Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/250/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247068 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110247068.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: V. M., D.. XX. XX. XXXX, N. C. X.. Č.. XXX, N. N., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. januára 2016, č. k. 21C/217/2010 - 146, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu škody v sume 10.461,17 eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 09. 10. 2004 do zaplatenia, ktorá jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu notára JUDr. Pavla Jombíka v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 24D/848/2001 a nezákonných rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 04. 2008, č. k. 20C/54/2004 - 273 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 04. 2008 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 veta prvá, § 19 ods. 1, § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a vecne neexistenciou nezákonného rozhodnutia, v dôsledku čoho nie je zodpovednosť štátu ani základ nároku žalobkyne daný, ako aj premlčaním nároku, ktorý si žalobkyňa v konaní uplatnila. Uviedol, že žalobkyňa na Okresnom súde Banská Bystrica podala návrh na vylúčenie vecí z aktív dedičstva a zaradenie do pasív dedičstva, ktoré konanie bolo uznesením č. k. 20C/54/2004 - 229 prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16C/193/2004 s tým, že rozsudkom č. k. 20C/54/2004 - 273 určil žalobkyňu ako výlučnú vlastníčku kamery A. S., žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.599,50,- Sk, žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20.546,50,- Sk a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/202/2008 - 344 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania potvrdil, ale podľa názoru žalobkyne sú tieto rozsudky nesprávne, a preto si uplatnila sumu 8.517,92 eur ako pohľadávku voči pánu U. a sumu 597,49 eur ako pôžičku, ktorú žiadala zaradiť do dedičstva ako pasívum, avšak ktorých priznania sa v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/54/2004 nedomohla, ďalej súdny poplatok v sume 315,34 eur, na zaplatenie ktorého bola v tomto konaní zaviazaná, ako aj súdny poplatok v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 16Co/202/2008 v sume 301,43 eur. Uviedol, že nesprávny úradný postupu notára mal podľa žalobkyne spočívať v tom, že v dedičskom konaní bola zničená zápisnica a nahradená novou, v ktorej boli všetky finančné prostriedky a hnuteľné veci boli pripísané v prospech pána U., a v dôsledku tohto postupu notára bola nútená v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/54/2004 zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.000,- Sk, doplatiť súdny poplatok v sume 7.500,- Sk po tom, čo do konania bola zaradená kamera, ako aj zaplatiť súdny poplatok v sume 127,50 eur za odvolanie a zaplatiť sumu 3.000,- Sk advokátovi, na ktorého sa musela obrátiť. Poukázal na skutočnosť, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súčasné splnenie troch základných predpokladov spočívajúcich v existencii nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že aj napriek tomu, že pojem nezákonnosti rozhodnutia nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. definovaný, je zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom, teda pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Poukázal na skutočnosť, že právna úprava osobitne neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí vo výroku alebo jeho odôvodnení, avšak ak príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno dospieť k záveru, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti, a preto rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla. Zamietnutie žaloby odôvodnil zároveň absenciou nezákonného rozhodnutia, z dôvodu ktorého nie je zodpovednosť štátu ani základ nároku žalovaného (zrejme žalobkyne) v predmetnej veci daný, keď zároveň nebolo možné vyvodiť príčinnú súvislosť medzi prípadnou škodou žalobkyne a ňou uvedeným nezákonným rozhodnutím. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa za nesprávny úradný postup označila konanie notára bez špecifikácie konkrétneho obdobia, v ktorom k nesprávnemu úradnému postupu došlo, pričom predmetné konanie trvalo od septembra 2001 do 08. 10. 2004, kedy nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve a keďže do doby účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. spadá aj časť časového rozsahu predmetného konania zavŕšeného vydaním Osvedčenia o dedičstve, v ktorom podľa tvrdenia žalobkyne nie sú uvedené uznané pasíva dedičstva, bolo potrebné nárok posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý je však vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. premlčaný, nakoľko žalobkyňa podala žalobu na súd až 02. 12. 2010. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože výslovne vyhlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávnym skutkovým zisteniam, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy zápisnicu zo dňa 25. 02. 2002, sp. zn. Dnot 304/01, v ktorej M. U. ako zástupca maloletej uznal jej pohľadávku čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu, ktorú všetci, vrátane notára podpísali, avšak ani jedným súdom nebolo odôvodnené, prečo táto jej pohľadávka nebola braná do úvahy, hoci je zápisnica úradným dokladom, ako aj skutočnosť, že kým bola jej pohľadávka vedená v zápisnici, v Osvedčení o dedičstve prešla na jeho dcéru. Poukázala na skutočnosť, že pred spísaním zápisnice dňa 25. 02. 2002 bolo M. U. pred dvomi nestrannými svedkami spísané čestné prehlásenie, že tieto finančné prostriedky si nebude nárokovať preto, že sú to jej finančné prostriedky a napriek tomu, že bolo založené v spise, sa s ním ani jeden súd nevysporiadal. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ju neskôr notár z dedičského konania bez udania dôvodu vylúčil napriek tomu, že vybavovala a platila pohreb, čím jej vznikla pohľadávka. Poukázala na skutočnosť, že dcéra a manžel jej zomreli v priebehu šiestich týždňov, ostala sama a od tejto doby je okrádaná, nakoľko sa nevie domôcť spravodlivosti s tým, že po manželovi trvalo dedičské konanie jeden rok a zdedila rodinný dom, po dcére trvalo dedičské konanie tri roky, ale nededila po nej nič, len aby bola okradnutá, pričom polícia nič nezistila. Uviedla, že nárok bol so žalovaným predbežne prerokovaný a podľa jej zistení u advokáta nie je pravdivým ani tvrdenie, že nárok je premlčaný, nakoľko podľa ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, je premlčacia doba 10 rokov, pričom Okresný súd Banská Bystrica ani Krajský súd v Banskej Bystrici nerozhodovali podľa skutočností, ale klientelisticky. Poukázala na skutočnosť, že zápisnica spísaná pri predbežnom vyšetrení dedičstva, ktorá bola ňou, M. U. a notárom podpísaná, sa záhadne stratila a bola nahradená novou, kde už nie je jej podpis a dopísaný jej hnuteľný majetok, pričom ju notár z dedičského konania vylúčil, teda bola úmyselne okradnutá o svoj majetok a finančné prostriedky, čím jej bola spôsobená škoda. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 21. 06. 2016, nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. apríla 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Z obsahu žaloby žalobkyne, ktorú podala na súd prvej inštancie dňa 02. 12. 2010, doplnila a zmenila podaním zo dňa 11. 02. 2011 a 12. 06. 2015, ktorej zmena bola pripustená uznesením zo dňa 23. júla 2015, č. k. 21C/217/2010 - 131 vyplýva, že sa domáha náhrady škody vo výške 10.416,17 eur, pozostávajúcej z úmyselného bezdôvodného obohatenia vo výške 8.517,92 eur (256.611,- Sk), poskytnutej pôžičky vo výške 597,49 eur (18.000,- Sk), súdnych poplatkov v sume 315,34 eur (9.500,- Sk), zaplatených súdnych poplatkov na Krajskom súdu v Banskej Bystrici v sume 301,43 eur (9.081,- Sk), odmeny advokáta v sume 99,58 eur (3.000,- Sk), hodnoty prívesného vozíka v sume 465,41 eur (14.020,80,- Sk) v dôsledku nesprávneho úradného postupu notára JUDr. Pavla Jombíka v dedičskom konaní po poručiteľke V. U., R.. W. XX. XX. XXXX, vedeného pod sp. zn. Dnot 304/01 a nezákonného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. apríla 2008, č. k. 20C/54/2004 - 273 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. októbra 2008, č. k. 16Co/202/2008 - 344, ako aj náhrady škody za zaplatené súdne poplatky v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/169/2009 v sume 127,50 eur a odmeny advokáta v sume 36,50 eur. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 08. apríla 2008, č. k. 20C/54/2004 - 273 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou kamery A. S., O. D.: D.-F. XXE, Z. D.: V. X C. XXXXX, a žalovanému 1/ (M. U.) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.599,50,- Sk (252,25 eur) a žalovanej 2/ (maloletá W. U.) zaplatiť žalobkyni sumu 20.546,50,- Sk (682,01 eur), v lehote troch dní a žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala vrátenia sumy 256.611,70,- Sk (8.517,94 eur) od žalovaných 1/ a 2/ a pôžičky v sume 18.000,- Sk (597,49 eur) zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 23. októbra 2008, č. k. 16Co/202/2008 - 344 uvedený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v časti výroku, ktorým žalobu zamietol a v časti o náhrade trov konania potvrdil. 9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 12. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Za predpoklady pre priznania takejto náhrady škody ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje okrem iného vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý. 13. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. apríla 2008, č. k. 20C/54/2004 - 273 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. októbra 2008, č. k. 16Co/202/2008 - 344, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 12. 2008, neboli pre nezákonnosť zrušené, a preto je vecne správny záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku neexistencie nezákonného rozhodnutia nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v žalobkyňou uplatnenom rozsahu náhrady škody v sume 10.297,17 eur (8.517,92 eur + 597,49 eur + 315,34 eur + 301,43 eur + 99,58 eur + 465,41 eur). 14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 15. Z obsahu zmenenej žaloby zo dňa 12. 06. 2015 vyplýva, že si žalobkyňa uplatnila aj nárok na náhradu škody spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku v súdnom konaní vedenom na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/169/2009 (č. l. 128 spisu) a náhradu za odmenu advokátovi JUDr. Pavlovi Kontrošovi v sume 20 eur a JUDr. Kataríne Suchoňovej v sume 500,- Sk (uplatnených 16,50 eur), avšak žalobkyňa v konaní nepreukázala, že uplatnený nárok vyplýva z nezákonného rozhodnutia, t. j., že rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 20C/169/2009 bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené, ale ani skutočnosť, že nárok bol žalobkyňou predbežne prerokovaný s povinnou osobou podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko žalobkyňa predbežne prerokovala s Ministerstvom spravodlivosti SR iba nárok vyplývajúci z ňou považovaného nezákonného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. apríla 2008, č. k. 20C/54/2004 - 273 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. októbra 2008, č. k. 16Co/202/2008 - 344. 16. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. 17. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia lehota a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka), pričom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom, nakoľko v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne. 18. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie pochybil, ak neprihliadol na nesprávny úradný postup notára JUDr. Pavla Jombíka, ktorý mal podľa jej názoru spočívať v tom, že po spísaní zápisnice zo dňa 25. 02. 2002 a uznaní jej pohľadávky M. U. ako zákonným zástupcom maloletej, došlo záhadne k strate zápisnice a jej nahradeniu novou, v ktorej už nie je jej podpis a dopísaný hnuteľný majetok, čím mala byť vylúčená z dedičského konania a okradnutá o majetok a finančné prostriedky, nakoľko súd prvej inštancie správne postupoval, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľke V. U. bolo skončené Osvedčením o dedičstve zo dňa 08. októbra 2004, sp. zn. 24D/848/2001, Dnot 304/2001 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 10. 2004), avšak žalobkyňa si nárok na náhradu škody v dôsledku namietaného nesprávneho úradného postupu notára JUDr. Pavla Jombíka v tomto konaní uplatnila až podaním zo dňa 11. 02. 2011, ktorým doplnila a opravila žalobu zo dňa 02. 12. 2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, pričom je potrebné zdôrazniť, že tento nárok na náhradu škody ani nebol predmetom predbežného prerokovania so žalovaným na základe návrhu zo dňa 03. 01. 2010. 19. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).