Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/237/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516214218 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516214218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného: JUDr. Vladimír Štefek, advokát so sídlom Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom JasS. XX, L., o zaplatenie 771 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.4.2017, č.k.39 Csp/81/2016-35, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 597 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 6.9.2015 do zaplatenia (výrok I), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 54,86% (výrok III). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52, § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“), § 1 ods. 1,2, § 9 ods. 2 písm. k), l), z), § 19, § 21 ods. 2,3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“) a vecne tým, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.4.2015 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v konaní bol sporným výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) v predmetnej úverovej zmluve. I keď úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN, ten bol nezrozumiteľný a nesprávny, teda v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vyvodil, že pokiaľ v časti zmluvy bol uvedený nesprávny údaj o výpočte RPMN, ktorá mala spotrebiteľa informovať o nákladovosti poskytnutého úveru, ako základnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, takéto dojednanie nemožno v kontexte s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako zrozumiteľné a určité. Vzhľadom k uvedenému je zákonným dôsledkom to, že poskytnutý úver sa považuje, ako vyplýva z ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov. I napriek posúdeniu úveru ako bezúročného a bezpoplatkového za dôvodnú považoval povinnosť žalovaného ako dlžníka zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi poskytnutý úver ( pôvodná výška 600 eur ) znížený o úhradu žalovaného v sume 3 eur, t.j. celkom sumu 597 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Nakoľko sa žalovaný nezaplatením dlhu v čase jeho splatnosti po zosplatnení dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 6.9.2015 do zaplatenia, vychádzajúc z toho, že úver bol predčasne zosplatnený ku dňu 5.9.2015. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 77,43% a žalovaný v rozsahu 22,57%, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,86 %. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., uvádzajúc, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmým, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva síce obsahuje hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak následne mätúco uviedol, že nezrozumiteľne a nesprávne. Mal za to, že jednoznačným spôsobom uviedol hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, a to v článku II. zmluvy, konkrétne hodnotou 50,22 %. Rovnako mu nie je zrejmým, prečo a z akého dôvodu súd prvej inštancie považoval hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov za nesprávnu. Vzhľadom na uvedené považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, čo zakladá jeho nezákonnosť. Nesúhlasil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia : „Návrh zmluvy koncipoval právny predchodca žalobcu, z ktorého dôvodu súd sporné ustanovenia zmluvy o záväzku žalovaného platiť úroky a poplatky vykladal s prihliadnutím na ust. § 266 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka na ťarchu žalobcu a v prospech žalovaného ako spotrebiteľa", keďže žalobca je pôvodným veriteľom žalovaného - dlžníka. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd žalobe aj v zamietajúcej časti vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti zamietajúcemu výroku nie je podané dôvodne. 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. F., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600 eur, za dohodnutý úrok 20% z istiny, za servisný poplatok 9% z istiny, RPMN vo výške 50,22 %. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť v 13-tich splátkach, a to v prvých troch mesiacoch vo výške 3 eur a ďalej v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach vo výške 76,50 eur (istiny vo výške 74,43%, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06% z každej jednotlivej splátky). Listom zo dňa 5.11.2015 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie úveru ku dňu 5.9.2013, z ktorého žalovaný uhradil sumu 3 eur. 9. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok žalobcu smeruje proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie konštatoval, že posudzovaná zmluva neobsahuje náležitosť stanovenú v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, dôvodom čoho bolo posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej, pričom nesprávnosť týchto skutkových a právnych záverov, viedla podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f/ a h/ C.s.p.. 10. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 podľa § 132 O.s.p.). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 11. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 O.s.p. odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vzťahujúcej sa k zamietajúcemu výroku bol koherentný, jeho rozhodnutie je v tejto časti konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu nad sumu, ktorá mu bola prisúdená vo výroku I rozhodnutia, ktorý nebol napadnutý odvolaním. Rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 12. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h / C.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. Odvolací súd má za to, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd uvádza, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 3.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6.4.2017 a sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.5.2017. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje nesprávnosť určenia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle § 9 ods. 2, písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, kde v zmluve je uvedená hodnota 50,22%, pričom však za použitia vzorca uvedeného v zákone a dosadenia hodnôt podľa zmluvy vychádza hodnota 57,4 %, čo znamená, že v zmluve bola uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Keďže predmetná úverová zmluva síce obsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, ale údaj o výške RPMN bol určený nesprávne, možno analogicky aplikovať ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie správne ustálil, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. 14. Na správnosť právnych a skutkových záveroch záverov súdu prvej inštancie vzťahujúcich sa k zamietajúcemu výroku nemalo akýkoľvek vplyv jeho nesprávne konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia, že návrh zmluvy koncipoval právny predchodca žalobcu, nakoľko zmluvu o úvere uzavrel žalovaný priamo so žalobcom. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa, odvolací súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (v zamietajúcom výroku) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie nenapadnutého osobitnými odvolacími dôvodmi ), ako vecne a právne správne potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).