate uvoľňovaný svojim zamestnávateľom bez toho, aby mu tento nejako krátil mzdu za čas, kedy pre neho nepracoval, ale sa venoval konateľským povinnostiam. V neposlednom rade súd prihliadal aj na predložené odborné vyjadrenie zo strany žalobcu ako aj znalecký posudok predložený zo strany žalovaného. Ich závery sa síce diametrálne odlišujú (prihliadajúc na použité údaje a metódu spracovania), avšak pri stanovovaní výšky odmeny poskytli súdu nezanedbateľný podklad. 8. Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom požadovaná odmena je neprimerane vysoká, preto mu priznal nárok na zaplatenie sumy 72.000,- EUR, čo v podstate predstavuje mesačnú odmenu vo výške 2.000,- EUR mesačne. Odmena priznaná v tejto výške zohľadňuje všetky rozhodujúce faktory pre určenie obvyklej odplaty za činnosť, ktorú žalobca ako konateľ pre žalovaného v rozhodnom období vykonával. V prevyšujúcom rozsahu bola preto žaloba ako nedôvodná zamietnutá. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal žalobca úspech vo veci 40 % a žalovaný 60 %, súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 20 % (60 - 40 = 20). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný na peňažné plnenie a náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa žalovaného súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že ako vyplynulo z výpovede bývalého konateľa žalovaného p. Š., vedúci zamestnanci žalovaného, ktorí zároveň vykonávajú, resp. vykonávali funkciu štatutárov v rámci skupiny Compass Group, do ktorej patrí aj žalovaný, nie sú za výkon tejto funkcie osobitne odmeňovaní a mzdy zamestnancov sú akceptované ako jediná odmena za výkon akýchkoľvek ďalších funkcií, zahŕňajúcich aj funkciu konateľa. Uviedol, že predložil v konaní znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Ing. Jakubom Kintlerom, ktorého cieľom bolo určenie obvyklej odmeny konateľa v spoločnosti poskytujúcej služby v gastronómii na území Slovenskej republiky metódou komparatívnej analýzy. Na základe vykonanej analýzy dospel Znalec k záveru, že odmena žalobcu by sa mala pohybovať v rozpätí <0;2350> eur / rok, s čím sa žalovaný v plnej miere stotožňuje. Žalovaný poukázal na nesprávne postupy, ktoré uplatnila znalkyňa Ing. Gabriela Bojničanová pri vypracovaní Odborného vyjadrenia a taktiež na použité štatistické údaje. Podľa názoru žalovaného Znalkyňa pochybila, keď ako jednu z podmienok pre vypracovania Odborného vyjadrenia určila zahraničné vlastníctvo spoločnosti. Daná podmienka nemá žiadne odôvodnenie ani opodstatnenie pri určení výšky odmeny za výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike a registrovanej v slovenskom obchodnom registri. V ďalšej časti Odborného vyjadrenia znalkyňa z dôvodu nedostupnosti štatistických údajov o výške odmeny konateľov vychádzala pri stanovovaní obvyklej výšky odmeny konateľa z dostupných štatistických údajov „pre pracovnú pozíciu generálneho riaditeľa obchodnej spoločnosti“. Toto východisko pre určenie obvyklej výšky odmeny konateľa považuje žalovaný za nesprávne. 11. Podľa žalovaného vychádza rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobcovi bola vyplácaná spoločnosťou Eurest CZ mzda, ktorá zohľadňovala aj výkon funkcií v iných spoločnostiach v rámci skupiny Compass Group a preto nemá žalobca už nárok na ďalšiu odmenu. Žalobca by dostal duplicitne odmenu za jednu a tú istú činnosť, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda takéto konanie by nemalo požívať právnu ochranu. 12. Podľa žalovaného súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Namietal, že súd v prejednávanom prípade v rozsudku riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko nevysvetlil, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty žalovaného a najmä žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akých úvah dospel k sume 2.000 eur/mesačne, ako primeranej odmene za výkon funkcie konateľa žalobcom u žalovaného. Preto nemožno považovať odôvodnenie rozsudku za presvedčivé a toto je vyslovene arbitrárne. Súd sa taktiež nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným vo vyjadrení zo dňa 15.05.2014. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu na túto námietku neprihliadal a priznal žalobcovi nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa aj za mesiace február - apríl 2010. 13. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zmení I. a III. výrok rozsudku tak, že prizná žalobcovi za výkon funkcie konateľa odmenu v rozpätí <0;2350> eur / rok za obdobie apríl 2010 - január 2013 a uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v pomere určenom úspechom v konaní, vrátane trov odvolacieho konania. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 3.4.2018. Uviedol, že vykonával v období od 18.09.2009 do 27.05.2013 u žalovaného, spoločnosti Compass Group Slovakia s.r.o., funkciu konateľa spoločnosti bez uzatvorenej zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti. Nesúhlasí s tvrdením, že v rámci skupiny Compass Group, do ktorej patrí aj žalovaný, nie sú za výkon funkcie štatutárov osobitne odmeňovaní a mzdy zamestnancov sú akceptované ako jediná odmena za výkon akýchkoľvek ďalších funkcií zahŕňajúcich aj funkciu konateľa. V konaní bolo preukázané, že žiadne takéto „pravidlo“ resp. úzus u žalovaného neexistoval, t.j. nebol súčasťou pracovných zmlúv ani interných smerníc či predpisov. Bolo preukázané, že výška mzdy žalobcu v ČR nebola žiadnym spôsobom naviazaná na výkon funkcie konateľa žalobcu v SR, t.j. v čase, kedy začal žalobca vykonávať funkciu konateľa v SR, nevykazovala výška mzdy v ČR žiadny neobvyklý nárast. K námietke žalovaného, že žalobca trávil na území SR čas v priemere 5 dní mesačne, uviedol, že na jednej strane to nie je pravda, ale na strane druhej, to nie je vôbec ani podstatná informácia, keďže výkon funkcie konateľa akejkoľvek spoločnosti nespočíva v tom, koľko dní v priestoroch predmetnej spoločnosti táto osoba trávi, ale rozsah povinností, ktoré táto funkcia obnáša, resp. za ktorú žalobca zo zákona v plnom rozsahu osobne a bez výnimky zodpovedá. 15. K znaleckému dokazovaniu - odbornému vyjadreniu uviedol, že považuje zahraničné vlastníctvo za zásadné kritérium pre stanovenie výšky obvyklej odmeny a má za to, že stanovenie zahraničného vlastníctva, ktoré je pri spoločnosti Compas Group Slovakia s.r.o. nesporné, prispieva k objektívnosti znaleckého dokazovania. Odvetvie gastronómia nepovažuje žalobca za relevantné, nakoľko žalovaný nemá na území SR dostatočnú konkurenciu a teda nie je možné na základe tohto kritéria dospieť k obvyklej odmene za vykonávanú činnosť. Podstatnou pri určení obvyklej výšky odmeny žalobcu, je teda činnosť, ktorú žalobca vykonával, pričom táto bola žalobcom niekoľkokrát popísaná ústne v úvode súdneho sporu ako aj písomne v písomných podaniach žalobcu. Výška odmeny bola teda žalobcom už v samotnej žalobe stanovená na základe objektívnych kritérií - t.j. veľkosť spoločnosti, počet zamestnancov, výšku jej základného imania, obrat, ako aj rozsah pôsobnosti spoločnosti a subjektívnych kritérií, t.j. najmä činnosti vykonané žalobcom pre žalovaného, či dobu činnosti žalobcu vo funkcii konateľa a dôvody odvolania z funkcie. Uviedol, že znalecký posudok predložený žalovaným č. 1/2014 považuje žalobca za neobjektívny, nakoľko je zrejmé, že nebol vypracovaný pre účely súdneho konania, ale na účely mimosúdneho rokovania žalovaného so žalobcom ešte v roku 2014 a nie je vypracovaný pre relevantné obdobie. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú uvádza žalovaný, uviedol, že v zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Dôsledkom odplatnosti mandátnej zmluvy je teda nárok žalobcu voči žalovanému na odplatu, pričom splatnosť pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne po tom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti. Mal za to, že odvolanie nie je dôvodné. 16. K písomnému vyjadreniu žalobcu zaslal žalovaný písomnú repliku zo dňa 16.4.2018. K výkonu funkcie konateľa v SR a jedinej odmene v rámci skupiny Compass zopakoval tú istú argumentáciu ako v podanom odolaní. K znaleckému posudku vypracovanému Ing. Jakubom Kintlerom uviedol, že nevidí dôvod, prečo by mala skutočnosť, že znalecký posudok nebol vypracovaný v rámci prebiehajúceho konania, spôsobovať jeho neobjektívnosť. Východiská pre určenie primeranej odplaty konateľa sú totiž za každých okolností rovnaké a žalovaný by nepostupoval odlišne ani v prípade, ak by bol znalecký posudok vypracovaný v rámci konania. Uviedol, že nepovažuje Odborné vyjadrenie Ing. Bojničanovej za relevantné, nakoľko vychádza z nesprávnych predpokladov, a to naviac ani nie z predpokladov zadaných znalkyni žalobcom. Poukázal na to, že znalkyňa si pre účely vypracovania Odborného vyjadrenia stanovila iné kritériá, a to nasledovne: funkcia generálny riaditeľ, obdobie rokov 2009-2013, zahraničné vlastníctvo spoločnosti. Uviedol, že trvá na tom, že súd nedostatočne odôvodnil Rozsudok a naviac sa nevysporiadal ani s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným. Postupoval preto procesne nesprávne. 17. Prípisom zo dňa 31.1.2019 žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že na podporu svojej právnej argumentácie uvedenej v predchádzajúcich podaniach predkladá rozhodnutia súdov Českej republiky, ktoré rozhodovali v skutkovo a právne obdobných právnych veciach, akou je aj vec prejednávaná pred odvolacím súdom. Na základe týchto skutočností trvá na svojom odvolacom návrhu. 18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výroku o náhrade trov konania, sa odvolal žalobca. Uviedol, že Okresný súd medzitímnym rozsudkom zo dňa 30.4.2015 právoplatne rozhodol (medzitímny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2015), že základ žalovaného nároku je opodstatnený, pričom následná výška žalovaného nároku bola stanovená vlastnou úvahou súdu, pri ktorej boli podľa bodu 26. rozsudku ako podklad použité závery znaleckého dokazovania predložené oboma stranami sporu. Za základné v prípade posudzovania úspechu v prípade, ak výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, sa považuje rozhodnutie o základe sporu, pričom výška náhrady požadovanej žalobcom je druhotná a nadväzujúca, nakoľko závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Žalobca bol nepochybne plne procesne úspešný čo do základu nároku a z toho dôvodu je potrebné ho považovať za plne procesne úspešného aj z pohľadu nároku na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok č. III tak, že súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. 19. K odvolaniu žalobcu čo do trov konania sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že nakoľko CSP výslovne neupravuje, ako má súd postupovať v prípade, ak posúdenie výšky nároku závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku, CSP tak vylúčilo rovnako možnosť súdu priznať inak, než podľa pomeru úspechu vo veci. Jedinými ustanoveniami OSP, ktoré je možno porovnať s aktuálne platnou právnou úpravou uvedenou v § 255 CSP a ktoré by bolo možné aplikovať na prejednávaný prípad môžu byť ust. § 142 ods. 1 a ods. 2 OSP. Ak by žalovaný hypoteticky v časti súhlasil s argumentáciou žalobcu o tom, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania musí súd skúmať čo je v konaní vecou hlavnou a čo doprovodnou, v prebiehajúcom konaní je možné za hlavnú považovať jedine výšku odmeny konateľa, pričom otázka samotného nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa môže byť jedine otázkou doprovodnou, ktorá mohla byť vyriešená aj ako otázka predbežná a nie medzitýmnym rozsudkom. 20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom stanovisku, že bol nepochybne plne procesné úspešný čo do základu nároku a z toho dôvodu je potrebné považovať ho za plne procesné úspešného aj z pohľadu nároku na náhradu trov konania. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.5.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj žalobcu čo do trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 22. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca vykonával funkciu konateľa u žalovaného v období od 18.9.2009 do 29.5.2013. Rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného zo dňa 27.5.2013 bol žalobca k uvedenému dňu odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou EUREST, spol. s r.o., U Pergamenky 12/1145, 170 00 Praha 7, na pozíciu finančného riaditeľa s účinnosťou od 3.1.2007 na dobu neurčitú. Zmluvu o výkone funkcie žalobca nemal so žalovaným uzavretú, preto súd prvej inštancie v súlade s § 66 ods. 3 Obch. zák. aplikoval na vzťah medzi stranami sporu primeranie ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a konštatoval, že z ustanovenia § 571 Obch. zák. vyplýva, že v prípade, že by výška odplaty žalobcu za výkon funkcie konateľa v žalovanom období nebola určená valným zhromaždením, má žalobca nárok na odplatu, ktorá bola obvyklá v predmetnom čase za výkon činnosti konateľa v obdobnej spoločnosti, akou je žalovaný. O základe žalovaného nároku, t.j. že tento je opodstatnený a žalobca má právo na odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného rozhodol súd prvej inštancie medzitímnym rozsudkom zo dňa 30.4.2015, právoplatným dňa 30.07.2015. 24. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie po právoplatne vyriešenej otázke, že základ nároku je opodstatnený, uložil žalovanému správne povinnosť zaplatiť titulom odmeny za výkon funkcie konateľa sumu 72 000 EUR s prísl., keďže s týmto rozhodnutím sa žalovaný neuspokojil. 25. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V danom prípade nie je naplnený odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie aplikoval príslušnú právnu normu a jej obsah správne interpretoval. Právo na odmenu za výkon funkcie konateľa žalobcu u žalovaného správne posudzoval podľa § 66 ods. 3 v spojitosti s § 566 a § 571 ods. 1 Obch. zák. Medzi žalobcom ako štatutárnym orgánom a žalovaným nebola uzatvorená zmluva o výkone funkcie, práva štatutárneho orgánu vrátane odplaty sa preto posudzujú podľa ustanovení upravujúcich mandátnu zmluvu. Výkon funkcie je v kontexte citovaných ustanovení odplatný. 26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného bolo v konaní preukázané, že vedúci zamestnanci žalovaného, ktorí vykonávajú, resp. vykonávali funkciu štatutárov v rámci skupiny Compass Group, nie sú za výkon tejto funkcie osobitne odmeňovaní a mzdy zamestnancov sú akceptované ako jediná odmena za výkon akýchkoľvek ďalších funkcií. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd predovšetkým uvádza, že základ nároku bol vyriešený medzitímnym rozsudkom a teda bolo právoplatne určené, že nárok žalobcu je opodstatnený a má právo na odplatu za výkon funkcie. Skutočnosť, že žalobca bol aj v pracovnom pomere so spoločnosťou EUREST spol. s r.o. so sídlom v Prahe ako členom skupiny Compass Group a poberal mzdu, mohla mať jedine vplyv na výšku odplaty, čo súd prvej inštancie aj zohľadnil. Nemožno súhlasiť, že v konaní bolo preukázané, že odmena za výkon funkcie ja zahrnutá v mzde, keď minimálne žalobca uzatvorenie konkludentnej dohody s takýmto obsahom poprel a výška mzdy žalobcu nebola žiadnym spôsobom naviazaná na výkon funkcie konateľa žalobcu v SR, t.j. v čase, kedy začal žalobca vykonávať funkciu konateľa v SR, nevykazovala výška mzdy v ČR žiadny neobvyklý nárast. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že čas, ktorý venoval žalobca výkonu konateľskej funkcie bol zahrnutý do pracovného času v spoločnosti EUREST spol. s r.o., keďže zamestnanecký pomer a funkcia konateľa má odlišný obsah a je spojený s odlišnou zodpovednosťou. 27. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Ing. Jakubom Kintlerom (ďalej iba Znalecký posudok) predložený žalovaným a Odborné vyjadrenie č. 1/2017 vypracované Ing. Gabrielou Bojničanovou (ďalej iba Odborné vyjadrenie) predložené žalobcom, je potrebné uviesť, že žalovaný sa v odvolaní v podstate domáha, aby boli hodnotené spôsobom, ako uvádzal v priebehu konania, t.j. v jeho prospech. Za správny považuje z hľadiska postupov Znalecký posudok, ktorý pripúšťa nárok na odplatu najviac 2350 EUR za rok, t.j. cca 200 EUR mesačne a nesúhlasí s postupmi pri vypracovaní Odborného vyjadrenia, podľa ktorého má žalobca nárok na obvyklú odplatu cca 6 000 EUR mesačne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že Znalecký posudok a Odborné vyjadrenie dospeli k diametrálne odlišným záverom, žiadna sporová strana nenavrhla ďalšie dokazovanie, súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil oba listinné dôkazy a dospel k záveru v spojitosti s ďalšími dôkazmi, že primeraná je odplata 72 000 EUR (2 000 EUR mesačne), k čomu sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia. Z hľadiska hodnotenia dôkazov je potrebné posudzovať tieto dôkazy ako listinné dôkazy, keďže boli predložené stranami sporu bez doložky podľa § 209 CSP. Podľa odvolacieho súdu oba listinné dôkazy majú podľa obsahu charakter súkromného znaleckého posudku a preto tieto dôkazy treba hodnotiť z tých istých hľadísk ako znalecký posudok. Pri znaleckom posudku sa hodností okrem kritéria osoby znalca, formálneho kritéria aj kritérium materiálne t.j. či znalecký posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádza, či analyzuje všetky skutočnosti, ktoré majú byť hodnotené, či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú pri spracovaní znaleckého posudku použil a či záver je logickým vyústením rozboru skúmaného materiálu. Podľa odvolacieho súdu oba znalecké posudky a teda aj žalovaným namietané Odborné vyjadrenie, spĺňajú materiálne kritérium, pretože znalci stanovili podmienky, resp. metódu, ktorú pri spracovaní znaleckého posudku použili a v závere zhrnuli výsledky a zistenia. Z predložených znaleckých posudkov však vyplýva, že každý použil inú metódu a pre posúdenie obvyklej odplaty použil iné kritéria. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že oba posudky poskytli pri stanovení odmeny podklad, vychádzal teda zo záverov oboch a ako uviedol v odseku 27 odôvodnenia, zohľadniac všetky uvedené skutočnosti mal za to, že požadovaná odmena vo výške 180 000 EUR je neprimerane vysoká a priznal odmenu vo výške 72 000 EUR. 28. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil právo na spravodlivý súdny proces. Obsah práva na spravodlivý súdny proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno podľa súdnej judikatúry zaradiť okrem iného aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu , dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia v kontexte na celé konanie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia s tým, že v súlade s § 387 ods. 3 CSP zaujal stanovisko k podstatným tvrdeniam žalovaného v konaní ako aj v odvolaní odvolací súd. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odseku 27 výslovne uviedol, že odmena zohľadňuje rozhodujúce faktory pre určenie obvyklej odplaty za činnosť, ktorú žalobca v rozhodnom období vykonával. Z odseku 26 vyplýva, že súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalobca bol v zamestnaneckom pomere v inej dcérskej spoločnosti, mzda mu nebola krátená, zohľadnil teda túto skutočnosť tým spôsobom, že nárok v časti nepriznal. Taktiež z odseku 26 vyplýva, že súd prihliadal aj na znalecké posudky, vzal do úvahy odlišné použité údaje a metódu spracovania, čo viedlo k jeho záveru o primeranosti odplaty vo výške 72 000 EUR. 29. Možno teda uzavrieť, že po zohľadnení Znaleckého posudku predloženého žalovaným, ktorý akcentoval hlavne kritérium, že len šesť spoločností z celkovo 50-tich analyzovaných spoločností s prevažujúcou činnosťou podľa SK NACE zaradenou v skupine 56, vyplatilo v sledovanom období odmeny členom orgánov spoločnosti a prokuristom a jeho závere o primeranosti odplaty najviac cca 200 EUR mesačne a po zohľadnení Odborného vyjadrenia, ktoré akcentovalo hlavne na kritérium funkcia, zahraničné vlastníctvo a porovnanie s funkciou generálneho riaditeľa a jeho závere o primeranosti odplaty cca 6 000 EUR, možno považovať za obvyklú odplatu v zmysle § 571 ods. 1 CSP 72 000 Eur t.j. 2 000 EUR mesačne. 30. Pokiaľ ide o námietku premlčania, odvolací súd je toho názoru, že nárok žalobcu za výkon funkcie február - apríl 2010 nie je premlčaný. Podľa žalovaného sa na tento prípad vzťahuje 4-ročná premlčania lehota podľa Obchodného zákonníka, s čím možno súhlasiť, nemožno však súhlasiť, že odplata bola splatná každý mesiac. Keďže daný nárok súd posúdil podľa § 571 Obch. zák., pre určenie splatnosti je relevantné, že nárok na odplatu vzniká vykonaním činnosti. Zákon nerieši konkrétne prípad, keď ide o opakovanú činnosť, pričom pri odplate konateľa nie je vylúčená mesačná odmena, ročná resp. jednorazová odmena na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Ak aj odvolací súd použil pojem mesačná odmena, resp. odmena v určitej výške mesačne, bolo to preto, aby boli zrejmé rozdiely medzi výškou odmeny, ku ktorej dospeli znalci, ako aj súd. Vzhľadom na uvedené je potrebné začiatok premlčacej lehoty posudzovať od ukončenia zmluvného vzťahu, kedy žalobcovi vznikol nárok na odplatu za vykonanú činnosť. 31. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 32. Proti III. výroku uvedeného rozsudku (výrok o náhrade trov konania) podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu bol žalobca procesne úspešný čo do základu nároku a z toho dôvodu je potrebné považovať ho za plne procesne úspešného aj z pohľadu nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na predmet sporu, ktorým bol nárok žalobcu na peňažné plnenie, konkrétne odmena konateľa, súd správne aplikoval § 255 CSP a priznal náhradu trov podľa úspechu. Skutočnosť, že súd medzitímnym rozsudkom rozhodol o opodstatnenosti nároku neznamená, že žalobca bol v konaní plne úspešný. Uvedená otázka bola v podstate prejudiciálnou otázkou, o ktorej súd nemusel rozhodovať osobitným rozhodnutím a ak tak urobil, bolo to z hľadiska hospodárnosti. 33. Odvolací súd k tejto problematike dopĺňa, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenia obdobné § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, aj keď účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V súlade s platným CSP zásadu úspechu v konaní treba preto aplikovať aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu, resp. znaleckého posudku. Existujú samozrejme spory, kde takéto riešenie by nebolo spravodlivé a pri ktorých treba rozlišovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Ako príklad možno uviesť spor o ochranu osobnosti, kde základom nároku je zásah do ochrany osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy je potom druhotná a sprevádzajúca otázka. Odvolací súd je toho názoru, že spor o zaplatenie odmeny konateľa nie je sporom, kde možno pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať zo základu. Ako už bolo uvedené samotný základ bol iba prejudiciálnou otázkou a do úvahy treba vziať samotný predmet sporu t.j. odmena konateľa podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. 34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní vo veci samej úspešný, odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania (z predmetu odvolania), o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).