Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116206153 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116206153.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Medzinárodná investičná banka, medzivládna organizácia založená a existujúca podľa medzinárodného práva verejného, založená Dohodou o založení Medzinárodnej investičnej banky uzavretou dňa 10.07.1970 a zapísaná na sekretariáte Organizácie spojených národov, so sídlom: 7, ulica Mashi Poryvaevoy, 107078 Moskva, Ruská federácia, právne zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom: Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: DIXIA SOLLARIS, s.r.o., Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 36 281 212, právne zast.: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom: Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, v konaní o určenie poradia popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7Cbi/7/2016-153 zo dňa 31.05.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2018, vydaný v konaní pod č. k. 7Cbi/7/2016-153, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na 100 % náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 31.05.2018, ktorým žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v návrhu, doručenému súdu prvej inštancie dňa 21.03.2016, domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania úpadcu vo výške 9.118.744,03 Eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 100, sa považuje za zistenú v poradí ako iná pohľadávka. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný poprel jeho pohľadávku čo do poradia prekvalifikovaním zo zabezpečenej pohľadávky na podriadenú pohľadávku na základe ust. § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), navyše v oznámení o popretí pohľadávky neuviedol dôvod. Namietal konanie správcu ako žalovaného (predchodcu žalovaného), ktorému vytkol nedostatočnú odbornú spôsobilosť. Správcu považuje za spriaznenú osobu s úpadcom. K žalobe sa vyjadril žalovaný ako správca po odvolanom správcovi Mgr. Dušanovi Markovi, a to podaním doručeným súdu dňa 17.02.2017, v ktorom uviedol, že správca ako žalovaný odôvodnil popretie pohľadávky v súlade s ust. § 32 ods. 5 ZKR. Poukázal na Spoločenskú zmluvu úpadcu uzavretú dňa 02.08.2010, a to na ustanovenie čl. 7 bod 7.2, z ktorého je zrejmé, že výška obchodného podielu sa neurčuje pomerom výšky vkladu príslušného spoločníka do základného imania spoločnosti úpadcu k celému základnému imaniu, ale vzájomnou dohodou spoločníkov. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca ako spoločník má obchodný podiel vo výške 65 %, t. j. 652 hlasov na Valnom zhromaždení (ďalej len „VZ“) úpadcu, B.. W. ako spoločník má obchodný podiel vo výške 17,5 %, t. j. 175 hlasov na VZ úpadcu a B.. N. ako spoločník má obchodný podiel vo výške 17,5 %, t. j. 175 hlasov na VZ úpadcu. Podľa čl. 12 bod 12.12 predmetnej Spoločenskej zmluvy vyplýva vymenovanie záležitostí (taxatívne), o ktorých rozhoduje VZ. Podľa bodu 12.6 je zrejmé, že VZ je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň 1 všetkých hlasov, ako je uvedené v bode 7.2 Spoločenskej zmluvy úpadcu a pre prijatie uznesenia VZ sa vyžaduje jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov prítomných spoločníkov na zasadnutí VZ. Z uvedeného je zrejmé, že nadpolovičnou väčšinou disponuje výlučne iba žalobca ako spoločník, preto má výlučnú rozhodovaciu právomoc riadiť spoločnosť úpadcu. Priamy vplyv žalobcu v spoločnosti vyplýva aj z návrhu rozhodnutia spoločníkov zo dňa 14.02.2014, kde hlasovali spoločníci pri odvolaní spoločníkov B.. W. a Ing. N. z funkcií konateľov úpadcu. Následne bol tento priamy vplyv žalobcu v spoločnosti premietnutý aj do úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie v konaní s poukazom na závery, ktoré vyplynuli z jednotlivých pojednávaní, ako aj s poukazom na ust. § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj na základe ust. § 1, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 15, ods. 16, ako aj podľa ust. § 95 ods. 2, ods. 3, ako aj na základe ust. § 9 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR, zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dôvody popretia pohľadávky nesmerujú ani k právnemu dôvodu vzniku, ani k výške, ale výlučne a iba k poradiu uspokojenia, a to z dôvodu zistenej spriaznenosti veriteľa a úpadcu. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 20.10.2015 bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I, v konaní pod sp. zn. 8R/2/2014, rozhodnuté o zastavení reštrukturalizačného konania na majetok uvedeného dlžníka, začatím konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že žalobca si ako veriteľ prihlásil v zákonnej lehote svoju pohľadávku prihláškou zabezpečenej pohľadávky zo dňa 11.12.2015, titulom poskytnutia financovania na základe Zmluvy o poskytnutí úveru. Z oznámenia o popretí pohľadávok pôvodného správcu úpadcu - Ing. Dušana Marka, zo dňa 15.02.2016, vyplýva popretie pohľadávky žalobcu zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod por. č. 100, čo do poradia uspokojenia pohľadávky s odkazom na ust. § 95 ods. 3 ZKR. Popretie pohľadávky žalobcu je vykonané v súlade s ust. § 32 ods. 3 písm. a), písm. b) v spojení s ust. § 32 ods. 6 ZKR. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávok riadne a včas v súlade s ust. § 32 ods. 9 ZKR. Z dôvodu, že spornou je poradie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa ako žalobcu do konkurzu žalovaného, súd sa v ďalšom konaní zaoberal riešením tejto spornej otázky. Na základe listinných dôkazov, najmä spoločenskej zmluvy úpadcu, súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako spoločník má kvalifikovanú väčšinu, t. j. má viac ako 5 % na hlasovacích právach úpadcu, a teda má aj reálnu možnosť uplatňovania vplyvu na riadení úpadcu práve dojednaním rozdielneho určenia výšky obchodného podielu a rozsahu hlasovacích práv v nadväznosti na rozhodovanie, resp. prijímanie uznesení VZ. S poukazom na zistené závery súdom prvej inštancie, preto bola preukázaná spriaznenosť žalobcu s úpadcom podľa ust. § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR. Žalobca ako hlasujúci spoločník mal vplyv na tvorbu vôle úpadcu a jeho vplyv bol väčší ako vplyv osoby s deklarovanou kvalifikovanou účasťou na riadení úpadcu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcu je možné považovať za spriaznenú osobu úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR. V dôsledku tohto záveru súdu prvej inštancie, preto pohľadávky žalobcu môžu byť v konkurze na majetok úpadcu uspokojované iba v poradí podriadených pohľadávok. Ak bola pohľadávka žalobcu čo do poradia prihlásená ako ,,iná pohľadávka“, bolo teda popretie poradia tejto pohľadávky zo strany správcu dôvodné. Súd prvej inštancie sa v konaní vysporiadal aj s argumentáciou aplikovania prechodných ustanovení k novele zákona č. 7/2005 ZKR na základe zákona č. 348/2011 s účinnosťou od 01.01.2012, ktorým bola zavedená kategória podriadených pohľadávok v spojitosti so spriaznenými osobami. Súd prvej inštancie preto s poukazom na prijaté závery dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobca neosvedčil právo na určenie iného poradia uplatnenej pohľadávky prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 8R/2/2014 z hľadiska poriadia, preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný mal úspech v spore, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 262 CSP. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2018 podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie dňa 20.06.2018, ako vyplýva z doručenia do elektronickej schránky súdu (č. l. 162-174). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 05.06.2018 tak, ako vyplýva z č. l. 161). V odvolaní žalobca prostredníctvom advokáta uvádza, že žalobou zo dňa 21.03.2016, doručenou súdu dňa 21.03.2016, sa domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým súd určí poradie ním prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie úpadcu: DIXIA SOLLARIS, s.r.o., IČO: 36 281 212. Odôvodnil svoj nárok na poradie tým, že nemá podriadenú pohľadávku s poukazom na ust. § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR. Má za to, že uznesenie ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorý bol zavedený novelou platí a je účinné od 01.01.2018. Ďalej poukazuje na ust. § 9 ods.1, ods. 3 ZKR. Má za to, že je nesporné, že dôvody popretia nesmerujú ani k právnemu dôvodu vzniku, ani k výške pohľadávky žalobcu, ale smerujú výlučne a iba k poradiu uspokojenia tejto pohľadávky, a to z dôvodu zistenej spriaznenosti veriteľa a úpadcu. V konaní nastala spornosť o výklad ust. § 95 ods. 3 ZKR. Vo vyjadrení nepopiera skutočnosť, že žalobca je podľa spoločenskej zmluvy úpadcu jeho spoločníkom, a že je možné ho kvalifikovať ako osobu spriaznenú, nakoľko má viac ako 5 % na hlasovacích právach úpadcu. Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie namietal a naďalej tvrdí, že na jeho prihlásenú pohľadávku nemožno aplikovať ust. § 95 ods. 3 ZKR, ktorý sa na uvedenú pohľadávku nevzťahuje. Poukazuje na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj počas pojednávania dňa 26.04.2018, podrobne uviedol, že ust. § 95 ods. 3 ZKR sa stalo účinným od 01.01.2012 a netýka sa pohľadávok vzniknutých pred dátumom 01.01.2012, ale iba pohľadávok, ktoré vznikli po dátume 01.01.2012. Toto si všimol aj zákonodarca a až následnou novelou účinnou od 01.01.2016 spresnil ustanovenie § 95 ods. 3 tým, že do neho explicitne zaviedol pojem ,,vznik pohľadávky“ a prikázal skúmať spriaznenosť veriteľa a dlžníka už od momentu vzniku pohľadávky. Nakoľko však znenie ust. § 95 účinné do 01.01.2012 takéto pravidlo skúmania pohľadávok už od momentu ich vzniku neobsahovalo, nemožno ho na posudzovaný prípad vôbec aplikovať. K uzavretiu zmluvy o úvere, k poskytnutiu úveru, a tým k vzniku pohľadávky na vrátenie úveru, došlo ešte pred dátumom 02.08.2010. Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR, a to na Nález pléna ÚS SR vydaný v konaní PL.ÚS 38/99, kde je riešená nepravá retroaktivita. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje žalobca za nepresvedčivé a interpretácia ust. § 95 ods. 3 ZKR je nesprávna a protiústavná. Súd prvej inštancie v konaní bol povinný prihliadnuť na skutočnosť, že k vzniku pohľadávky žalobcu došlo ešte dňa 02.08.2010, v čase kedy predmetné ust. § 95 ods. 3 nebolo súčasťou právneho poriadku SR a nadobudlo účinnosť až takmer o 2 roky neskôr od vzniku pohľadávky žalobcu. Na takto uvedených dôvodoch odvolania navrhuje, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018 zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, ak sú dané dôvody navrhuje ním napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, aby sa v lehote vo výzve zo dňa 04.07.2018, k nemu písomne vyjadril. Súdu prvej inštancie do podateľne dňa 24.07.2018 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. Z vyjadrenia vyplýva, že ust. § 95 ods. 3 ZKR v znení aplikovateľnom na použitý prípad je nasledovné: ,,Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom, sa v konkurze neprihliada.“ V konaní pred súdom prvej inštancie preto bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca je spriaznenou osobou s úpadcom podľa ZKR, nakoľko je spoločníkom úpadcu s podielom vo výške 65 % na základnom imaní úpadcu a disponuje 65 % hlasov na rozhodovaní VZ úpadcu. Poukazuje ďalej na obsah vyjadrenia odvolateľa, ako žalobcu, ktorý svoju spriaznenosť s úpadcom vôbec nespochybňuje. Otázka spriaznenosti žalobcu a úpadcu, teda nie je medzi stranami sporná. Sporný je iba výklad ust. § 95 ods. 3 ZKR. Vo vzťahu k posúdeniu podriadenosti pohľadávky žalobcu, žalovaný poukazuje na uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 20.10.2015, vydané v konaní pod sp. zn. 8R/2/2014, o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania, vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti SR č. 209/2015 dňa 30.10.2015. Podľa ust. § 199 ods. 9 ZKR nadobudlo účinnosť dňom 31.10.2015. Na konkurzné konanie sa tak vzťahuje ZKR platný a účinný v danom čase. Vo vyjadrení cituje znenie ust. § 95 ods. 3 účinného v čase začatia konkurzného konania. Na podporu svojho právneho záveru o dôvodnosti aplikovať na žalobcu znenie ust. § 95 ods. 3 ZKR uvádza aj dôvodovú správu k novele zákona č. 348/2011 s účinnosťou od 01.01.2012, kde sa zaviedla nová skupina tzv. podriadených pohľadávok, čím vyvracia závery odvolateľa. Žalobca nesprávne (účelovo) tvrdí, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu, nie je podriadená. Ako dôvod uvádza novelu ZKR, a to zákon č. 87/2015 s účinnosťou od 01.01.2016, ktorá zmenila dikciu ust. § 95 ods. 3 ZKR a zaviedla nový odsek 4. Zákon č. 7/2005 ZKR v ust. § 206c ods. 1 obsahuje prechodné ustanovenie k predmetnej novele, podľa ktorého sa: ,,konania začaté pred 1. januárom 2016 dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2015.“ Práve o toto ustanovenie opiera žalobca svoju argumentáciu. Žalobca pravdepodobne opomenul, že inštitút kvázi podriadených pohľadávok bol do ZKR inkorporovaný už novelou 348/2011 Z.z., ktorá bola účinná už v čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Porovnaním znení ust. § 95 ods. 3 ZKR účinného do 31.12.2015 a znenia ust. § 95 ods. 3 ZKR účinného od 01.01.2016 je možné dospieť k záveru, že sa jedná o ten istý text, kde do podriadenosti patrí pohľadávka veriteľa, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom. Žalovaný je toho názoru, že súdna interpretácia a výklad ust. § 95 ods. 3 ZKR na posudzovaný prípad je v súlade so zákonom a Ústavou SR. Argumentáciu žalobcu považuje za účelovú a nesprávnu. V danom prípade nemôžeme hovoriť o pravej retroaktivite, nakoľko novela zákona č. 348/2011 Z.z. pôsobí pro futuro na konkurzné konania začaté po 01.01.2012 (t. j. po jej účinnosti). Konkurzné konanie v danej veci sa začalo dňom 31.10.2015, teda takmer 4 roky od účinnosti novely zákona č. 348/2011 Z.z.. Týmto vyvracia tvrdenie žalobcu o nepravej retroaktivite. Žiada na takto uvedených dôvodoch, aby odvolací súd nevyhovel žalobcovi ako odvolateľovi a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018 potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 5. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.07.2018 žalobcovi s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote do 15 dní od jeho doručenia. Súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu, ku dňu vydania tohto rozhodnutia nebolo doručené žiadne vyjadrenie žalobcu. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Cbi/7/2016, sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky (žaloba z č. l. 1-6). Odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie a v konaní pred odvolacím súdom je preukázané, že medzi stranami sporu nie je sporný právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu, ani jej výška. Jedinou spornou otázkou je poradie uspokojenia pohľadávky veriteľa ako žalobcu. Zároveň odvolací súd konštatuje, že je nesporné a náležite preukázané, že žalobca ako spoločník úpadcu má kvalifikovanú väčšinu, t. j. viac ako 5 % na hlasovacích právach úpadcu, a tým aj reálnu možnosť uplatňovať vplyv na riadení úpadcu. V konaní je preukázané a vyplýva to z oznámenia o popretí pohľadávok pôvodného správcu úpadcu Mgr. Dušana Marka, zo dňa 15.02.2016, že poprel poradie pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 100, s odkazom na ust. § 95 ods. 3 ZKR. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo náležite zistené, že titulom kvalifikovanej účasti žalobcu na hlasovacích právach úpadcu, je možné osobu žalobcu podľa ust. § 9 ods. 1, ods. 3, považovať za osobu spriaznenú s úpadcom. Túto skutočnosť nerozporoval ani sám žalobca, pričom spriaznenosť konštatoval aj v texte svojho odvolania. Vo vzťahu k výkladu a aplikácii ust. § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR, odvolací súd, v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie, v konaní o určenie poradia popretej pohľadávky, ako aj v zhode s výkladom ustanovenia zo strany žalovaného, konštatuje, že spriaznenosť osoby žalobcu s úpadcom zakladá postup uspokojenia jeho pohľadávky ako pohľadávky podriadenej. Výklad ust. § 95 ods. 3 ZKR spôsobom, ktorý je obsahom odvolania žalobcu, nemá oporu v zákone a predmetný výklad nie je možné na uvedený prípad aplikovať. V konaní pred súdom prvej inštancie je nepochybné, že na majetok úpadcu bolo začaté konkurzné konanie, vyhlásený konkurz uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.10.2015, vydané v konaní 8R/2/2014, ktoré bolo publikované/zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.10.2015 pod č. 209/2015. Je nepochybné, že predmetné uznesenie súdu o začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nadobudlo účinnosť podľa ust. § 199 ods. 9 ZKR dňom 31.10.2015. Ku dňu 31.10.2015 je znenie ust. § 95 ods. 3 ZKR nasledovné: (3) ,,Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom, sa v konkurze neprihliada.“ Z textu ust. § 95 ods. 3 ZKR, v znení účinnom ku dňu 31.10.2015 (začatie konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu), jednoznačne vyplýva, že pri konštatovaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom, je potrebné jeho pohľadávky čo do poradia zaradiť medzi pohľadávky, ktoré sa uspokojujú ako podriadená pohľadávka. Nie je preto možné sa stotožniť s argumentáciou odvolateľa spočívajúcu v tom, že ust. § 95 ods. 3 ZKR sa stalo účinným pri posudzovaní pohľadávky žalobcu ku dňu jej vzniku až od 01.01.2012. Pri posudzovaní poradia pohľadávky žalobcu sa skúma postavenie žalobcu a jeho nárokov vo vzťahu k úpadcovi, pričom z dikcie ust. § 95 ods. 3, v znení účinnom ku dňu 31.10.2015 (začatie konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka), jasne vyplýva a v konaní pred súdom prvej inštancie je nepochybné, nevyvrátiteľné, že osoba žalobcu je spriaznená s dlžníkom, teda jej pohľadávky majú charakter ako podriadené pohľadávky. Nemožno preto prihliadnuť k odvolaniu žalobcu, nakoľko dôvody, ktoré sú obsahom odvolania, boli náležite, úplne a vecne správne zistené súdom prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cbi/7/2016 a dôvody odvolania nezakladajú zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018. 8. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno dôvodnosti jeho nároku uplatneného žalobou, a to určenia poradia jeho prihlásenej pohľadávky . 9. Na tomto skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2018 v celom rozsahu. 10. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania, odvolací súd s poukazom na 100 % úspech žalovaného v odvolacom konaní, na základe uplatnenia nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu, rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) z dôvodu jeho plného úspechu v odvolacom konaní. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).