Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/206/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201742 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201742.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Š. Q., U. J. XXX, XXX XX R., zastúpeného: JUDr. Pavol Mičunek, advokát, so sídlom: Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Z.. Ľ. U., U. J. XX, XXX XX U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Vo 28/2016-ZSe zo dňa 25.07.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 20.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Vo 28/2016-ZSe vydaného dňa 25.07.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, Číslo: V- 157/2016 zo dňa 04.05.2016 (ďalej len tiež prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, dňa 20.01.2016 žalobca spoločne s pribratým účastníkom - Z.. Ľ. U. podali na Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorým sa domáhali povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 14.01.2016 okrem iných pozemkov aj k pozemku evidovaného na LV č. XXX v k. ú. E., p. č. XXXX o výmere 2 503 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/30. Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor vydal dňa 10.02.2016 rozhodnutie, ktorým prerušil katastrálne konanie na 30 dní a vyzval účastníkov konania (žalobcu a pribratého účastníka) na odstránenie zistených nedostatkov - doplnenie rodných priezvisk zmluvných strán a predloženie dokladov potvrdzujúcich splnenie podmienok na prevod poľnohospodárskeho pozemku v zmysle § 1 až 9 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 140/2014 Z. z.). Písomným podaním zo dňa 08.03.2016 žalobca doplnil podaný návrh o rodné priezviská zmluvných strán a zároveň vyjadril svoj názor na druhý v rozhodnutí Okresného úradu Pezinok vytknutý nedostatok s tým, že tento nedostatok sa predmetného prevodu pozemku netýka, nakoľko sa zmluvou prevádza len podiel, ktorému zodpovedá výmera 83 m2. 3. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, Číslo: V- 157/2016 zo dňa 04.05.2016 bolo rozhodnuté o zastavení katastrálneho konania podľa § 31b písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) z dôvodu, že žalobca a druhý účastník katastrálneho konania - Z.. Ľ. U. (pribratý účastník) v určenej lehote neodstránili nedostatky podaného návrhu na vklad. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 16.05.2016 voči v bode 3. tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu o veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Vo 28/2016-ZSe zo dňa 25.07.2016 a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že účastníci vkladového konania mali v úmysle darovacou zmluvou previesť spoluvlastnícke právo k podielu 1/30 z pozemku, ktorého výmera bola väčšia ako 2 000 m2, pričom k námietkam žalobcu uviedol, že v danom prípade postupoval prvostupňový orgán v súlade so zákonom, keď žiadal odstrániť nedostatok podania (s upozornením na následky neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote) a keď následne konanie zastavil. Nakoľko účastníci konania v stanovenej lehote a ani neskôr neodstránili nedostatok podania zákonom predpísaným spôsobom a ani nepožiadali o predĺženie tejto lehoty preto žalobca a pribratý účastník niesli procesnú zodpovednosť za to, že prvostupňový orgán nemohol rozhodnúť o povolení vkladu. 6. Žalovaný bol názoru, že postup účastníkov darovacej zmluvy bol nesprávny, pretože v uvedenom prípade bolo potrebné vziať do úvahy celý pozemok a nie len iba podiel. Zákon č. 140/2014 Z. z. používa iba termín „pozemok“, ktorý nie je totožný s termínom „podiel na pozemku“ a preto aj keď bol prevádzaný podiel menší ako 2 000 m2, celý pozemok mal však rozlohu väčšiu ako 2 000 m2 a bolo potrebné postupovať v zmysle citovaného zákona. Žaloba. 7. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia po právnej stránke za nesprávne. 8. V úvode žaloby stručne opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, s tým, že podaným návrhom na vklad do katastra nehnuteľností sa domáhal povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy k pozemku v k. ú. E., p. č. XXXX o výmere 2 503 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/30, čo predstavovalo 83 m2. 9. Na základe výzvy prvostupňového orgánu verejnej správy (rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 10.02.2016) namietol, že prevádzaný podiel v 1/30 p. č. XXXX o výmere 2 503 m2 predstavuje len 83 m2 a teda nepodlieha režimu podľa zákona č. 140/2014 Z. z. Napriek tomu správny orgán neakceptoval túto jeho námietku, pričom argumentoval tým, že zákon č. 140/2014 Z. z. v § 2 ods. 2 taxatívne vymedzuje, čo sa nepovažuje za poľnohospodársky pozemok a písm. c) bod 3 hovorí o pozemku ako celku s výmerou menšou ako 2 000 m2. Podľa žalobcu však právny názor žalovaného (prvostupňového orgánu verejnej správy) vyjadrený v preskúmavaných rozhodnutiach neobstojí, nakoľko zákon č. 140/2014 Z. z. neobsahuje formuláciu „ako celku“ a tiež preto, že predmetom prevodu nebol pozemok ako celok, ale jeho časť - 1/30, predstavujúca výmeru 83 m2 a on potom kúpil pozemok len o výmere 83 m2. Z logického výkladu § 2 ods. 2 bod 3 zákona č. 140/2014 Z. z. vyplýva, že nadobudol v prepočte na podiel 1/30, t. j. pozemok o výmere 83 m2, t. j. menší ako 2 000 m2 a nie pozemok ako celok o výmere 2 503 m2. 10. Výklad zákona ako ho vníma žalovaný by podľa žalobcu apriori znemožňoval prevod iných pozemkov ako celých, čo by bolo v rozpore s katastrálnym zákonom. Postup orgánov verejnej správy žalobca pokladal za protizákonný tiež v tom, že ich postup bol porušením jedného z atribútov vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka, dispozičného práva, teda nakladania s vlastníctvom. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.11.2016 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Vo vyjadrení poukázal na znenie ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. a znenie § 3 katastrálneho zákona, ktorý v ods. 1 vymedzuje pojem pozemok, ktorým sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, v ods. 3 pojem parcela, ktorou sa rozumie geometrické určenie, polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v ods. 7 výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných merných mierach a veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku. 13. Podľa žalovaného, z výkladu zákona, jeho zmyslu a účelu ako i gramatického výkladu je nepochybné, že predmetné zákonné ustanovenie má na mysli celý pozemok, t. j. vymedzený hranicou právneho vzťahu, rovnako ako parcela, ktorú definuje jej geometrické a polohové určenie a jej výmera vyplýva z geometrického určenia. 14. Podiel na predmetnom pozemku vo výške 1/30 je ideálnym spoluvlastníckym podielom, teda nie je určený vlastníckou hranicou a ani geometrickým určením. Nemožno potom stotožňovať právny pojem pozemku s ideálnym spoluvlastníckym podielom na pozemku. Mal za to, že v prípade, ak by spoluvlastnícky podiel bolo možné posudzovať rovnako ako pozemok, potom by nebol problém obísť zmysel a účel ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. a previesť pozemok do vlastníctva inej osoby ako podiely menšie ako 2 000 m2 a takto sa vyhnúť zákonnej povinnosti splniť podmienky pre prevod poľnohospodárskeho pozemku s výmerou nad 2 000 m2. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 15. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a neospravedlneného žalobcu a riadne predvolaného a ospravedlneného pribratého účastníka (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v medziach žalobných námietok bolo vydané v súlade so zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. ak odsek 2 neustanovuje inak, poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. 20. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona č. 140/2014 Z. z. za poľnohospodársky pozemok sa podľa tohto zákona nepovažuje pozemok mimo zastavaného územia obce, ak je jeho výmera menšia ako 2 000 m2. . 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. 22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. 23. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z. výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre. 24. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby (námietka nesprávneho právneho posúdenia veci). 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (v danej veci zákon č. 140/2014 Z. z. a zákon č. 162/1995 Z. z.). 26. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 27. Podstatnou otázkou v predmetnej veci je právne posúdenie, či v danom prípade bolo dôvodné posudzovať prevod (darovaním) podielu 1/30 pozemku na žalobcu v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z., t. j či bol dôvod na to, aby bol orgánom verejnej správy vyžadovaný postup ako pri prevode poľnohospodárskeho pozemku v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z. Prvostupňový orgán verejnej správy ustálil, že v danom prípade ide o prevod poľnohospodárskeho pozemku, keďže tento sa nachádza v intraviláne obce a má výmeru 2 503 m2, t. j. viac ako 2 000 m2 (nejde o výnimku v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona č. 140/2014 Z. z.). Potom pre prevod takéhoto pozemku (ale aj len jeho časti - ideálneho podielu 1/30) bolo potrebné zachovať postup v zmysle zákona č. 140/2014 Z. z. Preto, keďže konajúce orgány verejnej správy nemali preukázané, že v čase podania návrhu na vklad, by bol zachovaný postup v zmysle vyššie citovaného zákona (§ 4) vyzval prvostupňový orgán verejnej správy účastníkov zmluvy (žalobca, pribratý účastník) na doplnenie ich návrhu o preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku - v zmysle § 4 ods. 8 sa takto postupuje aj v prípade darovania pozemku (rozhodol o prerušení konania), avšak žalobca odmietol daný postup zdokladovať odvolávajúc sa na to, že predmetom prevodu nie je pozemok presahujúci výmeru 2 000 m2, ale len pozemok o výmere 83 m2. Preto následné rozhodnutie o zastavení konania bolo logickým vyústením vkladového konania. 28. Správny súd je názoru, že Okresný úrad Pezinok ako aj žalovaný predmetný návrh na vklad správne právne posúdili, keď ustálili, že spôsobom ako to uskutočnili účastníci darovacej zmluvy (žalobca a pribratý účastník) nie je možné previesť (darovať) podiel na poľnohospodárskom pozemku. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nešlo o prevod pozemku o výmere 83 m2 (podiel 1/30), ale sa prevádzala ideálna časť pozemku výmery 2 503 m2, t. j. poľnohospodárskeho pozemku. Ideálna časť pozemku nie je reálne vymedzený samostatný pozemok v zmysle katastrálneho zákona a potom je treba posudzovať pozemok ako celok, nie len jeho ideálny podiel a preto je potrebné v danom prípade podriadiť podmienky prevodu vlastníctva pod režim zákona č. 140/2014 Z. z. Je nepochybné, že predmetné zákonné ustanovenie má na mysli celý pozemok, t. j. vymedzený hranicou právneho vzťahu, rovnako ako parcela, ktorú definuje jej geometrické a polohové určenie a jej výmera vyplýva z geometrického určenia. Potom bolo namieste, aby účastníci darovacej zmluvy pred podaním návrhu na vklad takéhoto pozemku (podielu) preukázali splnenie zákonom č. 140/2014 Z. z. uvedených podmienok a keďže tak neučinili bolo namieste zastaviť vkladové konanie. 29. Podiel na predmetnom pozemku vo výške 1/30 je ideálnym spoluvlastníckym podielom, teda nie je určený vlastníckou hranicou a ani geometrickým určením. Nemožno potom stotožňovať právny pojem pozemku s ideálnym spoluvlastníckym podielom na pozemku. Správny súd má za to, že v prípade, ak by spoluvlastnícky podiel na pozemku bolo možné posudzovať rovnako ako pozemok, potom by nebol problém obísť zmysel a účel ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 140/2014 Z. z. a previesť pozemok do vlastníctva inej osoby ako viaceré podiely menšie ako 2 000 m2 a takto sa vyhnúť zákonnej povinnosti splniť podmienky pre prevod poľnohospodárskeho pozemku s výmerou presahujúcou 2 000 m2 a obísť tým účel zákona. 30. V tejto súvislosti treba poukázať aj na účel zákona č. 140/2014 Z. z., ktorým bezpochyby mimo iných skutočností (zabránenie špekulatívnych nákupov poľnohospodárskej pôdy) je aj zabránenie drobeniu poľnohospodárskej pôdy, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny dopad na poľnohospodársku produkciu Slovenska a zabezpečenie výživy obyvateľstva Slovenska. 31. Správny súd preto považuje postup prvostupňového orgánu verejnej správy za odôvodnený a správny a ním vydané preskúmavané rozhodnutie za zákonné (platí to aj o napadnutom rozhodnutí žalovaného). V danom prípade bol bezpochyby splnený zákonný dôvod na zastavenie konania v zmysle § 31b písm. f) katastrálneho zákona, nakoľko účastníci vkladového konania (žalobca ako obdarovaný a pribratý účastník ako darca) v určenej lehote neodstránili správnym orgánom vytýkané nedostatky podaného návrhu na vklad, pričom obaja boli prvostupňovým správnym orgánom riadne vyzvaní na doplnenie svojho návrhu na vklad zákonom predpokladaným spôsobom (v zmysle rozhodnutia o prerušení konania) a zároveň boli poučení o možnosti zastavenia konania, ak svoj návrh o žiadané zdokladovanie v stanovenej lehote nepredložia. Nepožiadali ani o predĺženie tejto lehoty, naopak v písomnom doplnení návrhu o uvedenie svojich rodných priezvisk, spochybnil žalobca postup správneho orgánu, vyžadujúceho predloženie žiadaných dokladov. 32. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Má za to, že prvostupňový orgán vykonal dokazovanie vo veci v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne a preto neprisvedčil žalobným námietkam a žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 33. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a § 169 SSP a žalovanému ako aj pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne trovy konania si neuplatnili, žalovaný je orgán verejnej správy. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).