Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/143/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202605 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113202605.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: P.. S. K., C. Ľ.. S. XX, F., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 24/2013 - 124 zo dňa 22. januára 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o potvrdenie nezákonného zásahu do práv, právom chránených záujmov žalobcu svojvoľným rozhodnutím vo veci 7C 251/2005 ako aj 7- ročné prieťahy v konaní ako aj konanie v časti v ktorej sa žalobca domáhal, že po uhradení žalovanej čiastky môže žalovaný podľa § 22 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v regresnom konaní vymáhať škodu od OS v Spišskej Novej Vsi a Krajského súdu v Košiciach, zastavil a to v dôsledku účinného späťvzatia žaloby žalobcom v zmysle § 96 O.s.p.. Konanie v časti o zaplatenie 47.000, - € zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že postupom orgánom verejnej moci vznikla žalobcovi škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Za nesprávny úradný postup označil prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005, ako aj skutočnosť, že súdny poplatok bol vyrubený nesprávne, pretože súd prvej inštancie vyrubil poplatok podľa sadzobníka platného od 1.1.2006 napriek tomu, že žalobca podal žalobu v roku 2005, voči rozhodnutiu ktorému sa odvolal, ale v odvolaní nebol úspešný. V spomínanom konaní sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu aj v tom, že o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovala iná sudkyňa ako vo veci samej, pričom na zmenu sudcu žalobca upozornený nebol. Za nezákonné rozhodnutie označil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005 zo dňa 3.9.2007. Žalobca vyčíslil škodu na 47.800,- €, s tým že v konaní sa domáha jej náhrady len vo výške 47.000,- €, ako škody vo veci 7C 251/2005: cestovné motorovým vozidlom z Lučenca na súd do Spišskej Novej Vsi vo výške 346,- €, cestovné motorovým vozidlom z Lučenca na súd do Bratislavy na toto konanie vo výške 274,- €, ušlú mzdu za súdne konanie v Bratislave vo výške 364,- € a 146,- €, ušlú mzdu za súdne konanie v Spišskej Novej vsi vo výške 360,- € a 135,- €, náklady na kancelárske potreby 100,- €, náhradu za súdne poplatky vyrubené v rozpore s § 18 zákona č. 621/2005 Z.z. v celkovej výške 830,- € (predbežné opatrenie 33,- €, žaloba 265,- € + 33,- €, námietka zaujatosti 66,- €, odvolanie 33,- €, dovolanie 200,- €, určovacia žaloba 200,- €), priame finančné náklady na súdne konanie vo výške 2.455,- €, škoda na majetku - poškodená studňa 5.345,- €, podmočený rodinný dom 10.000,- €, zrútená pivnica 7.000,- €, obmedzenie užívania nehnuteľnosti, nemajetková ujma za dobu trvania sporu 23.000,- € t.j. cca 174,- € mesačne (ušlé nájomné od 10/2005 dodnes). 1.2. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania z pripojeného spisu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005 zistil, že žalobca sa v ňom žalobou, doručenou súdu dňa 28.1.2005, domáhal voči Z. K. odstránenia nelegálnej stavby a uloženia povinnosti dať prístupovú cestu do pôvodného stavu na vlastné náklady do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že ak tak neurobí, odstránenie stavby a uvedenie prístupovej cesty do pôvodného stavu môže vykonať sám na náklady Z. K.. Súčasne žiadal odškodnenie za obmedzenie výkonu jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti vo výške 160.000,- Sk. Výzvou na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 13.2.2006 Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 8.000,- Sk. Výzvou na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 13.3.2006 Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za prvú časť výroku, vo výške 1.000,- Sk. Podaním doručeným súdu dňa 6.7.2006 žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 160.000,- Sk späť. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uznesením č.k. 7C 251/2005 - 18 zo dňa 21.7.2006, právoplatným dňa 12.8.2006, konanie v časti o zaplatenie 160.000,- Sk zastavil a vrátil žalobcovi súdny poplatok 6.900,- Sk. V odôvodnení uznesenia uviedol, že zo zaplateného súdneho poplatku 8.000,- Sk odpočítal sumu 1.000,- Sk, ktorá pokryje súdny poplatok za prvú časť žalobného petitu a 100,- Sk ako krátenie súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Na pojednávaní dňa 20.9.2006 žalobca na výzvu súdu upresnil nelegálnu stavbu, ktorej odstránenie sa v konaní sp.zn. 7C 251/2005 domáhal tak, že ide plot postavený na prístupovej ceste medzi parcelami č. XXX zapísavanej na LV č. XXX a parcelou č. XXX zapísanou na LV č. XXX, kat. územie N. Q. a tiež prístupovú cestu, ktorej uvedenia do pôvodného stavu sa v konaní sp.zn. 7C 251/2005 domáhal tak, že ide o prístupovú cestu - hranicu parciel č. XXX a č. XXX. Uznesením č.k. 7C 251/2005 - 69 zo dňa 6.7.2007 Okresný súd v Spišskej Novej Vsi pripustil zmenu žalobného návrhu. Rozsudkom č.k. 7C 251/2005 - 75 zo dňa 3.9.2007, Okresný súd v Spišskej Novej Vsi žalobu zamietol žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6Co 31/2008 - 101 zo dňa 16.12.2008, právoplatným dňa 18.2.2009, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, potvrdil uznesenie o súdnom poplatku, potvrdil uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi. Dňa 20.10.2010 podal žalobca dovolanie. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uznesením č.k. 7C 251/2005 - 135 zo dňa 28.2.2011, právoplatným dňa 22.7.2011, konanie o dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku, zastavil. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co 85/2011 - 143 zo dňa 28.6.2011, právoplatným dňa 22.7.2011, uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 7C 251/2005 - 135 zo dňa 28.2.2011, potvrdil a žalobcovi náhradu odvolacieho konania nepriznal. Z odpovedi na sťažnosť Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Spr. 24/2001 zo dňa 25.8.2011 súd zistil, že žalobca podal u predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú predseda súdu vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko k prieťahom v súdnom konaní nedošlo a nezistil ani pochybenie vo vzťahu k platným právnym predpisom. Z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 281/09 - 30 zo dňa 10.9.2009 súd zistil, že žalobca podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. Ústavy SR a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 251/2005 a Ústavný súd SR túto sťažnosť odmietol. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že sťažnosť žalobcu bola podaná v čase keď Okresný súd v Spišskej Novej už nemohol ovplyvniť priebeh konania a teda ani porušiť označované právo sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej vykonal vo veci všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvej inštancie. Z prehľadu procesných úkonov Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v skúmanom konaní ústavný súd nezistil žiadne obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočný či nedôvodný prieťah v zmysle požiadavky čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. Ústavy SR v konaní Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vedenom pod sp.zn. 7C 251/2005 ústavný súd sťažnosť žalobcu odmietol už po jej predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keď žalobca sťažnosť v tejto časti vôbec neodôvodnil žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami a uvedený článok ústavy napadol iba z dôvodu jeho nespokojnosti s meritórnym rozhodnutím v danej veci. Návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní sp.zn. 7C 251/2005 podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 26.9.2011 žalobca uplatnil na Ministerstvu spravodlivosti SR nárok na náhradu škody vo výške 24.000,- €. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody č. 11419/2012/151, zo dňa 10.4.2012, Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosti nevyhovuje, jeho žiadosť vyhodnotilo ako nedôvodnú. 1.3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 3 ods. 1, 2 ; § 5 ods. 1 ; § 6 ods. 1; § 9 ods. 1 a 2 ; § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. Konštatoval, že náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, za ktoré žalobca označil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005 zo dňa 3.9.2007 nemožno priznať, pretože nie je splnená základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 a to podmienka zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu, preto otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Následne skúmal opodstatnenosť nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý žalobca označil prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005, nesprávne vyrubený súdny poplatok v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005 a to, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodovala iná sudkyňa ako vo veci samej. Zastal názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže posudzovať otázku existencie prieťahov v konaní ako predbežnú otázku a nemá právomoc na konštatovanie porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorá v zmysle Ústavy SR, patrí Ústavnému súdu SR. Uznesením Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 281/09 - 30 zo dňa 10.9.2009 mal za preukázané, že žalobca podal na Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. Ústavy SR a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 251/2005 a Ústavný súd SR túto sťažnosť odmietol. Z prehľadu procesných úkonov Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní sp.zn. 7C 251/2005 Ústavný súd SR nezistil žiadne obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočný či nedôvodný prieťah v zmysle požiadavky čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Odpoveďou na sťažnosť Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Spr. 24/2001 zo dňa 25.8.2011, mal za preukázané, že žalobca v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. podal sťažnosť na prieťahy v konaní aj u predsedu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, ktorý sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal podmienku nesprávneho úradného postupu, prieťah v konaní vednom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005, ako jednej z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ sa týka ďalších námietok žalobcu - nesprávny úradný postup Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005, nesprávne vyrubený súdny poplatok v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005 a to, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovala iná sudkyňa ako vo veci samej, súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je oprávnený preskúmavať úradný postup súdu v inom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd preto v predmetnom konaní nemohol posudzovať správnosť úradného postupu Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi v konaní sp.zn. 7C 251/2005 pri vyrubovaní súdneho poplatku, ani obsadenia senátu, resp. rozhodnutie veci zákonným sudcom. Postup konajúceho súdu bol oprávnený posudzovať len odvolací, resp. dovolací súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6Co 31/2008 - 101 zo dňa 16.12.2008, právoplatným dňa 18.2.2009, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a ako správne potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, pričom žiadne pochybenie súdu nezistil a žiadne pochybenia vo vzťahu k platným právnym predpisom nezistil ani predseda Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi pri posudzovaní sťažnosti žalobcu. Keďže žalobca v konaní nepreukázal podmienku nesprávneho úradného postupu, ako jednej z podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu zamietol s tým, že ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 2. Rozsudok v celom rozsahu odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca. Uviedol, že nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vidí v tom, že súd ho neupovedomil o postúpení veci na iný súd. V spise sa nenachádza dôkaz o postúpení veci. Namietal, že sudkyňa S. vyrubila súdny poplatok podľa sadzobníka platného od 1.1.2006 napriek tomu, že žaloby podané do 1.1.2006 majú byť posudzované podľa sadzobníka platného v r. 2005 aj keď sú splatné po 1.1.2006. Pri vyrubení poplatku za žalobu sudkyňa S. vyrobila 2x súdny poplatok podľa toho istého zákonného znenia, čím porušila zák. 71/1992 Zb. Proti vyrubeniu poplatku v bode 3/ sa žalobca odvolal, ale sudkyňa odvolanie nedoručila odvolaciemu súdu, odporučila žalobcovi stiahnuť čiastočnú žalobu - nesprávny úradný postup. Ďalej namietal, že sudkyňa vytýčila pojednávanie na 3.9.2007 v predstihu 2 mesiacov. Žalobca žiadal zmenu termínu pojednávania, lebo 3.9.2007 bol slávnostný začiatok školského roka pričom žalobca bol pedagógom na gymnázium, žiadosti ktoré sudkyňa ani predseda súdu A. K. nerešpektoval a vyhlásením rozsudku, ukončením dokazovania, bez záverečnej reči sudkyňa neumožnila žalobcovi konať pred súdom. Rozsudok bol vynesený 3.9.2017 a žalobca bol nahliadnuť do spisu 12.10.2007. Rozsudok sa nenachádzal v spise . Žalobca žiadal jeho prevzatie, ale súd mu ho nevydal, lebo v spise sa nenachádzal. Poukázal na postup sudkyne, že pred rozhodnutím odvolacieho súdu vrátila fotografie poukazujúce stav pred postavením nelegálnej stavby a po jej realizácií. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a sudkyňa opäť vyrubila poplatok za odvolanie podľa sadzobníka platného po 1.1.2016. Proti vyrubeniu poplatku žalobca podal odvolanie o odpustenie súdnych poplatkov o ktorých rozhodoval odvolací súd. Krajský súd v Košiciach odmietol odpustenie poplatku a rozhodol v merite veci, vydal konečne rozhodnutie napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, ktorý dodatočne dovyrúbil súdny poplatok vo výške 99,58,- € podľa sadzobníka po 1.1.2006, postup ktorý považuje za nesprávny. Nesprávne sudkyňa S. zastavila dovolacie konanie a rovnako atak nesprávne posúdila žalobu podľa § 135 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, keďže sa žalobca domáhal odškodnenia z dôvodu obmedzenia užívania majetku. Vo veci vedenej na OS Spišská Nová Ves č.k. 7C/251/2005 došlo k prieťahom v konaní, keďže vec začala v r. 2005 a právoplatne bola ukončená v r. 2012. Čo sa týka samotného priebehu konania, sudkyňa venovala minimum času skúmaniu nesprávneho úradného postupu, iba skonštatovala, že pri právnom posúdení nesprávneho úradného postupu by zasiahla do nezávislého súdu, pričom žalobca sa nedomáhal zmeny rozsudku ani jeho nové právne posúdenie, domáhal sa, že rozsudok bol vynesený v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v Spišskej Novej Vsi. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie vzhľadom na kumuláciu nárokov tieto správne samostatne posúdil z hľadiska rozsahu pôsobnosti zodpovednosti štátu za škodu (§ 3 ods. 1 zákona) ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali byť spôsobené nielen nezákonným rozhodnutím, ale aj nesprávnym úradným postupom, pričom súd prvej inštancie dôsledne rozlišoval medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. 6. Z hľadiska posúdenia nezákonnosti rozhodnutia súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal splnenie podmienky predpokladanej v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ktorou je, že rozhodnutie označené za nezákonné musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu, pričom otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Správne na podklade zistených skutočností aj dospel k záveru, že nie je splnená už prvá zákonná podmienka a tou je existencia nezákonného rozhodnutia. V danom prípade žalobcom označené rozhodnutie ako nezákonné zrušené nebolo. Rozsudkom č.k. 7C 251/2005 - 75 zo dňa 3.9.2007 Okresný súd v Spišskej Novej Vsi žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6Co 31/2008 - 101 zo dňa 16.12.2008 ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, potvrdil tiež uznesenie o súdnom poplatku a uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi. Dňa 20.10.2010 podal žalobca dovolanie. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi uznesením č.k. 7C 251/2005 - 135 zo dňa 28.2.2011, konanie o dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co 85/2011 - 143 zo dňa 28.6.2011, právoplatným dňa 22.7.2011, uznesenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 7C 251/2005 - 135 zo dňa 28.2.2011, potvrdil a žalobcovi náhradu odvolacieho konania nepriznal. Argumentácia žalobcu spochybňujúca zákonnosť predmetných rozhodnutí je právne bezvýznamná, pretože súdu v danom konaní neprislúcha v žiadnom rozsahu skúmať zákonnosť rozhodnutí súdu, ktoré už boli buď preskúmané a bolo o nich právoplatne rozhodnuté súdom, ktoré vydal nadriadený súd v rámci svojho rozhodovania o odvolaní alebo dovolaní. 7. V rámci prieskumu správnosti napadnutého rozsudku sa odvolací súd venoval námietkam žalobcu prezentovaných v odvolaní. Namieta, že sudkyňa venovala minimum času skúmaniu nesprávneho úradného postupu, iba skonštatovala, že pri právnom posúdení nesprávneho úradného postupu by zasiahla do nezávislého súdu. Žalobca považuje postup Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 251/2005 spočívajúcom v nesprávne vyrubenom súdnom poplatku, v nezákonnosti sudkyne rozhodujúcej o nariadení neodkladného opatrenia za nesprávny úradný postup, s názorom ktorým nemožno súhlasiť. 7.1. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. 7.2. Namietané rozhodnutie o súdnom poplatku, ako aj rozhodnutie údajne nezákonnej sudkyne o nariadení neodkaleného opatrenia je činnosť priamo smerujúca k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní by sa potom prejavili práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len ako rozhodnutie nezákonné. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. 7.3. Zhodný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 31. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a Najvyšší súdu Českej republiky z 30. novembra 2006 v rozhodnutí sp. zn. 25 Cdo 613/2005, ktoré judikovali, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia. Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (viď sp. zn. 5 Cdo 126/2009, 3 Cdo 220/2010 a 6 MCdo 11/2010) vysvetlil, že „nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.).“ 7.4. Pri namietanom vyrubení súdneho poplatku je možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že o vyrubení a dovyrubení súdneho poplatku bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté, správnosť postupu ktorého potvrdil odvolací súd. Ku zmene , resp. zrušeniu tohto rozhodnutia pre nezákonnosť nedošlo, preto nie je splnená podmienka predpokladaná v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čím sa stala námietka žalobcu bezpredmetná. 7.5. Z toho istého dôvodu za nesprávny úradný postup nemožno považovať ani žalobcom namietanú okolnosť, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodoval iný sudca, ako o žalobe vo veci samej, keďže táto okolnosť by bola v zmysle poučenia súdu relevantná v prípade podania riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku v rámci základného konania. Ak je už vo veci právoplatne rozhodnuté, spôsobuje právoplatnosť záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia (§ 226 C.s.p.) Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné, ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí by v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je príslušný podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie. Otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Keďže súd v konaní o náhradu škody je viazaný rozhodnutím orgánu , ktorým bolo právoplatné rozhodnuté zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť, nie je oprávnený sám posudzovať, či k zrušeniu došlo oprávnene, alebo nie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla sp.zn. 6Cdo 103/2011). 8. Nedôvodnosť odvolacej námietky je nutné konštatovať aj pri namietaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného v prieťahoch v základnom konaní. Žalobca argumentuje, že vo veci vedenej na OS Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7C/251/2005 sa konanie začalo v r. 2005 a k právoplatnému skončeniu došlo až v roku 2012, čo považuje za neúmerne dlhé konanie. 8.1. Pod termín "postup" možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nečinnosť, alebo opomenutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 24/2004). 8.2. Podľa § 9 ods. 2 . zák.č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 8.3. Je nutné potvrdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže posudzovať otázku existencie prieťahov v konaní ako predbežnú otázku a nemá právomoc na konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorá v zmysle Ústavy SR, patrí Ústavnému súdu SR. V danej veci Uznesením Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 281/09 - 30 zo dňa 10.9.2009 bolo konštatované, nedošlo k porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. Ústavy SR a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 251/2005 a Ústavný súd SR túto sťažnosť odmietol. Z prehľadu procesných úkonov Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní sp.zn. 7C 251/2005 Ústavný súd SR nezistil žiadne obdobie nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočný či nedôvodný prieťah v zmysle požiadavky čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako tak predseda Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Spr. 24/2001 zo dňa 25.8.2011 odpovedal na sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní, ktorú vyhodnotil ako neopodstatnenú, v dôsledku čoho súd prvej inštancie zastal správny právny záver, že žalobca v konaní nepreukázal podmienku nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. , prieťah v konaní vednom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sp.zn. 7C 251/2005. 8.4. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. 9. Žalobca v odvolaní namieta, že sudkyňa vytýčila pojednávanie na 3.9.2007 v predstihu 2 mesiacov. Žalobca žiadal zmenu termínu pojednávania, žiadosť ktorú sudkyňa ani predseda súdu nerešpektoval a vyhlásením rozsudku, ukončením dokazovania, bez záverečnej reči sudkyňa neumožnila žalobcovi konať pred súdom. Ďalej namietal, že rozsudok bol vyhlásený dňa 3.9.2017 a žalobca bol nahliadnuť do spisu 12.10.2007, v čase kedy sa rozsudok nenachádzal v spise. Poukázal na postup sudkyne, že pred rozhodnutím odvolacieho súdu vrátila fotografie poukazujúce na stav pred postavením nelegálnej stavby a po jej realizácií. Všetky tieto tvrdenia sú novými skutkovými okolnosťami, na ktoré odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Žalobca zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako vyplýva z ich obsahu nielenže existovali už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale žalobca podľa vlastného tvrdenia mal o nich aj vedomosť už počas konania pred prvoinštančným súdom a preto nie je možné v odvolacom konaní považovať túto námietku za relevantnú a na „nové dôkazy“ prihliadnuť. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výrokov o zastavení konania, ktoré rovnako žalobca napadol v odvolaní, aj keď v tejto časti dôvody svojho odvolania bližšie nešpecifikoval. 11. O zastavení konania v častiach (pozri odsek 1) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 96 O.s.p. (teraz § 144, § 145, § 146 C.s.p.) keď citované ustanovenie rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Iba výnimočne, ak žalobca zoberie žalobu späť, súd konanie nezastaví a je to tak v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov. Vyhovieť odvolaniu voči výrokom o zastavení konania, ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu žalobcu, alebo ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu. 11.1. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že sa nejedná o prípad vyššie uvedený keď na pojednávaní dňa 24.10.2014 po otvorení pojednávania žalobca v týchto častiach vzal žalobu späť a žalovaný na tomto pojednávaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Súd prvej inštancie preto správne postupoval keď konanie s poukazom na citované ustanovenie § 96 O.s.p. v týchto častiach zastavil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).