Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200156 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200156.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: pána W. N., narodeného X.X.XXXX, alias W. K., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 31.12019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- DS-32-14/2018-Ž zo dňa 19.12.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Rozhodnutím ČAS: MU-DS-32-14/2018-Ž zo dňa 19.12.2018 žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 4890/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žalobcovi žiadosť o azyl ako neprípustnú a rozhodol, že na jej posúdenie je príslušná Bulharská republika (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že v priebehu konania bolo zistené, že žalobca po prvý raz požiadal o azyl v Bulharsku 12.9.2018 a že na základe žiadosti žalovaného bulharské autority 10.12.2018 súhlasili s prijatím späť žalobcu na svoje územie. 2/ Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie: Dôvodil, že podľa Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len „Dublinské neriadenie") môže Slovenská republika prevziať zodpovednosť za posúdenie podanej žiadosti o azyl, pričom dôvodil individuálnymi dôvodmi takéhoto postupu žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na tú časť dotazníka spísaného s ním pred žalovaným, v ktorej sa zmienil o tom, že počas pobytu v bulharskom tábore bol zbitý a že v Bulharsku existuje nepriaznivá a nesystémová situácia v azylových konaniach. Tiež vyčítal žalovanému, že pri spojom rozhodnutí nezohľadnil to, že v Bulharsku mu už raz bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá. 3/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.2.2019 k žalobe navrhol súdu žalobu zamietnuť, pričom zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že v konaní sa zaoberal aj aktuálnou situáciou v bulharských prijímacích zariadeniach pre žiadateľov o azyl. Z vyhľadaných správ však vyplýva, že prijímacie podmienky o. i. aj v Bulharsku sú dostatočné. Tiež uviedol, že nedisponuje informáciami o zlyhávaniu či nevhodných podmienkach v azylovom systéme Bulharska. 4/ Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) postupom podľa § 107 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k presvedčeniu, že niet dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu zamietol. 5/ Pred posúdením a rozhodnutím o podanej žalobe sa súd oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca bol po nelegálnom vstupe na slovenské územie rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica Č: PPZ-HCP-BB5-42-011/2018- AV z 22.11.2016 administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a následným rozhodnutím totožného správneho orgánu Č: PPZ-HCP-BB5-42-012/2018-AV z 22.11.2016 zaistený najdlhšie do 22.5.2019. Žalobca v konaní pred týmto policajným orgánom uviedol, že nikde o azyl nepožiadal. Počas svojho zaistenia žalobca 29.11.2018 požiadal o azyl z dôvodu, že jeho život v Afganistane je ohrozený. Z lustrácie v informačnom systéme EURODAC bolo zistené, že 12.9.2018 požiadal o azyl v Bulharsku. 7.12.2018 vykonal žalovaný so žalobcom vstupný pohovor (spísanie dotazníka žiadateľa o azyl) v ktorom o. i. žalobca uviedol, že na ceste do Európy bol o. i. aj v Bulharsku, že tam bol v tábore, bolo tam zle, že to bolo ako väzenie, že si musel všetko kúpiť, že ho tam bili, ale u lekára nebol, že na izbe ich bolo 10-12, že dostával stravu 2x za deň, že policajti ho pustili. Bulharské Dublinské stredisko 10.12.2018 oznámilo žalovanému, že súhlasí s prijatím späť žalobcu na svoje územie a že žalobca používal ako svoju identitu aj meno Murtaza K., nar. 19.3.2000. Zo založených správ o Bulharsku, zameraných na prijímacie podmienky žiadateľov o azyl v Bulharsku vyplýva, že od roku 2015 došlo v Bulharsku k pozitívnemu posunu, že z výročnej správy EASO z júna 2018 nevyplýva, že by Bulharsko patrilo medzi krajiny, ku ktorým vyjadrili NGO svoje výhrady vo vzťahu k prijímacím podmienkam, že tieto podmienky sú dostatočné, že v tejto krajine sú implementované EU Acquis, že aktuálne návraty do Bulharska sú realizované buď ako dobrovoľné, alebo v rámci asistovaných návratov, alebo v rámci vyhosťovaní, resp. readmisných návratov. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle: Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát. Podľa Článku 3 ods. 1 Dublinského nariadenia: Členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podá štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný. Podľa Článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia: Odchylne od článku 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie. Členský štát, ktorý sa rozhodne posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa tohto odseku, sa stane zodpovedným členským štátom a prevezme záväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou. V príslušných prípadoch informuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete „DubliNet“ vytvorenej na základe článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003 členský štát, ktorý bol predtým zodpovedný, členský štát, ktorý uskutočňuje proces určenia zodpovedného členského štátu alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby prevzal žiadateľa, alebo ho prijal späť. Členský štát, ktorý sa v súlade s týmto odsekom stáva zodpovedným, túto skutočnosť bezodkladne uvedie v systéme Eurodac v súlade s nariadením (EÚ) č. 603/2013 doplnením dátumu, kedy bolo prijaté rozhodnutie posúdiť žiadosť. Podľa § 219 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 6/ K námietke, podľa ktorej Slovenská republika mohla v rámci Dublinského nariadenia prevziať zodpovednosť za posúdenie žalobcom podanej žiadosti o azyl i napriek tomu, že podľa Dublinského nariadenia je za posúdenie žiadosti zodpovedné Bulharsko: Je skutočnosťou, že v rámci Článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia mohla Slovenská republika takúto zodpovednosť prevziať, čím by sa stala zodpovednou za posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl, podanej žalobcom 29.11.2018 v priebehu jeho zaistenia. Avšak Dublinské nariadenie pripúšťa takýto postup iba ako možnosť - oprávnenie členského štátu (v danom prípade Slovenskej republiky), teda nie ako povinnosť. Je teda výsostne na rozhodnutí Slovenskej republiky, či prevezme zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl, za ktorej posúdenie je zodpovedné Bulharsko. Keďže ide iba o možnosť, teda nie povinnosť (resp. právo žiadateľa o azyl na takýto postup), žalovaný nebol ani povinný odôvodňovať, prečo nepristúpil k prevzatiu zodpovednosti za posúdenie aktuálnej žiadosti žalobcu o azyl. 7/ K námietke, podľa ktorej sa žalovaný nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že bol v bulharskom tábore bitý a tiež s ním proklamovanou nepriaznivou a nesystémovou situáciou v Bulharsku: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Tejto problematike žalovaný venoval jeden a pol strany záverečnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Takýmto obšírnym odôvodnením sa zjavne zaoberal z dôvodu, reagujúc na žalobcove tvrdenia, týkajúce sa zaobchádzania Bulharska so žiadateľmi o azyl, resp. s podmienkami týchto žiadateľov o azyl. Práve za účelom zistenia podmienok prijímania žiadateľov o azyl žalovaný vykonal dokazovanie vyhľadaním informácií o Bulharsku, zameraných práve na podmienky prijímania žiadateľov o azyl v rámci štandardov EÚ. Nad rámec uvedeného súd pokladá za povinnosť prezentovať pochybnosti súdu o hodnoverosti samotného žalobcu, teda jeho tvrdení v naznačenom smere. Súd dospel k tomuto stanovisku z dôvodu, že v žalobca tak v konaní o jeho administratívnom vyhostení, ako aj v konaní pred žalovaným výslovne uvádzal, že v inom členskom štáte o azyl nežiadal i keď sa preukázalo, že toto tvrdenie nie je pravdivé. K údajnému bitiu sa vyjadril iba nepresne, bez uvedenia kto ho mal biť a prečo. Pokiaľ by súd i pripustil, že sa táto udalosť skutočne stala a že jej pôvodcom bol niekto z personálu ubytovacieho zariadenia, v ktorom bol žalobca v Bulharsku umiestnený, tak zjavne išlo o individuálne zlyhanie, nakoľko obdobné zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl nebolo prezentované v žiadnej z informácií o Bulharsku, založených v administratívnom spise žalovaného. 8/ Pretože súd po preskúmaní dôvodnosti podanej žaloby dospel k presvedčeniu že nie je dôvodná, žalobu zamietol. 9/ O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na výsledok konania v súlade s § 167 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).