Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/603/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113226055 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113226055.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Združenie žien Slovenska, IČO : 31 796 303, so sídlom v Dunajskej Lužnej, Lipnická 187/1, zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Petrášovou, so sídlom Šancová 3573/33, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO : 00 681 156, so sídlom Špitálska 4, 6, 8 v Bratislave, o náhradu škody s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.2.2015, č.k. 11C/151/2013-289, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 12 069,87 eur, náhrady ušlého zisku vo výške 2,9 % (bez uvedenia, či ide o denný, týždenný, mesačný alebo ročný úrok) zo sumy 12 069,87 eur od 9.7.2008 do zaplatenia, a ročných úrokov z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 12 069,87 eur od 9.7.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,5 % zo sumy 12 069,87 eur od 1.1.2009 do 14.1.2009 a vo výške 10,5 % zo sumy 12 069,87 eur od 15.1.2009 do zaplatenia titulom nesprávneho úradného postupu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVaR SR) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1, § 2, § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 5, § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), a vecne tým, že v danej veci absentuje splnenie prvej podmienky na vyvodenie zodpovednosti voči štátu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Okolnosť, že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR“) odmietlo refundovať platbu v sume 12 069,87 eur, o ktorú žalobca požiadal v žiadosti o záverečnú platbu dňa 31.8.2008, bez ďalšieho nemožno považovať za neurobenie úkonu alebo za nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote, ani za nečinnosť alebo prieťahy v konaní. Uviedol, že za iný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu zo strany orgánu verenej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu nešlo ani rozhodnutím orgánu verejnej moci (v tomto prípade Ministerstvo financií SR č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011 a SFK č. I/513/0/2011 zo dňa 10.3.2011, ktoré boli ako nezákonné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/128/2011-152 zo dňa 7.6.2012), pretože nezákonné rozhodnutie je ako samostatný právny titul pre náhradu škody voči štátu definované v ustanoveniach § 5 až § 8 zákona č. 514/2003 Z.z. s osobitnou úpravou podmienok pre jeho uplatnenie. Žalobca po tom, čo sa dozvedel o rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/128/2011-152 zo dňa 7.6.2012, neoznámil MPSVaR SR, že rozhodnutia MF SR č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011 a SFK č. I/513/0/2011 zo dňa 10.3.2011 boli zrušené a nepožiadal MPSVaR SR opäť o refundáciu záverečnej platby. MPSVaR SR nebolo účastníkom správneho konania ani súdneho preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/128/2011, a teda nemalo možnosť sa o výsledku súdneho preskúmavacieho konania dozvedieť, a tak reagovať na vzniknutú situáciu. MPSVaR SR sa dozvedelo výsledkoch správneho a preskúmavacieho konania až na základe žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a z návrhu na začatie konania v predmetnej právnej veci, ani potom záverečnú platbu žalobcovi nerefundovalo s odôvodnením, že programové obdobie 2004-2006 je už skončené. Právny akt, ktorým MPSVaR SR nerefundovalo platbu žalobcu v sume 12 069,87 eur v rámci projektu "Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce", posúdil súd prvej inštancie ako iné rozhodnutie, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. 3. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nezákonnosti rozhodnutí MF SR a SFK, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, súd prvej inštancie uviedol, že nejde o nezákonné rozhodnutie MPSVaR SR, ani o jeho nesprávny úradný postup, ale o nezákonné rozhodnutie MF SR, ktoré malo vystupovať ako orgán konajúci v mene štátu, ak by sa žalobca domáhal náhrady škody voči Slovenskej republike zastúpenej MF SR titulom týchto nezákonných rozhodnutí, čo však žalobca v konaní netvrdil. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu v dôsledku neexistencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci ako nedôvodnú a zamietol ju. 4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal. 5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.4.2015 podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca uvádzajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), v konaní možno došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho nároku týkajúcom sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, rozhodnutie je nezrozumiteľné pre zjavné rozpory v argumentácii súdu, ako aj pre nedostatok dôvodov. 6. V podanom odvolaní uviedol, že zo správania MPSVaR SR usúdil, že nikdy nenamietal oprávnenosť výdavkov uplatnených touto žalobou, preto je potrebné hodnotiť konanie MPSVaR SR komplexne a v nadväznosti aj na kompetencie mu dané podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „ zákon o pomoci a podpore z fondov ES“), podľa ktorej je Riadiacim orgánom pre Európsky sociálny fond. Napriek tomu, že ani zákon a ani zmluva nedefinuje splatnosť žiadostí o platbu ani konanie Riadiaceho orgánu, práva a povinnosti účastníka konania, podľa časovej postupnosti a lehôt rozhodovania MPSVaR SR je možné usúdiť, že MPSVaR SR nekonalo v dobrej viere, využilo právomoci orgánu verejnej moci tak, že sa nevyjadrovalo k jeho žiadostiam a zapríčinilo vznik majetkovej ujmy na jeho strane. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne interpretoval § 46 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES tretiu vetu, podľa ktorého len výzva, oznam a písomné vyzvanie môže byť považované za akt. Nakoľko v tretej vete citovaného ustanovenia zákon výslovne odkazuje na konanie, ktoré zákon upravuje pre poskytnutie pomoci a podpory, ktoré bolo aj predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1S 128/2011 a v tomto súdnom konaní. Poukázal na to, že zo spisu vedenom pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1S 128/2011 vyplýva, že MPSVaR SR vykonalo administratívnu kontrolu v období medzi 15.7.2005 a 5.10.2005, keď rozhodovalo o žiadosti o platbu (refundácia), ktorej prílohou boli aj dva rovnopisy faktúry č. 84/05, ktorá znela na dodávku počítačov, tlačiarne a softwéru MS Office. Podľa § 13 ods. 6 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES: „Riadiaci orgán je do uzavretia výzvy oprávnený výzvu meniť okrem podmienok poskytnutia pomoci a podpory uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) e), g) h) a i).“ Zákon o pomoci výslovne stanovuje, že už pri zverejnení výzvy je oprávnenosť nákladov (§ 13 ods. 3 písm. d)) stanovená záväzne a ani MPSVaR SR ako vyhlasovateľ ju nemôže meniť. 7. Vo vzťahu k postaveniu MPSVaR SR v správnom a súdnom konaní uviedol, že MPSVaR SR sa mohlo z vlastnej iniciatívy dozvedieť o výsledku správneho konania, tak ako mohlo požadovať aj vstúpenie do súdneho konania ako vedľajší účastník pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1S/128/2011 a dozvedieť sa o správnosti výsledku auditu spoločnosťou KPMG spol. s r.. Napriek tomu, že zákon to umožňuje, MPSVaR SR, len trvalo a opakovane žiadalo o začatie konania proti nemu, avšak nezaujímalo sa o výsledok ním iniciovaného správneho konania, ktoré malo priamy právny účinok na pozastavenie platby uplatnenej touto žalobou. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že mal okamžite oznámiť MPSVaR SR rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 128/2011, nakoľko uvedené nie je odôvodnené žiadnou právnou normou. Naopak mal za to, že prvoinštančný súd vôbec nezobral do úvahy procesné ustanovenia správneho poriadku a občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v konaní poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 25.11.2014, keď z označenia zmluvných strán v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vyplýva, že poskytovateľom nenávratného finančného príspevku je organizácia: „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR". Podľa článku I písm. g) Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku je „Riadiacim orgánom (RO) “ orgán určený vládou pre účely riadenia podpory zo štrukturálnych fondov. Riadiaci orgán je menovaný pre Rámec podpory Spoločenstva, každý operačný program (ďalej len ,,OP “), jednotný programový dokument (ďalej len ,,JPD“ a program iniciatívy ES (ďalej len ,,CIP“). V prípade tejto zmluvy je príslušným RO, ktorý podpísal zmluvu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR". V nadväznosti na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva financií SR, po tom ako rozhodol Krajský súd v Bratislave, doručil MPSVaR SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.. V žiadosti uviedol všetky podstatné skutočnosti a žiadal, aby žalovaný zrealizoval platby podľa jeho žiadostí ešte z januára 2008 (tak ako je uvedené vyššie). Mal za to, že MPSVaR SR konaním o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. založilo vecnú a funkčnú príslušnosť ako orgánu konajúceho v mene štátu. Ak mal prvoinštančný súd pochybnosti o tom, ktorý orgán je príslušný na súdne konanie v mene Slovenskej republiky, mal podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 149/2011 zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom. 8. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak by odvolací súd doplnil dokazovanie, aby na základe dôsledne zisteného skutkového mohol vo veci rozhodnúť navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 9. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.6.2015 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný a opätovne poukázal na námietku nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. Uviedol, že právny vzťah medzi ním a žalobcom bol založený Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. 2004/2.2./02/024 s názvom „Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitosti na trhu práce''" zo dňa 27.4.2005 (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola uzatvorená podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov(ďalej len „ Obchodný zákonník“). Poukázal na to, že v článku XV odsek 4 Zmluvy strany výslovne dohodli, že „zmluvný vzťah založený touto zmluvou, sa bude riadiť počas celej doby trvania záväzkov z nej vyplývajúcich príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).“ Vo vzťahu so žalobcom nikdy nevystupoval ako správny orgán, resp. ako orgán verejnej moci, a z tohto dôvodu žalobca nemôže namietať v rámci prebiehajúceho súdneho konania jeho údajný nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. K odvolateľom uvádzanému rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre č. 5Co/9/2008 (str. 4 odvolania) uviedol, že žalobca tento výňatok z judikatúry slovenského súdu interpretuje nesprávne, nakoľko vzťah medzi nimi nikdy nebol spravovaný normami správneho práva. K tvrdeniam žalobcu ohľadom aplikácie zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES poukázal na to, že predmetný zákon nadobudol účinnosť od 1.1.2009 a na programové obdobie 2004-2006 sa nevzťahuje. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 10. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.8.2015 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca a uviedol, že námietka o tom, že ide o zmluvný vzťah ktorý má oporu v zákone a vzťahuje sa na všetky uzatvárané zmluvy so štátom okrem pracovnoprávnych vzťahov, nemá právny význam, pretože si uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy ako osobitný druh zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Skôr ako podal žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za spôsob výkonu verejnej moci, doručil MPSVaR SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, v ktorom uviedol, že sa domáha náhrady podľa tohto zákona. MPSVaR SR využilo zákonom stanovenú 6 mesačnú lehotu a až potom ho požiadalo, aby mu doručil súdne a iné správne rozhodnutia. V jeho rozhodnutí o tom, že „nebudete odškodnený“ nie je žiadne odôvodnenie a námietka, že predžalobná výzva by nemala byť označená ako predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Až potom ako podal žalobu na príslušný súd a pri návrhu zaplatil súdny poplatok, MPSVaR SR začalo tvrdiť, že nejde o zodpovednosť štátu za spôsob výkonu verejnej moci, čo je možné v prebiehajúcom spore považovať za účelové tvrdenie. 11. Žalobca konštatoval, že v kontexte s ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka vyznieva nelogicky tvrdenie MPSVaR SR o tom, že konanie MPSVaR SR nemožno považovať za spôsob výkonu verejnej moci, keď odôvodnilo svoje rozhodnutie pozastaviť zaplatenie záverečnej platby vzniknutými nezrovnalosťami, s ktorými sa samo stotožnilo a podalo podnet na iný štátny orgán. Nemal možnosť spoznať zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou KPMG spol. s r.o. a MPSVaR SR, preto nedokáže odhadnúť spôsob vyporiadania sa a následky nesprávnych záverov, ktoré spoločnosť KPMG spol. s r.o. označila ako nezrovnalosť. Preto aj v tomto ohľade vychádzal v ústrety MPSVaR SR a trvá aj na právnom titule zodpovednosti štátu za spôsob výkonu verejnej moci. 12. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.4.2018 sa k vyjadreniu odvolateľa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že zotrváva na ním podanej námietke nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. 1S 128/2011-152 zo dňa 7.6.2012 rozhodol o nezákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 16.5.2011 v spojení s rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. 1/513/0/2011 zo dňa 10.3.2011. Krajský súd v Bratislave v konaní 1S 128/2011 nepreskúmaval zákonnosť žiadneho správneho rozhodnutia žalovaného, ktorý nikdy nevystupoval ako účastník konania v správnom konaní, ktorého výsledkom boli neskôr súdom zrušené správne rozhodnutia a ani v súdnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave. Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. XXXX/X.X./. s názvom „Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce“ zo dňa 27.4.2005 (ďalej len „Zmluva“), neuzatvorila so žalobcom Slovenská republika, ale MPSVaR SR ako právnická osoba, a to podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Je nesporné, že Obchodný zákonník je normou súkromného práva a účastníci záväzkového vzťahu uzavretého podľa súkromnoprávnej normy majú rovnaké postavenie, preto nemal v danom právnom vzťahu so žalobcom postavenie orgánu verejnej moci, a preto žalobca nemôže jeho konanie v tomto vzťahu označovať ako „nesprávny úradný postup“ v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 3.8.2015 v bode II. (str. 3 hore) kde uvádza: „V jeho rozhodnutí o tom, že Navrhovateľ „nebude odškodnený“ nie je žiadne odôvodnenie a námietka, že pred žalobná výzva by nemala byť označená ako predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za spôsob výkonu verejnej moci“ považoval za vyslovene zavádzajúce. Žalobca, ako účastník konania zastúpený právnym zástupcom, si musí byť vedomý skutočnosti, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. písomné oznámenie príslušného orgánu, v ktorom poškodenému oznámi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí, nie je rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní. Oznámenie MPSVaR SR zo dňa 28.3.2013, v ktorom žalobcu informoval, že nebude odškodnený, nemusí obsahovať žiadne odôvodnenie, nakoľko toto oznámenie nie je správnym rozhodnutím, neobsahuje ani výrok, ani odôvodnenie a ani poučenie o opravnom prostriedku. Napriek tomu, že podľa jeho právneho názoru medzi nimi neexistoval vzťah v zmysle verejného práva, práve pre odvolateľom vyvolanú dezorientovanosť na vysvetlenie uviedol, že zákon č. 514/2003 Z. z. síce upravuje proces regresnej náhrady, ale v § 22 tohto zákona je zrozumiteľne uvedený zoznam osôb, od ktorých si štát môže požadovať regresnú náhradu. Spoločnosť KPMG spol. s r.o., ktorá poukázala na nezrovnalosť v žalobcovom projekte, nie je právnickou osobou, ktorá sa „podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoba na to oprávnená pri výkone verejnej moci, ktorá jej bola zverená zákonom“ (§ 22 ods. 1 písm. b)). Spoločnosť KPMG spol. s r.o. nie je orgánom verejnej moci, nie je a ani nebola osobou, ktorej by bola zo zákona oprávnená na výkon verejnej moci. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalobcu vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 27.4.2005 uzatvoril žalobca ako konečný prijímateľ s MPSVaR SR ako poskytovateľom nenávratného finančného príspevku Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č.XXXX/X.X/XX/XXX v znení jej dodatkov a autorizačnej poznámky (ďalej len „ Zmluva“ ). Predmetom tejto Zmluvy bola úprava zmluvných podmienok a práv a povinností strán pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku zo strany za účelom spolufinancovania realizácie schváleného projektu špecifikovaného v prílohe č. 1 Zmluvy. Žalobca vykonal všetky dohodnuté úkony ako aktivity projektu, výdavky s nimi súvisiace uhradil z vlastných zdrojov a požiadal MPSVaR SR o platbu za konkrétne výdavky (napríklad nájomné za kancelárske priestory, odmena za prácu). Projekt bol ukončený dňa 30.6.2007 a žalobca žiadosťou zo dňa 30.1.2008 požiadal o vykonanie platby v sume 12 069,87 eur. MPSVaR SR listom zo dňa 31.3.2008 žalobcu vyzvalo, aby poskytol súčinnosť pri overovaní výdavkov spoločnosti KPMG Slovensko spol. s r.o., ktorá bola poverená vykonaním kontroly riadiacim orgánom. Správa finančnej kontroly rozhodnutím zo dňa 10.3.2011 č. 1/513/0/2011 vydala rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny zo strany žalobcu. Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 16.5.2011 č. MF/015227/2011-243/832 odvolanie žalobcu odmietlo a napadnuté rozhodnutie Správy finančnej kontroly z 10.3.2011 č.1/513/2/2011 potvrdilo. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 7.6.2012 č.k. 1S 128/2011-152, rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/015227/2011-243/832 zo dňa 7.6.2012 v spojení s rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/513/0/2011 zo dňa 10.3.2011 zrušil a vec vrátil Ministerstvu financií na ďalšie konanie. Následne Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 23.8.2012 č. MF/019668/2012-243 zrušilo rozhodnutie Správy finančnej kontroly zo dňa 10.3.2011 č. I/513/0/2011 v celom rozsahu. Listom zo dňa 11.10.2012 požiadal žalobca MPSVaR SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 28.3.2013 žalobcovi oznámil, že jeho nárok nebude odškodnený, preto podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.8.2013 si žalobca nárok uplatnil na súde. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa. 22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu nemal odvolací súd za preukázané. 23. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací dôvod nebol naplnený. 24. Odvolací súd stotožňujúc sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie, konštatuje nesplnenie už prvej zákonnej podmienky zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu. Nesprávnosť úradného postupu MPSVaR SR žalobca odvodzoval od pozastavenia platieb na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. XXXX/X.X/XXX, ktorú uzavrel žalobca s MPSVaR SR. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu zmluvy poukazuje na skutočnosť, že poskytovanie nenávratných finančných príspevkov sa realizovalo po splnení podmienok uvedených v Zmluve a v súlade so systémom finančného riadenia, t.zn. nie formou rozhodnutia v správnom konaní. Nevyplatenie finančného príspevku na základe Zmluvy nemožno považovať za neurobenie úkonu alebo nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ani za nečinnosť orgánu alebo prieťahy v konaní ani za iný zásah do práv. Správnosť záverov súdu prvej inštancie neovplyvnila ani námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci interpretoval ust. § 46 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EU. Nakoľko v prejednávanej veci zo všetkých žiadostí o platbu, zostala nevyplatená len žiadosť o záverečnú platbu vo výške 12 069,78 eur ( ku dňu 17.4.2008), a to z dôvodu zistených nezrovnalostí k projektu, dôsledkom čoho nebolo možné tento nenávratný finančný príspevok vyplatiť, tento prípad „ neschválenia žiadosti“ sa v súlade s ust. § 46 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondovo EU, mal dokončiť podľa predpisov účinných do 31.12.2008 a nie podľa odvolateľom uvádzaných ust. zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EU, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2009. Z rovnakého dôvodu neprichádzala do úvahy v prejednávanej veci ani aplikácia odvolateľom uvádzaného ust. § 7 ods. 6 zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondovo EU, účinného od 1.1.2009 . 25. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opomenul rozhodnúť o jeho nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, odvolací súd uvádza. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa vysporiadal aj z uvedenou argumentáciou odvolateľa, keď poukázal na to, že odvolateľom uvádzané nezákonné rozhodnutia neboli vydané MPSVaR SR ale MF SR, uvádzajúc, že MPSVaR SR nebolo účastníkom správneho konania ani súdneho preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/128/2011. Tvrdenie odvolateľa, že MPSVaR mohlo vstúpiť do súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave ako vedľajší účastník, by bolo bez vplyvu na to, že odvolateľom tvrdené nezákonné rozhodnutie bolo vydané iným orgánom štátu, ako ním označeným žalovaným. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že i keď právna kvalifikácia uplatneného nároku nie je vecou, resp. povinnosťou žalobcu, ale súdu, povinnosťou žalobcu tak podľa Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa Civilného sporového poriadku bolo opísať skutkový stav, pričom skutkové vymedzenie uplatneného nároku zo strany žalobcu je pre súd záväzné. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia uplatňovaného nároku zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že majetková škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom MPSVaR SR v nadväznosti na nezákonné rozhodnutia MF SR, ktorými MPSVaR SR pozastavilo „refundáciu“ nenávratného finančného príspevku, i keď sa zistenia finančnej kontroly ukázali ako nezákonné, možno ustáliť, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, keď nárok žalobcu prejednával ako nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, nemajúc pochybnosti o tom, s ktorým orgánom štátu má konať. 26. Neobstojí ani argument odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu jednoznačne preskúmateľný, obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav veci, a tieto aj správne interpretoval. Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodnutia účinné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. Ak potom žalobu zamietol ako neopodstatnenú z dôvodu, že nie je daná zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pre nepreukázanie zákonných predpokladov vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, rozhodol vecne správne, a odvolací súd sa s jeho závermi stotožnil. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemalo vplyv tvrdenie odvolateľa, že MPSVaR SR si založilo vecnú a funkčnú spôsobilosť pri výkone verejnej moci tým, že predbežne prerokovalo nárok žalobcu, nakoľko predbežné prerokovanie samo o sebe takéto dôsledky nemá. 27. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa nemajúcu pre vec podstatný význam odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne správne potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).