Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/154/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224204 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114224204.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci žalobcu: A.. T. N., H.. XX.X.XXXX, C. S. T. XX, C. proti žalovaným: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava a 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava o zaplatenie 3 078,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.12.2016, č.k. 12C/153/2014-167, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 253,05 eur s 5,15% úrokom z omeškania od 1.8.2014 do zaplatenia, sa o d m i e t a. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej 1/ a 2/ sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 253,05 eur s 5,15% úrokom z omeškania od 1.8.2014 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu voči žalovanej 1/ zamietol (výrok II.), žalovanej 1/ nepriznal náhradu trov konania (výrok III.), žalobu voči žalovanej 2/ zamietol (výrok IV.) a žalovanej 2/ nepriznal náhradu trov konania (výrok V.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, 2, § 797 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) a vecne tým, že v danom spore sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia 3 078,74 eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla jeho právnemu predchodcovi dňa 27.6.2014 pri dopravnej nehode zavinenej poisteným žalovanej 1/ na osobnom motorovom vozidle zn. R. B. G.: C., pričom náhrada škody spočívala v poškodenom motorovom vozidle podľa súkromného znaleckého posudku P.. Ľ. B. č. 41/2014 zo dňa 18.8.2014 vo výške 3 382 eur a v cene prenájmu náhradných motorových vozidiel odo dňa 27.6.2014 do 25.7.2014 vo výške 1 466 eur podľa súkromného znaleckého posudku P.. Ľ. B. Č.. XX/XXXX zo dňa 18.8.2014 (po odpočítaní poistného plnenia vo výške 1 265,26 eur za poškodené vozidlo a 504 eur za nájom). Z vykonaného dokazovania vyvodil, že dňa 27.6.2014 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo, ktorého držiteľom bol v čase nehody Z. M., pričom vo vzťahu k vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená, bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a to u žalovanej 1/, ktorá svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore nenamietala. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu voči žalovanej 2/ zamietol. Ďalej mal preukázané, že po uplatnení si náhrady škody u žalovanej 1/, ktorú žalobca (resp. jeho právny predchodca) požiadal o preplatenie skutočnej škody na motorovom vozidle podľa rozpočtu, resp. podľa cenníkov, žalovaná 1/ mu poskytla poistné plnenie vo výške 1 265,26 eur bez DPH. Položka DPH nebola poškodenému uhradená napriek tomu, že mu patrila, nakoľko poškodený nie je platcom DPH a metodický pokyn žalovanej 1/ nemá oporu v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z príjmov, z toho dôvodu zaviazal žalovanú 1/ na úhradu DPH z priznaného plnenia za opravu motorového vozidla rozpočtom. Konštatoval, že mal preukázané, že Z. M. (poškodený) postúpil pohľadávku z náhrady škody na žalobcu. V zostávajúcej časti uplatňovaného nároku, týkajúceho sa náhrady škody spočívajúcej v oprave motorového vozidla zamietol z dôvodu, že žalovaná 1/ pri poskytnutí náhrady škody postupovala v súlade so žiadosťou žalobcu, pričom na znalecký posudok č. 41/2014, ktorým znalec stanovil výšku skutočnej škody na motorovom vozidle, neprihliadal, pretože podľa § 209 ods. 2 C.s.p. mu chýba doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Žalobcovi zo sumy 253,02 eur priznal aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradných vozidiel konštatoval, že zo svedeckých výpovedí mal preukázané, že na opravu poškodeného vozidla bolo potrebných 14 dní, pričom z predložených dôkazov zistil, že požičovné u motorových vozidiel zn. Š. X. B. N. O. sa pri dobe nájmu 14 dní pohybuje od 23 eur do 34 eur/deň, preto ak žalovaná 1/ poskytla žalobcovi náhradu škody za nájom náhradného vozidla za 14 dní vo výške 36 eur/deň, poskytla mu náhradu v primeranej výške. Nestotožnil sa s obranou žalobcu, že náhradné vozidlo zn. Z. C. L. v cene 60 eur/deň bolo porovnateľné s motorovým vozidlom zn. R. B. a v tejto súvislosti neprihliadol ani na súkromné odborné vyjadrenie č. 2/2016, ktorým znalec označil zapožičané vozidlo zn. Z. C. L. za vozidlo zodpovedajúce kategórii vozidla zn. R. B., keďže mu chýba doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradných vozidiel voči žalovanej 1/ žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože im žiadne trovy nevznikli. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnych skutkových zistení. Namietal, že ak absentovala doložka v súkromnom znaleckom posudku podľa § 209 ods. 2 C.s.p., takýmto posudkom je možné vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Nepovažoval za postačujúce určenie ceny nájmu vozidla na základe reklamnej internetovej ponuky vozidiel, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané, že v čase zapožičania sú k dispozícii, či vozidlá existujú, či majú predpísané náležitosti k jazde po verejných komunikáciách atď, pričom súd vychádzal z ponúk žilinského a košického kraja. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/92/2014, v zmysle ktorého priznal sumu 60 eur/deň za vozidlo zn. Z. a konštatoval, že nie je možné vychádzať z časových noriem pri určovaní dĺžky opravy a následne zapožičania náhradného vozidla. Poukázal, že žalovaná 1/ v iných konaniach priznala primeranosť denného nájmu v sume 60 eur/deň za predmetné vozidlo. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri počte dní na prenájom náhradného vozidla dobu potrebnú na obhliadku a doobhliadku vozidla, pričom táto podstatne ovplyvnila dobu nájmu, ktorú skutočnosť spôsobila žalovaná 1/ svojou nečinnosťou. Uviedol, že nevie ovplyvniť dobu, za ktorú príde poisťovňa vykonať obhliadku, resp. doobhliadku, hoci urgoval jej vykonanie, pričom túto dobu mu nemožno pričítať na ťarchu. Podľa jeho názoru súd neprihliadol na výpoveď svedka R., z ktorej vyplynulo, že s takým poškodeným vozidlom sa nedalo jazdiť, pričom oprava sa nedala vykonať za dva dni; rovnako z výpovede svedka T. vyplynulo, že oprava mohla trvať cca 10 dní a s vozidlom sa po celú dobu nedalo jazdiť. Nesúhlasil s názorom svedka R., že výška poistného plnenia sa počíta spoločnosťou K., s čím sa súd vôbec nevysporiadal a priznal takéto vyčíslenie škody ako skutočnú škodu, nakoľko na ním predložený znalecký posudok neprihliadal. Rovnako sa prvoinštančný súd podľa jeho názoru nesprávne nezaoberal platnosťou povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré spôsobilo škodu žalobcovi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalované 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku je potrebné odmietnuť a v zostávajúcej časti odvolanie nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.) . 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 253,05 eur spolu s 5,15% úrokom z omeškania od 1.8.2014 do zaplatenia, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné v tejto časti odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 10. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo 240/2012). 11. Odvolací súd konštatuje, že posúdenie skutočnosti, či bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany, ktorá podala odvolanie, závisí od toho, či jej bola spôsobená ujma na jej právach, ktorá musí objektívne existovať, t.j. zmenou alebo zrušením napadnutého rozhodnutia sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy a zlepší sa postavenie strany v spore (odvolateľa). V danom prípade, keď odvolateľ napadol rozsudok v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 253,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% od 1.8.2014 do zaplatenia, nemožno vyvodiť, že zrušením tohto výroku sa zlepší postavenie žalobcu. Následne možno konštatovať, že napadnutý výrok nebol vydaný v neprospech žalobcu, t.j. odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 386 písm. b) C.sp. odmietol odvolanie žalobcu proti prisudzujúcemu výroku, ktorým zaviazal žalovanú 1/ uhradiť žalobcovi 253,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% od 1.8.2014 do zaplatenia. 12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vyvodil pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 1/ v spore, keď z výpisu z registra zmlúv mal preukázané, že motorové vozidlo, ktoré predmetnú dopravnú nehodu spôsobilo, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej 1/, ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil a svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore nenamietal. Vzhľadom na uvedený správny záver potom aj správne zamietol žalobu voči žalovanej 2/ pre nedostatok jej vecnej pasívnej legitimácie v spore. 18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na žiadosť samotného poškodeného, stanovila žalovaná 1/ výšku škody na motorovom vozidle správne podľa rozpočtu, resp. podľa cenníkov, čím mal súd prvej inštancie preukázanú výšku škody na vozidle v sume 1 265,26 eur, ktorá bola žalovanou 1/ uhradená žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Súd prvej inštancie na základe uvedeného správne postupoval, keď priznal žalobcovi iba neuhradenú DPH z poskytnutého plnenia vo výške 232,93 eur (spolu s úrokom z omeškania) a vo zvyšnej časti nárok voči žalovanej 1/ spočívajúci v náhrade škody za opravu vozidla zamietol. V tejto súvislosti je potom bezpredmetné, že žalobca za účelom preukázania skutočnej škody predložil v konaní súkromný znalecký posudok, ktorý naviac nespĺňal náležitosti stanovené v § 209 ods. 2 C.s.p. 19. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradných vozidiel, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj v tejto časti riadne odôvodnil, keď vychádzal z výpovedí svedkov ohľadom stanovenia časového úseku potrebného na opravu predmetného vozidla. Predovšetkým sa oprel o výpočet poisťovne, na základe ktorého samotná oprava mohla trvať tri dni, spolu s prestojmi súvisiacimi s lakovaním navýšenými o 100% to tvorilo šesť dní a s prestojmi na obhliadku a doobhliadku predstavoval čas na opravu vozidla 14 dní. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že výpočet poistného plnenia bol vykonaný formou tzv. rozpočtu (na žiadosť žalobcu), a to z dôvodu, že poisťovni nebola predložená zo strany žalobcu faktúra preukazujúca úhradu za opravu vozidla v autoservise a žalobca v spore napokon tvrdil, že oprava vozidla prebehla svojpomocne. Za danej situácie, keď žalobca nepredložil poisťovni žiadne doklady preukazujúce opravu vozidla a zo strany žalobcu nebol ani v súdnom konaní preukázaný rozsah a trvanie opráv na predmetnom vozidle, tento sa nemôže úspešne brániť tvrdením, že v čase opráv na vozidle ho nemohol používať, a že mu vznikla škoda v dôsledku úhrady za nájom náhradného vozidla. Ak svedok Z. M. (poškodený) v konaní uviedol, že opravené vozidlo mu bolo vrátené dňa 26.7.2014, uvedené nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že oprava vozidla bola vykonaná skutočne v takom rozsahu poškodení, aký bol zistený pri obhliadke a doobhliadke, a teda v takom čase, ktorý by bol potrebný na opravu všetkých zistených poškodení. Na základe uvedeného potom nemožno vyvodiť, že žalobca, resp. poškodený nemohol uvedené vozidlo užívať nad rámec poisťovňou priznaných 14 dní potrebných na nájom náhradného vozidla. Ak teda súd prvej inštancie považoval poskytnuté poistné plnenie za nájom náhradného vozidla v rozsahu 14 dní za primeraný, postupoval správne. Pokiaľ ide o kategóriu náhradného vozidla, v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nemožno považovať náhradné vozidlo zn. Z. C. L. zapožičané poškodeným v čase od 27.6.2014 do 10.7.2014 v cene 60eur/deň za porovnateľné s poškodeným vozidlom zn. R. B. už aj s ohľadom na porovnávaný parameter objemu motora. Z tohto pohľadu potom neobstojí ani záver žalobcom predloženého znaleckého posudku, ktorý však nespĺňal náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., preto na neho súd prvej inštancie správne neprihliadal a vychádzal z prehľadu cien autopožičovní, ktoré predložila žalovaná 1/, čo bolo z pohľadu vykonaného dokazovania postačujúce pre rozhodnutie vo veci. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti (t.j. vo výrokoch II., III., IV. a V.) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).