Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206421 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113206421.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: P.. N. Š., H.. XX.XX.XXXX, R. S. Y. X, C., o zaplatenie 310,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 08. septembra 2016, č.k. 50C/718/2015-56, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 310,22 eura s príslušenstvom; titulom nároku na úhradu za vedenie účtu cenných papierov; a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Poukázal na to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v zmysle ust. § 56 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého bolo Stredisko cenných papierov (ďalej len "SCP ") povinné evidovať zaknihované cenné papiere a zároveň viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. Spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 a dokument preukazujúci registráciu účtu majiteľa (výstup zo systému) sú dôkazom existencie právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. V čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa podľa platnej legislatívy nevyžadovala písomná forma uzavretia zmluvy, zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol priamo zo zákona na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov a účet bol vedený bezodplatne. Na základe zmeny Zákona o cenných papieroch žalobca bol oprávnený, aj bez žiadosti, zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa zák. č. 600/1992 Zb., účet majiteľa podľa § 105 Zákona o cenných papieroch a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa zriadeného podľa § 105 Zákona o cenných papieroch. Uvedený presun cenných papierov z pôvodného účtu na novozriadený účet vykonal žalobca bezodplatne. V zmysle § 99 Zákona o cenných papieroch žalobca eviduje zaknihované cenné papiere a uvedenú činnosť vykonáva od 01.01.2008 za odplatu. V príslušnom roku 2008 žalobca viedol žalovanému účet, na ktorom evidoval cenné papiere, preto mu fakturoval poplatok za vedenie účtu faktúrou zo dňa 31.12.2008 vo výške 331,19 eura (10.000,00 Sk) za rok 2008, splatnou dňa 28.02.2009. Poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov stanovil žalobca v Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov, a.s. podľa objemu cenných papierov - menovitá hodnota x počet cenných papierov. Cenník schvaľovala Dozorná rada žalobcu ako štatutárny orgán. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 310,22 eura z dôvodu, že časť fakturovanej sumy bola uhradená treťou stranou, a to Fondom národného majetku z dôvodu, že akcie spoločnosti TESLA Piešťany boli prevedené na Fond národného majetku, ktorý zodpovedajúcu časť poplatku za vedenie účtu žalobcovi uhradil. Žalovaný namietal premlčanie nároku, keď podľa názoru žalovaného na prejednávaný predmet sporu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nárok premlčí v trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný zároveň spochybnil platnosť faktúry, poukázal na to, že faktúra je vystavená na inú sumu, akú žalobca žaluje v konaní, podľa žalovaného faktúra nesúvisí s predmetom sporu a faktúra mu nebola doručená. V otázke termínu splatnosti faktúry žalovaný poukázal na svojvôľu žalobcu, podľa ktorého zákon neurčuje lehotu splatnosti, preto ju určil žalobca podľa vlastného uváženia. Na základe uvedeného posúdil spor po právnej stránke podľa § 9 ods. 1, 2 a 3, § 56 ods. 1 písm. a/, § 57, § 58 ods. 1, § 99 ods. 1 veta prvá, § 99 ods. 3 písm. a/, b/, § 105 ods. 5, § 164a ods. 4 Zákona o cenných papieroch, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka, a podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe z dôvodu premlčania uplatneného práva nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, pričom medzi stranami sporu bola sporná predovšetkým skutočnosť, či v otázke premlčania nároku, ktoré Zákon o cenných papieroch neupravuje, je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia Obchodného zákonníka. Konštatoval, že právne vzťahy medzi účastníkmi upravuje osobitný právny predpis, Zákon o cenných papieroch, ktorý žalobcovi stanovil povinnosť viesť účty majiteľov cenných papierov nadobudnutých podľa § 58 Zákona o cenných papieroch. Postavenie Zákona o cenných papieroch k všeobecnej právnej úprave - Občianskemu zákonníku, Obchodnému zákonníku je postavenie lex specialis (§ 9 ods. 3 Zákona o cenných papieroch). Pokiaľ ide o vzťah jednotlivých právnych úprav, najdôležitejším hľadiskom pre určenie tohto vzťahu však je predmet právnej úpravy. Tu platí, že všeobecná právna úprava daného vzťahu sa uplatní iba vtedy, ak osobitná (špeciálna) právna úprava nemá odlišnú (inú) právnu úpravu. To v konečnom dôsledku znamená, že aplikácia všeobecnej právnej úpravy prichádza do úvahy vtedy, ak špeciálna právna úprava daný vzťah neupravuje (nedefinuje) inak, alebo síce upravuje, ale nedostatočným spôsobom, prípadne je nedôsledná. Podľa názoru súdu na prejednávaný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to z dôvodu absencie ustanovenia, ktoré by daný vzťah podriaďovalo pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Takýmto ustanovením nie je ust. § 105 ods. 5 Zákona o cenných papieroch, pretože toto ustanovenie odkazuje na Obchodný zákonník len vzťahy medzi členom a centrálnym depozitárom a vzťahy medzi členom a majiteľom účtu, za ktoré vzťahy nemožno považovať prejednávaný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Argumentáciu žalobcu, že aj vzťah medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu je potrebné podriadiť pod úpravu Obchodného zákonníka nemohol akceptovať, keďže takáto skutočnosť zo zákona nevyplýva. Ani z ust. § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť záver, že ide o obchodnoprávny vzťah, a teda absolútny obchod, keďže uvedené ustanovenie upravuje záväzkový vzťah z odplatných zmlúv, týkajúcich sa cenných papierov. Medzi účastníkmi existuje síce záväzkový vzťah upravený Zákonom o cenných papieroch, avšak nejde o vzťah, ktorý by vznikol na základe odplatných zmlúv, ktoré sú ako zmluvy definované v ust. § 30 a nasl. Zákona o cenných papieroch. Keďže v prejednávanom prípade nejde o vzťah založený na odplatnej zmluve medzi účastníkmi konania ale o vzťah, ktorý vznikol zo zákona, nie je možná aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov preto vzťah medzi stranami sporu nepodrobil ani skúmaniu, či sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalovaná faktúra bola splatná dňa 28.02.2009 a žalobca mohol uplatniť pohľadávku v zmysle § 122 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka prvýkrát 01.03.2009. Premlčacia doba začala plynúť 01.03.2009 a uplynula dňa 28.02.2012. Žaloba podľa podacej pečiatky bola Okresnému súdu Bratislava 1 doručená dňa 25.02.2013, t.j. po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby, a preto, vzhľadom na námietku premlčania, uplatnenú žalovaným, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danej veci je potrebné vychádzať z trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko v tomto prípade nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Takéto závery totiž nezodpovedajú platnej právnej úprave, nakoľko vzťah medzi ním a žalovaným vznikol priamo na základe Zákona o cenných papieroch, a nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom Zákon o cenných papieroch v ust. § 58 ods. 5 definoval tento vzťah explicitne ako obchodnoprávny. Prvoinštančný súd však toto ustanovenie vo svojom rozhodnutí opomenul, aj napriek tomu, že vo svojej argumentácii sa naňho opakovane odvolával. Ďalej poukázal na to, že prijatím zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách s účinnosťou od 1.1.2002 bola Stredisku cenných papierov uložená povinnosť do 31.12.2002 podať žiadosť o povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára podľa nového zákona. Túto povinnosť si splnilo a dňa 28.08.2003 vydal Úrad pre finančný trh rozhodnutie, v ktorom mu udelil povolenie na vznik a činnosť centrálneho depozitára s novým obchodným menom "Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ktorý je už súkromnou akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri, oprávnenou na výkon podnikania v rozsahu povolených činností za účelom dosiahnutia zisku. Súčasťou takto povolených činností je i evidencia zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov, pričom Zákon o cenných papieroch v rámci spoločných, prechodných a záverečných ustanovení upravuje režim spravovania účtov majiteľov cenných papierov tak, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje zo evidenciu podľa § 99 ods. 3, ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár. S poukazom na uvedené, keď v danej veci je potrebné na premlčanie žalobou uplatneného práva použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na splatnosť faktúry 28.02.2009 začala 4-ročná premlčacia doba plynúť dňa 01.03.2009, a preto bola žaloba na súde dňa 27.02.2013 podaná včas. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným zamietol podanú žalobu ako neopodstatnenú z dôvodu premlčania uplatneného nároku, keď vychádzal z toho, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to z dôvodu absencie ustanovenia, ktoré by daný vzťah podriaďovalo pod ustanovenia Obchodného zákonníka, a preto, keď všeobecná trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 01.03.2009, žaloba bola dňa 27.02.2013 súdu doručená až po márnom plynutí trojročnej premlčacej doby. 6. Odvolací súd však; na rozdiel od súdu prvej inštancie; dospel k záveru, že za skutkových okolností, preukázaných vykonaným dokazovaním, nemôže obstáť záver, že pokiaľ ide o právny vzťah, ktorý je predmetom sporu, absentuje tu ustanovenie, ktoré by daný vzťah podriaďovalo pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Z ust. § 58 ods. 5 pôvodného Zákona o cenných papieroch; ktoré je v danej veci, ako ustanovenie platné a účinné v čase vzniku daného právneho vzťahu, rozhodujúce; podľa ktorého sa právny vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom, v spojitosti s ust. § 161 zákona č. 566/2001 Z.z ., o cenných papieroch ("Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak"), totiž nepochybne vyplýva, že daný právny vzťah; ktorý naviac nemožno považovať ani za spotrebiteľský; vzniknutý podľa pôvodného Zákona o cenných papieroch, sa riadi právnou úpravou Obchodného zákonníka, ktorý v ust. § 397 stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu, a tá sa potom uplatní i v prípade práva uplatneného podanou žalobou v preskúmavanej veci. 7. Súd prvej inštancie preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na premlčanie práva žalobcu uplatneného žalobou v preskúmavanej veci aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, a nie štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka; ktorá bola žalobcom dodržaná, a preto žalovaný námietku premlčania nevzniesol dôvodne. 8. So zreteľom na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, sa prvoinštančný súd už podrobnejšie nezaoberal opodstatnenosťou žaloby z hľadiska naplnenia ďalších podmienok pre vznik nároku žalobcu, ani výškou uplatneného nároku. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pričom však dôsledné rešpektovanie ústavného princípu dvojinštančnosti konania možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím. 9. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor riadne prejedná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) podľa ktorého je potrebné daný právny vzťah posúdiť podľa Obchodného zákonníka, meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, z hľadiska splnenia všetkých podmienok vzniku nároku žalobcu, a opätovne rozhodne vo veci samej. 10. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).